Oficiálna charta Žltých viest: Richard Sťahel a Marek Hrubec komentujú na sociálnej sieti

K oficiálnej charte žltých viest (uvedená nižšie v preklade T. Koloca) sa na sociálnych sieťach vyjadrujú aj významné české a slovenské osobnosti akademickej obce – filozofi Richard Sťahel a Marek Hrubec.

Richard Sťahel napísal:

Za tým nározom si stále stojím. Toto je náčrt téz, ktoré by sa mali premietnuť do programu, s ktorým sa treba uchádzať o podporu vo voľbách. Inak to smeruje k revolúcii – a tá je však vždy spojená s potokmi krvi a bezprávia a navyše z dlhobého hľadiska nič nevyrieši. K moci sa zväčša dostanú ešte väčšie kreatúry, než boli pri moci pred revolúciou. Aj keď je jasné, že oligarchia sa tak ľahko moci, ktorú sme jej poskytli, nevzdá. Každopádne, ukáže sa či má demokracia vo Francúzsku aspoň akú takú nádej. Možno to ale dopadne ako v Grécku – výsledky volieb aj referenda tam prevalcovala troika – bez akejkoľvek demokratickej legitimity. Ak to tak bude aj vo Francúzsku, môžme na ten krásny sen o tom, že vôľa ľudu môže niečo zmeniť z roku 89 zabudnúť. To čo nás ale čaká potom je niečo medzi dikatúrou zo 70. rokov v Grécku a v Čile. (zdroj)

Vyjadril sa aj český filozof Marek Hrubec:

Charta jde sociálně spravedlivým směrem a řada bodů je výborných, ale jiné jsou naivní. Například teze „Z rezortu školství odstranit veškerou ideologii“ má směřovat k jakémusi pseudo-pozitivismu? Nebo teze „Zabránit migračním vlnám, které nemohou být přijaty“ přece není v moci Francie, ani jiného jednoho národního státu, je to komplexní problém válek a chudoby, který lze řešit jen nadnárodně. Navíc je to vše spíše jen výčet fragmentovaných bodů bez řešení systémových chyb. Např. teze proti skutečně progresivnímu zdanění „Ústavní strop na výši daně na 25 %“ fakticky podporuje oligarchizaci. Atd.“

Na otázku Marián Miezgu (Mna by zaujimalo kto zaplati stedry socialny system pri nizkych daniach. Staty so stedrym socialnym systemom ich maju vacsinou vysoke, ako Dani, alebo krachuju ako Greci a Taliani. Ale mozno to vidim povrchne.) odpovedal Richard Sťahel:

Keby korporácie platili aspoň také dane ako zamestnanci, nebol by problém s financovaním ničoho. Ale aj na Slovensku zamestnanci čo zarábajú pár stoviek zaplatia dohromady na daniach viac ako firmy a korporácie čo zarábajú milióny a miliardy. Práve to spôsobuje prehlbovaie nerovnosti, ktorá ako vedel už Aristoteles, po prekročení určitej miery, roztrhá spoločnosť na kusy. Písal o tom aj Rousseau a ten je vo Francúzsku povinným čítaním. Zdôrazňuje, že ak zákony nebudú pôsobiť proti prehlbovaniu nerovnosti, napr aj progresívnym zdaňovaním, skôr či neskôr dosiahne sociálna nerovnosť taký stupeň, že už nebude možná ani len teoretická občianska rovnosť – nevoľníctvo alebo otroctvo už bude potom len dôsledkom, ktorý veľký vlastníci mocou, ktorú fakticky majú, premenia na zákony. Jeho idey sú súčasťou francúzskej kultúry. Takže to čo požadujú, nie je v kontexte ich kultúry a dejín až také revolučné, ako sa to javí nám.


Oficiální charta žlutých vest – 25 podmínek pro východisko z krize“

1. Ústavní strop na výši daně na 25 %.

2. Zvýšení důchodů a sociálního zabezpečení o 40 %.

3. Zvýšení náborů zaměstnanců do veřejného sektoru pro obnovení veřejných služeb.

4. Masivní stavební projekty pro ubytování 5 milionů bezdomovců a vysoké pokuty pro starosty a prefekty, kteří nechávají lidi na ulici.

5. Zrušení bank „příliš velkých, abychom je nechali padnout“, oddělení běžného bankovnictví od investičního bankovnictví.

6. Zrušení dluhů vzniklých lichvářskými úroky.

7. Ústavní dodatky na ochranu zájmů lidí, včetně závazných referend.

8. Zákaz podílů lobbistických skupin na politickém rozhodování.

9. Frexit: Opuštění EU pro získání naší ekonomické, finanční a politické suverenity (Jinými slovy, respektování referenda z roku 2005, kdy Francie hlasovala proti Ústavní dohodě EU, která se poté přejmenovala na Lisabonskou smlouvu, a francouzský lid byl ignorován).

10. Omezení daňových úniků ultra-bohatých.

11. Okamžité zastavení privatizace a znovuznárodnění veřejného majetku jako jsou silnice, letiště, železnice atd.

12. Z rezortu školství odstranit veškerou ideologii a ukončení destruktivních vzdělávacích technik.

13. Zečtyřnásobit rozpočet pro ministerstvo vnitra a spravedlnosti a stanovit časový limit na právní procedury.

14. Učinit soudní systém přístupný všem.

15. Zlomit monopol médií a ukončit jejich zasahování do politiky. Učinit média přístupná veřejnosti a zajistit pluralitu názorů. Ukončit redakční propagandu.

16. Zajistit občanské svobody zahrnutím kompletního zákazu státního vměšování do ústavy v jeho rozhodováních o vzdělávání, zdravotnictví a rodině.

17. Ukončit „plánované opotřebení“ – garance výrobců, že jejich produkty vydrží 10 let, a že během této doby budou k dostání náhradní díly.

18. Zákaz plastových lahví a dalších znečišťujících obalů.

19. Oslabení velkých farmaceutických společností v jejich vlivu na zdraví obecně, a na nemocnice zvláště.

20. Zákaz GMO, karcinogenních pesticidů, hormonů a monokultur.

21. Obnova francouzského průmyslu a s ním spojené snížení dovozu a tak i znečištění.

22. Ukončení francouzského zapojení v zahraničních agresivních válkách a odchod z NATO.

23. Ukončení drancování a vměšování – politicky a vojensky – ve „Frankafrice“, díky čemuž je Afrika chudá. Okamžitě odvolat všechny francouzské vojáky. Založit vztahy s africkými státy na principu rovných s rovnými.

24. Zabránit migračním vlnám, které nemohou být přijaty ani integrovány kvůli civilizační krizi, které čelíme.

25. Úzkostlivě respektovat mezinárodní právo a dohody, které jsme podepsali.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

6 thoughts on “Oficiálna charta Žltých viest: Richard Sťahel a Marek Hrubec komentujú na sociálnej sieti

  • 15. decembra 2018 at 21:04
    Permalink

    Hm…ani len sa tieto body NEDOTKLI ZMENY VLASTNÍCTVA VÝROBNÝCH PROSTRIEDKOV. Všetci bojujú proti globálnemu spoločenskému poriadku, ale že nik sa nedotkne vlastníctva? Potom ozaj očakávajme revolúciu…lebo súkromní a globálni vlastníci sa „zlatého teľaťa“, teda vlastníctva výrobných prostriedkov nevzdajú. Občania a konzumenti, štátne rozpočty, to sú „dojné kravy“ a ako ľahko sa tam v podmienkach bojuje o stropovanie daní atd. Ale na vlastníctvo im ani jeden bod NESIAHA!
    Teda, ak vezmeme bod 11. „Okamžité zastavení privatizace a znovuznárodnění veřejného majetku jako jsou silnice, letiště, železnice atd.“ – lenže dnes sa už privatizujú školy, nemocnice, nie je definované PRESNE že ide o zastavenie privatizácie výrobných celkov…
    a znovuznárodnenie verejného majetku ako napr. cesty, železnice, letiská – to je dopravná infraštruktúra štátu, nie je tam nič o vode, o výrobe energií, o potravinárskej výrobe…nuž,
    SLA-BO-TA…prečo mi to pripomína „všehochuť“ 11-tich ekonomických bodov Národnej konferencie Rostasa-Staněka-Harabina?
    Nepáčia sa mi tie body…neriešia nič zásadné….počkajme si čo z toho sa vyvinie…
    Za Spolok národohospodárov Slovenska
    Ing.Peter Zajac-Vanka

    Reply
    • 15. decembra 2018 at 23:40
      Permalink

      Peter, súhlasím.
      Ja od začiatku vidím celé hnutie ako chaotické. Je to zrejme tým, že mu chýba skúsené politické vedenie.
      Niektoré body sú síce kladné, ale riešia len drobné problémy. Alebo si protirečia s ďalšími. Neriešia nič zásadné, ako hovoríš. Veľké banky netreba rušiť, ale ak „sú príliš veľké, aby sme ich nechal padnúť“- tak sa hovorilo v r. 2008 , nemôžu byť súkromné, ale len štátne.

      Dnes nemožno takéto otázky riešiť bez pochopenia globálnej previazanosti problémov, krajín. V tomto zmysle mnohé tie požiadavky sú dokonca reakčné.

      Strop 25 percent na daň, namiesto progresívnej dane je veľmi, veľmi zlá požiadavka, podporuje
      oligarchizáciu. Z čoho chcú platiť štedré sociálne programy, navýšenie verejnej správy, programy pre bezdomovcov.

      Pritom zvýšenie dôchodkov o 40 percent, hovorilo sa o dorovnaní dôchodkov nedosahujúcich 2000 eur. Ako to prepočítala aj I. Švihlíková, aj s ohľadom na určitú rozdielnosť produktivity práce v niektorých odvetviach, v automobilovom priemysle máme podobnú produktivitu ako Nemci, francúzska PP sa nejako veľmi nebude odlišovať. Ak Francúzi žiadajú dôchodky nad 2000 eur, ako k tomu príde slovenský dôchodca? Pretože to zvýšenie francúzskych dôchodkov pôjde na úkor našich dôchodkov a príjmov.
      Ak francúzska vláda sľúb takýto štedrý sociálny program, pri nízkych daniach, bude musieť peniaze zohnať buď vo vnútorných kolóniách EÚ, teda na východe, alebo bude musieť prepadnúť vojensky zase nejakú krajinu a vydrancovať ju. Tam iná cesta nie je, možno si dávať do téz ukončenie vojen, tie požiadavky sa jednoducho bijú.

      Dnes boj o práva pracujúcich nemôže ísť mimo globálneho rámca, a mimo politických požiadaviek na zmenu systému, pretože v rámci kapitalizmu pridanie pracujúcim v jednej krajine znamená ubratie pracujúcim v inej krajine. Bez politických požiadaviek, nemožno riešiť také otázky ako prístupnosť súdneho systému, ukončenie vojen, oslabenie veľkého farmaceutického priemyslu (nejde o oslabenie, ale o zmenu vlastníckej formy na spoločenské, keďže zdravie nie je súkromnou záležitosťou ale verejnou).

      Zákaz ideológie v školách – je ukážkou nekompetentnosti hnutia, nevzdelanosti. Znamená len zákaz jednej ideológie v prospech neviditeľnej (napr. buržoáznoliberálnej, náboženskej) ideológie. Bez pokrokovej ideológie nemôže spoločnosť napredovať.

      Reply
  • 15. decembra 2018 at 23:59
    Permalink

    Keby to malo byť u nás, dal by som jedinú podmienku:
    Referendum o ústave.
    A v prípade, že referendum neschváli ústavu v súčasnom znení – verejná diskusia o novom politickom systéme + voľby do ústavodarného zhromaždenia.

    Reply
  • 17. decembra 2018 at 12:24
    Permalink

    Toto hnutie sa ťažko komentuje, pretože neexistuje dostatok informácií. (Ak to ľavica nazýva revolúciou, prečo tam napr. KSČM nevyslala svojho redaktora). Aj preto, že nie je jednotné a čítam už asi tretí variant ich požiadaviek. Nechce sa mi komentovať jednotlivé požiadavky, ak sa ukáže, že platia úplne iné.

    Nepáčil sa mi napr. strop na dane 25 percent, pretože podporuje oligarchizáciu spoločnosti, že požiadavka mala znieť na progresívne zdanenie. Nuž a v inej variante sa požiadavka progresívneho zdanenia vyskytuje.

    Nenazýval by som to Francúzskou revolúciou 2.0. Revolúcia znamená kvalitatívnu zmenu spoločenského systému, tu ide skôr o korekcie, reformy systému. Mnohé z nich jednotlivo hodnotím pozitívne, ako celok sú však neusporiadané, protirečia si.

    Aby to mohlo prerásť do revolúcie, muselo by to mať jednotné politické vedenie. Podľa neustálych zmien požiadaviek vidieť, že nič také tu neexistuje, že tu existuje viacero prúdov. A nikde nevidieť vyjadrenia dvoch veľkých francúzskych odborových centrál a KS Francúzska. Len odbory a politická strana by dokázali sformulovať strategické, usporiadané požiadavky.
    Ale tak ako sa dnes presúva hospodársky vývoj na východ, tak sa tam presúva aj duchovný, politický pokrok a odbory a politické strany zaostávajú za potrebami doby.

    V oficiálnej charte, zverejnenej DAVDVA sa vyskytujú napr. požiadavky na Frexit, opustenie EÚ a obnovenie francúzskeho priemyslu. Lenže návrat na národnú francúzsku ekonomiku bude znamenať vyššie náklady, napr. na clá, drahšiu výrobu, drahší výskum a vývoj, viac nákladov na zbrojenie, bezpečnosť. Dôjde teda k zníženiu finančných zdrojov, čo protirečí požiadavkám na navýšenie sociálnych programov, dôchodkov, verejnej správy. Samozrejme, niečo sa dá získať progresívnym zdanením, zdanením veľkých korporácií. Lenže toto je príliš slabé hnutie na to, aby to dôsledne presadilo, skôr to skončí pri formálnych požiadavkách a sľuboch. Aby vláda naplnila požiadavky ľudu, bude musieť siahnuť k vonkajším zdrojom – k novým lúpeživým vojnám a ekonomickému kolonializmu. To protirečí požiadavkám na zastavenie zahraničných agresií.
    Navyše, tieto požiadavky sú veľmi všeobecné, formálne, napr. pri zahraničných agresiách by som konkrétne požadoval stiahnutie francúzskej armády z vojny proti Sýrii.

    Pozrime sa teda na východné myslenie, ktorým smerom sa pohybuje.
    Zajtra, 18. decembra prebehne v Paláci ľudu v Pekingu zasadnutie na oslavu 40. výročia zahájenia čínskych reforiem a otvárania sa svetu.
    14.12. sa pri tejto príležitosti konalo tiež slávnostné zahájenie prvého zasadnutia poradného výboru v rámci fóra medzinárodnej spolupráce Pásmo a cesta.
    Ako uviedol riaditeľ kancelárie Výboru pre zahraničné záležitosti ÚV KS Číny Jang Ťie-čch´), čínska iniciatíva Pásmo a cesta získala za uplynulých 5 rokov podporu medzinárodného spoločenstva. Spoločná výstavba Pásma a cesty sa stáva širokým medzinárodným konsenzom, ktorý stimuluje rast svetovej ekonomiky, podporuje liberalizáciu a uľahčenie obchodu a investícií a zlepšuje hospodársku globalizáciu. Čína je ochotná spolupracovať so všetkými stranami na podpore otvorenosti, prepojenia, spolupráce a ekologického rozvoja a na udržiavaní multikulturalizmu, aby spoločne vytvorili otvorenú svetovú ekonomiku, vybudovali vzťahy svetového partnerstva a podporovali globálny rozvoj.

    Toto úplne protirečí názorom európskej radikálnej ľavice, aj postojom obce DAVDVA. Ľuboš Blaha zavelil do mohutného útoku proti globalizácii a liberalizmu, hoci je to v súlade s poslednou líniou USA, Nemecka (tieto dni sprísnilo voľný globálny pohyb investícií, aby zabránilo čínskym nákupom), Francúzska a Kotlebovej ĽSNS. Už som na to upozorňoval, že európska radikálna ľavica sa nespráva ako revolučná ale skôr reakčná sila. Nedokáže postrehnúť rozdiely v jednotlivých vývojových líniách.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom