Prečo liberáli bojujú proti právam, ktoré sami historicky presadili?

Sloboda prejavu, sloboda tlače, sloboda slova… boli kedysi historicky najväčším víťazstvom liberalizmu. Občianske slobody, predovšetkým sloboda prejavu, sa stali tým najsilnejším motívom, ktorý dával liberalizmu dôveryhodnosť. Je tomu tak dnes?

Klasický liberálny kapitalizmus sa riadil heslom „zaplať si pivo, a žvaň si, čo chceš.“ Nový, progresívny liberalizmus hovorí, ak máš názor ako my, môžeš si zaplatiť a vravieť, čo chceme my. Ktokoľvek, kto je mimo rámca našej dokonalej liberálnej ideológie je nepriateľ otvorenej spoločnosti. Nebol to len rok 1989, ktorý sľuboval pluralitu, slobodu prejavu a slobodného vyjadrovanie presvedčenia. Liberálne prvky veľkých revolúcii ako 1789 či 1848 taktiež zakladali na presadení slobody prejavu, čo malo dôsledky v národných revolúciách. V tomto zmysle mali liberálne prvky myslenia aj Kossuth či Štúr, a keby sme išli do francúzskej revolúcie, tak napríklad Camille Desmoulions. Ba dokonca aj Marx bojoval v rámci svojej doby za slobodu slova, za čo ho niektorí označujú za liberála.

Avšak presunieme sa do roku 2014. Bojovníci v hybridnej či informačnej vojne, ktorí sa sami označuju za libéralov, robia denno-denne všetko preto aby bolo myslenie pod kontrolou Európskej únie, aby vznikali zoznamy nepohodlných spisovateľov, médií či inštitúcií. Liberáli 21. storočia sa stali nazúrivejšími zástancami cenzúry, kádrovania a likvidácie slobody prejavu. Byť liberálom v 21. storočí už neznamená onen revolučný postoj, ktorý zastávali pokrokové osobnosti 18. a 19. storočia.

Aby sme však nezostali iba v rovine hypotéz, použijeme konkrétny príklad:

Nedávno som sa stal za EPP Group in the European Parliament členom Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií. Súčasťou našej práce vo výbore bude aj tvorba historicky prvých komplexných pravidiel na lepšie fungovanie digitálneho obsahu a služieb. Preč sú tie časy, keď boli firmy ako Google, Facebook a Apple vo všeobecnej nekritickej obľube a spoločenskí vedci sa rozplývali… Vladimír Bilčík, PS-SPOLU

Liberál Bilčík sa dokonca inštitucionálnou cenzúrou sám pochválil. Čím to však je, že liberáli skĺzli k propagovaniu cenzúry. Vladimír Manda to vidí tak, že skutočný liberalizmus vlastne nikdy za slobodu nebojoval. Opisuje to nasledovne:

Pojem liberalizmu alebo lepšie povedané ideológia liberalizmu je produktom rozvoja kapitalistickej spoločnosti. Najčastejšie sa liberalizmus redukuje len na politickú formu slobody človeka spojenú so všeobecnými voľbami, pluralizmom, demokraciou a pod. Ak pojem liberalizmu redukujeme len na tento jeho čiastočný význam, tak veľkodušne prehliadame, že liberálna sloboda je v prvom rade a eminentne slobodou narábať so svoji súkromným vlastníctvom a v rámci neho v prvom rade so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov. Toto je aj pôvodný historický význam liberalizmu či ľudskej slobody, v období úsvitu rozvoja kapitalizmu, tak ako ho formuloval J. Locke. Vznik a rozvoj súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov však nutne vedie k tomu, že masa pracujúcich je zbavovaná svojich objektívnych životných podmienok a začína byť len vlastníkom svojej pracovnej sily, svojej schopnosti pracovať, ktorá však bez objektívnych podmienok, nástroja a materiálu jej uplatnenia sa mení z formy rozvoja človeka na formu jeho biedy a poroby vo vzťahu k vlastníkom výrobných prostriedkov. Sloboda pracovnej sily v zabezpečení svojho materiálneho života spočíva len v tom, že si môže vybrať kapitalistu, ktorý ho bude vykorisťovať, t.j. reálne stále ostáva otrokom kapitalistov. Jadrom liberalizmu teda nie je sloboda občanov, politická sloboda, ktorá sa neustále v nekonečných verziách vtĺka do hlavy občanov, ale sloboda kapitalistov či oligarchov, ktorí môžu so svojim vlastníctvom nakladať ako chcú a súčasne nesloboda všetkých ostatných.V prípade, že politická sloboda inak neslobodných občanov ohrozuje slobodu súkromných vlastníkov, tak títo nemajú problém mocensky zrušiť politickú slobodu občanov a nastoliť fašistický systém vlády, tak ako sa to stalo napríklad v Nemecku. Inak povedané, výraz „liberálny fašizmus“ ukazuje verejnosti inak skrytú a temnú stránku nášho „slobodného“ a „demokratického“ života.

Summa sumarum, sloboda v liberalizme je iba po hranicu, kedy neohrozuje samotný systém, teda slobodu súkromných vlastníkov. Alternatívne média do veľkej miery demaskujú súčasný politický globálny svetosystém. Práve preto režim robí represívne opatrenia s cieľom zabrániť diskusii a zničiť kritikov. Dialo sa to vždy, avšak nikdy sa cenzori nehrali na liberálov. V minulosti sa cenzori hlásili ku konzervativizmu alebo vláde pevnej ruky. Dnes, paradoxne, tí, čo hlásajú slobodu, robia všetko preto, aby nám ju zobrali.

Ondrej Gorod II.

---