Prišli sme splniť odkaz našich dedov a pradedov!

„Máme dobrých dôstojníkov, ktorým netreba ukazovať, kto je ich nepriateľ. Oni len jednoducho nevedia, kade ísť. Netreba sa im vyhrážať smrťou. Človeku je aj tak ťažko v tom politickom pralese, keď z neho nevidí východisko. Nacizmus rozdelil náš národ na dve časti: jednu veľmi malú a druhú .. veľkú. My slovenskí vojaci sa môžeme mýliť, no nezrádzame. Náš ľud má čisté srdce a veľmi by som chcel, aby ste ho pochopili a milovali. Mnohí z nás mali na začiatku vojny holubičiu povahu, ale teraz ukážeme, ako vieme bojovať! Ak ma zatknú ako Repkina, viem že v tom prípade sa dvere väzenia tuho uzavrú, no svedkovia mojich činov budú nemí. A ilegalita bude i naďalej žiť …“ (Ján Nálepka)

Dnes v noci zo 14. na 15. mája uplynie 76 rokov od prechodu Jána Nálepku Repkina k sovietskym partizánom. V tejto súvislosti si pripomíname slávnostný okamih Jánovho rozhodnutia bojovať proti fašizmu po boku slovanských bratov. Pripomeňme si preto v skratke krátku históriu príchodu Jána Nálepku do Jeľska, začiatkom roka 1943 až po prechod k partizánom o pár mesiacov neskôr.

Príchod do Jeľska

„Prišli sme do Jeľska. A hľa, nečakane sem priletel generál letectva Kitzinger a zvolal poradu. Boli na nej prítomní veliteľ slovenskej divízie a veliteľ nášho pluku. Ja som bol na túto poradu pozvaný tiež, ale keď som sa ukázal, nedovolili mi vstúpiť do miestnosti. Stál som za dverami a počul som, ako Kitzinger zlostne kričal na veliteľa divízie a veliteľa pluku: – Čo robia vaši dôstojníci? Čo robia vojaci? Chodia k partizánom na návštevy a pozývajú ich k sebe. To už nie sú vojaci! To sú boľševickí banditi. Ja to oznámim slovenskej vláde. Potom sa generál pýtal na mňa, ako sa správam. Veliteľ pluku odpovedal: – Stotník Nálepka si vedie dobre. – Sledujte ho, – prikazuje Kitzinger, -pozorne ho sledujte!“ (JN)

„Sme radi, že ste sa objavili na našom horizonte. Slováci na partizánov nestrieľajú. Pri prvej príležitosti sa ozvem. Kpt. Repkin.“

Na novom pôsobisku Nálepka nadviazal konšpiratívne spojenie aj s velením partizánskeho zväzku generála A. N. Saburova. Nebolo to však ľahké. Jednotky partizánskeho zväzku boli neustále v bojových akciách. Saburov netrpezlivo čakal, ako sa Nálepka zachová, či činmi dokáže, že to s nimi myslí naozaj úprimne. Nečakal dlho. V najbližšom boji pri dedine Selizovka, v priestore, kde mali palebné postavenie Slováci, sa ozvali delá. Zastreľovali sa priamo na pozície vojsk SS. Po delostreleckej príprave spustili hustú paľbu tým istým smerom.

Saburov uvažoval. Slováci stáli predsa proti ním a strieľali ponad nich – na Nemcov. Práve vtedy sa k Saburovovi dostal komisár zväzku Z. A. Bogatyr. Oznámil mu, že Nálepka nesklamal a jeho pluk bojuje s fašistami.Boje pokračovali. Nálepkova ilegálna skupina ďalej pomáhala partizánom cennými správami. Boli o to cennejšie, že Nálepka ich získaval a posielal v nepredstaviteľne zložitých podmienkach. Sledovali ho dokonca i vtedy, keď chcel ísť na štáb divízie; muselo to byť v sprievode niektorého dôstojníka. Išlo mu vlastne o život, a predsa našiel spôsob, ako posielať gen. Saburovovi ďalšie správy a pokračovať v spolupráci.

Podmienky pre pomoc partizánom v Jeľsku sa značne zhoršili. V ilegálnej skupine 101. pluku bolo treba odstrániť dôsledky zrady, upevniť jednotu antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov a zvýšiť bezpečnosť a ostražitosť. Do spolupráce s gen. A. N. Saburovom sa zapojili všetci členovia ilegálnej skupiny 101. pluku. Podarilo sa upevniť disciplínu a tak mohol štáb Saburova dostávať cenné informácie o nemeckých posádkach, o pripravovaných nemeckých útokoch proti partizánom a civilnému obyvateľstvu. Po príchode A. N. Saburova do tejto oblasti sa zvýšili represie proti civilnému obyvateľstvu. Nemci masovo vypaľovali dediny aj s ľuďmi, rabovali príbytky a mladých hromadne posielali na otrocké práce do Nemecka.

Kapitán Nálepka organizoval smelé akcie, ktoré nacistom nesmierne škodili. Na vopred určené miesta dodával partizánom zo skladov slovenskej armády lieky, potraviny, zbrane. Upozorňoval partizánov na akcie, ktoré sa proti nim chystajú. Upovedomoval ich o postaveniach a presunoch nemeckých jednotiek. Dokonca priamo napádal rôzne časti nemeckej armády.

Kto je Repkin?

Ján Nálepka, hoci bol pod dozorom, pokračuje v ilegálnej činnosti aj po premiestnení 101. pešieho pluku do Jeľska, kde nadväzuje spojenie priamo so štábom gen. Saburova v Žitomírskej oblasti. Príchodom partizánskych oddielov z brianských lesov do oblastí, kde partizánske hnutie ešte neprerástlo v celonárodný odboj, znamená novú etapu boja ľudu proti okupantom na Pravobrežnej Ukrajine.

Nové podmienky tejto spolupráce eskalujú v ilegálnej činnosti Nálepkovej skupiny do takých rozmerov, až sú  fašistickí spravodajskí dôstojníci na čele s gestapom nútení pátrať po tajomnom kapitánovi Repkinovi. Zároveň veliteľ Zaisťovacej divízie Pilfousek urýchlene nalieha na súdnu prokuratúru ohľadom Jána Nálepku vo veci spolčovania sa s banditmi, keďže spis je protifašisticky zmýšľajúcimi vojenskými justičnými pracovníkmi zámerne odďalovaný.

Himmler posiela do miest pôsobenia Repkina špionáž. Gestapo má enormný záujem o slovenského dôstojníka Repkina. Zachytili totiž jeho list, ktorým nadväzoval spojenie s bieloruskými partizánmi a považuje ho za vedúceho dobre zakonšpirovanej prosovietskej ilegálnej siete. Všetky opatrenia však zostávali bez výsledku.

Plán likvidácie

„Súdu sa nebojím, lebo v ničom som sa neprevinil.“

„Vtedy proti mne a mojim kamarátom začalo vyšetrovanie. Nás obvinili zo spojenia s partizánmi, ale sa obávali nás zatvoriť. Ak by to urobili, v pluku by vypukli nepokoje. Velenie rozhodlo po jednom nás odosielať na Slovensko, kde by nás súdili ako zradcov. To som dobre pochopil. V jednom momente náčelník štábu divízie mi telefonicky zavolal: „Bolo by lepšie, keby ste odcestovali domov,“ – začal ma presviedčať. „Vy sa nebojte, vás súdiť nebudú. Veď všetky tieto záležitosti sa nachádzajú v rukách slovenských ľudí. Verím, že vy ako dôstojník poslúchnete moju radu.“ Ja som mu odpovedal, že súdu sa nebojím, lebo v ničom som sa neprevinil. Ale ani som mu nesľúbil vrátiť sa na Slovensko a na Slovensko som neodcestoval. 101. pluk preložili z obce Kopceviči do Jeľska a tu sme začali pripravovať skupiny, ktoré mali prejsť k Saburovovi.“ (JN)

Nemecké velenie pripravovalo plán likvidácie Nálepku, pri ktorom chcelo použiť lesť. Priamy zásah proti Nálepkovi sa urobiť neopovážili. Nemecké velenie zariadilo, aby Nálepka bol odvolaný z frontu na Slovensko do Bratislavy. Na základe toho dostal veliteľ 101. pluku šifrogram, v ktorom mu minister národnej obrany generál Čatloš nariadil poslať Nálepku ihneď na MNO do Bratislavy. Keď toto nariadenie veliteľ pluku dostal, v duchu aj ľutoval, že odchodom Nálepku stratí výborného náčelníka štábu pluku. Nariadenie však bolo jasné, a preto ho musel Nálepkovi oznámiť.

Veliteľ pluku bol presvedčený, že urobí Nálepkovi veľkú radosť. Bol však prekvapený jeho odpoveďou. Odkázal MNO do Bratislavy, že sa výhody odchodu z frontu vzdáva v prospech niektorého iného dôstojníka. Veliteľ pluku s radosťou odoslal rádiogram na MNO. Avšak z MNO prišiel ďalší, striktne nariaďujúci rozkaz poslať Nálepku do Bratislavy. Situácia sa skomplikovala a stala sa veľmi nebezpečnou. Nemecká spravodajská služba bola pripravená Nálepku zlikvidovať, len čo by bol opustil posádku 101. pluku, ešte vo vlaku na území ZSSR.

Plán nemeckej spravodajskej služby nevyšiel. Nemci robili nátlak na veliteľa Zaisťovacej divízie i veliteľa pluku, aby Nálepku odvelili. Nálepka opäť odmietol splniť rozkaz ministra národnej obrany a medzitým dokončoval vlastné prípravy na odchod k partizánom. Partizánske jednotky boli v plnej bojovej pohotovosti pripravené v prospech Nálepku zasiahnuť i do otvoreného boja proti jednotkám nemeckej a slovenskej armády v prípade, že by sa boli Nálepku zmocnili.

Plán prechodu

„Počujeme volanie svojej krvi a nechceme nijakým spôsobom pomáhať ani pasívne hľadieť na zverské výčiny Nemcov, ktoré páchajú na našich ruských bratoch. zanechávame svoje rodiny a vlasť, aby sme dali všetko – rozum aj život – do služieb vlasti a svojho ľudu. Zapájame sa do boja za oslobodenie všetkých slovanských bratov.“

„Vážený súdruh Saburov! Blahoželáme Vám všetkým k tretiemu Všeslovanskému zjazdu, ktorý bol 8.mája 1943 v Moskve, a oznamujeme Vám, že začína druhá etapa boja proti nenávideným fašistom. Táto etapa sa už aktívne rozvíja. Súčasne Vám predkladáme plán prechodu slovenských vojakov a dôstojníkov. Prosíme, aby ste nám pomohli v tomto diele tak, ako si to želáme , lebo len tak sa môže všetko úspešne skončiť.

1. V noci zo 14. na 15. mája 1943 prejdú k Vám naše oddiely s technickým vybavením v smere Jeľsk – Dvižky – Remizy. Z Jeľska vyjdeme o 23.15 nášho času. Štáb pôjde na nákladnom aute. Ako pomoc by sme žiadali, aby ste po našom prechode o 23,30 nášho času podmínovali mosty v osade Komune pri Jeľsku. Prosíme zamínovať aj cestu pri ostrove o 22.00 nášho času.

Pri odchode nášho pluku z Jeľska dáme Vám signál. Bude to zatrúbenie dvakrát. Z Vašej strany nech nás očakáva veľká skupina ľudí a trinásť vozov na muníciu. Signál : dve zatrúbenia a heslo: Repkin“. Odpoveď: „Katin“. Dvaja ľudia musia byť oblečení v nemeckej uniforme. Vaša skupina nás odvedie rovno do štábu.

2. V tú istú noc zo 14. na 15. mája o 21.00 nášho času musí nás čakať vo vzdialenosti jedného kilometra za Piľščikmi smerom na Bogutiči tridsať Vašich ľudí, ktorí vezmú so sebou strážny oddiel č.2. Heslo: “ Bogdanovič“. Týchto vojakov treba rovnako previesť do Vášho štábu. Prosíme, aby ste miesto a čas presne dodržali.

3. Tak isto zo 14. na 15. mája nech Vaša tretia skupina čaká našich vojakov a dôstojníkov z Jeľska v dedine Slobodka, západne od Kozinky o 22.00 nášho času. Táto skupina počká na náš pluk a privedie ho tiež do Vášho štábu. Heslo: „Bogdanovič“.

To isté treba urobiť s vojakmi, ktorí k Vám budú prebiehať v skupinkách.

O tomto všetkom môžete vedieť len Vy a príslušní velitelia. Ak sa dielo nepodarí, bude to Vaša vina.

Ćakáme už len na stretnutie s Vami a tešíme sa. Prajeme Vám veľa šťastia.“

Repkin. 10. máj 1943

Prechod k partizánom – 14/15. máj 1943

„V tom čase sme pripravovali v Jeľsku skupiny, ktoré mali prejsť k Saburovovi. Ale i tentoraz sa nám nepodarilo uskutočniť náš plán, lebo partizáni, ktorí mali čakať našu skupinu, prišli do dediny trochu zavčasu. A miestny starosta o tom informoval velenie. Hneď vyhlásili bojový poplach, a to zmarilo celý prechod. Ale ja a so mnou dôstojníci Petro-Katin, Lysák Imrich a ďalší vojak, Peter Benkovič, sme sa rozhodli v tento deň prejsť k partizánom za každú cenu. O našom rozhodnutí sme informovali listom Saburova. Moji priatelia ma čakali s osedlanými koňmi až do polnoci, lebo skôr som sa nemohol uvoľniť. Boli sme zradení, ani pluk, ani prápor prejsť nedokážu. Mali sme šťastie, že sme sa odtiaľ dostali. Potom sme odišli do dediny Remezy a tam sme sa stretli s gen. A. N. Saburovom.“(JN)

Celý pluk, ako plánoval Nálepka, sa nepodarilo previesť. Aj keď boli zachované pravidlá ostražitosti, gestapáci ustavične sliedili za každým krokom slovenských vojakov a dôstojníkov a keďže tušili niečo, urobili poplach a doslovne obkolesili slovenské súčasti reťazmi esesáckej stráže. V tejto nebezpečnej situácii organizovať súčasný prechod väčšiny vojakov a dôstojníkov 101. pluku nebolo možné. Nálepka použije jediné správne rozhodnutie v týchto podmienkach: navrhuje slovenským vojakom odchádzať k partizánom po jednom a v malých skupinách. On sám už tiež nemohol naďalej ostať v pluku. Každú minútu ho mohli zaistiť.

Bratia naši! My Slováci, synovia malého Československa, prišli sme k nášmu veľkému staršiemu bratovi. Prišli sme sa učiť, ako treba bojovať za slobodu a šťastie ľudu, prišli sme splniť odkaz našich dedov a pradedov. Oni nám slovami nášho národného básnika Kollára prikázali, aby sme išli k vám, k ruskému ľudu, a u vás hľadali pomoc a ochranu . Prišli sme k vám zo slobodnej vôle. Fašisticko-tisovská vláda nás vytrhla z ľudu a hodila do priepasti vojny. Nevedeli sme , čo s nami bude. No vedeli sme, kto je náš nepriateľ a kto priateľ, komu treba pomáhať. To nás naučili komunisti, keď sme odchádzali na vojnu. My Slováci plníme ich príkaz a je to príkaz nášho srdca .. Ideme spolu so sovietskymi partizánmi pod jednou víťaznou zástavou a budeme sa biť s nepriateľom za svoju slobodu – do poslednej kvapky krvi. Verte nám ako svojim synom, ako svojim verným bratom!

Prvý Československý partizánsky oddiel

A. N. Saburov a komisár Z. A. Bogatyr vydali rozkaz o vytvorení čs. oddielu pod velením kapitána Jána Nálepku-Repkina. Veliteľ československého oddielu sa rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu po boku ukrajinských a bieloruských partizánskych oddielov pod velením A. N. Saburova. Kpt. Nálepka skončil prehliadku oddielu a predniesol stručný prejav:

– Úlohou odriadu je boj proti fašizmu ako nepriateľovi demokracie a ľudskej slobody, boj proti votreleckej činnosti Nemcov, boj proti hlavnému nepriateľovi československej samostatnosti. Ako veliteľ rozhodol som sa viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu, okupovanom nateraz nacistami, po boku ukrajinských partizánov, pod velením a vedením generálmajora Saburova. Slováci – do boja!

Veliteľ oddielu rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu, na strane ukrajinských partizánov, pod vedením generálmajora Saburova .. Konať v duchu prísahy a vernosti slobode a samostatnosti československých národov a bojovať síce v menšom počte, ale tým tvrdšie s nenávideným nepriateľom nášho a slovanského národa pod menom Ćeskoslovenský oddiel kapitána Repkina.

Keď kpt. Nálepka skončil prehliadku čs. partizánskeho oddielu, generál Saburov sa ho opýtal: „Kapitán a prečo ste pomenovali partizánsky oddiel československým, veď sú tam samí Slováci?“

Jánova odpoveď znie:

„Je to preto, že my bojujeme za oslobodenie celej Československej republiky!“

Ďakujeme Vám Ján za vaše vlastenectvo. Ďakujeme Vám za cestu, ktorú ste nám ukázal. Vašimi slovami – Moje vlastenectvo bolo, je a bude iné ako vaše. – , ktoré ste vyslovil na apel gardistov sa lúčim so svojimi čitateľmi a sľubujem Vám, že Váš odkaz zostane v slovenských srdciach živý aj naďalej.

Zdroje:

Anatolij Šijan – Partizánsky kraj., K. T. Mazurov: Nezabyvajemoje, Minsk., Jozef Nálepka – Kapitán Nálepka Repkin,. Alexander Saburov – Tajomný kapitán.,gen. A.N.Saburov, 18.máj 1943 / AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15., I. Lysák- Jacko, oddielový denník., AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15

---