Profesor Sipko o koncerte rodáka z Raslavíc, Stanislava Baláža

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

ŠICKO TREBA ROBIC TAK, JAK ŠE PATRI (ZNÁMY MUZIKANT ŽOLDÁK Z RASLAVÍC)

Takmer presne po roku 23.2.2020 Stano Baláž so svojou partiou ponúkli nádherný koncert v prešovskej  Scale. Bola februárová nedeľa podvečer a my sme sa práve vracali z folklórneho krojovaného plesu z mojej rodnej dediny Kamienky, kde sa nám podarilo prespievať a pretancovať časť soboty a nedele. Jasné, že na Šariš sme sa vrátili veľmi príjemne,  predsa len unavení, no ale  v našom kalendári už sa nám prihovárali vstupenky na Balážovcov. A veru že nás ten koncert našich Šarišancov z Raslavíc nielen prebral, ale takisto posilnil na tele, na duchu a na ostatných súčastiach našich bytostí. Podobné pocity určite  mali ostatní návštevníci koncertu. Krásnu ľudskú atmosféru si návštevníci koncertu Balážovcov užili takisto pred rokom. Vtedy som nahlas uvažoval o tom, že majú už aj na športové haly. Tohtoročný koncert potvrdil, že boli lepší, ako minulý rok! Proste – Balážovci rastú.

Čo sa obzvlášť žiada oceniť, tak je to fakt,  že súčasťou ich vystúpenia boli okrem piatich statných kozákov aj tri krásotky. Je známe ešte z Adamových dôb,  že také bytosti, akými sú spomínané tri krásotky, zveľaďujú a zjemňujú náš svet a mužom dodávajú veľkú energiu. Mužsko-ženské spevy sú jedným z vrcholov krásy na našej Matičke-Zemi. Viackrát som to zažil a na tomto mieste si spomínam na mnohé koncerty mužsko-ženských folklórnych kolektívov napríklad na festivaloch aj v mojej rodnej Kamienke.  Balážovci predviedli analogické výkony tým, že vyjadrili a vyjadrujú rôzne pocitové a hlboko emočné stránky svojho kraja. To dokážu iba ozajstní majstri a, obrazne povedané, pokrvní príbuzní prednesených melódií. Oni ich majú ukotvené hlboko vo svojom vnútri, tak ako mnohí iní ľudia, keď počúvajú a spievajú piesne zo svojho kraja. Neraz som to prežíval a preciťujem, keď som v prostredí, kde sa ťahajú naše spivanky z  mojej rodnej Kamienky (ako na spomínanom krojovanom plese). No keďže Šariš je takisto môj skutočný domov, tak jeho pesničky sa vo mne točia stále na mojom vnútornom CD-čku – hneď po budíčku nás prekrvujú ako nabíjačky elektromobily. Balážovci ponúkajú pravú podobu hornošarišského, teda svojho folklóru. Sú to skutoční chlapi kanonire,  ktorí sa neboja ani cisára pána. Popri pôvodných vlastných melódiách najmä z rodných Raslavíc veľmi nás zaujali v ich podaní staré rómske interpretácie. Tento druh hudobného interpretačného umenia bol v našom kraji, ba aj v iných regiónoch Slovenska, veľmi známy a žiadaný. Veď na všetkých svadbách ešte za mojich detských a mládežníckych rokov boli to práve cigánske kapely, ktoré vytvárali tu najlepšiu citovú atmosféru. Tak mňa napadlo, že mohli by prísť zahrať na mítingy niektorých „našich“ politikov. To isté možno povedať o ukážkach zo židovskej hudobnej kultúry,  fragmenty z ktorej sa podarilo Balážovcom oživiť. Je známe, že každá národná kultúra je vo svojej podstate neopakovateľná a môžeme v nej dekódovať veľmi špecifické a často neopakovateľné prvky života jej nositeľa. Ľudové piesne na neveľkom Slovensku predstavujú veľmi bohatý etnokultúrny, sociálny, historický a najmä citový obraz zo života našich predkov a hádam ešte aj zo života našej generácie. Píše o tom vo svojej knihe japonský profesor Išikava, ktorý pôsobil v nedávnej minulosti na PU a Slovákov považuje za najspevavejší národ na Zemi. Dokonca niektoré z našich ľudových piesni sa spievajú aj v ďalekom Japonsku. Je to naše obrovské bohatstvo, ktoré oveľa väčšie národy už stratili. Na každom podobnom koncerte sa vo mne oživuje krásna triáda, ktorú si stále oživujem,  v prvom rade z hudobného folklóru v podobe melodického prepojenia  človeka – prírody – lásky. Veľmi častým prvkom pritom je smiech, ľudový humor a zábavné pocity. Keď počúvam pieseň Balážovcov: Kebys bula langoš dala, nebula bys v kuce stala, tak sa mi vytvárajú asociácie s kamienskou: Poniže košara, kukučka, kukala, daj mi bačo syra, budu s tobov spala. Ako decko som tomu nerozumel, všetko som bral vážne, no starší mládenci sa na tom veľmi zabávali. Veru, trvalo mi, kým som to pochopil. Teraz na spomínanom krojovanom plese muži a ženy spievali:

Pušťania, pušťania, každá svojho pušťa,
Ja svojho nepušťu, naj dopče kapustu.

Veselý národ ešte aj vo februári na fašiangy doptal kapustu.

Človek ako jediná bytosť v tomto svete má slobodnú vôľu a obrovské dary v podobe citov a rozumu. A práve krásne city nás majú viesť ku krásnemu a šťastnému životu, lebo je fakt, že naša civilizácia produkuje podmienky, v ktorých emočná stránka človeka zakrpatieva. A racionalita podnecuje najmä k egoizmu a k negatívnym citovým prejavom, ktorých je v našej dobe zjavný prebytok. Keď chodím po našom Slovensku a po Šariši, tak som doslova šokovaný z bilbordu s výzvou: Poďme do nich! Autora toho nenávistného pokriku by som povinne vodil  na koncerty Balážovcov! Možno by vyzdravel. Videl by, ako stovky ľudí nadšene spievajú s Balážovkami a Balážovcami, neznámi ľudia sú k sebe navzájom milí, komunikujú a tešia sa na ďalšie podobné koncerty, keď pôvodne 8-členná kapela  sa rozrastie na niekoľko 100-členný súbor, ktorý by prespieval aj Alexandrovcov.

V súčasnosti múdri ľudia vydávajú na Slovensku a v Čechách sériu kníh pod názvom Filokalia, čo v preklade  z gréčtiny znamená láska ku kráse a dobrú. Sú v nich prezentované učenia rôznych mudrcov a súčasne askétov za posledných takmer 1700 rokov. Sú veľmi, preveľmi aktuálne. A zároveň z čisto rozumového pohľadu navonok jednoduché a prosté. Veď pradávni  mudrci hovoria o tom, ako máme žiť, aby sa rozvíjalo dobro. Keby boli na takých koncertoch, aké ponúkajú Raslavičania, určite by sa mocne potešili. Zacitujem jednu takú myšlienku zo spomínanej knihy: Pred bránou raja svojho srdca treba postaviť anjela s plamenným mečom, ktorý utne hlavu každému hadovi, ktorý by tam chcel vo forme zlej myšlienky preniknúť.  Na koncerte v Scale  tým anjelom s mečom boli Balážovci.

Dajme dinom danom,  Chlapci Balážovci,   K tomu sú aj smelí,  Až ôsmimi hlasmi,

Ružu s tulipanom,        Sú veľmi tvoriví,       A riadne beťare,      Oni nám spievajú,

A v tej našej Scale,      Krv im zohrievajú,   Bal sa ich aj cisár,   Návštevníci v sále,

Kapelu so Stanom.      Tri prekrásne devy.  Bo sú kanonire.       Na tele pot majú.

Lebo, ľudze mojo,         Koncert bol prekrásny,  V kapele už majú,      Mnohaja, blahaja,

Na Šarišu každý,           Spievali sme všetci,       Aj dve Balážové,        Želáme vám lita,

Špiva od malička,         Že by závideli,               A my im želáme,         Nech vo vašich dušiach,

By bol zdravý navždy.  Aj Alexandrovci.           Nech pribudnú nové.  Lubosť, radosť svitá.

prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom