Pavol Kravčík: Brexit – The Uncivil War, ďalší pokus o interpretáciu prelomovej udalosti sprisahaním

Autorská premiéra nového spolupracovníka DAV DVA, Pavla Kravčíka z Prešova. Rozširujeme svoje rady. (Pozn. redakcie) 

Brexit – The Uncivil War, je film z produkcie britskej verejnoprávnej televízie Channel 4, odohrávajúci sa počas kampane pred Brexitom a následne krátko po jeho skončení. Pre autora tohto článku sa po zhliadnutí filmu, vyrojili mnohé otázky, ohľadom toho, prečo je problematika priebehu tejto nesporne jednej z kľúčových historických udalostí moderných európskych a britských dejín, interpretovaná po pomerne krátkej dobe práve takto. Proces Brexitu som sledoval pozorne už od doby, keď David Cameron prisľúbil usporiadať referendum ak sa stane po víťazných voľbách znovu premiér a preto som bol nesmierne zvedavý, ako bude vyzerať prvé filmové spracovanie tejto udalosti. V tomto článku sa budem venovať výlučne ideologickému posolstvu a historicko-sociologickým aspektom, ktoré obsahuje tento film a zhrniem svoje základné námietky proti určitej forme tendenčnosti filmu. Umelecké spracovanie filmu nebudem komentovať aj keď ide o určite umelecky kvalitne a divácky príťažlivo spracované filmové dielo, ktoré určite stojí za to vidieť.

 Pre tých, ktorí film nevideli, tak stručne načrtneme hlavnú zápletku. Vzbúrení poslanci z radov Konzervatívnej strany spolu s Nigelom Farageom z UKIP a ostatnými pro-brexitovými silami po tom, čo dotlačia po víťazných voľbách Davida Camerona vyhlásiť referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ako stratéga kampane nasadzujú mierne excentrického  stratéga volebných kampaní, Dominica Cummingsa (v podaní skvelého Benedicta Cumberbatcha), ktorý odštartuje mega-úspešnú kampaň na vystúpenie Británie z EÚ a následne prevalcuje zástancov zotrvania v EÚ. Svoje námietky som zhrnul do nasledujúcich bodov.

Schematické vykreslenie postáv

Ak niekto aspoň zbežne pozná normalizačnú produkciu husákovského obdobia, kde sú niekedy nepriatelia režimu vykreslení buď ako alkoholickí skrachovanci s histriónskou poruchou alebo bohéma platená z pozadia zahraničným kapitálom (slávny Major Zeman), tak musí uznať, že v tomto prípade je vykreslenie ľudí bojujúcich za Brexit ešte absurdnejšia karikatúra. Hlavná postava stratéga Dominica Cummingsa je  charizmatický sociopat, niečo ako Sherlock Holmes, ale na zlej strane dejín. Celý Brexit je podporovaný bohatým finančníkom Arronom Banksom, ktorý je v tomto filmovom spracovaní vykreslený ako klasický mierne obézny drzý, opulentný zbohatlík, nalievajúci peniaze do svojich politických sluhov a vyzerajúci ako klon nášho Mariána Kočnera alebo herca, ktorý hraje zlého mafiánskeho podnikateľa vo volebnom klipe Zuzany Čaputovej. Úsmevná je tiež partička britských konzervatívnych lordov, sediacich na kožených kreslách pri veľkom kozube, niečo v štýle Mr. Burnsa zo Simpsonovcov. Naopak, protistrana je vykreslená ako partička skladajúca sa zo solídnych stredostavovských hipsterov a klasických oteckov od rodín, pracujúcich pre veľké stranícke aparáty. Žiadna nesympatická zrúda od veľkokapitalistov v ich blízkosti nie je ani náhodou. Realita je však taká, že na strane zástancov EÚ sa nachádzalo nepomerne viac ľudí z veľkého biznisu a najsilnejších globálnych biznis elít. Alebo si položme protiotázku. Kto si vie predstaviť film z produkcie akejkoľvek európskej štátnej televízie, kde by napríklad taký George Soros, chodil priamo zadávať úlohy svojim politickým a NGO posluhovačom v štýle ako keď pán venčí svojho psa. Samozrejme je to absurdná predstava ale na dvojaký meter sme si už tak nejak zvykli…

Fake news a lživá propaganda sa týkala len zástancov Brexitu

Leitmotívom filmu, bolo neustále omieľanie toho, že zástancovia Brexitu strašili ľudí vstupom Turecka do EÚ a následnej masovej migrácie a to, že populisticky hovorili o nákladoch členstva v EÚ, ktoré by sa dali presunúť do najpodvyživenejších častí verejného sektora. Oficiálne je Turecko kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Samozrejme jeho členstvo je v momentálnej situácii nepredstaviteľné, hlavne pre odpor jednotlivých členských štátov ale viaceré formy pridruženia a partnerstva nie sú až tak vzdialené. Hlavne ak sa pozrieme aké množstvo cudzincov z krajín mimo EÚ, ktorý u nás pracuje, musíme minimálne akceptovať, že nie len plnohodnotné členstvo musí znamenať potvrdenie tejto obavy. Čo sa týka diskusií o finančnej stránke Brexitu, tu sú obe strany sporu na rovnako tenkom ľade. Zástancovia zotrvania tápajú vo svojich prepočtoch rovnako. Nikdy v dejinách ľudstva sa delenie veľkých štátov alebo v prípade EÚ, veľkého integračného zoskupenia nie len ekonomickej povahy, neobišlo bez ekonomických strát, ktoré konkrétny štát riskuje pri svojej transformácii. Preto strašenie zástancov zotrvania z totálneho ekonomického kolapsu, bez alternatívy je tiež viac želaním ako exaktnou prognózou.

Menej vzdelaná nižšia stredná trieda podľahla manipulácii, pretože nie je dostatočne vzdelaná a informovaná o fungovaní EÚ

Mimoriadne tendenčne bol popísaný tiež spôsob, akým Dominic Cummings vymyslel svoju stratégiu cielenia na lavírujúcu nižšiu strednú triedu, ktorá má nedostatočné vedomosti o fungovaní EÚ a má iracionálny pocit, že za ich zhoršujúce sa problémy môže práve členstvo v EÚ. Počas svojich vysokoškolských štúdií som absolvoval ako dvojsemestrálny povinný predmet Európske právo. S plnou vážnosťou hovorím, že ani podstatná časť vysokoškolsky vzdelanej populácie, kde je najvyššia podpora členstva v EÚ, nie je oboznámená s rozhodovacími procedúrami v rámci EÚ. Takže miera informovanosti neznamená zvýšenú podporu projektu EÚ. Podľa môjho názoru je jediné racionálne zhodnotenie tohto voličského rozdelenia možné iba ak sa na to pozrieme cez teóriu záujmov. Mnohé pracovne pozície boli aj vďaka politike EÚ v starých aj nových členských štátoch zlikvidované a šlo hlavne o pozície vo výrobe, ktoré zastávala nižšia stredná trieda. Naopak mnohé pracovné príležitosti v rôznych formách grantového a dotačného poradenstva a s tým spojenej administratíve vznikli alebo sa stali lepšie platené. Samozrejme vyšší a stredný manažment korporácií, ktorý závratne bohatne v takto nastavenom systéme je tiež bezvýhradne na strane EÚ. Taktiež sa EÚ nemôže tváriť, že súčasný status quo, ktorý hlavne v ekonomických otázkach z veľkej miery vytvára (DPH, colná politika, nastavenia regulácií atď.), je najlepší z možných svetov. Ide o najstarší a najtypickejší spôsob ignorancie problémov spoločnosti. Vládnúca elita a osoby pracovne a finančne na nich naviazané (archetyp panského bíreša) majú tendenciu udržať režim pri živote (to vedel už starý dobrý Machiavelli) a aj tie najfatálnejšie chyby ospravedlňovať tým, že momentálne usporiadanie spoločnosti je najlepšie možné a chyby je potrebné odstraňovať len v rámci momentálneho spoločenského usporiadania. Ale ako sa už ukázalo mnohokrát v dejinách spoločnosti, akýkoľvek režim, ktorý vydiera svojich občanov vlastnou nestabilitou je odsúdený na zánik.

Tento film bol pre mňa osobne potvrdením, že pohľad niektorých ľudí na udalosti Brexitu, ktoré sa snažil presadzovať tento film sa za dva roky od tejto udalosti nezmenil a stále sa pridržiavajú teórie o absolútnej tragédii a podvode, ktorý treba zvrátiť za každú cenu. Bez ohľadu na to ktorá strana sa dopustila akých faulov v kampani, tento film absolútne nereflektoval, že Brexit nie je len dielo nejakých extrémne chytrých manipulátorov, ale súčasť veľkého spoločenského pohybu, ktorého rozsah nemôžme dnes dosť dobre odhadnúť.

Bc. Pavol Kravčík

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *