Ako býva zvykom, v súvislosti s dôležitými medzinárodnými rokovaniami sa uskutočňujú informatívne stretnutia kľúčových aktérov s novinármi. To, čo sa však odohralo v Bielom dome za prítomnosti nášho premiéra, bol naozaj trapas na najvyššej úrovni. Americkí žurnalisti nepoložili nášmu predsedovi vlády ani jedinú otázku a ani šéfa USA sa nespýtali na nič, čo sa by sa týkalo rozhovorov so slovenským predstaviteľom, ktorý tak s obligátnym diplomatickým úsmevom mlčky absolvoval uvedené podujatie, kde bol užitočný ako piate koleso na voze, teda po anglicky ako džbán bez rukoväte.
Prekrikujúcich sa amerických novinárov zaujímala Venezuela, Rusko, Čína i Severná Kórea, teda jediným pozitívom bolo potvrdenie, že nielen slovenskí žurnalisti sa pýtajú na veci, ktoré nie sú témou tlačovej besedy a správajú na neuveriteľne drzo k vysokopostaveným osobnostiam.
Vzhľadom na našu úprimnú radosť z bezvýhradného spojenectva s USA a z nákupu amerických vojenských lietadiel, ktorých cena je vyššia ako ich kvalita, si nevdojak môžeme pripomenúť, že každý partner v medzinárodných vzťahoch by mal byť suverénny. Ak takú možnosť nemá, potom nie je partnerom, ale niekým iným. Tým niekým iným by sme nemali byť, pretože niekto taký má nulovú spojeneckú váhu. Je to dokonca horšie postavenie ako mať status protivníka. Jeho váha je braná do úvahy. A neraz sa stane, že práve váha protivníka určí výsledok kompromisu pri strete záujmov – aj na úkor spojenca v bezváhovom stave. Teda ak chceme byť dôveryhodným partnerom, musíme mať svoju spojeneckú váhu a to je v našom prípade zatiaľ len zbožné želanie.
Pelegrini sa hanebne strápnil. Vyzeral tam ako Alenka v ríši divov. Toto premiérove správanie u Trumpa, bolo a je pre Slovensko ponižujúce.
Pelegrini je mladý neskúsený politik a hrá sa na niečo na čo nemá. Naviac je proamericky zameraný človiečik a rozhadzuje našimi peniazmi ako by boli jeho. ÚBOHÉ!!!!!
Všetko diplomacia, ako mladý politik ešte má vystrašený výraz ak hovorí „s mocnárom sveta“ – nik ho psychologicky „nekoučoval“ aby sebavedomo cítil silu, že zastupuje zvrchovanú republiku v strede Európy, že prestavuje národ, tu v Európe bol ešte v 5.storočí a nikam neodišiel, že zastupuje národ, ktorý budoval v 19.storočí i tú Trumpovu Ameriku. Trápne boli tie vajatania aj o tom, že „vďačíme za tridsať rokov slobody aj Spojeným štátom americkým“ (nuž netušil som, že nás Amíci v novembri 1989 „oslobodili“)…no a Tramp bol Trampom, vďaka svojej mladej žene si dával pozor, aby si nepomýlil Slovensko so Slovinskom…
Pellegrini o Trampovi: vraj „najsilnejší muž sveta“. Prepáč, Irak, prepáč, Sýria, prepáč, Lýbia, prepáč, Juhoslávia, prepáč, Vietnam, prepáč, Afganistan…PREPÁČ!!!
Pellegrini stratil moje sympatie, Lajčák ich nikdy nemal.
Pozývať Trampa na oslavy SNP – NEHORÁZNE! Sloboda k nám prišla z východu!
Po odvolaní Fica Karolínou Farskou prišiel Pellegrini. Tak čo od neho čakať. Ak si preložíme to jeho vajatanie do normálneho jazyka, tak sa nám objaví celkom konkrétny obsah:
„Kúpime, čo ponúknete, urobíme, čo chcete“.
O nič viac nešlo. Ak v tom 15 minútovom rozhovore medzi štyrmi očami ešte prijal nejaké ďalšie konkrétne úlohy, čoskoro sa to dozvieme.