Po Matovičovi môžu prísť ešte horší. Je Igor Matovič iba obeťou chladných pragmatikov?

Spor Penta vs. Eset vyhrala dočasne Penta. Hardcore progresivisti PS a SPOLU raziaci ideológiu odstraňovania nepriateľov otvorenej spoločnosti sa do parlamentu nedostali. Chýbalo im okolo tisíc hlasov. Veľa šampanského pretieklo gágormi ľudí, ktorým násilná propaganda PS a SPOLU spôsobovala nevoľnosť. Predčasne.

Snáď ani netreba pripomínať, ako PS a SPOLU plánovali masové perzekúcie a ideologickú cenzúru v rámci tzv. hybridnej vojny a boja s „extrémizmom“. Dokazujú to aj štúdie partnera súčasnej predsedníčky, pôsobiaceho v Globsecu. Nevyšlo im to a tak si elity zvolili novú taktiku. Vytvorili nový kult osobnosti priamo v radoch Smeru a začali podporovať anti-kampane proti Igorovi Matovičovi. Potrebujú sa ho zbaviť, pretože je pre nich príliš nevypočítateľný a nestabilný. Všímajú si to aj politológovia Roman Michelko a Ľuboš Blaha:

„Dlhší čas sledujeme veľmi nadštandardné vzťahy Pellegriniho, Sulíka a Kollára. Žeby sa tu vytvárala „záloha“ pre prípad, keď už psychopata na čele vlády nebudú vedieť biznismeni z SaS a Sme rodiny viac tolerovať? … Progresívne Slovensko je zlyhaný projekt a Pellegrini ako liberál môže prevziať jeho voličov.“

Ľudia v pozadí zvolili novú metódu – zbaviť sa Matoviča a získať popularitu na jeho kritike. Nevypočítateľný Matovič sám priznal a dlho váhal, či vôbec premiérom chce byť. Uvedomil si totiž zodpovednosť a aj následky, ak by zlyhal. Treba sa však spýtať, kto chce Matoviča odstaviť spomedzi jeho konkurentov? Sú to ešte agresívnejší neoliberáli ako Richard Sulík, ktorý je ochotný obetovať život miliónov ľudí v prospech rozbehnutia ekonomiky? Alebo progresivisti a transatlantickí liberáli?

FAKTY A HYPOTÉZA

Iste, ide o hypotézu, avšak nahrávajú jej niektoré fakty. Leto 2019, organizácia osláv výročia Novembra 1989. Matoviča nezavolali a snažili sa ho vyšachovať. Naštvaný Matovič vtedy zaútočil na pokrytcov z okolia PS-SPOLU, Kisku a SaS. Matovič na tlačovej konferencii poukázal aj na podobnosť kampane Miroslava Beblavého s kampaňou Radoslava Prochádzku. Predovšetkým však spustil vlnu kritiky na tzv. slušných ľudí, čím prekvapil a narušil dogmu o dobrých a zlých: 

„Za slušné Slovensko financovali ľudia, o ktorých sme si mysleli, že sú občianska iniciatíva… Následne sa ukázalo, že robí skrytú podporu a kampaň kandidátom Progresívneho Slovenska a strany Za ľudí Andreja Kisku… Lebo len títo ľudia mohli vystupovať na pódiu, z politikov tam mohol vystupovať len Andrej Kiska, ktorý bol evidentne opozičným prezidentom, a, bohužiaľ, štyri dni po smrti Kuciaka naďalej lyžoval v Rakúsku… Títo ľudia, ktorí hovoria, že bojujú za slušné Slovensko, neslušne klamali.“

Presuňme sa ďalej. Pár týždňov pred parlamentnými voľbami. Priaznivci progresívcov doslova rozpútavajú v uliciach občiansku vojnu. Vrcholí to hodením kameňa po členovi ĽSNS a teatrálnym roztrhaním transparentov progresívcov. V tom istom čase urobí Igor Matovič chytrý ťah, ktorý mu vyhrá voľby. Priamo v RTVS sa vyhraní voči šíreniu nenávisti na uliciach a ide do diskusie s Kotlebom, kde ho dostane na otázkach Slovenského štátu. Následne si s nim podá ruku, čím získa časť priaznivcov ĽSNS na svoju stranu.

VOĽBY A PRVÉ SCHIZMY

Matovič vyhráva voľby. Nikto to nečakal. PS a SPOLU sa už videli na ministerstvách a Kiska sa už videl ministrom. Kiska sa vďaka odhaleným kauzám s pozemkami ledva dostal do parlamentu a agresívny liberálny kresťan Alojz Hlina nezískal ani 5%. Kiska dostal pravdepodobne ultimátum aby zmizol zo scény, čo naznačuje článok Kiskovho makretingového guru, Znášika v Denníku N. A tak po čase zmizol a zostalo absolútne ticho. Vari niet väčšieho dôkazu o tom, že tu funguje mediálna mafia. Podobným príkladom mlčania je absolútne tabu o odhalení mien adminov istej nenávistnej stránky. Ale vráťme sa k PS. „Progresívcom“ chýbalo okolo tisíc hlasov. Karty teda rozdáva Matovič. Nikto s tým nerátal. Nikto nevie, čo sa bude diať, Matoviča každý pozná ako nevypočítateľný element.

Matovič formuje vládu a dochádza k prvým sporom medzi Matovičom, kultúrnym konzervatívcom a ekonomickým liberálom s miernym sociálnym cítením a Sulíkom, ktorý je ekonomicky aj kultúrne libertarián. Sulík má vo svojej partii aj takých Pinochetovských fanatikov ako Osuský, Baraník a Dostál (ten sa opäť zviezol na chrbáte úspešnejšej strany lebo v rámci OKS je nulou), ale aj nekompetentných hlupákov ako miss maturita či miss červené nohavičky. Čo sa ale začalo diať? Matoviča kritizujú tí, ktorí sa ho kedysi zastávali. Pre PENTU (SME) píše troll a zomrifan Samuel Marec (kamarát udavačov a cenzorov ako Benčík, Smatana a spol.) článok Toto sme o Matovičovi vedeli. Matoviča začína kritizovať celý rad neoliberálnych novinárov, ale čo je zaujímavé aj stroskotanci z lode PS a SPOLU, predovšetkým Beblavý (pozri napr. tu) a Hojsík (pozri tu). Hojsík prehlásil:

„Neprešlo ešte ani sto dní od jej vzniku a vláda Igora Matoviča sa uchýlila k “smeráckym” praktikám. Prepašovať do zákona o boji s koronavírusom dodatok o odložení zálohovania jednorázových plastov na nápoje, sa inak ani nedá nazvať.“

Do boja proti Matoviča sa pridal aj Jeňo Korda, tragikomická postavička mediálneho mainstreamu. Na Facebooku sa spustila vlnka kritiky podobná hejtu voči Ficovi. Matovič tak ochutnal medicínu, ktorú ako opozičný politik sám používal. 

MATOVIČ VS. SULÍK

Sulíkova rétorika proti Matovičovi je založená čisto na tom, že sa stavia do pozície toho racionálneho, ktorý zastaví blázna. Svoje neoliberálne predstavy o spoplatnení všetkého odôvodňuje samozrejme zachraňovaním ekonomiky, dlhmi, korupciou, ako všetci pravicoví liberáli. Sympatie verejnosti si chce získať ako ten „normálny.“ Liberáli sa už medzi sebou začali žrať, čo je samozrejme znak ich deštruktívnej ideológie – každý za seba, všetci proti všetkým. Známe „nerob to, čo nechceš aby robili tebe“ si po novom transformovali na „robím všetko tak, aby som z toho len ja mal prospech.“ Ale… Treba však dodať, že dvojka na Matovičovej kandidátke ja agresívny jastrab a bojovník v informačnej vojne Jaroslav Naď. V poslednom čase sa ale pozoruhodne v jeho nepríčetných proti-ruských vyjadreniach prekvapivo krotí. Agresívny transatlantizmus propaguje Ivan Korčok, ten už stihol vyhlásiť vojnu všetkým, ktorí pochybujú o téze „so Spojenými štátmi Americkými na večné veky, a nikdy inak.“ Na druhú stranu, v čom je iný, než Lajčák však?

Vráťme sa však ešte do minulosti… Pamätáte sa ako Helena Mezenská zahlasovala proti NATO a pamätáte sa ako „zmizla“ zo scény? Istý kontroverzný aktivista tiež upozornil na to, že podmienkou kandidatúry za Oľano bola nekritickosť voči EU a NATO. A taktiež treba dodať, že hneď deň po voľbách smerovali kroky našich obyčajných ľudí na americkú ambasádu. Napriek tomu všetkému sa Igor Matovič mení, a môže sa zmeniť na úplne nový obraz, než by sme očakávali. 

IGOR MATOVIČ

Z politologického hľadiska je Igor Matovič len ťažko zaraditeľný. Vo svojej strane toleruje cynických ultraliberálov typu Jaroslav Naď a na strane druhe konzervatívcov ako Krajčí. Navyše sám občas prekvapí sociálnym cítením, ktorým si získava popularitu ako fejkový anti-establišment proti Ficovi. Lenže v situácii, kedy je on nositeľom moci mu už táto taktika nevychádza. Matovič je príkladom depolitozovanej politiky, aj keď je to absurdné pomenovanie. Politika bez ideológie založená na predstieraní antisystémovosti, čo je súčasť geniálnej marketingovej stratégie, ktorá mu napokon vyhrala voľby. Moderátor Xaver Veselý v jednej zo svojich relácii povedal: Poštvite si proti sebe médiá a vyhráte voľby. Tým, že na Matoviča istý čas média a hejterské stránky začali útočiť, Matovič iba získal. Ak sa však rozčuľujú transatlantickí fanatici ako Peter Kmec, že Matovič robí u našich západných kolonizátorov hanbu, tak asi robí niečo Matovič predsa len dobre.

PELLEGRÍNO ALEBO VYVRCHOLENIE

PS sa pravdepodobne definitívne pochovalo zvolením predsedníčky Bihariovej. Tá neovplýva ani krásou (u Čaputovej je aspoň estetická stránka marketingovo zvládnutá), ani inteligenciou, za to má v sebe dostatok sebestrednosti, egoizmu, arogancie a fanatizmu. Takáto kombinácia u slovenského národa nemá zrovna veľký potenciál. PS je skrátka v péčku a tak si elity vytvorili nový kult osobnosti – Petra Pellegriniho. Iba hlupák nevidí, že ho oslavujú médiá, ktoré doteraz nenávideli Smer. A že aj stránka Zomri, čo je predĺžená ruka PS-kárskych fanatikov, si zbožne praje Pelleho ako lídra. Na strane druhej, nepriateľom číslo 1 sa stal Fico. Opýtajme sa prečo? Nie náhodou preto, že začal otvorene kritizovať transatlantické mimovládky? Nie náhodou preto, že odhalil podstatu slniečkárskeho pokrytectva? Nie náhodou preto, že sa postavil proti Istanbulskému dohovoru a povinným kvótam? Nie náhodou preto, že začal (síce oneskorene, ale predsa) raziť oveľa viac ľavicovejšiu politiku (zastropovanie dôchodkov, podpora sociálnych práv, garancia minimálnej mzdy, zvyšovanie príjmov, zvyšovanie dôchodkov, bezplatné obedy pre študentov, bezplatná preprava pre študentov)? Nie náhodou preto, že sa postavil proti neoliberálnej globalizácii? Fico sa stal terčom číslo 1. Pellegrini novým kultom osobnosti. Do všetkého iba jeden titulok na strane módneho časopisu: Pellegrini – HVIEZDA INTERNETU.

OTÁZKY

Podstatné je však spýtať sa prečo chcú hardcore liberáli odstrániť Matoviča? Z Matoviča chcú urobiť obetného baránka, aby progresívci (či už s Irenkou alebo s Pellem alebo so Šimečkom, Bilčíkom a Trubanom) s čistými rukami prečkali najhoršie obdobie a vrátili sa opäť ako tí slušní a racionálni. Ich prehra by sa tak mohla stať takticky do budúcnosti víťazstvom. Premennou v spore o moc bude Kollárova strana, ktorá je zo súčasnej koalície najsociálnejšia aj napriek minulosti jej lídra. Existuje možný scenár, že sa Kiskovci a Sulíkovci postavia proti Matovičovcom a Kollarovcom a vyťažia z toho zatiaľ neprítomní progresívci. PS-károm zostáva iba spojenie so „žaľuďmi“, ako lodi bez kapitána. Avšak už teraz sa v krízovom štábe vyskytuje istý neúspešný kandidát na prezidenta. No uvidíme, ako sa to vyvinie…

Ondrej Gorod II.

---