Vedec Peter Dinuš, žurnalista Juraj Janošovský a vysokoškolský pedagóg Vladimír Manda napísal otvorený list, ktorý zverejnili a zazdieľali na sociálnych sieťach.
PhDr. Peter Dinuš PhD., 84102 Bratislava, Nejedlého 49, Ing. Juraj Janošovský, 84102 Bratislava, Agátová 8, Doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc., Čajkovského 1, 949 11 Nitra,
Bratislava a Nitra, 14. 10. 2020
Ústavný súd SR
Vážený pán, JUDr. Ivan Fiačan PhD,
predseda ústavného súdu
Vážený pán predseda,
obraciame sa na Vás so žiadosťou, aby ste definovali pojem „komunistická ideológia“, ktorý je zakotvený v § 422 ods. 1 Trestného zákona („Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť… zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii… potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“).
Nielen my, ale aj milióny našich spoluobčanov, by mali dodržiavať zákony, a to aj v prípade, že sú zjavne dubiózne. Prípadne, ak sa rozhodnú konať v rozpore s nimi, mali by vedieť, že porušujú zákon. Náš právny systém neobsahuje definíciu „komunistická ideológia“. Nie je teda zrejmé, čo je súčasťou „komunistickej ideológie“ a čo nie. Z vyššie citovaného paragrafu Trestného zákona plynie, že tak ako režim založený na fašistickej ideológii páchal zločiny, ktoré jeho ideológia obhajovala a priamo vyžadovala, tak aj komunistická ideológia, o ktorú sa opieral socializmus, zločiny daného režimu požadovala a obhajovala. To je nepravdivé tvrdenie. Skutočnosťou je, že komunistická ideológia, ktorej jadro je zhrnuté v Manifeste komunistickej strany deklaruje, že „namiesto buržoáznej spoločnosti s jej triedami a triednymi protikladmi nastúpi združenie, v ktorom je slobodný rozvoj každého jednotlivca podmienkou slobodného rozvoja všetkých“ (Manifest komunistickej strany, In: Čítanka marxistickej filozofie, Zväzok I., Pravda 1963, s. 33). Pojem komunistickej ideológie použitý v uvedenom paragrafe nielen že nie je v našom práve pojmovo vymedzený, ale je v priamom rozpore s Manifestom, historickým textom, ktorý tvorí základ komunistickej ideológie.
Na rozdiel od fašistického režimu, ktorého súčasťou boli rasové zločiny, zločin zosnovania a zločiny proti mieru, čo potvrdil Norimberský proces a stalo sa to súčasťou medzinárodného práva, nemá rovnaké tvrdenie o „režime založenom na komunistickej ideológii“ žiadnu relevantnú oporu. Naopak, javí sa ako politický implantát ideológie antikomunizmu do nášho právneho systému. Ideologizácia trestných činov je súčasťou antikomunizmu a myslíme si, že je civilizačne neprípustná. Obávame sa, že sa týmto Trestný zákon dostáva aj do rozporu s platnou Ústavou, ktorá Slovenskú republiku definuje, ako štát neviazaný žiadnou ideológiou.
Viaceré prípady zastrašovania, perzekúcií a mediálnych lynčov, ktorých sme v poslednej dobe svedkami, podčiarkujú nutnosť objasniť túto a nasledujúce otázky.
Spadá do definície „komunistická ideológia“ zápas komunistov proti sociálnej nespravodlivosti, útlaku a policajnému násiliu medzivojnovej československej republiky spojený s úctou k neozbrojeným obetiam streľby v Krompachoch, Košútoch, Moste, Duchcove, Chuste, Polomke a na ďalších miestach?
Spadá do definície „komunistická ideológia“ boj proti fašizmu? Je trestné hlásiť sa k odkazu protifašistického boja a uctievať si komunistické obete umučené v koncentračných táboroch za účasť v povstaní a odboji počas II. svetovej vojny?
Je trestné obnoviť vojnou zničené hospodárstvo, stavať okolo tridsať tisíc bytov ročne a poskytovať ich bez hypoték mladým rodinám tak, ako to realizoval socialistický systém do roku 1989? Je trestné poskytovať plnú zamestnanosť, z nej plynúce sociálne a životné istoty, bezpečnosť a dôstojné mzdy za prácu všetkým práceschopným obyvateľom? Má byť trestnou sadzbou až tri roky potrestaný ten, kto propaguje skutočne bezplatné zdravotníctvo a školstvo?
Je podľa Vás nutné trestne stíhať každého, kto protestuje proti imperialistickej, koloniálnej alebo neokoloniálnej politike s miliónmi obetí?
Taktiež nie je v platnej legislatíve definované, odkedy je možno považovať režim za založený na komunistickej ideológii. Je týmto dňom 6. október 1944 – začiatok protifašistických oslobodzovacích bojov na území Slovenska, ktorý zákon č. 219/2006 Z. z. (Zákon o protikomunistickom odboji) uvádza ako začiatok protikomunistického odboja?
Je dňom vzniku režimu 9.5.1945 – zánik fašistickej Slovenskej republiky a obnovenie Československej republiky, ktorý vyplýva z textu Zákona o pamäti národa č. 553/2002 Z. z. ako medzník prechodu z nacistickej do komunistickej totality?
Aký štátoprávny akt odôvodňuje 25.2.1948, ktorý uvádza Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému č.125/1996 Z. z.? Ide o prezidentom E. Benešom prijatú dobrovoľnú demisiu časti ministrov a doplnenie Vlády ČSR, sformovanej podľa výsledkov volieb z roku 1946, v súlade s platnými zákonmi a Československou ústavou z roku 1920 a ústavným zákonom č. 57/ 1946 Zb.?
Pre dodržiavanie zákona je podstatné taktiež mať právne jasnú odpoveď na to, dokedy fungoval „režim založený na komunistickej ideológii“.
Nie je všeobecne jasné, či režim zanikol v roku 1989 alebo neskôr, a ktorým právnym aktom. Prezident V. Havel prisahal vernosť Ústave Československej socialistickej republiky, a k premenovaniu štátu a k ďalším ústavným zmenám prichádzalo postupne až do zániku Československa 31.12.1992. Doteraz obsahuje platná ústava väčšinu textu založenú na prevzatom právnom systéme a medzi tzv. komunizmom a tzv. demokraciou neexistuje právna diskontinuita.
Za právne nejasné považujeme, respektíve nerozumieme zákazu propagácie zločinov iba vybraných režimov. Naozaj vyplýva z Trestného zákona, že propagovať zločiny iných režimov je pred zákonom ospravedlnené? Je možné iné zločiny beztrestne propagovať? Zo znenia daného paragrafu Trestného zákona logicky plynie, že propagovať a ospravedlňovať zločiny „demokratických režimov“ opierajúcich sa o ideológiu liberalizmu či neoliberalizmu akými sú napríklad „humanitárne“ bombardovanie bývalej Juhoslávie v rozpore s OSN, vojna v Iraku s miliónmi mŕtvych civilistov, ktorú rozpútali „demokratické režimy“ jednak na základe falošných informácii a opäť v rozpore s medzinárodným právom, pričom nielen na týchto, ale aj ďalších zločinoch proti mieru sa podieľal aj náš „demokratický“ režim, je dovolené.
Odpovede na takéto a desiatky ďalších otázok by sme – a nielen my – potrebovali poznať, aby sme vedeli, kedy sa vystavujeme trestnému stíhaniu demokratického a právneho štátu, ktorý rešpektuje ľudské práva, vrátane slobody mať a prezentovať vlastný názor. Predpokladáme, že sa medzi oslovenou právnou elitou a formálnou reprezentáciou nachádzajú kompetentné osoby, ktoré poskytnú občianskej verejnosti jasnú a zrozumiteľnú definíciu „komunistickej ideológie“ a vecné odpovede na otázky v tomto otvorenom liste.
s pozdravom
PhDr. Peter Dinuš PhD. Ing. Juraj Janošovský Doc. PhDr. Vladimír Manda, PhD.
Perfektný článok, ktorý okrem iného odhaľuje pravdu o súčasnej liberálnej demokracii a o porušovaní ústavy SR. Je to potrebné šíriť do všetkých možných oblasti, hlavne médií a podnecovať diskusiu o tomto probléme. Tento otvorený list dáva aj obraz o kvalite prijímaných zákonov za účelom potláčania slobody slova a názorov.
VYNIKAJÚCO!!!
Tam, kde nie je rovnosť, nie je ani bratstvo, tam, kde nie je bratstvo, nie je ani sloboda, tam, kde nie je sloboda, nie je ani láska a tam, kde nie je láska, nemôže byť rovnosť.
Včerajšok to ukázal.
Tak kedy bolo lepšie boľše/ všetkým/, nie menše /niektorým/?
Ale Slovákom asi stačia supermarkety.
„Z vyššie citovaného paragrafu Trestného zákona plynie, že tak ako režim založený na fašistickej ideológii páchal zločiny, ktoré jeho ideológia obhajovala a priamo vyžadovala, tak aj komunistická ideológia, o ktorú sa opieral socializmus, zločiny daného režimu požadovala a obhajovala.“
Páni,
to je nezmysel. Toto zo znenia príslušného ustanovenia vôbec nevyplýva. To hovorí o „zločinoch režimu“, logicky sa dá vyvodiť, že o zločinoch osôb, ktoré ten režim predstavovali. Pod režimom myslíme politický režim, teda spôsob a metódy vládnutia (zastupiteľská demokracia, monarchia…). Ako príklad zločinu režimu môžeme uviesť napríklad odsúdenie Husáka a spol. za „buržoázny nacionalizmus“, teda jednoznačne politický proces bez opory v zákone.
Samotnú komunistickú ideológiu, teda komunizmus ako formu spoločenského zriadenia (ideový koncept) a jej propagáciu u nás Trestný zákon nestíha (aspoň zatiaľ). A zločiny môžu páchať a aj páchali politické režimy (teda ich predstavitelia) založené na akejkoľvek ideológii.
Nad vašou iniciatívou som v rozpakoch.
Pán Juhár, je síce pravda, že Trestný zákon hovorí o „zločinoch režimu“ pomerne všeobecne, ale ako ste už písali aj inde, je to gumené prispôsobivé. A nové vládne strany sa nebezpečne aktivizujú. Napríklad hovorca „Za ľudí“ Šeliga je na čele iniciatívy, ktorá chce výslovne zakazovať pomníky a pomenovania ulíc, ktoré by pripomínali (výslovne a s rovnítkom) „komunistický a fašistický režim“.
https://www.noviny.sk/553365-poslanci-chcu-zakazat-pamatniky-oslavujuce-komunisticky-a-fasisticky-rezim
Myslím, že iniciatíva signatárov je namieste a sám som zvedavý, ako to skončí, lebo mám pocit, že sa začína otriasať Ústava SR už v prvom článku:
„Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
Súhlasím,
a preto navrhujem to, čo som napísal ako svoj komentár k článku JUDr. Fabryho:
Myslím, že je najvyšší čas začať sa zaoberať „trestnými činmi“ v Trestnom zákone, ktoré svojou podstatou zakotvujú do nášho práva myšlienkové zločiny a hrubo narušujú slobodu prejavu.
Tak čo, vážená právnická obec, obhajcovia ľudských práv, akademická obec a všetci intelektuáli, kde ste? Alebo necháte opakovane štekať len mňa, bezvýznamného dôchodcu?
Darmo budeme plakať nad aplikačnou praxou príslušných trestných orgánov, pretože niet zločinu bez zákona, niet trestu bez zákona. A zákon je taký, aký je. Gumový, pružný a široko výkladový. Niektorí by povedali, že radosť s ním pracovať…
Aby som neživil planú polemiku: súhlasím s odsúdením politického zákonodárstva (dokonca trestného!). To, čo IJ vidí logické, logické nie je! Expresis verbis zákon uvádza zločiny režimu, a nie zločiny „počas režimu“… Obviňuje (a zavádza) nový subjekt trestného práva – režim. Aj na to v liste upozorňujeme: čo to je režim? Právo by nemalo byť „gumovým“ nástrojom na vynucovanie si mocenskej dominancie… Laické interpretácie (aj odborníkov) čo tým zákon myslí, netvoria základ právneho štátu, ale právny štát deštruujú!
Juraj,
subjekt trestného činu je v uvedenej skutkovej podstate vyjadrený slovom „Kto“.
A ďalej už nediskutujem a ty nepíš o tom, čomu nerozumieš. Celá táto vaša diletantská akcia je nezmysel a len odpútava pozornosť od toho, čo na Slovensku treba akútne riešiť.
Imrich, som zhrozený, že sa miesto diskusie, dostáva naša komunikácia na takúto úroveň…Aby však „diletantstvo“ neostalo nemé, dovolím si pripomenúť niektoré sémantické a logické princípy… V uvedenom texte sa píše o zločinoch režimov, čo znamená, že zločiny spáchal režim. (Teda nejde o to „kto“ schvaľuje…, pre ťažšie chápajúcich: ide o existenciu subjektu, ktorý páchal zločiny ). Právny dogmatizmus by nemal obchádzať elementárnu logiku, podsúvať tvrdenia a komunikovať technikou strohmana ( prisúdiť autorovi tvrdenie, ktoré nevyslovil a potom vlastné tvrdenie, ako názor oponenta, „rozdrviť“…) Odporúčanie aby som ja nepúšťal do „právnych otázok“, ma oprávňuje odporúčať, aby si sa Ty nepúšťal do diskusie…
Čo sa týka časovania. Naozaj, na prvý pohľad, v dobe hlúpej politiky, nejde o „horúcu“ tému. No naša demonštrácia postoja, že nie všetci pristupujú na pravidlá takejto politiky, má pre všetkých, ktorí sa pripoja význam. Doba si bude žiadať riešenia (aj tých problémov, ktoré Ty nevieš pomenovať a označuješ ich, ako dôležité) a vyčistenie stola má význam. Nie preto, aby sa „obnovoval režim“, ale preto, aby sme (my, komunisti) neuvoľňovali priestor národnému socializmu (tak, ako ho niektorí uvoľnili v prospech sociálnej demokracie). Zlyhanie sociálnych demokratov je veľké (kam „transformovali“ socializmus), hrozby národného socializmu nie sú menšie (viď historickú skúsenosť).