FARKAŠOVÁ, Etela: Hodiny lietania. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019
Zverejňujeme ďalšiu recenziu z Literárneho týždenníka na knihu Etely Farkašovej, Hodiny lietania.
Etela Farkašová, ktorá dostala za predchádzajúci román Scenár mnohé ocenenia, sa opäť predstavuje novou knihou Hodiny lietania. Knihou, ktorá je napísaná pre vnímavého čitateľa, pretože je príznačná viacvrstvovým sprostredkovaním deja a odkrývaním významov a príčin, čo ovplyvňujú jej protagonistov. Pri čítaní si uvedomujeme, aká vie byť sila pamäte. Neraz silnejšia ako sila vôle. Vinie sa ako čierna niť aj v živote a konaní hlavnej hrdinky Miriam, ale aj jej matky. Matkina zlá skúsenosť (koncentrák) je príčinou jej emigrácie pred ďalším zlom. Domnieva sa, že sa v cudzine všetko zmení k lepšiemu. Nasilu vytrháva aj svoju dcéru z prostredia, v ktorom žila. No ani odchod z vlasti a úspechy v práci v nových krajinách, nevedia v nej zotrieť strašnú skúsenosť z vojny. Skúsenosť akoby prechádzala z matky aj na dcéru.
Taktiež sa nevie adaptovať v prostredí, do ktorého je „presadená“. Aj keď sa prejavuje jej výtvarný talent, aj keď postupne nadobúda svojbytnosť. Cíti sa vykorenená. Neustále hľadá svoje ja. No nenachádza ho ani vo vzťahu k matke, ani v manželstve či novej rodine manžela, ktorá ju nevie prijať ako rovnocennú. U Miriam prevláda cit k otcovi, ktorý zostal v starej vlasti. Pripomína si všetko dobré, čo s nim zažila. Aj keď sa po čase obnoví ich spolužitie s ním, naďalej sa niečo „kazí“.Vo vzťahoch. Vládne napätie. Napätie je i medzi Miriam a jej manželom. Zdá sa jej, že sa svojím výtvarným talentom nikdy mužovi nevyrovná. Na druhej strane v ňom vidí oporu. Pevný bod, o ktorý by sa mohla zachytiť. Matkine prísne kritériá, jej ctižiadosť a náhle objavenie mužovej úchylky (slabosť pre malých chlapcov), výčitky zo strany jeho rodiny Miriam zneisťujú. Zneisťuje ju i vedomie, kto je jej biologický otec. Je to nacista z koncentráku? Najmä keď sa po odhalení rodinného tajomstva (nájdené listy) dozvie, že jej otec je vlastne otčimom. Túži po návrate do starého prostredia, v ktorom vyrastala. No Bratislava má veľa nástrah a zmien, ktoré nečakala.
Prehlbujúca sa osamotenosť, rýchle tempo života ju taktiež presviedčajú, že nič rýchle nie je pre ňu dobré. Uvedomuje si, že rýchlosť je známkou povrchnosti, agresivity, dravosti, ktoré sú pre dobu, v ktorej žijeme, žiaľ, typické. Rozličné poststresové situácie v novom pôsobisku ju vedú ku psychiatričke. Sused v nej vidí Židovku a špiónku. Režisérka Simona, s ktorou nadväzuje priateľský vzťah, je dcérou bývalého gardistu. Keď v jej byte zbadá obraz nadobudnutý v arizácii, prežíva sklamanie. Nové sklamania sa stupňujú. Miriam je ako seizmograf. Svojou precitlivenosťou, ktorá sa stáva i úzkosťou, zachytáva viac negatív ako pozitív. Autorka v náznakoch a v jemných nuansoch privádza čitateľa k mnohovýznamnosti – cez asociácie k paralelám kľúčových momentov. Premýšľa, aký je osud ďalšej generácie, ak taký trend, ako ho vidí a cíti, bude pokračovať .Je čoraz vnímavejšia. Analyzuje existenciálne otázky, sociálne vzťahy či príčiny zlých medziľudských prepojení. Pretože nie každý z nás sa vie pozrieť na opačnú stranu života. Nie každý z nás sa vie zaradiť a zotrvať v úsilí o spolupatričnosť. Prekresliť zlé pocity na dobré, a objavovanie cez vlastný príbeh. Každý z nás sa občas ocitne v pochybnostiach, v akých sa ocitá Miriam pri tvorbe ilustrácií. Tvorivosť a objavovanie prináša aj jej pocit radosti tak ako aj hudba. No vytrhne nás vždy z osamelosti? Nahradí nám lásku a dotyky blízkeho človeka? Pomyselné krídla sú tou silou, ktorá nás môže vyviesť z obáv o budúcnosť. Kde ich hľadať? Kde ich nájsť?
V pripútanosti k živých tvorom, k prírode? V odpúšťaní? Ako sa o to usiluje aj Miriam. Či v spomienkach na pekné okamihy? Fatalizmus, že sú naše osudy možno dopredu predurčené, je znepokojujúci. Niekedy nás vedia nalomiť na prvý pohľad nezaujímavé veci. Nevšímavosť iných. Agresivita prostredia. Hrozba vojny. Akoby sme si neuvedomovali ich závažnosť. Všetko toto protagonistka knihy Miriam cíti. Toto všetko je posolstvom nového románu Etely Farkašovej. Aj „vybočenie“ od závažných otázok, ktoré sú dominantou príbehu, pôsobí osviežujúco. Hľadanie rodiny. Pripútanosť. V tomto prípade je to rodina zvierat, ktoré Miriam ako-tak vedia povzbudiť.
Dva psíky, mačka, operenci sú akoby symbolom znášanlivosti rozličných rás. Majstrovsky vykreslené charaktery protagonistov, ich pocitov, detaily a posolstvá, ktoré spisovateľka vo svojom najnovšom opuse pred čitateľov predkladá, sú závažné. Myslím si, že sú schopné prebudiť v čitateľoch veľa otázok. Mnohí nájdu odpovede v tejto pútavo a metaforisticko napísanej knihe. Grafička, maliarka, fotografka a ilustrátorka Květa Fulierová dotvorila knihu ilustráciami. V symbióze s autorkou je dielo takto ešte príťažlivejšie.
Hana Košková, LITERÁRNY TÝŽDENNÍK (dvojčíslo 3 – 4) 29. januára 2020
