Pravičiarske útoky voči „nevhodne“ zmýšľajúcim občanom ako dôkaz postupujúcej fašizácie štátu a spoločnosti

Zdieľaj článok:

        Vari aj nezúčastnenému pozorovateľovi nemohla uniknúť súčasná hysterická vlna sústavných útokov a trestných oznámení na nepravicovo a pronárodne zmýšľajúcich politických predstaviteľov a reportérov. Pre pripomenutie –celá mašinéria začala trestným oznámením na Roberta Fica za to, že sa zastal poslanca ĽSNS M. Mazureka kvôli výroku, s ktorým sa na Slovensku stotožňuje absolútna väčšina radových občanov, ďalej to celé pokračovalo podaním trestného oznámenia zo strany Nicholsonovej voči Ľobošovi Blahovi za prijatie narodeninového darčeka v podobe červenej hviezdy s kosákom a kladivom, čo vôbec nie sú zakázané symboly – ba naopak, sú to symboly poctivej práce a poctivo pracujúcich, medzi ktorých Nicholsonová zjavne nepatrí, tak asi preto jej tak vehementne prekážajú a teraz najnovšie trestné oznámenie na T. E. Rostasa, šéfredaktora mesačníka Zem a Vek za zverejnenie citátov v tomto mesačníku, ktoré mali mať protižidovský charakter. V tejto súvislosti akiste nebude celkom bez zaujímavosti, že články, namierené voči Palestíne, Jásirovi Arafatovi a OOP, sa v mainstreamových periodikách publikovať môžu bez rizika trestného oznámenia pre ich autorov. Má vari potom zmysel baviť sa vôbec o nejakej mediálnej nestrannosti a nezaujatosti, keď všetci vidíme, že opak je pravdou?

Nuž, vážení tribúni nových kapitalistických zajtrajškov, kde je odrazu tá Vami toľkokrát proklamovaná sloboda slova a presvedčenia? Kde je Vašimi ústami toľkokrát proklamované zrušenie cenzúry? Alebo s týmito aspektmi dokážete šibrinkovať len vtedy, keď sa Vám to práve hodí?

 Pokiaľ viem, tak Ústava SR zaručuje právo na slobodu slova každému bez výnimky. Tak akéže trestné oznámenia na vyššie uvedených predstaviteľov? Cui bono? Čo si myslíte, že dosiahnete takýmto počinom, o čo Vám vlastne ide?        

        Aha, už je mi to všetko jasné a krásne to do seba zapadá – zvolebnieva sa a pravicové subjekty si takýmito počinmi naháňajú politické body, naivne si mysliac, že všetci občania Slovenska sú ako nejaké jednoliate ovce v košiari, čo sa aj po 30 rokoch každodenných neblahých skúseností s kapitalistickým režimom, nechajú zvábiť ich sladkými rečičkami. Neviem si predstaviť, aké myšlienkové pochody sa odohrávajú v hlave niekoho, kto je schopný podať trestné oznámenie na inú osobu z titulu prijatia narodeninového darčeka. Čo sa má čo akási nedávno zmaturovaná Nicholsonová, súc presvedčená o vlastnej dokonalosti, vôbec čo vystarávať o to, aký darček kto dostal? Kde to, preboha, sme? Kam sme sa to dopracovali, že sa aj obyčajný darček k narodeninám dá použiť na vytĺkanie politického kapitálu. Slovensko sa týmto zaradilo medzi štáty, kde je trestné prijať narodeninový darček od kamaráta, čo je európska a nepochybne aj svetová rarita, radiaca nás medzi banánové republiky, či skôr možno ešte hlbšie pod ne.

        Čo sa týka T. E. Rostasa zo Zeme a Veku, rád sa nechám poučiť, ale na základe kusých informácií z TV novíín som nadobudol dojem, že tak v dotknutom texte, ako aj na Špecializovanom súde v Pezinku nebolo ani slovkom spomenuté, do akej miery sa stotožňuje alebo nestotožňuje s publikovanými výrokmi slovenských historických dejateľov, tieto boli zverejnené iba vo forme priamej citácie bez hodnotiaceho stanoviska autora. Publikovanie priamych citácií pôvodných autorov týchto výrokov predsa nevypovedá nič o miere stotožnenia sa autora s obsahom týchto výrokov. To, že odcitujem niečí výrok predsa nehovorí nič o tom, že sa s ním musím aj sám stotožňovať.

        Ale nie o tomto som primárne chcel písať – o čo mi išlo predovšetkým, je poukázať na tú skutočnosť, že tieto drsné útoky a politicky motivované kopance voči nepravicovo zmýšľajúcim politikom a novinárom sú dôkazom postupnej fašizácie či nacizácie štátu a spoločnosti. Kriminalizovať právo na vyjadrenie iného ako mainstreamového názoru – to už je, priatelia moji, fašizmus a nacizmus ako vyšitý.

Napokon, presne takto sa k moci dostal aj Hitler. Začalo to kriminalizáciou a prenasledovaním komunistických predstaviteľov v 30. rokoch v Nemecku, a to za situácie ťažkej hospodárskej krízy, ktorej vyriešenie priam volalo po praktickom uplatňovaní komunistických myšlienok, pokračovalo to v sociálnej oblasti čiastočným ukradnutím programu KPD („dáme všetkým Nemcom prácu“) a ďalší vývoj v rokoch 1939-1945 už vari ani nie je potrebné nikomu predstavovať, nakoľko je každému dostatočne známy.