Nech je rok 2019 rokom splnených nádejí pre Slovensko

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Miesto prázdnych rečí politikov, zakrývajúcich ich vlastné maslo pod klobúkom, nech je tento rok tým, čím by mal byť každý rok – lepším ako minulý rok, a horším ako budúci rok … pretože spoločnosť by sa mala každý rok posúvať k lepšiemu …

Minulý rok sme mali možnosť vidieť všetko, čo slovenskú spoločnosť rozdeľuje. Mali sme možnosť (opäť) poznať, že slovenská spoločnosť nestojí na osobnostiach, ktoré by právom prinášali národu pocit hrdosti, ale naopak na kariéristoch, ktorí v mene vlastného prospechu dokážu využiť a zneužiť čokoľvek, čo život prinesie. Mali sme možnosť vidieť aj to, že pýcha predchádza pád. Ale aj to, že najviac o vode kážu tí, čo vo vlastnom pohári (cudzie) víno omieľajú a tvária sa, že len im patrí právo určiť – čo dobré a čo nedobré v spoločnosti vidíme.

Aj preto by sme sa mali tento rok zastaviť a zamyslieť. Položiť si otázku, čo vlastne chceme – od seba, od národa, od Slovenska. Či chceme byť hrdým a svojbytným národom, ktorý bude budovať (vlastnú) lepšiu budúcnosť a navliekať si kabát, ktorý je jemu vlastný, alebo sa chceme vrátiť do čias, keď nás mnohí hanobili slovami „krpčiari“ a slúžili sme každému a všetkým, len sebe a svojmu životu – nie. Mali by sme zvážiť, čo je naozaj pre roduverného národovca potrebné a osožné.

Ako hovorili naši dedovia a pradedovia – sedieť v šenku len preto, že tam sedia aj iní, ešte neznamená, že sedíme – v dobrom šenku.

Mali by sme sa konečne zastaviť a zamyslieť, koľko hrdosti nám môže priniesť krásny kabát, spod ktorého (nevábny) puch vanie. Zamyslieť nad tým, koľko priateľstva a úcty nám prejavujú tí, ktorí nám denne hádžu plesnivú skyvu nechutného bochníka chleba a tvrdia, že je to lepšie, však si len stačí – zvyknúť. Pretože zvyknúť sa dá na všetko, ba dokonca aj na šibeň, ale sotva to znamená lepší život. Skôr naopak …

Vraj máme byť ľudia a denne svoju ľudskosť prejaviť. A čo sme, ak nie ľudia ? A prečo sa tí, ktorí nám ľudskosť denne o hlavy obíjajú, sami chovajú ako niečo, k čomu sotva slova slušného na svoje pery vieme vypustiť ? Prečo nám o ľudskosti hovoria tí, ktorí sa sami chovajú ako odroni, nehodní slušného miesta medzi – ľuďmi ?

Kto si chce uctiť iných, musí v prvom rade cítiť úctu k sebe samému. K svojej rodine, najbližším …. tým, ktorých úsmev na perách i jeho život krášli. Tým, ktorí chcú svoj život zlepšiť a vedia pritom iných – nechať žiť. Nikto nehovorí, že nemáme podať ruku k pomoci cudziemu … pomáhať však cudzím vtedy, keď nám na priedomí vlastní (zúbožení) ležia … to je hanebnosť, nehodná človeka, pociťujúceho úctu a rešpekt k tomu, čo kedysi naši predkovia označovali slovom – dedovizeň.

Sýty hladnému neverí alebo panská láska na zajačom chvoste visí …

Kto je bez viny, nepotrebuje sa denne okiadzať … ja nič, ja muzikant. Len klamári stále kričia o tom, že inak nehovoria, len pravdou sa prikrývajú. Pravda má vlastné topánky, bárs nie honosné, možno aj pomalé, ale vždy príde tam, kde ju čakajú. Možno neskoro, možno otrhaná … ale príde. Snáď i preto by sme mali tento rok postáť i myšlienke času dopriať, a opýtať sa – čo naozaj chceme. Pretože potľapkanie po pleci od falošného priateľa, či groš na pomoc od úlisného zlodeja … to je rovnako, ako nôž do chrbta od zákerného nepriateľa.

Aký bude rok 2019, to nevieme. Želajme si však, aby bol naozaj lepší … nech sa aspoň trošku očistí slovenský štít od falošníkov, ktorí o pravde, láske, porozumení i ľudskosti kážu, hoc sami sa chovajú … ako odroni. Nech je očistený od klamárov, kričiacich, že hoci všade (pri zlom) boli, oni zle nechceli, len sa – mýlili.

Nech sa konečne aspoň o máčny mak posunieme k Slovensku, ktoré bude strechou i láskyplnou náručou pre slovenský národ … tým rajom, o ktorom mnohí hovoria, hoci ho len sami pre seba … vidia.

Všetkým zdravia, šťastia, lásky i úspechov v Novom roku želám ….

Cudzinec

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


33 thoughts on “Nech je rok 2019 rokom splnených nádejí pre Slovensko

  • 5. januára 2019 at 14:36
    Permalink

    Otázka: Patrí váľok do výbavy socialistického človeka?

    Videl som ho v rukách p. Slavomíry, vraj hľadá jedného podvratného (možno skrytého kapitalistického) živla, aby to s ním vybavila stručne-ručne. A pritom taká mierumilovná osoba to vypadala:-).

    Asi poprosím p. Devanu, či nevie tento konflikt diplomaticky, s úsmevom zažehliť. Takto ten socializmus nevybudujeme :-)

    Reply
    • 5. januára 2019 at 21:22
      Permalink

      Pán Antal, myslím, že pani Slavomíra má oprávnený hnev na toho skrytého kapitalistického živla, ktorý cielene chodí do debát provokovať, urážať diskutérov, odkláňať debaty od tém článkov.
      Žiaľ takýchto ľudí je na diskusných fórach mnoho a sú tam kvôli tomu, aby vyvolávali zbytočné konflikty medzi diskutérmi.
      Pani Slavomíra nemá skúsenosti s takými ľuďmi a preto sa jej niekedy nečudujem, že sa nechá strhnúť a reaguje.
      Tiež mi trvalo nejaký čas, kým som pochopila, že reagovať na trolov je strata času…
      Verím, že pani Slávka používa valček tak ako ja, na vaľkanie cesta na rezance, pirohy, či koláčiky, alebo medovníčky, ale ak by bolo potrebné vedela by som ho použiť aj inak.
      Pán Antal, aj ten najmierumilovnejší tvor sa začne brániť, ak mu niekto ubližuje a snaží sa ho svojou agresivitou zatlačiť do kúta. Myslím si, že je to normálny inštinkt… A Pani Slávka je podľa komentárov, článkov a básní, čistá duša, ktorá potrebuje ochrániť a povzbudiť…

      Reply
      • 6. januára 2019 at 0:04
        Permalink

        Pani Devana, myslel som na mňa, že sa na mňa p. Slavomíra hnevá a nechce diskutovať. A Vy ako čistá duša ju presvedčíte, že je tu potrebná – a kľudne ma môže tým váľkom aj prevychovať:-)

        Reply
        • 6. januára 2019 at 13:57
          Permalink

          Pán Antal, bolo by veľkou škodou, keby p. Slavomíra prestala diskutovať.
          Žiaľ, netušila som o vašej výmene názorov. Najjednoduchšie je ospravedlniť sa.
          A hlavne by sme si mali všetci uvedomiť, že troli sú na to, aby rozbíjali debaty a znechucovali ľudí písať svoje názory.
          Je smutné, že tu dokázala rozhádať diskutérov jeden taký pán a čo bude, keď sem kaviareň nasadí svoju úderku…
          Tých, ktorí sa kvôli nemu zbytočne pohádali, dostal tam kde chcel…
          Všetci by sme si mali uvedomiť prečo sme tu a čo chceme svojimi slovami dosiahnuť. To, že sú vyššie ciele, ktoré majú prednosť pred našimi zbytočnými hádkami…
          Pán Antal, ak chceme niekoho kritizovať, alebo napomínať, mali by sme to robiť s láskavým prístupom a nemali by sme zabúdať, ako by sme sa cítili my samotní, ak by nás niekto napomenul netaktným spôsobom.

          Reply
  • 5. januára 2019 at 20:57
    Permalink

    Pane Antal!

    Vaše expresivní výrazivo s „válečkem v rukou“ ve spojení s paní Slavomírou Kotrádyovou a „socialistickým člověkem“ SE MI HRUBĚ NELÍBÍ, to aby bylo jasno. U nás na Valašsku se vždy pravilo, že „na nekoho slovéčkem, na iného polénečkem“.

    O to více Vám to pravím, pane Antal, že Vy máte odvahu tlačit paní Slavomíru do kouta, ale na Jankecha si nedovolíte, naopak, obcházíte jeho drzé útoky, JAKO BY SE BYLO VŮBEC NIC NEDĚLO! Totéž se dělo za Hitlera. Tak dlouho mu ustupovali, až nebylo kam ustupovat, pane Antal! Pak už zbývalo poslední řešení – JOSEF STALIN A JEHO SÍLA DĚJINNÉ PRAVDY!

    Kdyby uřvaná Hitlerova huba s pervitinem v krvi nedostala po čuni od Stalina, Váš otec by Vás nezplodil, jakož i můj otec by nezplodil mě. Jasné, pane Antal? Váleček v ruce pana Stalina patřil tutíž do výbavy socialistického člověka, poněvadž na darebáky ne vždy slova stačí, bohužel, je mi to líto. (

    Něco Vám povím, pane Antal. S Vámi bych za Protektorátu Böhmen und Mähren do odboje nešel, měl bych z Vás strach. Vy smysl pro solidaritu totiž nemáte, jste chladný ekonomista a technokrat. Prosím za odpuštění, pokud jsem Vás urazil. Ale nemohu se nezastat paní kolegyně Slavomíry Kotrádyové, TOTO PODTRHUJI.

    Reply
    • 6. januára 2019 at 0:34
      Permalink

      Pán Vašek,
      dvakrát meraj, raz rež, Vy by ste si to mali opakovať celý deň, než natárate hlúposti.

      K D.J. som sa jasne vyjadril, že je to úroveň 14 ročného dieťaťa, preto nemá zmysel viesť neplodné detské prekáračky – a zahltiť tým diskusiu.
      Ja som dával návrhy redakcii ohľadom podobných diskutérov, napr. známkovanie, alebo hlasovanie diskutérov ako demokratický prvok.
      Niektoré médiá zaviedli tiež možnosť dať takého diskutéra ako IGNOROVAŤ. Ale najradšej by som dal Ignorovať aj tých, ktorí D.J. neustále uvádzajú do diskusie, venujú mu pozornosť.

      Aký má význam napr. súčasná diskusia Cudzinca s D.J.? So mnou D.J. nediskutuje, obchádza ma, pretože ho rýchlo jednou vetou usadím a viac s ním nebudem diskutovať. On dobre vie, že jeho príspevkom nevenujem žiadnu pozornosť, že nemajú na mňa žiaden vplyv, je pre mňa vzduch, takže zbytočne by na mňa mrhal energiou. Sústreďuje sa na tých, ktorých rozčuľuje, ktorí ho berú vážne, pretože mu umožňujú viesť dlhé diskusie, ktorých výsledok je možné dopredu predpovedať.

      Inak podobné stanovisko som zaujal aj voči Jánovi Zvolenovi, to je vyslovene platený diskutér, opakuje ako papagáj dookola to isté, takže nemá zmysel venovať mu pozornosť.

      Keby som nemal zmysel pre solidaritu, tak by som sa k Vám choval úplne inak, pretože patríme do inej komunistickej generácie a pochádzame z iného sociálneho prostredia. Od začiatku som prejavoval voči Vám solidaritu, navrhoval spoluprácu, hoci Vy ste často zaujímali vyslovene nepriateľské stanovisko, tak ako ste ho zaujali aj teraz.
      Pán Vašek, citlivý človek nepoužíva svoje city ako kladivo na ostatných.

      Reply
      • 6. januára 2019 at 2:22
        Permalink

        Pane Antal, Vaše tvrzení, že občan Jankech

        má úroveň „14 ročného dieťaťa“, je irelevantní. Občan Jankech je inteligentní MUDr., nikdy nepřipustím, že doktoři medicíny jsou pitomci. Občan Jankech není žádné dítě ani pitomec, ale je docela inteligentní psycholog. upír ve stylu Josepha Goebbelse, jenž ví naprosto přesně, jak volit sloh, aby svou oběť doslova umlátil k smrti.

        Navíc, pane Antal, napsal jste na adresu p. Kotrádyové toto, cituji: „Ľudskosť, mravnosť a múdrosť by sme mali mať v sebe, mala by nám dodávať istotu, silu, ale nemali by sme ju používať ako kyjak na presadzovanie svojho ega, na likvidáciu iných ľudí, vnucovať svoje videnie sveta ako jediné. Potom sa od nich ničím nelíšime.“ Konec cit. zdroje dole.

        Vaše tvrzení, pane Antal, že p. Kotrádyová „prosazuje své ego“, je naprosto urážlivé, protože paní Kotrádyová prosazuje PRAVDU, nikoli jakési a kohosi „ego“. A vůbec Vaše slova, že paní Kotrádyová „své ego“ používá „na likvidaci jiných lidí“, promiňte, jsou obyčejným hulváctvím. Takže inteligentní provokatér Jankech je „14-leté děcko“, zatímco Slavomíra Kotrádyová „likviduje jiné lidi“. Dobře kádrujete diskutéry, pane Antal, výborně to děláte! Asi jako církev svatá činila s Mistrem Janem Husem na koncilu v Kostnici!

        ZDROJ:
        https://davdva.sk/blaha-televizie-vysielali-cez-sviatky-nebezpecnu-komunisticku-propagandu/comment-page-2/#comment-6393

        Reply
        • 6. januára 2019 at 10:19
          Permalink

          Ale Vy sa už tiež zobuďte,
          Jankech nie je žiadny doktor, a už vôbec nie MUDr., je to obyčajný šmelinár s udičkami ze Žiliny.

          https://www.esox-rybar.sk/clanky/kontakty/

          Kto si myslíte, že má čas cez pracovnú dobu zahlieňovať diskusie, ak nie je dôchodca ?
          Nudiaci sa šmejd za pokladňou v kráme bez zákazníkov.

          Reply
          • 6. januára 2019 at 12:37
            Permalink

            Pane Rybár, kéž byste měl pravdu, jenže, co když mám pravdu přece jen já? Co když přece jen? ((

            UNIVERZITNÁ NEMOCNICA V BRATISLAVE VYHODILA LEKÁRA, KTORÝ SA CHVASTAL FACKOVANÍM.

            LEKÁR Z KRAMÁROV SA VO FILME ZUZANY LIMOVEJ „MEDZI NAMI O PÔRODOCH“ CHVÁLIL TÝM, ŽE RODIČKU UPOKOJIL FACKOU.

            ZDROJ:
            https://domov.sme.sk/c/20675100/univerzitna-nemocnica-bratislava-vyhodila-lekara-ktory-sa-chvastal-fackovanim.html

            Pane Rybár, jeden z autorů v níže uvedené diskusi k výše zmíněnému článku píše, cituji doslova, čtěte, je to „krása“ děsivá:

            Neuveriteľné, čo som sa tu dočítal od netvorov trápne sa pasujúcich do role najväčších zdravotníckych odborníkov ako sú napríklad Daniel Jankech a Rudolf Pado. Im sú zdravie či životy novorodeniat úplne ukradnuté, hlavne že si môžu kopnúť do lekárov, ktorých psychopaticky nenávidia. Kto chce vedieť dôvod, ten nenávisti napríklad u pána Jankecha, stačí sa pozrieť na jeho blog a pár článkov: Pán doktor, tak teraz už máš naozaj dôvod demonštrovať. / Pán doktor, prezraď aký chceš ten plat? / Tak pán doktor zarábaj! Ideme ti priplatiť!
            -a pointa prečo sa z neho stal taký „nezávislý aktivista za práva pacientiek hospitalizovaných na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach slovenských nemocníc“ je hádam každému jasná.

            Pán Jankech, obyčajná závisť malého neúspešného zamindrákovaného slováčika (s malým „s“) býva celkom bežná, ale spraviť si z nej koníček a nehanbiť sa s ňou producírovať pred verejnosťou, je trápna až smiešna.

            Konec citace.

            ZDROJ DISKUSE
            https://www.sme.sk/diskusie/3219353/15/Univerzitna-nemocnica-v-Bratislave-vyhodila-lekara-ktory-sa-chvastal-fackovanim.html

      • 7. januára 2019 at 7:50
        Permalink

        Ja poznám Jankecha z iného portálu a rozhodne pri takých ako on mlčať nebudem.

        Reply
  • 6. januára 2019 at 13:09
    Permalink

    Pán Vašek, ĎAKUJEM, veľmi si to vážim !!!
    Pán Rybár, pôvodcom tejto dezinformácie/Jankech=MUDr./ som ja, takže: ospravedlňujem sa.
    Devana, Vy ste fakt dobrý diplomat, ale neriešte ma, ja tu nie som podstatná, väčšiu pozornosť by si zaslúžil autor článku!

    Reply
  • 6. januára 2019 at 13:12
    Permalink

    Pán Vašek, ĎAKUJEM, veľmi si to vážim !!!
    Pán Rybár, pôvodcom tejto dezinformácie/Jankech=MUDr./ som ja, takže: ospravedlňujem sa.
    Devana, Vy ste fatk dobrý diplomat, ale neriešte ma, ja tu nie som podstatná, väčšiu pozornosť by si zaslúžil autor článku!

    Reply
    • 6. januára 2019 at 14:02
      Permalink

      Pani Slávka, úprimne sa teším, že ste späť:-)
      Myslím, že cudzinec by nemal výhrady, pretože je to sčítaný a múdry chlapík a tiež sám pozná, aké kruté a drsné a urážlivé sú útoky trolov…
      Jeho článok je skvelý a písal v podstate o tom o čo je táto debata. O ľudskosti, na ktorú nikdy nesmieme zabudnúť a na úctu jedného voči druhému.

      Reply
  • 6. januára 2019 at 13:58
    Permalink

    Paní Slavomíro, DĚKUJI MOC za odezvu,

    protože bez Vás to tady stojí akorát tak za hovno, jinak to vyjádřit neumím, promiňte mi mou lidovou moravskou mluvu. A ani to nechci jinak umět. To zaprvé.

    Nyní zadruhé. Promiňte mi mou přímost, ale co když to není dezinformace, tedy, že Jankech=MUDr. gynekolog??? Jeho urážlivý a naprosto tvrdý arogantní sloh tomu totiž nasvědčuje, mám právo tak soudit, protože jsem bývalý voj. zdrav. instruktor ČSLA, jenž se mezi voj. doktory pohyboval dnes a denně. Empatií pan doktor Jankech tedy rozhodně neoplývá!

    A vůbec, vážená paní kolegyně, Vy se nemáte PROČ omlouvat! Původcem tzv. dezinformace nejste totiž Vy, ale PRAVDA!!! Nechť sám Daniel Jankech zde JEDNOZNAČNĚ A BEZ VYTÁČEK napíše, zda je prodejce rybářských potřeb či naopak doktor medicíny, tedy porodník z Bratislavy, kterého vyhodili, protože fackoval rodičky na sále!!! Nechť on sám se vyjádří zde v diskusi na DAV-DVA, kdo je ve skutečnosti!

    P.S.
    A máte pravdu, co se paní Devany týče, již kličkuje, aby si to s nikým nerozházela. Jenže, život nám někdy nastaví takové poměry, že kličkovat již není kudy kam. Sám jsem to zažil s veškerou krutostí, jež život přináší, až jsem se z toho obrazně posral. A zdejší kauza DANIEL JANKECH je toho zářivým dokladem.

    A proto říkám i já zcela jasně v podobě příměru. Pokud bude Jankech upalovat na hranici ve zdejší diskusi Slavomíru Kotrádyovou, prosím, pak ale jedině s Vaškem z Moravy ruku v ruce, protože já se na to svinstvo zpoza buku koukat nehodlám!!!

    Reply
    • 6. januára 2019 at 14:39
      Permalink

      P. Vašek, Daniel Jankech sa jasne vyjadril, že nie je žiadny MUDr. Ak už toľko kádrujete ľudí a máte o nich uložené desiatky informácií, toto ste mohli postrehnúť, ak Vám tak hýbe žlčou.

      A neviem, prečo ste ho začali v tejto diskusii riešiť, iba mu tým dvíhate sebavedomie, ako dokáže rozvíriť debatu.
      Bežný človek by sa po tom, čo ho redakcia niekoľkokrát zablokovala, čo sa väčšina diskutérov vyjadrila k jeho pôsobeniu negatívne, že si neželajú s ním diskutovať, zobral a išiel si hľadať pre seba lepšie miesto. Cítil by sa trápne. On nie, takže tu Vaše PRAVDY a MORÁLKA nezaberú. Každá diskusia s ním, hádanie sa, dokazovanie svojej pravdy ho posilňuje, dvíha mu sebavedomie, pretože vidí, že dokáže niekoho rozčúliť, vykoľajiť, že jeho slovám niekto prikladá vážnosť a cíti potrebu ich vyvracať.

      Reply
      • 6. januára 2019 at 15:16
        Permalink

        Jsem rád, pane Antal,

        že zdejší diskutér DJ není ani VŠ, ani gynekolog, ale jen běžný prodavač rybářských potřeb. To je skvělá zpráva. Stejně jako ta, že moje PRAVDA a MORÁLKA zde nezabírá, jak jste uvedl na mou adresu. No u Vás rozhodně ani náhodou, to je mi jasné. ) A kdyby přece jen, urazil bych se. )

        P.S.
        K tomu, nakolik kádruji lidi. A Vy, pane Antal, snad nekádrujete? Fakt ne? )

        Reply
          • 7. januára 2019 at 18:27
            Permalink

            P. Slavomíra, p. Vašek, myslel som na D.J., že na neho bežné morálne pravidlá nezaberajú, nie na mňa.

    • 6. januára 2019 at 18:59
      Permalink

      Pán Vašek nekľučkujem…
      Trápi ma to, že sa diskutéri rozhádali kvôli niekomu, kto je tu na portáli presne za týmto účelom.
      Je úplne normálne, že každý z nás má na problémy iný pohľad a zaoberáme sa nimi z rôznych uhlov pohľadu.
      Len takto sa dá dosiahnuť ich celistvejší obraz a následne navrhovať riešenia na ich odstránenie.
      Je úplne normálne ak sa zastaneme jeden druhého a snažíme sa mu pomôcť aj v debate, ale je potrebné vedieť odignorovať účelového provokácie.
      Nikdy sa nikam neposunieme, ak sa budeme púšťať do pomyselných bitiek o nič a mrhať silami a časom.

      Reply
    • 7. januára 2019 at 8:09
      Permalink

      Čo sa týka Jankecha, hrdí sa vydaním knihy. Zaujímavé je, že som našiel len jednu s autorom podobného mena a vydalo ju “Vydavateľstvo Daniel”. Nejaký Daniel Jankech v Žiline má firmu Daniel a o.i. aj vydavateľskú činnosť. A aj niečo s rybárskymi potrebami. Zdá sa, že sa veci majú inak …

      Reply
  • 6. januára 2019 at 15:10
    Permalink

    P. Vašek, neustále sa zo mňa snažíte vyrobiť bezcitného netvora, manipulujete mojimi textami, prekrúcate ich, aby ste dokázali, aké zlo predstavujem.

    Vytýkate mi, vraj som technokrat bez duše, beriem do úvahy len ekonomické faktory. Áno, naše metódy skúmania sa líšia, ja sa snažím pochopiť objektívne, materiálne (hlavne ekonomické) príčiny správania sa ľudí. Vy ste to prevrátili do polohy idealizmu a vychádzate len z morálky. Pozrime sa na výsledky, ako je to u nás s tou humánnosťou, ľudskosťou, solidárnosťou.

    Obvinili ste zo zrady vodcov komunistických strán. Ale obvinili ste zo zrady aj ľud, vraj zradil socializmus (skôr Vašu predstavu socializmu) a nedôverujete mu. Prakticky nedôverujete skoro nikomu, ani z tohto prostredia. Vyjadrili ste sa, že Vy traja (Vy, p. Slavomíra, p. Devana) tento svet nezachránite. A len tomuto okruhu ste želali pekné sviatky, ostatných ste ostentatívne obišli, jednoducho ľuďom nedôverujete.

    Ja skúmam objektívne sily, ktoré podmieňujú správanie ľudí, nerobím z nich hneď zloduchov, zradcov, nevďačníkov. Napísal som napr., že socialistický človek je stále prítomný. Vy ste obvinili ľud, že v novembri 1989 zradil socializmus. Ja si to nemyslím, ľud v tej chvíli zaujal revolučnú, pokrokovú pozíciu, on nestál proti socializmu, len chcel zmeniť jeho podobu. Nie preto, žeby bol zlý, ale vyžiadal si to vývoj. To, že sa nenašla revolučná sila (KS zaujali konzervatívnu pozíciu) nakoniec viedlo k tomu, že pohybu sa zmocnili a začali určovať protisocialistické sily a vnútili nám cestu kapitalizmu.

    A teraz sa tvárite urazene, že ľud neakceptoval Váš postoj, snažíte sa nám vnútiť svoju predstavu, svoju morálku ako jedinú, návrat do polohy pred november 1989, presnejšie do stalinizmu. Ja som sa mnohokrát vyjadril pozitívne ku klasickému socializmu, k veľkému dielu robotníkov, roľníkov, socialistickej inteligencie. Ale nemyslím, že sa môžeme vracať pred rok 1989, je to presne v duchu marxizmu, komunistickej ideológie, ale aj humanizmu. Zrejme pokladáte tento môj postoj za bezcitný (nuž, možno voči Vašej osobnej predstave), ale ja nenadávam ľuďom, ale snažím sa nájsť objektívne príčiny, prečo sa tak chovajú.

    A napísal som, že vieme urobiť zo Zeme príjemné miesto pre život ľudí. Pre všetkých, nielen pre vyvolených. Ak som aj kritický k D.J., či J.Z., zaželal som aj im pekné sviatky, ja v konečnom dôsledku hľadám miesto pre každého človeka na tejto Zemi. Nevidím nikoho ako nepriateľa. V duchu komunistickej morálky a komunistického princípu Každému podľa jeho potrieb.

    Ale zrejme máme o humánnosti, ľudskosti, morálke rôzne predstavy.

    Reply
    • 6. januára 2019 at 15:32
      Permalink

      Pane Antal, mám k Vám TŘI zásadní poznámky. Budu zcela stručný, ale srozumitelný.

      Ak som aj kritický k D.J., či J.Z., zaželal som aj im pekné sviatky, ja v konečnom dôsledku hľadám miesto pre každého človeka na tejto Zemi. ►No jasně, milujme všechny, chudáky na ulici i ty dacany, kteří těm chudákům na té ulici ustlali. Všem hledejte místo na této Zemi.

      Nevidím nikoho ako nepriateľa. V duchu komunistickej morálky a komunistického princípu Každému podľa jeho potrieb. ►Prima, pro Vás není nepřítel ani Hitler, ani Heydrich, kat českého lidu. Je to dobré z Vaší strany, pane Antal, jen žádné nepřátele, samé kamarády, na obou stranách, každému podle jeho kom. potřeb, že?

      Ale zrejme máme o humánnosti, ľudskosti, morálke rôzne predstavy. ►Tím si buďte jist, že se zásadně my dva lišíme. Pro mě nepřítel a přítel není totéž. Já bych hezké Vánoce lidem, kteří posílají národ do pekla, nikdy nepopřál. Má úcta.

      Reply
  • 7. januára 2019 at 0:21
    Permalink

    Paní Slavomíro, dobrou noc Vám ode mne.

    Děkuji za Vaše slova na mou adresu. Vážím si jich. Vím až moc dobře, jak společenská situace dnes vypadá. Zde na DAV-DVA to není jiné. Sama to vidíte. Jedno Vám upřímně povím. Když mi v letech 2004-2006 onemocněla maminka na rakovinu dvanáctníku, opustil jsem zaměstnání, abych se o ni staral. Byla to těžká zkušenost, ke konci v r. 2006, kdy mi počátkem října zemřela, zhubla během posledního půlroku 38 kg. Umíte si to jistě představit, jak pak vypadala, když byla jen nevysokého vzrůstu. Ten pohled mě zlomil natolik, že od té doby jsem dodnes jiný člověk.

    A pak přišel r. 2012, vinou špatné léčby ze strany doktorů mi onemocněl i můj táta, museli mu udělat ileostomii, takže po další tři roky, až do jeho posledních dnů, jsem se o něho denně staral. Za tuto péči mi soudobý demokratický režim platil 800 Kč měsíčně, to byl veškerý můj příjem, než zemřel. Žili jsme s tátou jen z jeho důchodu, ani soc. podporu státu jsem nedostal, zhola nic. Ale nestěžuji si, paní Slavomíro. Nesu si tiše svůj kříž, jsem totiž ve svých 59 letech naprosto neschopný pitomec, kterému se nechce pracovat. Sice jsem rozeslal snad třista nabídek po všech čertech, ale jakmile elita ve firmách viděla můj věk, no, nebudu to raději rozvádět. Navíc, často mi mládež na os. pohovoru dávala najevo, že jsem příliš málo pracoval po r. 2006, protože jsem měl rodiče odložit někam do ústavu a ne se o ně starat. Chápete.

    Proč Vám o tom vůbec píšu. Sám nevím, asi jsem fakt neschopný a nostalgický stařec, který na tomto světě již jen straší se svými zkurvenými názory. Tohle není svět pro citově založené lidi, tohle je svět založený jen na technologiích, na materiálu, na dolarech, na kariéře, na ostrých loktech, na schopnosti uživit náročné moderní děvy. Ale jakmile se rozhodnete postarat se o rodiče, prásk, a je po srandě, shoot down, jak praví naši anglosasští kamarádi.

    Závěr, paní Slavomíro? Nemusíte mi nic odpovídat, chápu Vaši odpověď i tak. Je mi jasné, že na tomto světě má hvězda již dávno vybledla. Když učím děcka matiku po bytech, abych vůbec vyžebral peníze na nájemné, zjišťuji zároveň děsivou sociální propast mezi tzv. sockami a elitou. A povím Vám, že když mi mamka z chudobných poměrů za učení nedokáže v řadě případů zaplatit, chápu to. Ale když toho není schopna již ani elita, pak si kladu otázku, zda se mi tohle zdá, anebo zda je tento svět již dokonale vyšinutý z dráhy… Dobrou noc a klidné sny od šaška Vaška z Moravy.

    Reply
    • 7. januára 2019 at 8:56
      Permalink

      Pán Vašek, začnem Vašou vetou „Proč Vám o tom vůbec píšu“. Dobre, že o tom píšete, pán Vašek, nech mladí čítajú, aká je to rozprávka, ten „úžasný“ kapitalizmus. Vaša hviezda nezhasla, pán Vašek, tu na DAVe svieti a ukazuje pravú podstatu systému. Viem Vás pochopiť, pretože som zažila niečo veľmi podobné, najprv mame diagnostikovali rakovinu maternice, našťastie sa z toho dostala, ani nie o rok to isté ochorenie diagnotikovali otcovi, rakovina pažeráka. Keď už nemohol vôbec prijímať potravu, ležal na internom oddelení, kosť a koža, po troch týždňoch nám primár povedal: „Berte si ho domov, zaberá miesto, dajte si ho do hospica…“ Táto veta nepotrebuje komentár, však? Áno, starý chorý človek zaberá v tejto zvlčilej spoločnosti miesto.
      A preto, nenesme ticho svoj kríž !!! Keď už nič iné, treba písať!!!

      Reply
      • 7. januára 2019 at 21:16
        Permalink

        Pán Vašek, pani Slavomíra, téma, ktorú ste načali svojimi príbehmi je veľmi vážna.
        Starý a chorý človek je pre túto dobu ľudských predátorov zbytočný, nepotrebný…
        Mnoho z toho čo ste napísali, veľmi dobre poznám…
        Starý a chorý človek je príťažou pre spoločnosť, ale… Na paliatívnu starostlivosť, ktorú vykonávajú zariadenia ide mnoho financií. Ak sa človek doma stará sám o svojho ťažko chorého blízkeho človeka, dostáva za to veľmi smiešnu sumu aj napriek tomu, že sa vzdá zamestnania a šetrí štátu mnoho peňazí, on sám je tak stavaný do roly príťaže spoločnosti…
        Toto je desivá doba… Naše ženy, ale aj muži chodia robiť opatrovateľov do zahraničia a tu na Slovensku sa o starkých a chorých, ktorí sú na to odkázaní nemá kto postarať… Vraj nie sú a to peniaze…
        Viackrát som písala o tom, že vyspelosť spoločnosti sa meria aj tým, ako sa vie postarať o svojich starých, chorých a bezbranných. Táto spoločnosť to nedokáže a len hľadá výhovorky…

        Reply
  • 7. januára 2019 at 19:32
    Permalink

    Pán Antal, aha, zle som Vás pochopila, ospravedlňujem sa. Ja si totiž pána Vaška veľmi vážim, tak mi nedalo nezareagovať.

    Reply
    • 7. januára 2019 at 19:53
      Permalink

      Rozmýšľal som o tom, ako pomôcť s prácou pre p. Vaška a pre Vás, alebo poradiť.

      Zišla mi na um aj snaha PZV-Kantora o založenie svojpomocných družstiev. Je to dobrá myšlienka, môže pomôcť riešiť nezamestnanosť ľavičiarov, ale aj myšlienke socializmu. Len tam môže byť problémom získať si svoje okolie. Nechápte ma teraz zle, budem otvorený, ale preto, že si myslím, že sa potrebujete vymaniť zo stresového stavu a získať nadhľad, silu pri uvažovaní.

      Vaša situácia Vás vedie k vypätým emocionálnym stavom a skôr sa dostávate do sporu s rodinou, aj okolím. Myslím, žeby bolo dobré, keby ste sa na svoju situáciu pozreli z nadhľadu – nové idey, formy sa rodili často z krízového stavu. Tak sa zrodil človek, tak sa zrodil aj socializmus. Bohatý imperiálny Západ nemal ani pomyslenie na socializmus.
      Preto by ste mali skôr sa dostať do polohy uvažovať, ako krízu obrátiť vo svoj prospech, využiť na hľadanie nových podôb života, práce, spolužitia. Ako svoje prehrávanie obrátiť na vyhrávanie.

      Uvažoval som napr. o sieťovej organizácii, štruktúre spoločnosti. Aby sme napr. ľavicovo zmýšľajúci ľudia boli prepojení už nielen internetovými, ale aj ekonomickými, sociálnymi sieťami, vytvárali pre seba svoj priestor, spôsob života. Bez ohľadu na oficiálnu formu.

      Mali by sme napr. vytvárať vlastné charitatívne, neziskové organizácie, ktoré by jednak pomáhali ľuďom, ale aj zamestnávali našich ľudí. A dávali priestory pre schádzanie.

      Drobnou pomocou by bolo aj zakladanie výmenných spolkov, kde by sme namiesto peňazí vkladali svoju prácu, služby, produkty, započítavajúc to na účet.

      Uvažujem samozrejme všeobecne, neviem ani odkiaľ je p. Vašek a Vy, ako by sa dalo konkrétne uvažovať.

      Reply
      • 7. januára 2019 at 20:52
        Permalink

        Pán Antal, s niektorými Vašimi názormi súhlasím, s niektorými nie a nie je to iba vec vypätého emocionálneho stavu, je to vec názoru.
        Ale toto! Toto je od Vás veľmi veľmi pekné, pán Antal, cit. Vás: „Rozmýšľal som o tom, ako pomôcť s prácou pre p. Vaška a pre Vás, alebo poradiť.“ Fakt, klobúk dolu, pán Antal !!!

        Reply
      • 7. januára 2019 at 21:27
        Permalink

        Pán Antal, je to veľmi dobrý nápad.
        Bolo by dobré osloviť Kantora a popremýšľať nad riešeniami ako pomôcť všetkým tým, ktorí sa ocitli v takejto situácii.
        Tiež s Vami súhlasím v tom, že sa človek, ktorý prežíva takéto situácie potrebuje vymaniť zo stresového kolotoča, ktorý môže aj jemu spôsobiť zdravotné komplikácie.
        A súhlasím aj v tom, že mnoho dobrých nápadov prichádza v krízových situáciach, často aj vtedy, keď to už mnohí vzdajú…
        Človek, ktorý prežíva takúto životnú situáciu potrebuje motiváciu žiť, kráčať ďalej aj napriek všetkým prekážkam. Mal by sa nejakým spôsobom zamestnať, začať sa vzdelávať, stačí začať drobnosťami a čas ukáže jeho zručnosti a danosti, ktoré môže využiť na svoju obživu.
        Dôležité je nevzdať sa, za žiadnych okolností…

        Reply
  • 7. januára 2019 at 20:57
    Permalink

    Pán Antal, s niektorými Vašimi názormi súhlasím, s niektorými nie a nie je to iba vec vypätého emocionálneho stavu, je to vec názoru.
    Ale toto! Toto je od Vás veľmi veľmi pekné, pán Antal, cit. Vás: „Rozmýšľal som o tom, ako pomôcť s prácou pre p. Vaška a pre Vás, alebo poradiť.“ Fakt, klobúk dolu, pán Antal !!!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *