Existovala doba, kedy sa aj politici aspoň snažili simulovať aký-taký záujem o bežného občana. Žijeme však v časoch „voliča-hovna“, čo dokumentujú aj nedávne neopatrné slová poslankyne za pravicovo-libertariánsku SaS o bežných pracujúcich. Aspoň sa však ukazuje pravá tvár politických prisluhovačov veľkokapitálu – im je jedno, že bežný človek nemá čo do úst. Im je jedno, že chudobné matky s deťmi sa trápia, že dôchodcovia sa zadlžujú v nebankovkách a že ľudia prichádzajú o strechy nad hlavou. Títo lobisti veľkokapitálu, ktorí sa tvária ako zástupcovia ľudí, no v skutočnosti sú to uhladení PR pracovníci finančných skupín a korporácií, majú na to jedinú odpoveď: „mal si sa viac snažiť“, prípadne „všetci máme tú šancu ísť zdola hore“.
Áno, do istej miery to platí. Občas sa nájde jedinec, ktorý využije svoje vlohy, napríklad talent a silnú vôľu, a naozaj sa prederie „zdola-hore“ a presadí sa na úkor iných. NA ÚKOR INÝCH… Presne to je tá pointa. V ekonomicko-spoločenskom usporiadaní a politickom modeli, kopírujúcom hierarchickú pyramídu, sa totiž človek môže presadiť IBA na úkor iných ľudí – to isté platí aj na medzinárodnej úrovni, kedy tzv. „vyspelejšie“ štáty žijú z toho, čo nakradli počas stáročného kolonializmu, stále prebiehajúcich imperiálnych dobyvačných vojen a vykorisťovania Tretieho sveta. Niečo sa vyrobí za pár centov v Bangladéši či Kambodži (kde ľudia vo sweatshopoch pracujú 16 hodín denne bez akýchkoľvek sociálnych a bezpečnostných výdobytkov), potom sa to predá za premrštenú cenu v Európe, USA či Austrálii, lebo je to „cool“ a „videl som to v reklame“ – a následne zisky skončia pekne na účtoch kdesi na Bahamách či v iných daňových rajoch…
Áno, aj tí korporátnici „boli šikovní“ a „vypracovali sa“ – ale tu krásne vidno, že na úkor koho… Nehovoriac o tom, že aj vysokopostaveným manažérom nadnárodných korporácií, držiteľom kontrolných balíkov akcií a napokon aj ich politickým prisluhovačom sa veľmi ľahko hovorí, že „aj ty máš tú šancu“ – lenže keď sa búchajú do pŕs, že „oni sami sa vypracovali“, tak je to obyčajné klamstvo a zavádzanie. Veď už len potrebné vedomosti získali v špičkových školách, ktoré im niekto (napr. bohatý tatko) zaplatil a ktoré im niekto (špičkoví pedagógovia) odovzdali. Mohol sa venovať, čomu chcel, lebo mal postarané o kvalitnú zdravotnú starostlivosť. A takto by sme mohli pokračovať…
Nie, človek sa nikdy nevypracuje „sám“, veľká časť jeho úspechu patrí spoločnosti, ktorá doňho „investovala“ prostriedky, čas a energiu. A je síce pravda, že človek sa môže vypracovať – a to dokonca aj keď má horšiu štartovaciu čiaru (veď napokon aj v lotérii sa dá vyhrať, všakže…), ale vždy len na úkor iných. Čo z toho vyplýva? Aj keby sa zrazu všetci začali rovnako „snažiť“ a „makať na sebe“, stále uspeje len zopár jednotlivcov, „malých dravcov“ – a tí „najväčší dravci“ (dedičné elity, korporátnici, ktorí zdelili kontrolné balíky akcií od rodičov a v živote nemuseli pohnúť ani prstom, atď.) na vrchole sa budú smiať, aký fantastický (pre seba) politický model udržiavajú. Systém, v ktorom sa musia ľudia „dole“ pod existenčným tlakom biť medzi sebou, aby vôbec prežili, čo značne komplikuje možnosť, aby sa zorganizovali a povstali. Základom je preto triedne uvedomenie – bežný vykorisťovaný človek si najsamprv musí uvedomiť svoju pozíciu v spoločenskej hierarchii a zistiť, kde hľadať skutočných pôvodcov mnohých svojich existenčných problémov…
Foto: Nápis na transaprente – „Disidentstvo nie je nelojalita.“ Fotografia zachytáva momentku z protestu „Occupy Congress“, ktorý sa konal 17. januára 2012 vo Washington D.C. Celosvetové antikapitalistické hnutie Occupy, ktoré vzniklo v tieni krízy, malo silne triedny rozmer. www.GlynLowe.com, CC
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
