Robert Roždestvenskij: zo zbierky Radar srdca

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

…lebo nech si psy brešú do zachrípnutia, my vieme, že 22. jún je nielen prvý deň leta…

Obsah

Verše o chánovi Batyjovi

Ale sa riadne
             sekol starigáň!
Prvý raz v živote
to takto dokrvaviť
Veľký chán
Víťazoslávny
            chán
Až taký múdry chán -
                    a takú
                          hlúposť spraviť!
Valí sa
valí horda
          ako spitá
A z úst jej krv
               a besná pena kypí
V plameňoch mestá
                 Celé noci svitá
V kožených tulcoch
nestačia už
šípy
Do snehu seje
             hnáty žltou labou
Lemešom ohňa
rozoráva lán
A z briez a hrabov
visia
     telá rabov
A nechytáva 
hrdza
jatagán
Smrdelo hnojom
              Blýskalo sa
                         knutou
Po celej zemi
             dym
                a popol čpel
Do zaprášených
vozov
     Do chomútov
priahali stáda
              skrvavených tiel
Aj na dobytku
             menej rajtuje sa
Hľadeli nemo na to nebesá
A potom všetkých hnali
ku kolesám
Revali: „Smrť!“ -
                 ak narástol si
                               vyše
                                   kolesa
Vojna je taká
Už má také sito
A veľký chán sa
               nikdy nemýli
Len deti mali
šťastie
Prežili to
Slovanské deti
              všetko prežili
Vznešené stáli
ako na oltári
a nechápali
           čo to mohlo prísť
No nenávisť
čo svietila im z tvárí
to nebola už
detská 
nenávisť
Utíchal vietor
Dotiekla krv z rán
Nad mŕtvych prišli
                  hladní vlci zavyť
A predsa si sa sekol
                    múdry
                         chán!
Prvý raz v živote
to takto
dokrvaviť!
Zdvihnú sa pluky
                Padnú zámky z okov
Otrasie
búrka
     diaľku modrastú
Kolesá si mal
možno
privysoko
No deti
       tie ich rýchlo prerastú    

späť na obsah

.

V štyridsiatom treťom

Zobrali
       na front
               chlapčeka
vojenskí doktori...
Ach mamka moja!
Mamička!
Nehlaď ma!
Som v uniforme
              Nehlaď ma
verejne
mamička!
Nehlaď ma
         V uniforme som
A v tvojich
           čižmičkách
A neplač!
Ja už dvanásť mám
Utri si
slzu z líc
Dvojí sa
        dvojí
             dvojí sa
jeden pár koľajníc
V ruksačiku mám
               dokument
s vojenskou
pečiatkou
V ruksačiku mám
               dokument
že synom
pluku
som
Slávny je ten pluk
                  gardový
Kalený v plameni
Ja idem na front
dúfajúc
že brovning
           dajú mi
Že nezľaknem sa 
               presily
a vyslúžim si
rad
Stareny
keď ma zočili
začali
      bedákať
„Synáčik -
malý vojačik...
Toto sú
       ale dni...!“
Ach mamka moja
mamička
všetko im
         vysvetli!
Spýtaj sa
         prečo nado mnou
je im tak
         do plaču?
Hladia ma
         rukou kostnatou
Vlasy mi
dokváču
A čo tak celé bez seba
drkocú zubami
Ach Rusko moje
netreba!
Nehlaď ma!
          Neplač mi!
Nehlaď ma Rusko!
Netreba...
Prosím ťa
         ešte raz
Veď syn pluku nič pre teba
nespravil
         doteraz
A tebe jasné
nie je tiež
čo sa tam
         môže stať
Dvojí sa
        dvojí
             dvojí sa
pod nami dlhá trať
Bubnujú presné podvaly
A dookola step
Vlak
dlhý je a pomalý
ako ten 
rad na chlieb

späť na obsah

.

Vtedy

Vtedy
     sme žili v Omsku
                     Už sa miernil mráz
Bolo to v štyridsiatom druhom
Sto ráz
viacej vzrušovali nás
otruby
ako jar po mraze tuhom
Vo frontoch na komisár
ideš spadnúť z nôh
a posúch s lojom ti je
                      strašne milý
A po parkoch
            a kvetinových záhonoch
zemiačkov sme si nasadili
A preto
       nikdy nedokážem skryť
v sebe
      čo zostalo
                z toho Omska mi
To
  že som ťažko vedel pochopiť
okná čo nie sú
zatlčené doskami
Čo je to -
spať
    a nestŕhať sa v spánku
A zo slovníka
             škrtnúť slovo hlad
A keď máš trochu
                prihorenú hrianku
tak ofrflať ju aspoň tisíckrát
Bezstarostne si všímať nežných nôžok
predavačiek
           A robiť frajera
čo ohmatáva
           každý chlieb
                       a rožok
a spytuje sa:
„Nie je odvčera?“
Navymýšľať si
             stovky volovín
a tmavším žemliam
                 neprísť na mená
- A že to 
         iste 
             patrí do novín
tá krkovička
            nedopečená
Prevrátiť
         celý
             obchod
                   naruby
ak sa ti ujde pár nevľúdnych slov
Vtedy
     sme žili v Omsku
Otruby
nám boli
        sladkou pochúťkou

späť na obsah

.

***

Nad hlavami
           súhvezdia
                    nám blúdia
Ruky sa chúlia
samé
ku ohňu
Aké je strašné
              ak si zvyknú
                          ľudia
otvoriť oči a -
nepodiviť sa
            dňu
Len byť
A nedať rozprávkam sa zlákať
A do kláštora
             básne
                  nevstúpiť
Pečienku
        spraviť
z Vtáka Ohniváka
V polievke
Zlatú rybku
uvariť

späť na obsah

Vydal Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1973, preklad Mariána Kováčika

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom