MOR HO! – NALIEHAVÝ HLAS PATRIOTIZMU

„Moje vlastenectvo bolo, je a bude iného rázu ako vaše!“

Ján Nálepka (na apel gardistov)

V rozličných stupňoch vývoja našich národov mali myšlienky slovanskej vzájomnosti rozličnú úlohu. Inak tomu nebolo ani  počas ťažkých rokov druhej svetovej vojny. A inak tomu nie je ani dnes. Myšlienky slovanského bratstva mali vždy mohutný vplyv na národ..

Dnes, v roku 75. výročia SNP sa opäť ozývajú myšlienky slovanskej vzájomnosti –  avšak z úst tých, ktorí Tisovu klérofašistickú vládu považujú za briliant slovenských dejín a SNP považujú za jeho najčiernejší deň. Dokonca sa neštítia viacerí tvrdiť, že sa za tento významný deň hanbia ako psi. Ľudáci. Akí však boli tí, ktorí sú dnes pre nich vzorom ? Ich pozdravom je i  po rokoch Na stráž! a hrdo sa hlásia k nasledovateľom Tisa a Hlinkovej gardy. Odvolávajú sa na panslavizmus, na Boha i na národ. Boli však ich predchodcovia takí patrioti, za akých ich dnešná tisovská (nielen) mládež považuje? Skúsme nazrieť hlbšie do minulosti.

ROZKLAD ZVNÚTRA

Československo v nemeckých rukách bolo obrovským strategickým tromfom, ktorý umožnil  znásobiť tlak na Poľsko i krajiny juhovýchodnej Európy. V hľadaní metód, ako uskutočniť jeho likvidáciu sa nacisti príliš nenamáhali – je tu osvedčený postup z Rakúska i z Mníchova: rozklad zvnútra. Ako hýbateľa tohto rozkladu si nacisti vyberajú  ľudákov a uskutočňujú poľahky svoj plán. Zásluhu na tejto voľbe nesporne majú radikálni separatisti – Tuka, Ďurčanský, Mach, Karmasin a priamo sa ponúkajú ako nástroj na definitívne rozbitie republiky.

Silnejúca agresivita ľudákov tak  v kritickom období spolu s karmanisovskou Karpaten-Deutsche Partei, za podpory mocného náporu hitlerovského fašizmu zapríčila rozbitie celistvosti Ćeskoslovenskej republiky. Ľudáci v časopise Slovák neraz vychvaľovali Hitlera, wehrmacht a fašistov, za podpory katolíckej cirkvi a zastrašovali ľudí. Pre národy Ćeskoslovenska nastalo ťažké obdobie, lebo hitlerovské Nemecko sa už netajilo zničiť republiku svojimi plánmi za aktívnej pomoci ľudákov.

Chceli  búrať, chceli rúcať to, za čo krvácali tisíce Ćechov a Slovákov… zničiť prácu svojich otcov a nahnať národ do neistej budúcnosti rovnoramenného dvojkríža. Plamene nenávisti a štvavosti napokon vyústili k národnej i štátnej katastrofe. V rozhodujúcich chvíľach pre národ a štát sa iba praví vlastenci uvedomele postavili do radov odporcov fašizmu, do šíkov aktívnych obrancov vlasti v státisícoch odhodlaných a disciplinovaných záložníkov, ktorí za všeobecnej mobilizácie nastúpili do armády. Po ich demobilizácii nastala mohutná šikana zo strany gardistov.Mnohí prišli nielen o prácu, ale aj o slobodu.

KLÉROFAŠISTICKÁ PODSTATA SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

Vo vyhovujúcej nemohúcnosti  pražskej vlády po Mníchove a za silnej podpory nemeckého nacizmu si ľudáci uzurpovali politické vedenie na Slovensku. Začala sa vláda klérofašistickej diktatúry a teroristických opatrení proti všetkým, ktorí boli na opačnej strane a nezdieľali ľudácku ideológiu. Slovenský nacionalizmus nadobudol v tejto separatistickej fáze čoraz mohutnejší reakčnofašistický , protičeskoslovenský, protičeský a protisovietsky charakter po vzore národného socializmu hitlerovského Nemecka.

Marcovým ustanovením slovenského štátu vstúpila slovenská buržoázia podporovaná ľudákmi otvorene do služieb hitlerovského fašizmu. Urýchlene sa zriadili operačné základne proti Poľsku a ZSSR za účinnej pomoci F. Karmasina a domácich zradcov. Nemecko získalo na Slovensku v roku 1939 rôzny vojnový materiál v hodnote dvoch miliárd korún, najmä intendačný a ženijný materiál.

Maskovanie spravodajskej činnosti na Slovensku Nemcami

Rozličné firmy a inštitúcie, ktoré formálne figurujú ako nezávislé slovenské podniky. Zmluvou o zriadení Deutsche Heeresmission a Deutsche Luftwaffenmission bol spečatený všetok súhlas umiestniť na území Slovenska akékoľvek vojenské sily pre agresiu. De facto sa Slovensko sa stalo nacistickým protektorátom. Prístupová cesta na východný front sa otvorila.

V mocenskom pilieri ľudákov – v slovenskej armáde začali agitovať duchovné zložky, ktoré vysvetľovali zmysel protiboľševického boja s cieľom eliminovať proslovanské nálady vojakov poľných jednotiek.  V ovzduší nasiaknutej vojnou proti Poľsku narobila totiž bábkovej vláde veľa starostí, keď sa vyskytli prvé prípady vojenských zbehnutí od vojenských útvarov. No žiadne protiopatrenia nemali účinnosť na slovanské cítenie a odpor proti vojne, čo potvrdili ďaľšie vzbury vojakov v Kežmarku, Levoči, Kremnici, Žiline.

“ Časť dôstojníkov, poddôstojníkov a mužstva prišla v marci 1939 na Slovensko z českých krajín. Títo vojaci prežívajú tragické udalosti bezprostredne s národom českým a nijako neskrývajú svoju roztrpčenosť a nenávisť proti Nemcom.“

/A.Takáč., Účasť slovenskej mládeže na národnooslobodzovacom boji, str.15/

POSLEDNÉ ILÚZIE PADLI

Po Salzburgu každý roduverný Slovák má vo veci slovenskej samostatnosti jasno. Ak doteraz hocikto prechovával ešte ilúzie o samostatnosti Slovenska, že Slovensko patrí Slovákom a že jedine Slováci tu pod Tatrami si rozhodujú o svojom vlastnom osude, tak teraz po salzburských poradách týchto ilúzií niet takmer u nikoho. Spolupráca s agentami nemeckého imperializmu priviedla oficiálne bez masiek slovenský národ do područia a otroctva Berlína a nastolila tvrdý národný socializmus.

PRAH PRELOMU

Po čiastočnej mobilizácii slovenskej armády a zorganizovaní poľných jednotiek sa vyhranilo slovenské povedomie a odpor proti ľudáckemu režimu. Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v júni 1941, vydali predstavitelia klérofašistického slovenského štátu rozkaz na prekročenie hraníc smerom na východ a pripojenie sa vojakov k nemeckej armáde.

Vstupom slovenského štátu do vojny proti ZSSR paralelne eskalovala i vlna protifašistického odporu i odboja, hoci ľudácka vláda išla do krajností vystupňovanou  demagogickou propagandou.Nepomohlo však ani zatýkanie, ani likvidácia oponentov, ani teror, ani bezuzdná propaganda. Práve naopak,odburávaním zvyškov demokratických práv a slobôd potvrdila vláda svoj výlučne nacionalistický a fašistický charakter.

Bitka pri Lipovci 22.júla 1941 v zrážke slovenských jednotiek Rýchlej divízie s Červenou armádou bola prelomovou  fázou slovanského povedomia slovenskej armády, odmietnutia poslušnosti ľudáckej politiky a protifašistických nálad. Už v prvom boji Slovákov proti slovanským bratom na východnom fronte malá skupina vojakov prešla k Ćervenej armáde. Nastal organizovaný prechod väčších i menších skupín slovenských vojakov.

„Nenávidím ich ako Slovák, ktorého vlasť pošliapala nemecká čižma, nenávidím ich ako demokrat, ktorý sa nemôže zmieriť s hitlerovskou tyraniou.“

P. Marcelli

Marcelli zároveň potvrdil, že takto cítia a zmýšľajú aj jeho vojaci, ktorí tajne počúvajú moskovský rozhlas a nijako sa netaja svojím odporom voči klérofašistickému režimu. V priebehu roku 1942 sa antifašistické hnutie na východnom fronte /Rýchla a Zaisťovacia divízia/ prejavilo prechodom asi 300 slovenských vojakov na stranu Červenej armády. A to bol len začiatok ..  Prebehnutia značnej časti nasadených slovenských divízií, či Memorandum, vyjadrovali pravé zmýšľanie slovenského ľudu a jeho vôľu žiť v obnovenom štáte Čechov a Slovákov, v pevnom spojenectve so Sovietskym zväzom.

Hitlerovský fašizmus bol nebezpečný a silný nielen preto, že mal k dispozícii zbrane celej Európy, ale bol nebezpečný a silný aj tým, že rafinovaným spôsobom našiel oporu v kruhoch zradnej, skorumpovanej, ziskuchtivej miestnej buržoázie, ktorá ochotne za vlastný prospech  prebrala na seba funkciu utláčateľov nespokojných národných más.

Táto skupina vládcov dosadených z milosti Hitlera sa usilovala zúrivou šovinistickou demagógiou zviesť národ zo správnej cesty, a tak šikovne zakrývala pravého nepriateľa národa – nemecký fašizmus. Keďže Slovensko bola silne veriaca krajina katolíkov, do svojich služiab povolal fašizmus tých napovolanejších – duchovné zložky na čele s kňazom, ktorého dosadil na prezidenstské kreslo. Z týchto výšok bol čiastočne umlčaný prostý slovenský ľud, avšak ani agitačná duchovná práca s heslami – Za Boha, za národ! – nepriniesla očakávaný výsledok.

NALIEHAVÝ HLAS PATRIOTIZMU

Nastali časy, v ktorých išlo  o boj na život a na smrť medzi starým kapitalistickým poriadkom a poriadkom novým, so skutočnou slobodou, spravodlivosťou a pokrokom. Na tomto dejinnom vojnovom poli sa musel každý národ zúčastniť osobne. História raz posúdi, na ktorej strane zaujal miesto ten či onen národ v tomto rozhodujúcom zápase. Tisícročná tradícia boja a snaženia slovenského národa za jeho národné bytie však prikazuje, že bojové miesto každého slovenského syna a každej slovenskej dcéry tohto národa je a bude vždy  na strane nového sveta, po boku tých síl a snažení, ktoré bojovali za odstránenie vojen, národného útlaku a sociálnej poroby.

Všetky okupované štáty sa odhodlali na národnooslobodzovací boj. Odhodlalo sa i Slovensko. Úloha bola o to ťažšia, že slovenský štát bol plne pod kontrolou nacistov, ÚŠB pracovalo svedomito a žaláre „zradcov“ slovenského štátu boli preplnené najlepšími ľuďmi, ktorých slovenská zem zrodila.

ORGANIZUJTE SA!

„Robotníci, roľníci, vojaci a inteligencia!!!

Každý z Vás by si už želal koniec vojny. Koniec biedy a hladu. Každý z Vás pocítil alebo cíti na vlastnej koži tlak fašistického bodáka. fašistickej od krvi nevinnej špinavej čižmy, čiže lepšie povedané – fašistické utláčanie ľudu v každej vrstve. Každý z nás po štyroch rokoch vojny už prišiel na to, že toto všetko nastolil fašizmus a jeho hnusný režim, ktorý sa u nás nehanebne kryje pod meno : – Národný socializmus. –

Keď tento režim padne, padne s ním aj všetko zlo. Teda príde s jeho koncom aj koniec vojny. Preto aj Vám vlažným a k Vám, čo ešte stojíte na strane fašizmu, a tak preťahujete vojnu, k Vám voláme toto: Či tak – či onak fašistický režim bude zničený! Padne!! Neodvratne padne!!! Tak jak padol v Taliansku, tak padne aj v Nemecku a padne aj vo všetkých štátoch Európy a celého sveta. Padne!!!

Preto pripojte sa k nám, kým je ešte čas! Združte sa do jánošíkovských družín a v nich ničte nepriateľský fašizmus!! Ničte!! Ani jeden fašista nesmie obísť nasucho. Nebojte sa, my budeme s Vami spolupracovať. Sme veľká antifašistická organizácia, čakajúca na povel. Preto pripojte sa i Vy, kým ten povel nepadne. Keď padne povel, bude už neskoro! Lebo akonáhle padne povel – vzápätí sa zrúti i fašizmus a Vy všetci, ktorí stojíte na strane fašizmu – padnete s ním!

Preto kým je čas, príďte medzi nás!!

Organizujte sa do jánošíkovských družín, ničte fašistov a všetko, čo je fašistické!

Pamätajte: Kým bude trvať fašizmus, bude trvať aj vojna a s ňou aj všetko zlo!

Preto: BOJUJTE VŠETCI JEDNOTNE PROTI FAŠIZMU!!!“

(Ilegálnych leták  s výzvou do protifašistického boja a za organizovanie jánošíkovských družín, október 22.október 1943 /ŠOKA Liptovský Mikuláš, OÚ Liptovský Sv. Mikuláš, 1512/1943 prez, strojopisný prepis, originál).

Slováci nikdy nedopustia, aby bol zneuctený duch našich dejín kadejakou ideológiou rasistickej nadradenosti, ktorá je našej slovenskej prirodzenosti cudzia a odporná. Nikdy nedopustia, aby bol pošliapaný duch ľudskosti, kultúry a národnej znášanlivosti, ktorý na čelné miesto slávnostne vtlačili do našich dejín velikáni národa Štúr, Hurban a Hodža v pamätnom Martine a Mikuláši!

– A ty, mor ho! – hoj detstvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu., a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom : mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom! –

/MOR HO! Bojový pozdrav slovenských partizánov, ľudových bojovníkov proti fašizmu/

---