Pred 125. rokmi sa narodil Aldous Huxley. Prečítajte si slovenské vydanie dystopie o vyprázdnenej konzumnej spoločnosti Brave New World

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Aldous Leonard Huxley sa narodil pred 125. rokmi v Godalming, Surrey, England, v 26. júla roku 1894. Huxley bol autorom dystopickej a utopickej literatúry, riešil otázku ľudskej slobody v pretechnizovanej spoločnosti, publikoval poviedky, poéziu, cestopisy, filmové príbehy a scenáre. Bol humanistompacifistom a satirikom. Zaujímal sa o filozofický mysticizmus. Je autorom diela Brave New World (Prekrásny nový svet alebo Koniec civilizácie), ktoré nedávno vydalo, Vydaveteľstvo Spolku slovenských spisovateľov, ktoré vedie člen DAV DVA, Roman Michelko. Dielo vyšlo v slovenskom preklade Mariána Gazdíka.

OBJEDNAJTE TU

Dielo, ktorého titul je odvodený z Shakespearovej hry Búrka, patrí medzi 100 najlepších anglických románov 20. storočia. Anticipuje neoliberálnu dystopiu, bezduchú spoločnosť, kde v mene hyperkonzumu ľudia nepoznajú skutočné hodnoty. Do tejto spoločnosti prichádza necivilizovaný divoch, aby svojou existenciou kontrastoval ľudskosť.

„But I don’t want comfort. I want God, I want poetry, I want real danger, I want freedom, I want goodness. I want sin.“

– BRAVE NEW WORLD (1932) by Aldous Huxley

Dej: Stovky rokov v budúcnosti vytvorili svetoví kontrolóri ideálnu civilizáciu. Jej členovia, formovaní genetickým inžinierstvom sú produktívni v úlohách, ktoré im boli pri počatí pridelené. Drogy a rekreačný sex zabezpečujú, aby bol každý šťastný a nespochybniteľný spotrebiteľ; chaotické emócie boli znecitlivené a súkromné ​​pripútanosti sa považujú za obscénne. Iba Bernard Marx je nespokojný, rozvíja neprirodzenú túžbu po samote a nechuť k promiskuite. Keď privádza späť mladíka z jednej z mála zostávajúcich Savage Reservations, kde staré neosvetlené cesty stále pokračujú, rozpúta sa dramatický stret kultúr, ktorý ho prinúti zvážiť, či za slobodu, dôstojnosť a individualitu stojí za to trpieť. Geniálna fantázia Aldousa Huxleya o budúcnosti mechanickej účinnosti a vytvorenej harmónie bola pre generácie nesmierne vplyvná a je rovnako provokatívna, silná a strhujúca, ako keď bola prvýkrát uverejnená v roku 1932. Dielo si môžete objednať a podporiť tým Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Ukážka z diela:

Aldous Huxley: Prekrásny nový svet, ukážka by L. P. on Scribd

OBJEDNAJTE TU

Aldous Huxley napísal Koniec civilizácie v roku 1931, keď žil vo Francúzsku a zároveň v Anglicku. V tomto období sa už vyprofiloval ako spisovateľ a satirik spoločnosti. Prispieval do časopisov Vanity Fair a Vogue, publikoval zbierku básní (The Burning Wheel, 1916) a štyri úspešné satirické romány: Croma Yellow v roku 1921, Antic Hay v roku 1923, Those Barren Leaves v roku 1925 a Kontrapunkt v roku 1928. A nasledoval Koniec civilizácie, piaty román, v ktorom sa prvýkrát objavuje antiutopická téma.

K napísaniu Konca civilizácie sa inšpiroval autorom Herbert George Wellsom (Ľudia ako bohovia). Wellsova optimistická vízia budúcej spoločnosti vnukla Huxleymu myšlienku na napísanie paródie na toto dielo. Sám Huxley označoval Koniec civilizácie za „negatívny utópiu„. Napriek tomu, že sa dej odohráva v budúcnosti, odráža predovšetkým problémy z počiatku 20. storočia. Priemyselná revolúcia priniesla ďalekosiahle zmeny. Sériová výroba umožnila vytvárať automobily, telefóny a rádiá pomerne lacno naprieč celým vyspelým svetom. Tiež Prvá svetová vojna a Októbrová revolúcia v Rusku ovplyvnili celé svetové dianie. Mnoho z mien hrdinov (napríklad Benito Hoover alebo Bernard Marx) vychádza z mien vplyvných osobností doby.

Ukážky z filmovej verzie

Huxley dokázal využiť dej a postavy z jeho futuristických predstáv na vyjadrenie všeobecných názorov, predovšetkým obavu pred stratou individuálne identity v uponáhľanom svete budúcnosti. Huxleyho v mnohom inšpirovala Amerika. V Spojených štátoch sa nezoznámil iba s životným štýlom mladých Američanov, komerčnou zábavou, sexuálnou promiskuitou a do seba zahľadenou kultúrou, ale aj knihou Henryho Forda.

Huxley mal strach z amerikanizácie Európy, a preto sa po návšteve Ameriky s Fordovimi myšlienkami zoznámil bližšie. Huxley vytvoril sociálnu štruktúru svojho Svetového štátu na princípe Fordovho bežiaceho pásu, kde sú najdôležitejšie prvky: sériová výroba, súdržnosť, predvídateľnosť a spotreba tovaru na jedno použitie – vlastné heslo štátu znie: „Komunita – identita – stabilita“.

A pretože v tomto štáte chýba náboženstvo v zmysle viery v nadprirodzeno, tak tu postava Forda supluje postavu boha. Je mu zasvätený deň, alebo postavy kľajú v jeho mene. Kalendár používaný vo Svetovom štáte je udávaný ako roky „po F.“ (teda po Fordovi), kde rok 1 po F. znamená rok 1908 po Kristovi, kedy bol prvýkrát sériovo vytvorený Ford model T.

Dej románu sa odohráva v roku 632 po F ., teda v roku 2540. Ďalší symbol fordismu je písmeno T, ktoré nahradilo kresťanský kríž. Členovia jednotlivých spoločenských kást sú predestinovaní zvukovými nahrávkami, ktoré im sú púšťané počas spánku, v knihe sa tomuto učeniu v spánku hovorí „hypnopedie„. Obsah týchto nahrávok ich má presvedčiť o tom, že ich kasta je pre nich to najlepšie, ale tiež presviedčajú o dôležitosti konzumného života. Zhoda s dnešným marketingom a reklamou, čisto náhodná. Akékoľvek pocity členovia komunity riešia antidepresívami a halucinogénnou drogou zvanou „soma“, ktorej názov je odvodený od posvätného omamného nápoja užívaného vo védskej Indii. Ľudské embryá sú predestinované za pomocou premysleného radu dômyselnej chémie (napríklad vystavenie účinku hormónov či jedov), tepelných úprav (vystavení vysokej teplote, alebo nízkej teplote podľa toho, kde má jedinec v budúcnosti pracovať). Taktiež tu v menšej miere funguje aj riadený výber. (Cz.wiki; stručný opis v češtine)

Huxley však nezostal iba pri kritike. Ako pacifista a humanista napísal taktiež utopické dielo Ostrov. Vráťme sa však ešte posledný krát ku Krásnemu novému svetu. Čitateľom DAV DVA rozhodne odporúčame aj filmové spracovanie tohto diela, ktoré vyšlo na prelomu milénií, symbolicky dva roky pred rokom 2000. Hrajú: Peter Gallagher, Leonard Nimoy, Tim Guinee. Ide o najlepšie filmové spracovanie tohto diela.

(spracoval LP)

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom