K AKTUÁLNEJ SITUÁCII:
GÉNIUS JAROSLAV HAŠEK,
MRAZIVO AKTUÁLNY
Ladislav Novomeský píše: A čo Švejk, do akej doby dorástol Josef Švejk? Umrela azda jeho povesť s Haškovou krčmovou slávou? Prestal byť časový, nepristane do nášho dneška tak, ako prostredie jeho obľúbené lokálu U kalicha? (1938)
Aká je to ťažká vec, keď nevieš či sa zajtra nezjaví vo dverách redakcie a nedonesie s patričným rozhorčením opravu podľa § 19 tlačového zákona… (1933)
Dnes lepšie než kedykoľvek predtým… dnešok dáva Osudom dobrého vojaka Švejka novú časovosť a takú novú tendenciu, o akej sa ich autorovi ani nesnívalo, tak nemal na mysli typ natoľko večný, aká večná je ľudská neuvedomelosť, ľudská hlúposť, tuposť a z nich plynúce svinstvá a gaunerstvá…
Švejk nie je smiešna, ani blbá figúra. Iba v pomere k svojmu okoliu sa stáva Švejk príslovečným Švejkom. Blbcom úradne nazývaným sa stáva až vtedy, keď poslušne a ochotne príjma, spĺňa a navlas zobrazuje zmysel nad ním prevažujúcej úradnej prísnosti, ktorá sa, pochopiteľne stáva idiotským nezmyslom vo Švejkovom úzkostlivo svedomitom výkone. Švejk sám nie je nič viac, než drobnohľad, ktorý ukazuje normálnemu oku rozmery i hĺbku vrchnostenských nezmyselností práve tak ako ľudských slabôstok, úbohosti, vystrašenosti a hlúposti.
Švejk nie je postava, s ktorou sa nedá bojovať. Švejk je postava, nad ktorou nemožno zvíťaziť! To je suma poznania z charakteru Josefa Švejka a to je – páni – veľký kapitán aj pre obranný fond republiky. (1938)
„Mě sebrali jenom proto, že jsem při kartách vykřikl: Sedum kulí jako v Sarajevu!“
Švejk ale nie je ani víťazný typ. Švejk nie je schopný zvíťaziť v žiadnej bitke a k žiadnemu víťazstvu nie je schopný pomôcť. Nie je tímový hráč.
Novomeský, keď konštatuje trvalú Švejkovu životnosť, možno reaguje na to, že československá byrokracia prekvapujúco veľa prevzala z byrokracie rakúsko-uhorskej. Možno by sme boli prekvapení, koľko z tej byrokracie pretrvalo dodnes.
Švejk ale ani tú byrokraciu neporazí. Je len taký indikátor ako rosnička na rebríku.