Začiatkom marca vyšlo ďalšie číslo Slovenských pohľadov. Najstarší literárny časopis na Slovensku a zároveň druhý najstarší literárny časopis v Európe, založil už v roku 1846 Jozef Miloslav Hurban. Po vynútenej prestávke ho v roku 1881 obnovil syn Svetozár Hurban Vajanský. Od roku 1993 ho vydáva Matica slovenská v Martine, ktorá opäť prevzala historickú štafetu. Nový redakčný tím pokračuje v tomto úsilí a prináša nahliadnutie do slovenskej národnej vedy, umenia a literatúry. Slovenské pohľady taktiež spustili novú webovú stránku www.slovenskepohlady.sk, ktorú vytvoril tvorca stránky DAV DVA, šéf kníhkupectva INLIBRI a priekopník sociálnych tém v košickom Inštitúte sociálnych práv David Diczházy.
Od minulého roka majú Slovenské pohľady nové vedenie, ktoré si hneď na začiatku stanovilo za cieľ časopis omladiť a zmodernizovať. Dôraz v tomto predsavzatí sa kládol na vynovenie grafického vizuálu. Od čísla 3 – 4 Slovenské pohľady prichádzajú v novom šate s novou talentovanou grafičkou. Je povinnosťou zachovať časopis ako nehmotnú, duchovnú časť národného majetku, ale už pre súčasného recipienta v atraktívnom modernom prevedení, a to bez straty tradičnej konzervatívnej a kvalitnej obsahovej náplne. Nové vedenie Pohľadov vedomé si poslania nielen prezentovať umenie a literatúru, ale reflektovať dobu, ktorú žijeme, posilnilo vedecký a spoločensko-kritický pilier časopisu.
Nové číslo sa snaží skĺbiť moderný prístup a súčasne zohľadňujúc historickú kontinuitu periodika ako národného kultúrneho a civilizačného dedičstva. Úvodník do jarného čísla pre nás pripravil dlhoročný prispievateľ prof. Dalimír Hajko. Zamýšľa sa v ňom nad problematikou moci a zodpovednosti. Číslom sme si pripomenuli dvojsté výročie prvého vydania v slovanskom prostredí revolučného počinu – Kollárovej Slávy dcery, ktorá bola prvým literárnym impulzom pre teoretické, ideové a kultúrne vzplanutie slavianofilstva či koncepcie všeslovanskej vzájomnosti. Tento výrazný míľnik slovanskej kultúry nám vo svojom príspevku priblíži Augustín Maťovčík.
Jaroslav Durec vo svojej štúdii sa zameral na pedagogické dielo Ľudovíta Štúra. Stanislava Moyšová sa pozrela na problematiku nanajvýš aktuálnu, a to na rodovo vyvážený jazyk, ktorý v západoeurópskych krajinách natoľko vstúpil do bežného užívania, že lingvisticky, foneticky a významovo deformuje pôvodne jazyky, ich pochopenie a zrozumiteľnosť. Progresívny fanatizmus opäť naráža v realite na nepraktičnosť a nefunkčnosť, deformuje jazyk ako základný dorozumievací prostriedok.
Martina Matečková nám priblížila ďalšieho významného predstaviteľa silnej generácie bernolákovcov Jozefa Ščasného. Silvia Hajduová sa zamerala na výraznú kultúrnu osobnosť, slovenského básnika, spisovateľa, redaktora a publicistu Jána Smreka. Peter Mráz zanalyzoval obraz Andreja Sládkoviča v práci Štefana Krčméryho. Jozef Mikloško sumarizuje aktívnych kultúrnych a spoločenských dejateľov, ktorí boli nútení v neľahkých časoch emigrovať a pôsobiť v talianskom Ríme.
Nechýba ani rozhovor, ktorý pre nás pripravila Hana Košková so slovenským spisovateľom Martinom Vladom. Peter Cabadaj vo svojom príspevku sumarizuje reflexiu cyrilo-metodskej tradície v modernej slovenskej literatúre. Lukáš Perný čitateľom Pohľadov približuje trpký ale súčasne plodný život a dielo Júliusa Barča – Ivana.
Číslo osviežia prozaické ukážky od Viery Švenkovej s názvom Himaláje a ukážky prekladu bájok od ukrajinského mysliteľa z 18. storočia Hryhorija Skovorodu. Rovnako nechýbajú poetické ukážky, tento raz od Ruženy Šípkovej a dolnozemského spisovateľa Martina Prebudilu. V Pohľadoch nechýba recenzná subrubrika Sedem viet o siedmych knihách, do čísla 5 – 6 ju pre nás pripravila výrazná osobnosť našej literárnej vedy prof. Dalimír Hajko.
Rovnako sú prítomné recenzie na ďalšie tituly slovenských autorov ako Priestory od E. Farkašovej a V zajatí nevedomosti od I. Čičmanca, v čísle sme chceli upozorniť aj na výsledky matičnej vedy, nechýbajú preto recenzie na konferenčné zborníky Odkaz štúrovskej generácie, Palárik či Clementis a Mináč: vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?.
V zápisníku si zaspomíname na Rastislava Surového, Igora Bázlika, pripomenieme si život a dielo Jána Zoričáka a mnoho iného. Nechýbajú ani pravidelné rubriky ako Literárny antikvariát, v tomto čísle o poľskej spisovateľke Helene Sekulovej, pohľad na literatúru Spoza Moravy od Iva Pospíšila či rubrika Pripomíname si, ktoré pre Pohľady zostavuje Štefan Haviar. Výtvarný sprievod čísla je zostavený z prác členov Výtvarného odboru Matice slovenskej, ktorí prezentovali svoju tvorbu na putovnej výstave v Štrasburgu.
Radoslav Žgrada, šéfredaktor Slovenských pohľadov, riaditeľ Historického ústavu Matice slovenskej
