Robert Roždestvenskij: zo zbierky Radar srdca

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

…lebo nech si psy brešú do zachrípnutia, my vieme, že 22. jún je nielen prvý deň leta…

Obsah

Verše o chánovi Batyjovi

Ale sa riadne
             sekol starigáň!
Prvý raz v živote
to takto dokrvaviť
Veľký chán
Víťazoslávny
            chán
Až taký múdry chán -
                    a takú
                          hlúposť spraviť!
Valí sa
valí horda
          ako spitá
A z úst jej krv
               a besná pena kypí
V plameňoch mestá
                 Celé noci svitá
V kožených tulcoch
nestačia už
šípy
Do snehu seje
             hnáty žltou labou
Lemešom ohňa
rozoráva lán
A z briez a hrabov
visia
     telá rabov
A nechytáva 
hrdza
jatagán
Smrdelo hnojom
              Blýskalo sa
                         knutou
Po celej zemi
             dym
                a popol čpel
Do zaprášených
vozov
     Do chomútov
priahali stáda
              skrvavených tiel
Aj na dobytku
             menej rajtuje sa
Hľadeli nemo na to nebesá
A potom všetkých hnali
ku kolesám
Revali: „Smrť!“ -
                 ak narástol si
                               vyše
                                   kolesa
Vojna je taká
Už má také sito
A veľký chán sa
               nikdy nemýli
Len deti mali
šťastie
Prežili to
Slovanské deti
              všetko prežili
Vznešené stáli
ako na oltári
a nechápali
           čo to mohlo prísť
No nenávisť
čo svietila im z tvárí
to nebola už
detská 
nenávisť
Utíchal vietor
Dotiekla krv z rán
Nad mŕtvych prišli
                  hladní vlci zavyť
A predsa si sa sekol
                    múdry
                         chán!
Prvý raz v živote
to takto
dokrvaviť!
Zdvihnú sa pluky
                Padnú zámky z okov
Otrasie
búrka
     diaľku modrastú
Kolesá si mal
možno
privysoko
No deti
       tie ich rýchlo prerastú    

späť na obsah

.

V štyridsiatom treťom

Zobrali
       na front
               chlapčeka
vojenskí doktori...
Ach mamka moja!
Mamička!
Nehlaď ma!
Som v uniforme
              Nehlaď ma
verejne
mamička!
Nehlaď ma
         V uniforme som
A v tvojich
           čižmičkách
A neplač!
Ja už dvanásť mám
Utri si
slzu z líc
Dvojí sa
        dvojí
             dvojí sa
jeden pár koľajníc
V ruksačiku mám
               dokument
s vojenskou
pečiatkou
V ruksačiku mám
               dokument
že synom
pluku
som
Slávny je ten pluk
                  gardový
Kalený v plameni
Ja idem na front
dúfajúc
že brovning
           dajú mi
Že nezľaknem sa 
               presily
a vyslúžim si
rad
Stareny
keď ma zočili
začali
      bedákať
„Synáčik -
malý vojačik...
Toto sú
       ale dni...!“
Ach mamka moja
mamička
všetko im
         vysvetli!
Spýtaj sa
         prečo nado mnou
je im tak
         do plaču?
Hladia ma
         rukou kostnatou
Vlasy mi
dokváču
A čo tak celé bez seba
drkocú zubami
Ach Rusko moje
netreba!
Nehlaď ma!
          Neplač mi!
Nehlaď ma Rusko!
Netreba...
Prosím ťa
         ešte raz
Veď syn pluku nič pre teba
nespravil
         doteraz
A tebe jasné
nie je tiež
čo sa tam
         môže stať
Dvojí sa
        dvojí
             dvojí sa
pod nami dlhá trať
Bubnujú presné podvaly
A dookola step
Vlak
dlhý je a pomalý
ako ten 
rad na chlieb

späť na obsah

.

Vtedy

Vtedy
     sme žili v Omsku
                     Už sa miernil mráz
Bolo to v štyridsiatom druhom
Sto ráz
viacej vzrušovali nás
otruby
ako jar po mraze tuhom
Vo frontoch na komisár
ideš spadnúť z nôh
a posúch s lojom ti je
                      strašne milý
A po parkoch
            a kvetinových záhonoch
zemiačkov sme si nasadili
A preto
       nikdy nedokážem skryť
v sebe
      čo zostalo
                z toho Omska mi
To
  že som ťažko vedel pochopiť
okná čo nie sú
zatlčené doskami
Čo je to -
spať
    a nestŕhať sa v spánku
A zo slovníka
             škrtnúť slovo hlad
A keď máš trochu
                prihorenú hrianku
tak ofrflať ju aspoň tisíckrát
Bezstarostne si všímať nežných nôžok
predavačiek
           A robiť frajera
čo ohmatáva
           každý chlieb
                       a rožok
a spytuje sa:
„Nie je odvčera?“
Navymýšľať si
             stovky volovín
a tmavším žemliam
                 neprísť na mená
- A že to 
         iste 
             patrí do novín
tá krkovička
            nedopečená
Prevrátiť
         celý
             obchod
                   naruby
ak sa ti ujde pár nevľúdnych slov
Vtedy
     sme žili v Omsku
Otruby
nám boli
        sladkou pochúťkou

späť na obsah

.

***

Nad hlavami
           súhvezdia
                    nám blúdia
Ruky sa chúlia
samé
ku ohňu
Aké je strašné
              ak si zvyknú
                          ľudia
otvoriť oči a -
nepodiviť sa
            dňu
Len byť
A nedať rozprávkam sa zlákať
A do kláštora
             básne
                  nevstúpiť
Pečienku
        spraviť
z Vtáka Ohniváka
V polievke
Zlatú rybku
uvariť

späť na obsah

Vydal Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1973, preklad Mariána Kováčika

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *