Zdieľaj článok:

Inžinier Emil Oršula (Michal Dočolomanský) je schopným vedúcim, ktorý veľmi dobre vie, aké kroky urobiť, aby vytvoril efektívny podnik. Už zveľadil niekoľko autoservisov a dostáva sa do čela ďalšieho. Nadovšetko si potom cení poctivej práce. Podľa neho ju ale človek skutočne vykoná len vtedy, ak za ňu dostane zaplatené viac, než je bežné. On sám potom uznáva úplatky ako niečo úplne prirodzeného. Popri tom sa do svojho nového pôsobiska dostáva nový a nádejný chirurg Daniel Turčan (Vladimír Kratina), ktorý na druhú stranu úplne odmieta brať od svojich pacientov peniaze. Náhoda zvedie oba osudy dohromady a doktor sa stane zákazníkom v autoservise a Oršula zasa pacientom doktora Turčana. Nastáva medzi nimi vyhrotený názorový konflikt, keď jeden berie svoj najlepší výkon ako samozrejmosť, druhý je však presvedčený, že sa za „príplatok“ dá vždy urobiť viac …

Film režiséra Martina Hollého natočený podľa rozhlasovej hry Štefana Šmihla sa vyjadruje k nadčasovému problému úplatkárstva v spojitosti s falošnou ľudskou morálkou. Názov potom vychádza z latinského citátu mortui vivos docent, teda „mŕtvi živé učí“, ktorý sa používa v patologickej praxi. Tu je ale použitý v širšom zmysle, a to že nás smrť môže poučiť v morálnych otázkach.

MIKRORECENZIA K FILMU

K filmu Martina Hollého ml., Mŕtvi učia živých som sa dostal viac-menej náhodou vďaka youtubovskému algorytmu. Čo by som v prvom rade vyzdvihol, je vysoké morálne posolstvo filmu, ktoré poukazuje na nezmyselnosť mamonárstva v kontraste absencie zdravia či blížiacej sa smrti. Michal Dočolomanský si zahral úlohu Emila Oršula, ktorý je akýmsi zárodkom dnešných premotivovaných pánov podnikateľov a menežérov (ešte v socialistickej spoločnosti; v tom čase riadiaci pracovníci). Vladimír Kratina v úlohe chirurga Daniela Turčana zase predstavuje človeka, pre ktorého morálny imperatív znamená viac, než krátkodobá vyhliadka zárobku. V prostredí, kde sa doktori stretávajú denno-denne so smrťou a pominuteľnosťou sa mamonárstvo javí ako absurdné, čo dáva celému filmu existenciálny rozmer. Ďalším motívom, ktorý film prezentuje, je ťažký údel doktorov, pri zachraňovaní životov a zodpovednosti za túto záslužnú činnosť. To možno azda najviac vidieť pri scéne s Vladom Müllerom, ktorý si tu zahral tragickú postavu, ktorá nezvládla emocionálny tlak a v ťažkej chvíli sa rozhodol mstiť (ale nebudem viac prezrádzať). Tretím motívom filmu je priateľstvo a empatia. Tu by som vyzdvihol výkon Štefana Kvietika, ktorý si zahral patológa. Ale viac už v samotnom filme.

Lukáš Perný