6. mája 2023 sa v Rimavskej Sobote konalo unikátne podujatie pri príležitosti odhalenia busty Dr. Vladimírovi Clementisovi v Aleji Národných dejateľov na Námestí Štefana Daxnera, hneď pri buste Vladimíra Mináča, ktorých oboch spájajú obvinenia z tzv. buržoázneho nacionalizmu, spoločný rodný kraj, ľavicové a národné presvedčenie či sympatie práve k Štefanovi Markovi Daxnerovi. Autorom busty je Milan Ormandík, ktorý len nedávno odišiel zo sveta živých. Pri príležitosti odhalenia busty vyšla aj kniha CLEMENTIS & MINÁČ: VLASTENCI A L E B O „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“? (Lukáš Perný, Marián Gešper), ktorej úlohou je priblížiť osudy týchto dvoch významných osobností slovenských kultúrnych a politických dejín, a ktorá bola na podujatí odprezentovaná v prítomnosti dnešného predsedu vlády SR Roberta Fica. Informoval o tom v tom čase aj DAV DVA (aj keď v spiacom režime) ako aj portál Veci verejné. Kniha je vypredaná a môžete si ju zdarma prečítať na GOOGLE BOOKS.
Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper prehlásil, že Dr. Clementis patril k Slovákom, ktorí bojovne prebíjal moderné myšlienky v prospech ľudu. Pozdvihol zástavu slobody v ľavicových súvislostiach a presadiť pre Slovákov to najlepšie. Zdôraznil, že spolu so Štefánikom a Vladimírom Hurbanom patrí medzi tri základateľské postavy slovenskej diplomacie. Ďalej prehlásil:
Jeho dielo bolo čiastočne rehabilitované v roku 1963, 1968, ale aj v sedemdesiatych rokoch. V deväťdesiatych rokoch bolo zaznávané a teraz umlčiavané. O Clementisovi sa nehovorí. Dnešná doba pokročila v metódach likvidácie ideí, že ich nemusíme prenasledovať. Prestaneme o nich hovoriť, prestaneme si ich pripomínať a zmiznú úplne z dejín. A to je veľká škoda. Myslím si, že Clementis si to nezaslúži. Obetoval tomuto národu to najvzácnejšie, obetoval tomuto národu svoj vlastný život. … Bol aktívnym členom Matice slovenskej. Trošku sa na to zabúda. V mladosti, keď bol búrlivák ľavičiar kritizoval našu ustanovizeň, ale potom prirodzene, tak ako jeho predkovia, prišiel do matičných radov a bol aktívnym členom Výboru Matice slovenskej a prebíjal slovenskú vec aj v slovenskej diplomacii. Hlavne po Druhej svetovej vojne, keď sa mali konečne usporiadať slovensko-maďarské vzťahy. Urobil to tak, že slovenské hranice a rôzne iné medzinárodné súvislosti a rovnoprávne postavenie slovenského národa sú odvíjané od jeho krokov po Druhej svetovej vojne. Možno aj toto národné presvedčenie a matičiarstvo mu nepomohli v 50. rokoch. Útok na Clementisa bol paralelný s útokom na Maticu slovenskú. Len rok pred zatvorením Clementisa bola Matica oklieštená, zákonom jej zobrali vedu, ľudovýchovu a zničila sa aj členská základne. Zachránili sme sa len ako knihovedný ústav. Clementis pokiaľ mohol bránil túto ustanovizeň, bohužiaľ ďalšie udalosti ho prevalcovali. Nech nám je táto doba varovaním, aby sme nedopustili nástup nových totalitných praktík, aby sme si udržali to naše národné, demokratické, ale aj sociálne.
Podujatia sa zúčastnil aj dnes už premiér SR a predseda strany SMER – SLOVENSKÁ SOCIÁLNA DEMOKRACIA doc. Róbert Fico, ktorý zopakoval svoj výrok z roku 2007, že úcta ku Clementisovi je kvádrom do katedrály nášho slovenského sebavedomia. Clementisa považuje za vlastenca, ktorý chcel po roku 1945 vybudovať silný suverénny národný štát. Na sociálnej sieti napísal:
Som rád, že v spoločenskej atmosfére na Slovensku, kde sa smieme pozerať iba jedným smerom – na západ a rovnako zužujeme aj pohľad na svoju históriu, kde členstvo v KSČ je automaticky interpretované ako zločin, sa našli ľudia, ktorí sa nebáli uctiť si pamiatku Dr. Vladimíra Clementisa a iniciovali odhalenie jeho busty v Rimavskej Sobote. V. Clementis bol ľavičiar a k tomu aj mimoriadne chytrý človek, ktorý sa nebál, aj keď bol komunistom, jasne a otvorene vyjadrovať svoje názory. Ďakujem primátorovi Rimavskej Soboty Jozefovi Šimkovi, zástupcom Matice slovenskej a všetkým, ktorí si vážia naše dejiny a výnimočné osobnosti, medzi ktoré nepochybne patril aj V. Clementis.
Robert Fico
Robert Fico je tak jeden z mála vplyvných a aktívnych politikov, ktorý sa prihlásil ku generácii davistov.