¡Patria o Muerte! Výročie narodenia Ernesta Guevarru

14. júna 1928 sa narodil Ernesto Guevarra, známy tiež ako Che Guevarra, lekár, revolucionár, politik. Čítal Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Marxa a Engelsa, aby zorganizoval spolu s Fidelom Castrom úspešnú socialistickú revolúciu na Kube a pokúsil sa o revolúciu v Južnej Amerike, kde bol zavraždený. Z Che Guevarru sa stala okrem iného aj ikona kontrakultúrneho hnutia 60. rokov a symbol socialistickej revolúcie.

• 

Vyberáme niekoľko citátov a videí:

CHE GUEVARA O IMPERIALIZME

Oni vedia, že každá zem, ktorá je uvoľnená, je pre imperialistov stratená bitka v rámci veľkej vojny k smrti… Preto sú tak agresívni, preto zakaždým, keď prídu o pešiaka, a v malej krajine sa oslobodí ľud, hodia na neho všetky svoje represívne nástroje.

SOCIALISTI MUSIA ÍSŤ PRÍKLADOM

Príklad, dobrý príklad, rovnako ako zlý príklad, je veľmi nákazlivý a musíme šíriť dobré príklady; pracovať na svedomí ľudí, udrieť na svedomie ľudí, demonštrovať, čoho sme schopní.

DAV DVA na počesť Che Guevarru v minulosti vytvoril klip v rámci súťaže skupiny Elán

ZAMYSLENIE K VÝROČIU CHE GUEVARRU

V čom vlastne spočíva podstata odkazu Che Guevarru a Fidela Castra pre 21. storočie? Treba si uvedomiť, že títo geniálni revolucionári nezvíťazili preto, že verklikovali marxistické poučky. Zvíťazili pretože viedli skutočne ľudové hnutie, ktorým si získali podporu bežných pracujúcich, väčšinu kubánskeho národa. Neriešili práva menšín, ale zdravotníctvo a sebestačnosť Kuby. Žiadna politická korektnosť, ani žiadne marxistické sektárstvo, ba dokonca sa Fidel dištancoval od komunistickej strany, pretože bola v tej dobe neschopná. Podobnou analógiu bola aj komunita DAVistov, ktorá za cenu vlastnej interpretácie socializmu pre podmienky slovenského národa, dostala označenie „buržoázni nacionalisti“ a boli sektármi a fanatikmi v 50. rokoch zlikvidovaní, aby sa víťazne vrátili na scénu v 60. rokoch. Od počiatku mali svoju cestu. Získali síce podporu od KSČ a Gottwalda (ktorý ich neskôr pod vplyvom okolností a tlakom zhora zradil), ale stále si udržovali vlastnú myšlienkovú autonómiu. Nečítali len Marxa, Engelsa a Lenina, ale aj Štúra, Janka Kráľa, Hurbana, Jesenského, Tolstoja, Pettofiho, Kollára. Snažili sa pochopiť slovenskú kultúru a aj to, čo slovenský národ chce.

Zároveň to boli práve davisti, špeciálne Husák a Novomeský, ktorí budovali socializmus so skutočne špecificky slovenskou kultúrnou tradíciou. Ani davisti, ani hnutie kubánskych revolucionárov nepristupovali k nastoleniu socializmu dogmaticky, pretože pochopili, že verklikovaním poučiek si nezískajú nikoho. Zvíťazili pretože bojovali za národnú revolúciu a oslobodenie Kuby. A aká je situácia dnes? Slovenská republika je de facto kolóniou západu, lokajom vojenských záujmov USA a ekonomických záujmov Nemecka. Platy sú dramaticky odlišné od západných krajín, a ešte od nás vyžadujú aj nekritickú lojalitu. Hrozia nám perzekúciami ak nebudeme počúvať ich ideológiu a to dokonca v mene liberalizmu a slobody. Pripravili nás o sebestačnosť, a teraz nám chcú zobrať (a vlastne aj berú) aj slobodu slova. Čo vám o pripomína?

Tento svet stojí pred vznikom masového antiglobalistického a antineoliberálneho hnutia. Socialisti a autentickí ľavičiari sa musia chopiť príležitosti zapojiť sa do boja o novú socialistickú Európu. Avšak nevyhrajú, ak budú verklikovať poučky. Prečo davisti čítali Štúrovcov? Prečo Fidel a Che vyznávali Jose Martiho? Pretože v čase globálneho neoliberalizmu nemožno budovať ani socializmus, a dokonca ani sociálny štát. Kým sa ľud neoslobodí spod nadvlády korporácii, nezačne budovať sebestačnosť, neznárodní strategický priemysel, bude len kolóniou bez kompetencií. Che Guevarra aj davisti pochopili, že socialistické hnutie musí byť vlastenecké, nie kozmopolitné a slniečkárske. Internacionalizmus je možný iba medzi oslobodenými národmi, v stave globálneho neoliberalizmu je kozmpolitizmus a tzv. „ochrana menšín“ iba hračkou politickej korektnosti pre udržanie statusu quo a lojality k elitám.

Národ alebo smrť. To je odkaz Che Guevarru, ktorý inšpiruje.
Žiadna zmena nebude možná, ak si nezíska sympatie národa,
žiadna zmena k sociálne spravodlivej spoločnosti nebude možná,
kým sa nezameria na problémy vlastného národa. (lp)

---