Workers & Resources: Soviet Republic! (Pracujúci a zdroje: Sovietska republika!) je nová, slovenská, budovateľská strategická hra s témou simulácie plánovanej ekonomiky. Oficiálny popis hry uvádza: „Vytvorte svoju vlastnú republiku a transformujte chudobnú krajinu na bohatú priemyselnú superveľmoc!“ Hra nebola vytvorená v Rusku, ani v Amerike, ani v Čine, ani v Nemecku, ale priamo na Slovensku – v Košiciach. Vytvorilo ju štúdio 3DIVISION. Projekt a celé programovanie viedol slovenský autor, Peter Adamčík. V rozhovore pre Hrej.cz, Adamčík uvádza, že nápad vznikol pred štyrmi rokmi a inšpirovala ho hra Transport Tycoon transformovaná do tzv. východného bloku. Stratégia je unikátne sémanticky, do detailov spracovaná. Perličkou je nielen precízne vypracovaná architektúra, ale aj hudobný soundtrack evokujúci sovietske revolučné piesne, či soundtracky z televíznych dokumentov československej televízie z 80. rokov. Napokon posúďte sami na základe obrázkov a videí. V závere článku nájdete odkazy, kde sa dá uvedená hra zakúpiť.
Hra kopíruje formát populárnych strategických hier ako Transport Tycoon či SimCity, no transformuje ho z trhového modelu spoločnosti (kapitalizmu) na model plánovanej ekonomiky (socializmu). Ide o do detailov prepracovaný simulátor, ktorý postráda akúkoľvek antikomunistickú propagandu a ponecháva hráčovi priestor na simulovanie idealistického poňatia filozoficko-ekonomicko-politickej myšlienky socialistickej spoločnosti. Hráč má tak možnosť sám experimentovať s myšlienkou, či je alebo nie je plánovaná socialistická ekonomika možná…
Počítačové hry sú novým fenoménom, ktorý poskytuje neuveriteľné možnosti pre otázky filozofické, ekonomické, historické a kultúrno-spoločenské. Aj nevzdelaný počítačový gambler sa vďaka dobre spracovanej hre môže naučiť niečo o histórii, ekonomike či kultúre. Programátorom sa podarilo vytvoriť simuláciu socialistickej spoločnosti a otvorili tak nové otázky. Ako vyzerala alebo ako by v ideálnej utopickej forme mohla vyzerať socialistická spoločnosť, ak by nebolo studenej vojny, cenzúry a všetkých negatív, ktoré sú so socializmom spájané?
Všetko je tento krát na vás, nemôžete sa na nikoho vyhovoriť, ani na byrokratizmus, ani na stranu – osud mesta je vo vašich rukách. Len na vás totiž zostáva voľba: obhájiť alebo zdiskreditovať tento model spoločnosti a to na základe vlastného úsudku pri racionálnom riadení spoločnosti, ktoré musí zohľadňovať na jednej strane potreby obyvateľov (prístupné zdravotníctvo, školstvo, doprava, kultúra, duchovné potreby), na druhej strane ekonomické možnosti (využitie zdrojov, sebestačnosť, zahraničný obchod).
Autor tejto hry, aj keď to možno nezamýšľal, otvára touto similáciou priestor na diskusiu o tom, v čom mohla byť plánovaná ekonomika lepšia (naplnenie materiálnych a duchovných potrieb, zabezpečenie dôstojného života, sociálnych práv, …) než trhové hospodárstvo a taktiež kriticky ukázať jej nedostatky (ktoré hráč dokáže svojou schopnosťou dobehnúť; pr. obmedzenia rozvoja studenou vojnou, cenzúra, atď.).
V rozhovore uvádza:
„Soviet republic je tycoon, ktorého úlohou je budovať plánované hospodárstvo. Jednak stavať továrne, distribuovať pracovníkov do továrni, starať sa o potreby, obchodovať so zahraničím … V 60. rokoch ľudia nemajú napríklad také isté potreby ako v 80. rokoch. … Žiadna taká hra nebola, ktorá by pojednávala o tomto období a plánovanej ekonomike. Všetko si v tejto hre musí hráč zabezpečovať sám, vyrábať produkty a získavať zdroje, čo dokonale zapadá do plánovaného hospodárstva. … Je možné docieliť úplnú sebestačnosť, teda hráč nebude musieť nič predávať, ani kupovať, ale všetko vyrábať sám. … Je to fiktívna krajina umiestnená vo východnej Európe. … Chceme určite pridať aj existujúce budovy ako STV alebo pyramídu rozhlasu. Hráč bude môcť postaviť TV a rozhlas a bude môcť ovplyvňovať a baviť ľudí aby boli spokojnejší. … Zatiaľ to nie je v ukončenom štádiu, zatiaľ sa ukazuje že (v hre) plánovaná ekonomika je možná… Hra je umiestnená časovo od 60. do 90. rokov…“
Hra teda nie je len zábavkou pre mládež, ale aj skutočným simulátorom toho, či môže socialistická plánovaná ekonomika efektívne fungovať.
Podľa autora to je evidentne možné. Hráč si tak v praxi môže odskúšať, aké je zložité zabezpečiť všetkým obyvateľom ich potreby, dosiahnuť potravinovú sebestačnosť krajiny či efektívne spravovať národné podniky. Hra môže byť zaujímavým vzdelávacím materiálom pre ekonómov, aj sociálnych filozofov. Mohlo by byť zaujímavé rozšíriť stratégiu na socializmus juhoslovovanského typu, čínsky model socializmu, ekosocializmu (zohľadnenie ekologických požiadaviek pre nový socializmus), či socializmus 21. storočia (Cockshott & Cottrell: Kybersocializmus o kybernetickej plánovanej ekonomike) alebo projekt Venus. Otvorilo by to tak možnosti aplikácie plánovanej ekonomiky na 21. storočie, resp. vytvoriť simuláciu vyššej fázy socializmu – komunizmu (v tomto by mohli byť inšpiráciou futuristické sci-fi vízie bezpeňažnej spoločnosti). To už ale treba ponechať na autorov hry…
Autor je však veľmi opatrný, keď komentuje svoju hru nasledovne: „Je to stále jen hra, a pokud se v naší hře někomu podaří vybudovat fungující republiku, neznamená to, že socializmus skutečně funguje a je to dobrý systém.“ Taktiež dodáva, že nikto z tímu nie je zástancom socializmu, ani komunizmu. V každom prípade, ideologické kádrovanie od autorov nikto ani nevyžaduje, podstatné je, že vytvorili hodnotnú hru, ktorá má aj určitý vzdelávací rozmer a vytvára možnosť experimentu s myšlienkou sebestačnosti a plánovanej ekonomiky.
Autor do hry umiestnil nielen československé automobily, autobusy, traktory či lokomotívy, ale aj typické architektonické prvky socialistického realizmu, či neskorej moderny, teda architektúry brutalizmu, ktorej sme sa podrobne venovali aj v treťom čísle DAV DVA (DAVANTGARDA). Programátor tak do hry zakomponoval napríklad aj Bratislavskú budovu rozhlasu:
Záverom: Počas posledných týždňov streamujú Yutuberi priame hranie tejto unikátnej hry. Je zaujímavé, ako hráč prehodnocuje počas hrania hry samotný postoj k myšlienke socializmu. Kým v prvej časti streamu hovorí o depresívnosti a tak ďalej, v nasledujúcich častiach už prehlasuje, že ide o skvelú hru, ktorá ho nesmierne baví. Dostane sa tak generácia Y k myšlienkam socializmu hravou a populárnou formou?
Kde hru nájdete?
Steam: https://store.steampowered.com/app/78…
MERCH: http://sterakdary.eu/shop/
Instagram: https://www.instagram.com/sterakdary/
Facebook: https://www.facebook.com/TenSterakdary/
Discord: https://discord.gg/uBWHMF4
Komunitní servery poskytnuty společností NITRADO. https://nitra.do/sterakdary
Vynikajúce, toto poskytuje určité tvorivé možnosti modelovania. Treba s tým popracovať.
Vďaka za informáciu, ja sa v prostredí hier nepohybujem.
Len malá poznámka k tej ideálnej utopistickej podobe socializmu, keby nebolo studenej vojny,, ohrozovania Západom, ap. Podobnú myšlienku vyslovila v nejakom článku Veronika Sušová-Salminen, vraj ako by vyzeral nedeformovaný socializmus, keby sa pod útokmi a tlakom Západu nedeformoval a odchýlil od programu.
Aký má zmysel uvažovať v utopickej, ideálnej rovine? To je možné len v skleníkových podmienkach, keby socializmus vyrastal z ničoho a mimo akýchkoľvek vonkajších tlakov. Lenže tie vonkajšie tlaky sú prirodzenou súčasťou vývoja, pretože novovznikajúci systém automaticky narúša existujúci ekosystém, sociálny systém a starý systém sa tomu bráni. Takže už v programovom vybavení vznikania nového systému je zabudovaný aj prvok ochrany novovznikajúceho systému a potlačenia odporu starého.
Takže neviem, o akom programe socializmu, ktorý vraj bol narušený, sa hovorí. Neviem o žiadnom, tie západné katedrové modely socializmu ťažko brať do úvahy, tie ochotne toleruje a financuje aj kapitál, pretože sú neživotné. Niekedy sa odvoláva na pôvodný marxizmus, mladého Marxa. Áno, vo svojich prvých filozofických spisoch u neho zazneli ešte tézy, na ktoré by sa dalo odvolávať. Ale po skúsenostiach Parížskej komúny, po zmasakrovaní tisícov komunardov starým systémom veľmi rýchlo dospel k potrebe diktatúry proletariátu.
A čo chýba súčasnému ľavicovému hnutiu, je dialektický, vývojový pohľad na socializmus. Väčšina ľudí ho chápe v akejsi nemennej, akoby zo vzduchu a naraz utvorenej ideálnej podobe. Pritom stačí letmý pohľad do dejín, že všetky systémy, astrofyzikálne, fyzikálne, chemické, biologické, sociálne sa počas svojej existencie vyvíjali, menili. Kapitalizmus sa vyvinul z počiatočnej absolutistickej podoby, k formálnej parlamentnej demokracii (1688-1848, resp. 1968) až k liberálno-demokratickej podobe. A socializmus sa prirodzene vyvíja podľa toho istého programu. My si program nejakého systému nemôžeme vycucať z prsta, on sa predsa formoval a zdokonaľoval milióny rokov.
Ten pohľad na socializmus ako nemenný systém ja osobne neviem stráviť, pripadá mi to na 21. storočie už muzeálne. Mám v sebe silne zakorenený dialektický, vývojový pohľad a preto chápem stalinizmus, štátny socializmus do r. 1989 ako prirodzený. A ako prirodzenú vidím aj potrebu po r. 1989 zmeniť podobu socializmu, pre mňa rok 1989 nebol prehrou socializmu, ale jeho prirodzeným vývojovým stupňom. A dnes prirodzene hovorím o liberálno-demokratickom socializme.
Dúfam, že aj takéto hry privedú hráčov k takémuto uvažovaniu.
Progresívne je, že je to simulačná hra – vyskúšam to ako národohospodár.
Negatívne je, že stále to spájajú – alebo spájate (tie ďalšie obrázky) s minulosťou príliš už „historickou“. Práve ja mám potrebu kritizovať to prílišné okázalé „socialistické“ vyjadrenie dekóru a grafického vyjadrovania a plus tá hudba. My sme tu ozaj už v 60.rokoch nežili „kórejský ľudovodemokratický komunizmus“ so spievanými sovietskymi častuškami, vojenské pesničky boli skôr „Okolo Hradce“ ako „Potomci slavných bojovníkú“ ,ale mali sme tu veľmi príjemný stredoeurópsky socializmus so zmiešanou kultúrou hudby (bigbít, rokenrol, Olympic, Omega, Prúdy a Collegium Musicum), filmov a dramatických divadelných hier.
Môžem si to dovoliť kritizovať, pretože i keď sám rád spomínam, je to moje detstvo a mladosť – ale ja dúfam, že moji vnuci sa nevrátia v čase ale budú žiť socializmus 21.storočia. Toto mi pripomína skôr provokatívne posmievanie sa alebo až fanatizovanie (nie fascinácia) minulosťou. Nie je to nutné.
dám vedieť ak odskúšame…
Myslím, že nemá význam simulovať utopický socializmus v podobe, ktorú opisuje Lukáš“Ako vyzerala alebo ako by v ideálnej utopickej forme mohla vyzerať socialistická spoločnosť, ak by nebolo studenej vojny, cenzúry a všetkých negatív, ktoré sú so socializmom spájané? “
Inak, takto postavený problém vychádza z nemennosti socializmu, akoby nemohol fungovať v rozvinutejšej podobe bez cenzúry.
Podľa mňa má význam simulovať klasickú podobu socializmu práve že so všetkými vonkajšími obmedzeniami, tak sa dostaneme k vedeckej simulácii, či mohol klasický socializmus za daných podmienok vypadať inak.
A naopak, dnešnú podobu socializmu simulovať s dnešnými podmienkami, obmedzeniami.
Prípadne simulovať aj socializmus v predpokladaných nových podmienkach, napr. globálna spoločnosť, silne robotizovaná ekonomika a spoločnosť, treba predpokladať odstránenie niektorých vysokých nákladových položiek, prevyšujúcich prínosy – vojny, armády, hranice, špionáž, bezpečnostné služby, špiclovanie, osobitný výskum a vývoj krajín, osobitný kozmický výskum a priemysel, osobitný atómový priemysel, ap,.
Ešte zopár poznámok, k čomu by podľa mňa mala poslúžiť hra.
NEMYSLÍM, ŽEBY ZMYSLOM HRY MALO BYŤ OVEROVANIE, ČI PLÁNOVANÁ SOCIALISTICKÁ EKONOMIKA JE MOŽNÁ A EFEKTÍVNA.
To, že je možná a efektívna, hovoria samotné údaje. A hovoria o tom kapitalistickí ekonómovia. Zacitujem z najpoužívanejšej učebnice ekonómie od P. A. Samuelsona: „Sovietska ekonomika je okrem toho dôkazom, že – na rozdiel od toho, čo si v minulosti mysleli mnohí skeptici – socialistická prikazovacia ekonomika môže fungovať a dokonca s úspechom. To znamená, že spoločnosť, v ktorej sa hlavné ekonomické rozhodnutia robia administratívne, bez zisku ako kľúčovej hybnej sily výroby, môže sa dlhý čas rozvíjať rýchlym tempom.
Plánovanie umožnilo rýchly rast ZSSR
Krajina a obdobie Priemerné tempo rastu GNP (v % ročne)
Sovietsky zväz
1885-1913 3,3
1928-1987 4,2
Spojené štáty
1834-1929 4,0
1929-1987 3,0
Spojené kráľovstvo
1855-1987 2,1
Nemecko
1850-1987 2,8
Japonsko
1874-1987 4,5
Plánovaná sovietska ekonomika rástla po roku 1928 rýchlejšie ako ekonomika cárskeho Ruska a predstihla väčšinu trhových ekonomík. Iba Japonsko a Spojené štáty vo svojej fáze rýchleho rastu dosiahli rovnaké tempo rastu ako Sovietsky zväz (Prameň: Gur Ofer: „Soviet Economic Growth: 1928-1985″. Journal of Economic Literature, december 1987 a CIA, Impact of Gorbatchev s Policies, júl 1988, SOV 88-10049)“ ( P.A.Samuelson-W.D.Nordhaus: Ekonómia 2, Bradlo, Bratislava 1992., s. 404)
„Industriálna epocha ľudských dejín je preplnená technologickým, produktívnym, sociálnym i politickým dynamizmom. Avšak aj v jej rámci predstavuje obdobie prvých sovietskych päťročníc jav po všetkých stránkach mimoriadny.
Týchto 12 rokov a 9 mesiacov, ktoré uplynuli medzi októbrom 1928 a júnom 1941, predstavovalo pre Sovietsky zväz ekonomický a sociálny skok cez celé storočia. Svedčia o tom snáď najlepšie tieto strohé fakty: Národný dôchodok krajiny sa v tejto dobe zvýšil na päť a pol násobok, priemyselná výroba 10krát, výkon dopravy 4,5krát, počet priemyselných robotníkov vzrástol z 1O,7 milióna na 31,2 milióna, podiel roľníctva klesol zo 74,9% všetkého obyvateľstva na 44,9%. Vznikla nielen nová surovinová a energetická základňa, ale rozvinula sa aj vysoko sériová výroba prv neexistujúcich odvetví – leteckého, automobilového, traktorového, kombajnového i chemického priemyslu. Vznikli celkom nové priemyselné oblasti sovietskeho Východu, v miestach, ktoré desať rokov predtým neboli vôbec zaznamenané ako lokality ani na najpodrobnejších mapách.
…Ak sa dnes bežne považuje ročný rast výroby o 3-5% za príznak ekonomickej prosperity krajiny a za vzostup, ktorý umožňuje vyrovnať sa aj s požiadavkami tretej priemyselnej revolúcie, potom nás tempo sovietskych päťročníc priamo šokuje.
(V. Mencl-M.Hájek-M.Otáhal-E.Kadlecová: Křižovatky 20. století, Naše vojsko 1990, s. 118 -119)
ZMYSLOM HRY A SIMULÁCIE BY MALO BYŤ OVERENIE, ČI SOCIALISTICKÁ SPOLOČNOSŤ A EKONOMIKA NEMOHLA V TEJ DOBE A ZA TÝCH PODMIENOK FUNGOVAŤ V INEJ, POVEDZME LIBERÁLNO-DEMOKRATICKEJ PODOBE. A AKO SA MENILI PODMIENKY (HRA JE UMIESTNENÁ DO DOBY 60. – 90. ROKOV, TEDA URČITÁ ZMENA PODMIENOK TAM UŽ BOLA), AKO SA MOHLA MENIŤ AJ SOCIALISTICKÁ SPOLOČNOSŤ. TO BY DALO ODPOVEĎ MNOŽSTVU ÚVAH A DOHADOV NA TÚTO TÉMU. NIEKTORÍ ĽAVIČIARI RADI ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE SOCIALIZMUS JE DEMOKRACIA A OD ZAČIATKU MAL BYŤ PLNE DEMOKRATICKÝM SYSTÉMOM.
Úvahy o plne demokratickom socializme od začiatku sú však len subjektívnou konštrukciou, ktorá neberie do úvahy zákonitosti ekonomického rozvoja. K tomu zopár poznámok, za akých ťažkých podmienok sa spočiatku socialistická ekonomika s spoločnosť rozvíjala a musela prijímať aj drastické opatrenia. Ako v ZSSR, tak aj socialistické Československo spočiatku muselo budovať najmä ťažký priemysel, bez ktorého nemohli fungovať ostatné odvetvia, napr. ani moderné poľnohospodárstvo v 70. rokoch. Čo však znamená prednostný rozvoj ťažkého priemyslu?
„…Zdá sa byť takmer isté, že východiskovým bodom a kľúčom pre objasnenie dejín sovietskych päťročníc a ich drásavých konfliktov je teoreticko-ekonomická úvaha o zdrojoch investičného urýchlenia. Každá industrializácia predstavuje historicky rozmerný proces, v ktorom sa na jednej strane určitý rozsah zdrojov a rezerv odoberie bezprostrednej spotrebe a usmerní sa do vytvorenia nových priemyslovo výrobných kapacít.
…Medzi vybudovaním nových kapacít a momentom, keď tieto nové výroby uhradia svojou produkciou investične vložené hodnoty, uplynie vždy určitá doba, v ktorej sa síce zdroje a rezervy už spotrebovávajú, ale ich hodnotový prínos do národného dôchodku sa ešte neprejavuje.
…To ale znamenalo, že sa najmenej o toľko musel aj znížiť fond spotreby, teda reálny fond miezd a naturálnej spotreby. V skutočnosti však muselo byť toto zníženie ešte prenikavejšie, pretože sa budovali úplne nové odvetvia, a to často cestou dovozu kompletných investičných celkov zo zahraničia (USA, Nemecko).
…K úhrade bolo nevyhnutné vyvážať. …Už v stati venovanej vývoju Nepu sme naznačili, ako ťaživým sa stal v jeho záverečnej fáze problém „trhového obilia“. S nástupom päťročníc sa však význam jeho vplyvu a pôsobenia na celú ekonomiku ešte umocnil. Obilie sa stalo jednak dôležitým exportným tovarom, jednak bolo potrebné pre tých, ktorí pracovali na stavbách priemyselných gigantov. Po porážke bucharinovskej varianty evolúcie Nepu si – ako už vieme – vynútila Stalinova vedúca frakcia na XVI. konferencii v apríli 1929 uznesenie, podľa ktorého mala byť kolektivizácia poľnohospodárstva urýchlená, a to tak, aby v roku 1933 obhospodarovali kolchozy 17,5% osevnej plochy a dodávali 43% všetkého trhového obilia.
Neuplynulo však ani pol roka a Stalin a jeho sekretariát usúdili, že ani toto urýchlenie kolektivizácie nepredstavuje riešenie obilného problému. Rozhodli sa preto nerešpektovať doterajšie uznesenia straníckych zjazdov a previesť smelý, ale krutý rez: urýchliť kolektivizáciu zvýšeným administratívnym tlakom na drobných a stredných roľníkov, zničiť a vyviezť z dediny kulakov a od novo vytvorených kolchozov si vynútiť toľko obilia, koľko ho bude potrebného pre najnutnejšie pokrytie domácej spotreby a exportu.“ (V. Mencl-M.Hájek-M.Otáhal-E.Kadlecová: Křižovatky 20. století, Naše vojsko 1990, s.118-120)
Okrem stalinskej koncepcie existovala aj Bucharinova koncepcia rozvoja socializmu, ktorá predpokladala postupný, menej dramatický vývoj socializmu. Jej realizácia by si však vyžiadala do 100 rokov a ako ukázala prax, útok nacistického Nemecka na ZSSR, toľko času ZSSR nemal.
Úspechy socialistickej industrializácie v r. 1928 – 1941 zohrali rozhodujúcu úlohu pri zásobovaní Červenej armády počas 2. svetovej vojny a porážke nacistického Nemecka. Bez silnej priemyselnej základne, vývoja a masovej výroby tankov, lietadiel, a celej vojenskej výbavy, ktorou ZSSR počas vojny predstihol Nemecko, by bol zanikol.
Aby sme pochopili, že treba brať do úvahy pri modelovaní vznikania a vývoja systému práve tieto ťažké podmienky, treba vedieť, že ani jeden systém v dejinách sa od začiatku nevyvíjal ako demokratický.
Systém pri vznikaní potrebuje na prestavbu akumulovať ohromné množstvo ľudských, materiálnych, finančných zdrojov – a to nejde v demokratickom systéme.
Nevoľnícky systém vznikal za pomoci despocií. Kapitalizmus vznikal za pomoci absolutistických vládcov. A prvotná akumulácia kapitalizmu znamenala oveľa drastickejšie vyvlastňovanie vlastných malých súkromných vlastníkov, ako aj celých krajín a kontinentov.
Voloviny
ÁNO, najlepšia je škola hrou!
Vďaka za upozornenie. Na túto hru existujú len upútavky, ešte tím na nej intenzívne pracuje (zistil som na priložených linkoch) a chce v tomto roku zverejniť skúšobnú verziu.
Myslím, že to môže byť zaujímavá škola pre mladých, ktorí socializmus a plánovanú ekonomiku nezažili a môže to pomôcť zbúrať niektoré ideologické predsudky.
Zložité simulačné hry (aj ako SimCity, SimEarth, ak sú realistické) dokážu pomôcť lepšie odhadovať faktor času a synchronizácie. Top manažéri (a politici duplom) často nemajú cit pre to, aby nechali zmenám ten nutný čas, aby sa udiali a majú tendenciu príliš tlačiť na pílu. To je príčina mnohých neúspechov nových projektov a reforiem.
Keď sme v inej diskusii na tomto portáli začali rozoberať zmenu politického systému, tak myslím, že aj na túto tému by bola prospešná simulácia, aby sme neostali len teoretikmi bez skúseností. Nemyslím na to, aby sme čakali, kým niekoho napadne naprogramovať hru, ale mohli by sme zorganizovať aj simuláciu v rámci panelovej diskusie. Hlavne aby bolo vidieť, že na niektorých zmenách sa nedohodne celá spoločnosť naraz a že je treba nechať niektoré zmeny zažiť, aby sa stali návykom, kým sa dá prikročiť k ďalším.
Niektorí „vládcovia sveta“ sa snažia takto pracovať a my potom v alternatíve čítame poznámky o Overtonových oknách. Ono je to ale len technika, ktorá sa dá využiť aj pozitívne.
Pán Moravčík.
Skúste mi povedať aký politický systém je pre Vás ideálny, keď sa Vám sloboda nepáči.
A hlavne akým spôsobom ho chcete zmeniť. Čím chcete začať a pod. Veľmi ma to zaujíma, keďže mi nie je celkom jasné o čo Vašej komunite ide .
Pán Jankech, mám relatívne veľmi málo času a rozprávať sa na túto tému s človekom, ktorý na mňa hľadí s predsudkami, je čistá strata času. Politicky nekorektne Vám napíšem, že ak po toľkých replikách, ktoré sme si my dvaja medzi sebou vymenili, napíšete, že „sa mi sloboda nepáči“, tak to svedčí o tom, že ste vôbec nevenovali pozornosť obsahu, čo som tu (aj konkrétne Vám) písal, svedčí to o Vašej neúcte ku mne a pokojne to berte tak, že ste ma tým povýšeneckým prístupom urazili.
Pane Moravčík, příjemnou sobotu!
Budete možná nepříjemně překvapen, ale tentokráte se zastanu pana Jankecha, ano čtete správně. A povím Vám proč.
Když pan Jankech obhajuje svůj postoj, všiml jsem si, že je stále stejný, nezměnil se, je proto průhledný jako čiré sklo v dalekohledu. Což pana Jankecha ctí, protože si stojí za svými názory, i kdyby ony pověstné trakače padaly. Mám rád tyto lidi, ač stojí v opozici se mnou. Nejsou totiž korouhvičky ve stylu kam vítr, tam i plášť.
Avšak jsou zde i jiní, kteří se chovají jako dvoutvářný Jánus, do těchto lidí na rozdíl od p. Jankecha nevidíte, jsou to zákeřní jedinci. A nemusím jmenovat, Vy sám moc dobře víte, o kom je řeč, i proto kvůli tomuto účastníku ve zdejší diskusi jsem změnil své jméno z Vaška z Moravy na Rusofóba a trolla z Moravy. Ano, ano, přesně takto mě zde v diskusi ocenil onen Jánus. A to si tento Jánus hraje na levičáka.
Víte, pane Moravčík, já sám již v poslední době začínám o té levici dost pochybovat, protože byla to právě kom. levice, kdo ROZBIL NA ŠROT KOMPLET CELÝ SSSR, VČETNĚ CELÉHO EVR. SOCIALISMU. Proto dnes již vím, že v čele tzv. socialistického tábora stály mytologické postavy v čele s Jánusem, protože kázaly zcela jinak, než konaly.
Aj Vám peknú sobotu, pane Vašku. Ďakujem, vážim si ľudí, ktorí sa dokážu postaviť za druhých, no tentoraz ste mimo, lebo ste neodhadli dobre kto komu ubližuje.
Hlavný problém je v tom, že v momentálnej situácii nejde o všeobecné politické názory pána Jankecha, ktoré má samozrejme právo mať také, aké sú. Ale ide o jeho názory na moje názory. Pán Jankech si o mne na začiatku urobil nejakú predstavu len na základe toho, že som aktívny ľavicovom portáli. Medzitým sme si vymenili viacero replík a postojov a ja nevidím vôbec nič príťažlivého na tom „že je stále stejný, nezměnil se“ – vôbec nekorigoval svoju pôvodnú predstavu podľa toho, ako ma postupne spoznáva. Nevidím absolútne nič príťažlivého na tom, aby som takémuto človeku venoval svoj čas, keď on nemá vôbec žiadnu snahu počúvať ma a zobrať do úvahy to, čo hovorím. Veď je to rovnaké, ako keby som sa na námestí rozprával so sochou Janka Kráľa.
A v tejto situácii ma ešte žiada o názor s vopred vytvoreným predpokladom, že sa mi „sloboda nepáči“. Dostal som najavo, že čokoľvek poviem, nezmení nič na tom, že som zaradený v škatuľke ľudí, ktorí sú proti slobode.
Môj postoj je ten, že nemám záujem v tejto atmosfére diskutovať. Nechám pána Jankecha žiť v jeho Matrixe a ja si vyhradzujem slobodu otočiť sa mu chrbtom.
A teraz som vážne zvedavý, ako ma chcete presvedčiť, že som to ja, kto ubližuje jemu…
Pane Moravčík, klidnou noc Vám ode mne.
Z Vašich slov jsem pochopil, že jste mne opravdu vůbec nepochopil. ) No, nevadí, co se dá dělat. Povím Vám to tedy přímo. Nešlo o Vás. Vůbec. Měl jsem na mysli toto.
Pana Jankecha si vážím ve srovnání s člověkem, jenž se zde podepisuje jako „PZV Kantor“. Zopakuji to. Pan Jankech nemění tvářnost, je svůj a na nic si nehraje, byť je v pravic. opozici. Je přímočarý a neuhne ani o krok. Ale tento levicový „PZV Kantor“ ze mne udělal trolla a rusofóba, prostě vyslovenou svini.
Takže, pane Moravčík, o něm byla má řeč, když jsem vzpomněl toho Jánuse. Doufám, že jste mě již pochopil, proč si vážím Jankecha více než toho Kantora.
Peknú nedeľu Vám prajem, pane Vašku. Aby sme sa vzájomne lepšie rozumeli, do Vášho sporu medzi PZV Kantorom vôbec nechcem vstupovať, len by som to pokazil. Neteší ma to, lebo by som sa rád rozprával s vami oboma. Verím, že najlepšie si to vysporiadate dvaja medzi sebou.
Čo sa týka mojej reakcie. Bezprostredne pred tým, ako ste sa p. Jankecha zastali, som mu napísal, že ma urazil. Takže som Vašu repliku chápal vo vzťahu k tomu môjmu príspevku.
Pane Moravčík, klidnou neděli Vám ode mne.
Děkuji za Vaše slova. Rád Vám odpovím. Já nechci, abyste jakkoli komentoval mé přestřelky s panem PZV Kantorem. Dokonce ani nechci, aby se k tomu samotný pan Kantor jakkoli vyjadřoval. Ten člověk mě zde nejednou natolik umravňoval, že jsem si připadal jako opravdový pitomec. Nehodlám s p. Kantorem vést vůbec žádnou polemiku.
Ani Daniel Jankech si toto ke mně nedovolil, ani jednou! Pro mě je to s p. Kantorem UZAVŘENÁ kapitola. Nechci to nadále rozebírat, natož s ním osobně. Jak jsem napsal na jiném místě, jsem zvyklý na to, že mě levice odmítá více než pravice. Kvůli mému postoji vůči soudobým ruským poměrům.
S úctou Vašek V.
Pán Moravčík.
Ale no. Nebuďte taký urážlivý. Ja by som to naozaj chcel vedieť. Áno,myslím si že nemáte rád slobodu, keďže socializmus sa podľa môjho názoru bez potlačenia slobody vybudovať nedá. A sloboda je pre mňa najdôležitá hodnota.
Áno, idea je pekná, ale podľa môjho názoru neuskutočniteľná.
Prečo si pán Moravčík odopierate príležitosť svoju misiu číriť?
Všimnite si mňa. Keď môžem tak všade šírim svoj pravicový svetonázor a nedám sa znechutiť ani urážkami či ignoráciou. A to som tu medzi Vami úplne sám.
Skúste to aj Vy. Ja by som si teda takúto príležitosť ujsť nenechal.
V Titovej Juhoslávii sloboda bola. To len naši súdruhovia nás tu ohradili plotom. Do Juhoslávie sme chodili kupovať gramoplatne, pozrieť si na dovolenke u nich Krstného otca a závidieť im, že si mohli ísť na Západ zarobiť a slobodne sa vrátiť domov.
Nebol socializmus ako socializmus …
Pán Jankech, neverím Vám, že to chcete vedieť. Keby ste chceli, už som Vám toho povedal veľa. Vám, alebo niekomu inému v diskusii, ktorú ste sledovali. Takže nemám dôveru k tomu, že ma budete „počúvať“ teraz, keď ste to neurobili doteraz.
Odpovedal by som Vám, keby ste svoju pôvodnú repliku položili doslova tak ako predtým, ale vynechali by ste vetu „keď sa Vám sloboda nepáči“. Vyznelo by to úplne inak a neurazil by som sa. Pre Váš štýl, akým sa so mnou chcete baviť, je však táto vetička mimoriadne dôležitá. Nezobrali ste ju späť ani vtedy, keď ste sa dozvedeli, že ma urazila. Naopak, zdôraznili ste, že na nej trváte. Takže, pane, urážate úmyselne a cielene. Provokujete.
Nemôžem Vám v tom zabrániť, ale môžem sa rozhodnúť radšej venovať čas niekomu inému.
Pán Juhár.
To by chcelo dlhšiu diskusiu. Nebola to úplne slobodná krajina, ale predsa len lepšia ako Rusko či Československo. A ešte poznámka ešte aj pasy do Juhoslávie boli iné ako inam. To teda tí komunisti riadne dojeba….
Áno, Jankech, všimla som si , že pán Moravčík hľadá cestu k takému systému, v ktorom by mal pocit slobody každý. A že sa urazil? No, to je predsa normálne, že sa niekto urazí, keď ho urazia.Viackrát na Vás reagoval a veľmi slušne. Aký ste na seba citlivý, Jankech! Vás, chudáčika, niekto uráža? A čo je toto: pán Perný napíše článok a Vaša reakcia? Citujem:“voloviny“! To nie je Váš slovník? Kto to vo Vašom mene napísal? Zase Cudzinec? Zneužil Váš email?
Paní Slavomíro, příjemnou neděli.
Co se D. Jankecha týče, tedy, že kdosi „zneužívá“ jeho e-mail. Podívejte, včera jsem se snažil v tomto navodit jasno. Nepovedlo se mi to. Prohrál jsem to na plné čáře. Jako už vícekrát v tomto diskusním klubu, kdy mě pan Kantor nařkl, že jsem troll a rusofób, jenž nenávidí Rusko, protože jsem prokázal velezrádcovskou roli Vladimíra Putina a jeho bandy proti jeho vlastnímu národu. Nechci to nadále rozvádět, proto jsem změnil nick, protože pokud se pan Moravčík urazil v souvislosti s D. Jankechem, pak já v souvislosti s p. Kantorem rozhodně NIKOLI. Jsem zvyklý na jedno, že nikoli pravice, ale levičáci mi kopou do zádu vždy, když se otřu o jejich jidáše soudruha Putina.
Znám to i z vlastních řad v KSČM. Kvůli mému postoji vůči V. Putinovi se neshodnu s většinou komunistů. Zvláštní je, že na ruském netu je to přesně naopak, což mohu snadno a kdykoli dokladovat, jaké že tam vedu diskuse, tam mě názorově podporuje 80-90 % Rusů, tedy, že pokud se Rusko ve volbách nezbaví Putina a Medvěděva s jejich zločineckým oligarchátem, bude v Rusku hodně zle.
Paní Slavomíro, ale něco k Vám mám. Něco, co vyřeší spor s D. Jankechem. Tento spor s adresami el. pošty jsem zažil několikrát, jak na runetu (ruský internet), tak na českém netu. Chci Vám vzkázat, že potvrdit či vyvrátit páně Jankechovo tvrzení může jediná osoba, a sice TVŮRCE A SPRÁVCE webu DAV-DVA. Pan Dávid Diczházy tohoto člověka zná. Je tedy jen na něm, zda mi pomůže v mé včerejší replice na D. Jankecha v souvislosti s těmi jeho výroky. A cože to mám vlastně na mysli?
Paní Slavomíro, mám na mysli tzv. IP-adresu počítače, nebo-li číslo tzv. identifikačního protokolu počítače, což funguje jako poštovní adresa Jankechova bytu, prostě se jedná o síťové souřadnice konkrétního počítače. Ať pan Diczházy bude tak laskav a zveřejní v součinnosti se správcem webu DAV-DVA zde v diskusi IP-adresu počítače pana Daniela Jankecha, přesněji, nechť porovná IP-adresy Jankechova počítače či počítačů, ze kterých odesílá své příspěvky na DAV-DVA.
Abyste věděla, jsou nebo byly diskusní weby, kde se POVINNĚ ZVEŘEJŇUJE tato IP-adresa, aby vzájemné anonymní urážky přestaly jednou provždy. Uvedu např. web https://www.gnosis.cz, kde řadu let publikuje slovenský autor Milan Šupa, možná jste o něm i slyšela. A myslím, že řada jeho článků rozhodně stojí za zmínku, byť se jedná o nábožensky, ale jinak levicově založeného člověka:
https://hledani.gnosis.cz/author/milansupa/
ZÁVĚR je tedy jasný, nyní vše záleží jen a pouze na redakci DAV-DVA, zda zveřejní IP-adresu počítače(ů) pana Daniela Jankecha. Sám jsem zvědav, na čí stranu se redakce postaví, protože spor, do kterého jsem se včera snažil vnést světlo, jinak vyřešit nelze.
Vašek V.
Pán Vašek, zovšeobecňujete, ja napr. s Vašimi názormi súhlasím, rozhodne Vás nepovažujem za trolla a myslím si, že ani Devana nie, ani pán Moravčík, ani…
A Kantor sa podľa môjho názoru len nešťastne vyjadril, hoci mňa by to veru urazilo tiež.
Škoda, že neviete nájsť s Kantorom spoločnú reč, pretože oboch Vás vnímam ako vzdelaných, rozhľadených ľudí a pre nás, čitateľov, by bolo zaujímavé sledovať Vašu diskusiu. Koniec koncov i názorovo ste si veľmi blízki.
Vaše komentáre, pán Vašek, sú rozhodne veľkým prínosom pre DAV DVA.
Všimnite si, pán Vašek, čo urobí zle umiestnená čiarka v nasledujúcej vete:
Oslobodiť, nemožno popraviť! Oslobodiť nemožno, popraviť! Fatálne zmenila význam vety.
A niekedy narobí takú šarapatu vo vzťahoch zle zvolená veta, slovo…
P.S.
Spor s Jankechom nemienim riešiť a zaťažovať ním pána Dávida Diczházyho. Jankechovi neverím, nevážim si ho, nemám rada pravičiarov a už vôbec nie arogantných pravičiarov. Ja v podstate s Janechom ani komunikovať nechcem, len nedokážem nezareagovať, keď niekoho hrubo uráža, jednoducho to nevydržím…
Pán Vašek z Moravy.
Konkrétny diskusný príspevok som nepridal. A to aj z logických dôvodov je jasné že nie. Ja svoje pravicové názory nepokladám za splašky ako to dotyčný za mňa napísal.
Vec som reklamoval a poprosil pán Diczházyho o zablokovanie môjho e-mailu s tým, že sa budem prihlasovať pod iným, ktorý nie je známy.
A ak by som pochybil, tak nemám problém sa ospravedlniť.
Ospravedlnil som sa pánovi Moravčíkovi za vetu, ktorá ho urazila a koruna mi z hlavy nespadla.
Ale nemôžem sa a to z princípu ospravedlniť za to, čo som neurobil.
Faktom je že systém je deravý a dá sa zneužiť. Dnes ja zajtra možno niekto iný.
Voloviny som napísal. A je to pravda.
Ale ten konkrétny komentár voči ktorému som sa ohradil som nenapísal. Napísal ho alias „Cudzinec“
Pán Moravčík.
Ak teda beriete tú vetu „že sloboda sa Vám nepáči“ za urážlivú, tak beriem späť a ospravedlňujem sa Vám.
Moje otázky som však myslel vážne a nebol v tom žiadny sarkazmus.
.
Takže skúsim takto:
Skúste mi povedať prosím, aký politický systém je pre Vás ideálny tak, aby ste zachovali práva a slobody občanov.
A hlavne akým spôsobom ho chcete zmeniť. Čím chcete začať a pod. Veľmi ma to zaujíma, keďže mi nie je celkom jasné o čo Vašej komunite ide .
Ďakujem, pán Jankech, prijímam Vaše ospravedlnenie a budem odpovedať, ako keby sa nič nestalo.
Netrúfam si hovoriť za celú komunitu, aj ja som tu relatívne nový, no pre mňa je najdôležitejšia demokracia. Chápem, že definíciu demokracie môžeme mať každý v niečom odlišnú, preto by som pri zmene politického systému začal s verejnou diskusiou o ústave ako základnom zákone štátu. Text by malo sformulovať reprezentatívne ústavodarné zhromaždenie a napokon by som zorganizoval referendum o texte ústavy. Text ústavy anticipovať nebudem. Mám svoju predstavu optima, ale rešpektujem slobodu všetkých ostatných občanov a mám aj vôľu prispôsobiť sa, veď som len jeden z piatich miliónov.
Pán Moravčík.
Tak som to síce nemyslel.ale dobre.
Ale predsa sa len máme od čoho odraziť. Skúsme však celkom hypoteticky, že máte tú moc tu ústavu meniť. Čo konkrétne by ste zmenili?
Chápem, že ste to mysleli inak, ale chcel by som, aby boli všetky zmeny ústavné a demokratické, preto ten prvý krok – zmenu ústavy, nemôžem vynechať. Politický systém predsa definuje ústava.
Text ústavy by som zmenil prakticky celý. Už od preambuly, kde by som nespomínal „prostredníctvom svojich zástupcov“, lebo o toto znenie opierajú svoj mandát tí samozvanci v parlamente. Ústavu musí schváliť referendum.
Preambula musí vyznieť ako záväzný „mission statement“. Bol by som rád, keby vyjadrovala, že cieľom života každého jednotlivého občana je byť šťastný a že si pri dosahovaní tohto cieľa chceme vzájomne pomáhať, preto touto ústavou zakladáme svoj spoločný štát.
Ústava, podľa mňa, nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré sú len deklaratívne. Každé jedno musí byť presným pravidlom, ktoré všetky zákony musia dodržať.
Napríklad jeden z najdôležitejších – článok 2 (Dnes: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“) – dnešná prvá časť vety je deklaratívna tautológia o tom, že štátna moc je definitoricky legitímna.
Článok 2 by mal znieť:
Každý občan má právo podieľať sa na výkone štátnej moci, a to:
– na formulovaní textu ústavy a jej dodatkov prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, alebo priamo; ústavu ako celok schvaľujú občania priamo v referende;
– na formulovaní a schvaľovaní zákonov prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov;
– na výkonnej moci priamou voľbou predsedu vlády;
– na kontrole výkonnej moci prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu;
– na súdnej moci priamou voľbou predsedu najvyššieho súdu.
A to sme len na začiatku…
Pán Moravčík.
Jedna vec je mať dobré želanie. Druhá však či je technicky uskutočniteľné.
Je jasné že na to aby ste zmenili systém musíte zmeniť ústavu. Ale podľa toho čo ste napísali si myslím že nie je teda isté či vôbec niečo zmeníte.
.
Skúsim byť konkrétny. článok 2. Citujem Vás:
Každý občan má právo podieľať sa na výkone štátnej moci, a to:
– na formulovaní textu ústavy a jej dodatkov prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, alebo priamo; ústavu ako celok schvaľujú občania priamo v referende;
– na formulovaní a schvaľovaní zákonov prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov;
– na výkonnej moci priamou voľbou predsedu vlády;
– na kontrole výkonnej moci prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu;
– na súdnej moci priamou voľbou predsedu najvyššieho súdu.
V princípe zmeníte len formu voľby sudcu najvyššieho súdu, a premiéra.
Pri voľbe sudcu OK.
Ale ak chcete voliť premiéra, narušíte tým prirodzený systém, keďže by ste dosiahli že premiér by mohol byť aj z najmenšej strany, čo by asi moc nefungovalo. Navyše by mu poslanci mohli robiť prieky. Alebo by mohol byť nezávislý s občanov. Ale v tomto prípade by ste nám, teda pravici asi nahral. Mali by sme väčšiu šancu mať premiéra, keďže pravicové strany sú menšie.
Neviem či by mali ústavu schvaľovať ľudia v referende. Koľkí by jej rozumeli a prečítali si ju? Nemôžete chcieť aby ľudoví liečitelia rozhodovali o liečbe rakoviny, obrazne povedané.
Navyše občania majú svojich zástupcov v parlamente. Samozrejme lepšie by bolo aby nebol jeden volebný obvod, ale volebné obvody by boli podľa krajov, alebo okresov a ľudia by mali svojich zástupcov bližšie. Tak je to napr. v Anglicku.
Ale systém by ste týmto pán Moravčík asi zásadne nezmenili. Možno vylepšili, ale nezmenili.
Pán Jankech, popísal som svoju predstavu preambuly a druhého článku, aby ste mali predstavu, ako radikálne by som chcel náš politický systém zmeniť. Ústava ako celok musí mať „hlavu a pätu“, tvoriť jeden bezosporný systém, takže si nemôžete predstavovať, že by som chcel ponechať parlament v dnešnom zložení a s dnešnými kompetenciami. Nesedelo by to.
Napríklad píšete o stranách. Načo? Politické slobody občanom dovoľujú, aby sa organizovali do politických strán, ale načo by sa mal vôbec politickými stranami zaoberať politický systém, keď ho chcem mať nestranícky? Strany sú dobré na to, aby občania koordinovali svoje politické postoje, ale ak predseda strany vystupuje ako „splnomocnený zástupca“ členov strany, už sa politická strana stáva paralelnou mocenskou inštitúciou s vlastnými vnútornými pravidlami.
Priama voľba predsedu vlády by predpokladala, že kandidát na premiéra predstaví počas kampane celú svoju budúcu vládu a vládny program. Nebude treba čakať na nejaké koaličné kompromisy, takže občania budú môcť voliť celú vládu – priamo, a prečo nie dvojkolovo? Alebo viackolovo, ak to bude účelné.
Vláda by tak mala silný mandát na celé obdobie a kompetencie na jej odvolanie by mal mať len špeciálny kontrolný orgán, do ktorého by mali voľby prebiehať súčasne a kde by mali mať účasť aj porazení kandidáti na premiéra.
Očakával som, že Vás zaujme pojem „splnomocnený zástupca“ – čo tým myslím.
Nezdá sa mi vhodné, aby sa najvyšší legislatívny orgán raz za 4 roky vyprázdnil a v princípe celkom vymenil. V legislatíve by mala existovať silná kontinuita a legislatívci by sa mali meniť postupne. Namiesto volieb, ako ich máme dnes, by občania mali mať možnosť splnomocniť inú osobu, aby ich zastupovala v legislatívnom procese a kedykoľvek bez udania dôvodu svoju plnú moc odvolať a splnomocniť niekoho iného. Pri hlasovaní o zákonoch by takíto zástupcovia mali toľko hlasov, koľko majú platných splnomocnení. Takže viem si predstaviť, že by legislatívci boli hoci len štyria, ale mohlo by ich byť trebárs aj 600.
Atď.
Nasa socialisticka spolocnost skoncila prave na tom, ze sme NEZALOZILI SOVIETY (po slovensky SNEMY)!
Snaha vybudovat socializmus na kapitalistickej hierarchickej strukture je blahova..
Ti co to chapu a chcu zacat tvorit Snemy (Soviety), nech ma prosim kontaktuju (wtibor@yahoo.co.uk)
„Snaha vybudovat socializmus na kapitalistickej hierarchickej strukture je blahova.“ Toto by som dal vytesať do kameňa. To isté platí pre ekonomické vzťahy a definície, čo to je vlastníctvo. Zámena súkromného vlastníctva za spoločné je len relatívne malá kozmetická zmena, nie je to dostatočne revolučné.