Roman Michelko: Desaťročie od Veľkej krízy

V polovici septembra sme si pripomenuli desať rokov od pádu  gigantickej americkej banky Lehman Brothers. Jej pád sa pokladá za začiatok najväčšej ekonomickej krízy od roku 1929. Dnes po desiatich rokoch už máme príčiny tejto krízy dokonale zmapované. Vzniklo množstvo štúdií, monografií a odborných článkov, ktoré do najmenších podrobností popísali, čo kríze predchádzalo, aký bolo jej priebeh a aké prostriedky sa použili na jej elimináciu. A tak dnes už veľmi dobre vieme, prečo kríza vznikla. Banky v snahe maximalizovať svoje zisky stratili akékoľvek zábrany a aby ich podnikanie bolo aspoň ako tak prijateľné aj pre veľmi mierne regulačné orgány bankového dohľadu, vytvorili veľmi sofistikované finančné deriváty, ktoré úvery rôzne a neprehľadne „rozsekali, naporcovali a premiešali“ do investičných balíčkov, čím podľa matematických expertov  rozložili riziko. Vďaka tomu vytvorili inovatívne finančné produkty, ktoré boli tak komplikované, že im v podstate nikto nerozumel. Odštartovali tak masívny morálny hazard, ktorý skôr či neskôr musel viesť ku krachu.

Krach takej veľkej banky ako Lehman Brothers však viedol k nepredstaviteľnej panike.  Na medzibankovom trhu vznikla panika, objem obchodovania medzi bankami klesol o nepredstaviteľných deväťdesiat percent a celý vyspelý finančný svet sa ocitol pred kolapsom. Dôsledky boli strašné. V USA v zime roku 2008 až 2009 každý mesiac stratilo prácu v priemere osemstotisíc ľudí. Ekonomická depresia sa veľmi rýchlo rozšírila do celého  vyspelého sveta, pričom najviac postihnutá bola južná časť eurozóny. Nezamestnanosť mladých ľudí do dvadsaťpäť rokov atakovala päťdesiatpercentnú hranicu.

No a aká bola liečba?  Kríza, ktorá vznikla kvôli chamtivosti a nekompetentnosti investičných bankárov, bola nakoniec masívne sanovaná z verejných zdrojov.  Vlády, uvedomujúc si obrovskú silu finančného sektora, kapitulovali a prijali ako nespochybniteľný princíp, že najväčšie banky sú príliš veľké na to, aby mohli skrachovať  – „ too big to fail “. Tento princíp sa však už vôbec nevzťahoval na dvadsať miliónov domácností, ktoré nezvládali splácanie hypoték a ktoré o svoje nehnuteľnosti prišli.  

Ako sme už spomenuli, obrovské zadlženie bolo riešené z verejných zdrojov, teda na jednej strane masívnymi škrtmi predovšetkým v sociálnych výdajoch a na druhej strane zvýšeným zdanením. Ako sa však ukázalo, pomer rozpočtových  škrtov ku zvyšovaniu daní sa napríklad v Británii, keď bol ministrom financií toryovec George Osborne, konal v pomere štyri ku jednej. Inak povedané, náklady za morálny hazard investičných bankárov dopadli štvornásobne viac na bežných občanov, ktorí v tom boli nevinne, a len zlomok nákladov išiel na vrub tých, ktorí to spôsobili. Nie všade bol pomer zodpovednosti za sanáciu systému rovnaký. Napríklad vo Francúzsku prudko narastajúci verejný dlh bol z dvoch tretín vykrytý zvýšením daní  pre najvyššie príjmové vrstvy a len tretina bola realizovaná rozpočtovými škrtmi.

Po desiatich rokoch od pádu Lehman Brothers sa nachádzame na križovatke. Všetci sú radi, že ekonomickú  krízu či dokonca depresiu sa nateraz podarilo zažehnať. Ostala však veľmi zlá pachuť nad spôsobom, akým bola táto kríza riešená. Ukázalo sa, že systém je nastavený tak, že existuje len jediný model solidarity –  a to tých najchudobnejších s tými najbohatšími. Nikde vo vyspelom svete, s malou výnimkou Islandu, totiž bankári, ktorí krízu spôsobili, neboli trestne stíhaní. Práve naopak. Keď sa pomocou masívnych finančných injekcií podarilo bankový sektor sanovať, ich zisky sa veľmi rýchlo vrátili na predkrízovú úroveň.

Morálny hazard sa stal normou, ktorá je nielen tolerovaná, ale priam nedotknuteľná. Spoločnosť však na tento model riešenia krízy predsa len reagovala. Zdá sa však, že na atmosféru doby najlepšie reagovali radikálne pravicové strany s jednoduchým sľubom obnovenia bezpečnosti a základných istôt.  V USA vedomie, že ekonomické a politické elity sú napriek všetkému nedotknuteľné, viedlo k radikálnej voličskej vzbure, ktorej prejavom bol najprv nárast popularity extrémnej pravice, ktorú reprezentovalo hnutie Tea Party, a nakoniec to „vynieslo“ antisystémového kandidáta Donalda Trumpa do prezidentského úradu. Podobne symptómom voličskej vzbury je úspešný brexit vo Veľkej Británii či obrovský nárast popularity Marine Le Penovej vo Francúzsku.

Spôsob, akým bola kríza riešená, totiž nebol ani trocha férový, spravodlivý a v nijakom prípade neznamenal rovnomernú či aspoň pomernú participáciu na súčasnej prosperite. Ekonomicky možno bola kríza zvládnutá úspešne, ale politické náklady na jej riešenia sa ešte len rysujú a môžu byť veľmi nebezpečné.

Text vyšiel aj v Literárnom týždenníku


Mgr. Roman Michelko, člen DAV DVA

Mgr. Roman Michelko (* Košice) je slovenský spisovateľ, publicista a politológ. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odboroch filozofia-história (v roku 1995) a politológia (s vyznamenaním v roku 1996). Od roku 1992 je jedným z redaktorov časopisu Proglas. Bol jedným zo zakladateľov vydavateľstva Chronos v roku 1994. Pracoval na Katedre histórie Trnavskej univerzity, v Národnom literárnom centre v sekcii zahraničných štúdií, a vysielaní Slovenského rozhlasu.

8 thoughts on “Roman Michelko: Desaťročie od Veľkej krízy

  • 18. októbra 2018 at 16:52
    Permalink

    Vážená pán Micheľko.
    Ako sa prejavila kríza na Slovensku ste sa ako vždy vyhli lebo vtedy vládla „ľavica“ ?
    Deficit 8 percent HDP = zvýšil sa najviac dlh Slovenska!
    Vláda smeru rozhadzovala a zadlžovala a OKAMZITE schválila pente a širokému 412 miliónov ktoré si postupne vyplatili za HODNOTU kmeňa = poistencov po zlúčení dôvery a apola !
    Stačí si to porovnať s hospodárskymi výsledkami Poľska za rok 2009!

    To čo sa CELOSVETOVO pokazilo ešte pomáhala kaziť naša vláda kým v Poľsku to obyvateľov zasiahlo oveľa menej!

    Reply
    • 22. októbra 2018 at 12:30
      Permalink

      To svinstvo so štyristo miliónmi pre pentu je dôkazom, že Smeru privatizácia zdravia vôbec nevadí. Tak isto ako privatizácia staroby – viď. prilepenie ústavného zakotvenia 2. piliera k „magickému číslu“ 64.
      Ale myslím, pán Zvolen, že tu už dosť dlho hádžeme hrach na stenu. Služba finančnému sektoru nadovšetko. Netrápi to nikoho, a tak aj Slovensko dopadne …

      Reply
      • 22. októbra 2018 at 16:16
        Permalink

        Pane Juhár,

        nejen Slovensko a Česko tak dopadne, ale také ostatní země bývalého evr. socialismu, včetně kdysi slavného Ruska. Ale to už je spíše otázka na psychology typu Jožo Ráže, proč Slované tak strašně milují ve volbách služebníky Anglosasů…

        Reply
      • 23. októbra 2018 at 12:26
        Permalink

        Pane Juhár,

        ještě mi dovolte poznámku. Nedivme se už ničemu, vždyť dokonce i zde na DAV-DVA v diskusi se najdou takoví autoři, kterým není stydno nazvat Slováky, Čechy, Srby či Rusy fašisty. A to jenom proto, že chtějí tyto národy zachovat svůj jazyk, svou kulturu, svou svébytnost, svou hrdost, své přírodní bohatství, že nechtějí mít úřední jazyk angličtinu, že nechtějí mít čipy zašité pod kůží, že nechtějí být otroky kreditních karet, že nechtějí žít ve společnosti, kde se mění mobily, auta, či televize každý den. Aby toho nebylo málo, tak tito autoři dokonce tvrdí, že „boj o národnú suverenitu by sa prejavil aj v podobe národného socializmu, teda fašizmu.“ No řekněte, pane kolego, dá se tohle vůbec pochopit? Nevím proč, ale občas je mi docela špatně…

        Reply
        • 23. októbra 2018 at 17:06
          Permalink

          Nie, nedá sa to pochopiť. Aspoň ja vôbec nedokážem pochopiť, že sa drvivá väčšina ľudí nedokáže ani len zamyslieť nad tým, čo je fašizmus a ktoré strany sú skutočne fašistické. Stačí im, že mainstreamové média niekomu dajú nálepku fašista (a vedia, prečo to robia).
          Hovorím teraz o celej Európe.
          PS
          Už sa opakujem, ale znovu ponúkam definíciu fašizmu od toho najpovolanejšieho, samotného autora, B. Mussoliniho:
          „Fašizmus by sa vlastne mal volať korporativizmus, lebo ide o spojenie korporátnej a politickej moci“.

          Reply
  • 19. októbra 2018 at 16:44
    Permalink

    BYLA EKONOMICKÁ KRIZE Z R. 2008 ZAŽEHNÁNA?

    Článek autora je podle mě dobrý, ale celkový dojem, bohužel, alespoň v mých očích, kazí tyto dvě věty, cituji: „Všetci sú radi, že ekonomickú krízu či dokonca depresiu sa nateraz podarilo zažehnať. … Ekonomicky možno bola kríza zvládnutá úspešne, …“ Konec cit.

    Chci poznamenat, že krize vzniklá před 10 lety se nijak nevyřešila, ba co hůře, ještě více se prohloubila a neustále i nadále prohlubuje. Lze to doložit na krytí amer. dolaru cennými kovy či jiným zbožím. Dolar oproti r. 2008 je krytý stále méně, t.j. skutečná hodnota dolaru vytrvale klesá, jako tlak vzduchu v oku hurikánu, zatímco nominální hodnota dolaru na burzách vytrvale stoupá!

    Abych to řekl natvrdo, dolar se mění v bezcennou měnu uměle nafukovanou na amer. fin. burzách. Kdyby se nevyráběl nadhodnocený amer. dolar burzovními machinacemi, tedy direktivními podvodnými zásahy, nynější nominální směnný kurs ruského rublu k amer. dolaru by nečinil přibližně 1:66, avšak, a teď pozor, v přepočtu na zlaté zásoby asi 1:7, tedy 10x více!!!

    Zdroj:
    http://ruspravda.info/Realniy-kurs-dollara-sostavlyaet-vsego-628-rublya-za-dollar-15170.html

    Jinak řečeno, krize před 10 lety nejenže teprve započala, aby k dnešnímu dni byla ještě horší, dokonce mnohem horší (burzy nemohou donekonečna inflačně nafukovat směnnou hodnotu dolaru vůči ostatním měnám), ale tato krize dokonce otevřela Pandořinu skříňku rychle se blížícího všeobecného finančního hurikánu!!! Fin. hurikánu takové síly, že Velká deprese v letech 1929-1933 byla jen směšnou epizodou… Ostatně, prof. Peter Staněk o této nadcházející finanční hrůze, na zářijovém 4. Litoměřickém semináři, nadarmo nereferoval.

    Opravdu nemusím zdůrazňovat mezi inteligentními čtenáři, že nynější krize amer. dolaru není jen spekulací, nýbrž opravdovou skutečností se vším všudy. Proto bych nadpis autora pozměnil na „Desaťročie od počiatku Veľkej krízy“.

    A proč toto všechno uvádím? Proč si myslím, že všeobecný celoplanetární finanční krach je již v dohledné době naprosto nevyhnutelný? Zauvažujme společně.

    15. srpna 1971 prezident USA Richard Nixon zrušil tzv. zlatý standart, čímž definitivně odstranil jakékoli krytí dolaru zlatem, či jinými cennými kovy nebo jiným zbožím, ovšem, následně i všech ostatních měn, které jsou na US$ závislé. Tímto superrevolučním aktem (nebylo ve světě významnější revoluce) Nixon nahradil zlato vzduchem, dolary proměnil ve virtuální mezinárodní měnu věčně zvedající amer. ekonomiku z močálu na úkor celé planety. Ale to hlavní, co 15. srpen 1971 započal – byl nastartován všeobecný celoplanetární mechanismus věčné inflace, tedy, peněz více, zboží kryjícího tyto peníze – naopak méně, aby mohly tyto inflační dolary v USA udržet v chodu vlastní katastrofálně neefektivní hospodářství. Natolik neefektivní, že nelze na této planetě nalézt horší ekonomiku, než právě v USA. Proč? Vysvětlím. Stručně a srozumitelně, takže pochyby nevzniknou.

    Podíl USA na spotřebě planetárních surovin činí asi 40 %, na tvorbě celoplanetárného odpadu se USA podílí 50 %, avšak podíl USA na planet. HDP činí 20 %, podíl obyvatelstva USA na obyvatelstvu planety Země činí méně než 5 %. Z uvedených údajů plyne, že natolik děsivě prodělečnou, přesněji, neuvěřitelně hýřivou ekonomiku mohou USA držet v chodu jedině tak, že US$ je hlavní měnou planety, že US$ není krytý zlatem, aby nebylo možno spočítat jeho skutečnou hodnotu vůči ostatním měnám planety (fakt, mazané), aby bylo možno pravidelně a takřka neomezeně emitovat nové US$, které do celosvětového oběhu Státy zařadily tím, že za ně nakoupily produkty nebo služby v zahraničí na stále rostoucí dluh!!! Toto je také důvod dlouhodobé nevyrovnané obchodní bilance Spojených států ve prospěch importu, na rozdíl, například, od Ruska, které je na tom přesně opačně!

    Resumé? Kdyby se zbytek planety, tedy mimo USA, postavil vůči USA s požadavkem krytí US$ zlatem aj. reálným zbožím, vznikla by superrevoluce, jež by amer. ekonomiku uvrhla do stavu naprostého kolapsu, poněvadž by byla postavena před hotovou věc, tedy, jak doslova „přes noc“ vyrovnat záporné saldo obchodní bilance USA, jež se vyvíjí nezřízeně od výše zmíněného 15. srpna 1971.

    POSTSKRIPTUM

    Proč počátek nynější superkrize (horší oproti létům 1929-1933), jež byla zahájena r. 2008, byl jen úsměvnou epizodou s nynějším stavem? Vysvětlím opět stručně a srozumitelně.

    8. září 2017 státní dluh USA poprvé v jejich dějinách převýšil 20 biliónů (20 tisíc miliard) US$. Čili, státní dluh Státy zvedly k dnešnímu dni z 10 biliónů US$ v krizovém roce 2008 na bezmála 22 bilióny US$ (!), tedy, za deset let o dost více než o 100 %!!! Těch předchozích, tedy prvních 10 biliónů US$ státního dluhu, Státy hromadily předchozích více než 200 let!!! Co to znamená? Pro ilustraci uvedu následující šokující fakta, ne nepodobná hrozící světové válce.

    Nynější státní dluh USA činí 21.66 biliónu US$. Toto číslo znamená, že každou minutu tento dluh roste zhruba o 2 milióny US$. Na jednoho obyvatele USA (celkem 327 miliónů) tak připadá průměrný státní dluh přes 66 tisíc amer. dolarů, jen pro zajímavost, ve Švýcarsku je to 3x tolik, tedy dokonce 200 tisíc (!) US$ na osobu, avšak státní dluh v Africe na jednoho obyvatele činí pouhých 60 až 100 US$.

    Životní úroveň v soudobém globalismu, tedy v imperialismu, jakožto nejvyšším stádiu kapitalismu, je tak přímo úměrná státnímu dluhu na obyvatele. Proč? Jelikož neustále se zvyšující státní zadlužování vede za nynějšího imperialismu s vůdčím postavením USA na této planetě k emisi amer. dolaru na udržení této nezřízené životní úrovně nepokryté ani zlatem, ani jakýmkoli jiným zbožím, tedy ani prací. A nyní to klíčové.

    V tzv. kriz. roce 2008 činil podíl státního dluhu na HDP USA necelých 68 %. Avšak o 10 let později, tedy letos, tedy v r. 2018, je to již 110 %! Z uvedeného plyne tak jediný závěr. Podíl státního dluhu na HDP USA za posledních 10 let, tedy oproti tzv. krizovému r. 2008, – vzrostl o 62 %. A tento vývoj rozhodně nelze považovat za zažehnání krize ekonomiky USA, a tedy i ostatní ekonomiky závislé na amer. dolaru, jenž od 15.8.1971, tedy již přes 47 let, není krytý ani zlatem, ani jakýmkoli zbožím, takže je možné již 47 let spekulativně a naprosto svévolně, uměle a direktivně sestavovat vysoce nadhodnocené směnné kursy amer. dolaru k národním měnám a k euru tak, aby miliardy otroků živily necelých 5 % obyvatel planety Země v srdci svět. panství, tedy v USA.

    Reply
    • 23. októbra 2018 at 17:33
      Permalink

      Pridám ešte jeden fakt. 98% všetkých finančných transakcií nemá ekonomický dôvod. Jednoducho špekulačné obchody v globálnom finančnom kasíne. Ich celkový objem je 15 násobok svetového HDP a táto astronomická suma je mimo reálnej ekonomiky. Je to udržateľné a rieši to niekto? Neviem o tom.
      V 2008-om majitelia peňazí nechali padnúť Lehman Brothers, ale kasíno sa veselo točí ďalej. Máte pravdu, ekonomicky ani systémovo sa nevyriešilo nič.

      Reply
  • 23. októbra 2018 at 17:35
    Permalink

    Pán Michelko to priveľmi zjednodušil. Určite príčinou globálnej krízy nebola činnosť amerických bánk. Tie boli len katalyzátorom krízy, ale nie jej zdrojom. Banky špekulujú už stáročia, ale len v za určitých okolností sa to môže prejaviť aj vo veľkej kríze.
    Veľké hospodárske krízy tohto typu sú prejavom vyčerpania spoločenského systému, vyčerpania jeho potenciálu, naplnením miery jeho existencie. Sú prejavom potreby zmeniť spoločenskú formu, zosúladiť ju s rozvíjajúcimi sa výrobnými silami – hospodárstvom, technológiami, pracovnou silou.
    Veľká hospodárska kríza 1929-1933 (presnejšie začala už v r. 1928) bola ukončením epochy kapitalizmu, znamenala zánik klasického, teda pravého kapitalizmu. Nakoniec, už v r. 1926 to vo svoje práci The End Laissez-Faire oznámil M. Keynes, ktorého teórie ovplyvňovali ekonomiku západných krajín nasledujúce desaťročia. V r. 1928 zároveň bol začiatkom novej, socialistickej epochy. Októbrom 1928 naskočil motor socializmu, socialistické päťročnice, ako výraz plánovitého charakteru socializmu, začala kolektivizácia, združstevňovanie poľnohospodárstva.

    Čo sa týka krízy r. 2008, určite pád banky Lehman Brothers nebol začiatkom krízy, ale jej dôsledkom. Napokon, krízové javy v USA sa začali prejavovať už v r. 2007, krízou penzijného systému, penzijných fondov.
    Očakával som v r. 2008 príchod tejto krízy, preto som od sledoval všetky udalosti. Prehľad niektorých ekonomických udalostí zverejňujem

    7. 1. 2008 priniesla americká televízna stanica CNBC informáciu, že Citigroup, druhá najväčšia americká banka, pripravuje veľké prepúšťanie. Z 330 000 pracovníkov malo prísť o zamestnanie 5 až 10 %, teda 15 000 až 30 000. Citigroup sa silno angažovala v úverovaní amerických hypotekárnych ústavov a podľa informácií v poslednom štvrťroku 2007 musela odpísať straty okolo 11 miliárd USD, v prepočte 248,9 miliardy SKK. Straty však podľa analytikov by mohli narásť až na 18,7 miliardy USD.

    30. 1. 2008 Americká centrálna banka (Fed) opäť uvoľnila monetárnu politiku, aby tak ochránila ekonomiku krajiny pred ďalšími negatívnymi dopadmi úverovej krízy a hroziacou recesiou. Federálny výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej centrálnej banky rozhodol o znížení hlavnej úrokovej sadzby o 50 bázických bodov na 3 %, čo je najnižšia úroveň od júna 2005.

    7. 2. 2008 Česká národná banka podľa očakávania zvýšila úrokové sadzby o štvrť percentného bodu.

    17. 2. 2008 britská vláda dočasne prevzala Britskú hypotekárnu banku. Banku, ktorá mala vážne problémy na finančných trhoch, sa snažili získať dvaja záujemcovia, vláda ale ich ponuky odmietla.

    3. 3. 2008 ráno ruský monopolný vývozca Gazprom pozastavil Ukrajine dodávky asi 25 percent celkovo odberaného plynu. Išlo o zníženie dodávky o 30 miliónov kubických metrov. Kyjev podľa ruského podniku stále dlhuje za vlaňajšie dodávky a odoberá plyn bez dohody pre tento rok.
    V ten deň Gazprom znížil dodávky zemného plynu o ďalších 10 percent. Ukrajinský dovoz plynu bol tak nižší o 35 percent.

    7. 3. 2008 – FED oznámil, že podporí ekonomiku USA intervenciou 200 miliárd dolárov, z toho polovinu v aukciách finančných zdrojov a polovinu cez repo operácie.

    17. 3. 2008 bolo oznámené, že banka JPMorgan Chase kúpi bankrotujúcu investičnú banku Bear Stearns, ktorá sa stala prvou veľkou bankou, ktorú zničila kríza na úverových trhoch.

    17. 3. 2008 Fed oznámil, že k zastaveniu šírenia globálnej finančnej krízy použije ďalšie nástroje, aj také, ktoré nevyužil od Veľkej hosp. krízy 1929 – 1933. Okrem znižovania úrokovej sadzby ide hlavne o rôzne spôsoby pumpovania ďalších peňazí do ekonomiky, napr. prostredníctvom nového úverového programu, v ktorom Fed za diskontnú sadzbu poskytne krátkodobé úvery aj iným finančným firmám než komerčným bankám.

    18. 3. 2008 Federálna rezervná banka vyvinula tlak na Anglickú banku a na ďalšie popredné ústredné banky, aby rovnako ako ona znížili úrokové miery a zabránili tak globálnej hospodárskej kríze.
    Americká federálna banka teraz znížila úrokové miery už šiesty krát po sebe od začiatku terajšej finančnej krízy vlani v lete. Ide o zníženie o 0,75 percenta na 2,25 percent. Cieľom bolo obnoviť dôveru finančných špekulantov vo Wall Street potom, čo minulý víkend musela byť zachránená piata najväčšia americká banka Bear Stearns. Tú na doporučenie Federálnej rezervnej banky kúpila firma J P Morgan.
    FED v prehlásení uviedla, že „finančné trhy zostávajú pod podstatným tlakom“ a že „problémy na úverovom trhu a na trhu nemovitostí budú aj naďalej oslabovať hospodársky rast“. Obava z inflácie viedla k tomu, že zníženie úrokových mier bolo len o trištvrtiny percenta.
    Odborníci varovali, že FED-u skoro dôjde munícia, s ktorou môže bojovať proti finančej kríze, vzhľadom k tomu, že americká úroková miera už bola len 2,25 percent.

    Počet prázdnych domov na predaj v USA dosiahol v 1. štvrťroku 2008 nový rekord. Zo štatistických údajov vyplynulo, že 2,9 % alebo 2,28 milióna domov v USA, s výnimkou tých, ktoré boli na prenájom, bolo v 1. kvartáli 2008 prázdnych a na predaj. V rovnakom období roka 2007 bolo v USA na predaj 2,18 milióna domov. Najviac domov na predaj pribudlo na západe Spojených štátov. Ich počet v období január-marec 2008 stúpol na 7 % zo 6,5 % v 4. štvrťroku 2007.

    Najväčšia americká automobilka General Motors hospodárila v prvom štvrťroku 2008 so stratou 3,25 miliardy dolárov po zisku 42 miliónov USD pred rokom. Výsledky boli ovplyvnené jednorázovými nákladmi, štrajkom v dodávateľskom podniku American Axle a slabým dopytom na domácom trhu. V r. 2007 firma prerobila rekordných 38,7 miliardy dolárov..
    Na základe výsledkov GM pripravila zrušenie niekoľko tisíc pracovných miest, po celom svete zamestnávala asi 284 tisíc ľudí.
    Pokračovala v znižovaní výroby veľkých vozov, aby sa prispôsobila vývoju dopytu na domácom trhu, orientácii na vozy s nižšou spotrebou.

    Na začiatku apríla 2008 dôvera amerických spotrebiteľov sa prepadala na najnižšiu úroveň za viac ako 25 rokov. Príčinou bol rast obáv z recesie a straty pracovných miest.
    Index spotrebiteľskej dôvery agentúry Reuters a michiganskej univerzity
    (Reuters/University of Michigan) v apríli klesol na 63,2 bodu zo 69,5 bodu v
    marci. To je výrazne pod priemernými očakávaniami analytikov, ktorí
    predpokladali zníženie indexu na 69 bodov. Aprílové číslo je najnižšie od marca
    1982, kedy index dosiahol 62 bodov.
    „Pretrvávajúco vysoké ceny potravín a palív rovnako ako rastúca nezamestnanosť
    spôsobili to, že spotrebitelia hodnotia svoje finančné vyhliadky negatívnejšie,
    než kedykoľvek predtým od roku 1980,“ uvádza sa v správe. Index očakávaní
    týkajúci sa osobných financií klesol zo 112 bodov v marci na 97 bodov, čo je
    najmenej od apríla 1980. Index hodnotenia súčasnej situácie sa znížil z 93 na 87
    bodov, čo je najmenej od novembra 1982.

    3. 4. 2008 informovala novozélandská nebanková spoločnosť Lombard Finance
    & Investments (LFI), že pozastavila všetky výplaty kapitálu a úrokov investorom. Je už 16. podobnou inštitúciou, ktorá za necelé dva roky ohlásila v krajine veľké problémy v činnosti, všetky predchádzajúce nebankové subjekty skrachovali.
    Za posledných 21 mesiacov, od začiatku finančnej krízy, skrachovalo na Novom
    Zélande 15 podobných nebankových subjektov. Svojich investorov pripravili o 553
    miliónov dolárov (11 miliárd Sk).

    7. 4. 2008 nízkonákladová letecká spoločnosť USA Skybus Airlines oznámila, že zbankrotovala.
    Za necelé tri týždne je to už tretia letecká spoločnosť podobného typu, ktorá zmizla z trhu.
    Aloha Airlines skrachovali 20. marca a ATA Airlines skončili s prepravou cestujúcich prvé dni apríla 2008.

    9. 4. 2008 nemecký bankový regulátor BaFin rozhodol o zatvorení menšej nemeckej banky Weserbank banky a požiadal súd o začatie konkurzného konania po tom, čo banka nebola schopná pokryť svoje prevádzkové náklady.
    Banka sa tak stala prvou skutočnou obeťou úverovej krízy v Európe.

    24. 4. 2008 ratingová agentúra Standard & Poor’s (S&P) vyšla s tvrdením, že USA sa už nachádzajú v recesii. Podľa nej však pokles ekonomiky by mal byť iba mierny, keďže sa neočakáva prudký prepad spotrebiteľských výdavkov.
    Táto recesia americkej ekonomiky nepovedie k takému razantnému zníženiu cien komodít, ako býva zvykom pri typickej recesii, uviedol hlavný ekonóm S&P David Wyss. „Sme v recesii, myslím si však, že to bude mierna recesia.“ Wyss dodal, že pokiaľ sa „to nezvrhne do štrajku spotrebiteľov, malo by ísť iba o mierny pokles ekonomiky“.
    Podľa Wyssa hlavnou príčinou recesie sa stalo ochladenie trhu rezidenčných nehnuteľností v USA. Objavujú sa vraj signály, že tento sektor už má to najhoršie za sebou.

    Od 28. 4. 2008 obyvatelia USA začali dostávať peniaze v rámci daňovej úľavy – s jej pomocou sa vláda snažila revitalizovať ekonomiku. Išlo o skutočné peniaze, ktoré sa ľuďom objavili na bankových účtoch, prípadne ich dostali vo forme šekov. Vláda dúfala, že ľudia peniaze utratia, aby opatrenie splnilo svoj účel.

    Počet bankrotov amerických spotrebiteľov v apríli 2008 medziročne vyskočil o 47,7 %. Domácnosti sa totiž museli vyrovnávať s následkami hypotekárnej krízy. 2. 5. 2008 o tom informoval Americký inštitút pre bankroty (American Bankruptcy Institute).

    Zo štatistických údajov vyplynulo, že predaj áut v USA sa v apríli 2008 medziročne prepadol o 14 % na najnižšiu úroveň za posledných 10 rokov. Príčinou bola nízka spotrebiteľská

    30. 4. 2008 Americká centrálna banka (Fed) opäť znížila úrokové sadzby. Tento krok však už nebol taký výrazný ako doposiaľ, pričom Fed naznačil, že mohol byť už aj posledným.

    2. 5. 2008 spoločnosť Medical care holding Ltd., jediný akcionár Európskej zdravotnej poisťovne, doručila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) SR oznámenie o zrušení poisťovne a jej vstupe do likvidácie.

    5. 5. 2008 prvýkrát v histórii cena ropy pokorila hranicu 120 dolárov za barel. Ľahká americká ropa WTI zdražela na 120,21 dolára. Od roku 2002 sa ceny ropy zvýšili šesťnásobne.

    21. 5. 2008 sa cena ropy dostala nad hranicu 132 USD za barel.

    27. 5. 2008 sa stovky kamiónov zišli na protest do Londýna, kde britskí dopravcovia žiadali po vláde, aby im pomohla s rastúcimi cenami nafty a poskytla daňové úľavy vo výške asi 25 pencí za liter.
    Podobné protesty prebehli aj vo waleskom Cardiffe.

    Protesty v Londýne nasledovali po demonštráciách vo Francúzsku, kde rybári týždeň predtým z rovnakého dôvodu blokovali prístavy a dodávky do dvoch veľkých rafinérií.

    27.6.2008 dosiahla cena ropy americkej nerafinovanej ropy 142,46 dolára za barel.

    V júni 2008 podľa Anglickej národnej banky britské banky schválili 36.000 hypoték, to je menej ako tretina v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška. V máji banky pridelili klientom 41.000 hypoték. Celková suma, ktorú banky požičali klientom na kúpu bytu alebo domu, klesla na 3,102 miliardy GBP (118,84 miliardy Sk), čo je najnižšia úroveň od októbra 2000. Dôvodom je sprísnenie podmienok na pridelenie hypotéky a zníženie cien
    nehnuteľností.
    Po rokoch zdražovania ceny rezidenčných nehnuteľností v Británii klesajú, keďže globálna úverová kríza prinútila banky zredukovať objem pôžičiek a požadovať vyššie zálohy. Ceny domov a bytov sa od minulého leta, kedy sa kríza začala, znížili o 8 %.

    V 2. štvrťroku ekonomika eurozóny oslabila medzikvartálne o 0,2 % a v Európe tak vznikli obavy z recesie.

    1. 7. 2008 zverejnil dánsky štatistický úrad údaje, podľa ktorých Dánsko sa stalo prvým štátom EÚ, ktorého ekonomika sa dostala do fázy recesie. V správe štatistického úradu sa uvádza, že HDP v krajine sa znížil už v dvoch po sebe nasledujúcich kvartáloch.
    V prvom štvrťroku 2008 HDP v krajine klesol oproti štvrtému kvartálu minulého roka o 0,6 %. V medziročnom porovnaní HDP v prvých troch mesiacoch tohto roka klesol o 0,7 %.

    Írsko sa stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá sa v r. 2008 dostala do recesie.
    V druhom štvrťroku 2008 írsky HDP v medzikvartálnom porovnaní klesol o 0,5 percenta a na medziročnej báze o 0,8 percenta. V prvých troch mesiacoch r. 2008 klesol o 0,3 percenta..
    Znamenalo to ukončenie 25-ročného ekonomického rastu v krajine.
    Pod recesiu sa podľa ekonómov podpísal kolaps trhu s realitami, ako aj pokles stavebnej aktivity a dopad svetovej úverovej krízy na ekonomiku krajiny.

    HDP najväčšej ekonomiky eurozóny – Nemecka v 2. kvartáli 2008 klesol o 0,4 %. V 1. štvrťroku sa ešte zvýšil o 1,3 %.
    Nemecko, najväčší svetový vývozca tovaru, pocítilo problémy svojich obchodných partnerov a zápasilo s následkami prudkého poklesu exportu.
    Nemecké hospodárstvo bolo síce tesne previazané s východoeurópskymi ekonomikami a profitovalo z ich rastu ako aj z rastu rozvíjajúcich sa ekonomík, napriek tomu sa mu nepodarilo vyhnúť sa následkom spomalenia veľkých západných ekonomík.

    Nemecká automobilka BMW zaznamenala v 2. kvartáli neočakávaný takmer 44-% pokles hrubého zisku a sklamalo očakávania trhu. Automobilka navyše varovala, že nesplní svoje ciele, ktoré si stanovila pre rok 2008.
    Čistý zisk sa za trojmesačné obdobie od apríla do konca júna znížil na 507 miliónov eur (15,27 miliardy Sk) zo 753 miliónov eur (22,68 miliardy Sk) v rovnakom období vlani. Analytici oslovení agentúrou Bloomberg v priemere očakávali 703 miliónov eur (21,18 miliardy Sk). Tržby mierne klesli na 14,6 miliardy eur (439,84 miliardy Sk) zo 14,7 miliardy eur (442,85 miliardy Sk).
    Zisk pred zdanením sa prepadol o 43,5 % na 602 miliónov eur (18,14 miliardy Sk), čo bolo výrazne pod očakávaniami analytikov oslovených agentúrou Reuters, ktorí prognózovali 1,04 miliardy eur (31,33 miliardy Sk). Hrubá zisková marža dosiahla iba 4,1 %.

    Za 2. kvartál 2008 najväčší nemecký bankový dom Deutsche Bank odpísala 1 mld. eur z hodnoty hypotekárnych dlhopisov a ďalších 500 mil. eur kvôli poisteniu proti nesplateniu úverov.
    Investície do komerčných nehnuteľností stáli nemeckú banku v druhom kvartáli ďalších 300 mil. eur.
    Zisk pred zdanením Deutsche Bank poklesol v druhom štvrťroku na 642 mil. eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavovalo prepad až o 2,7 mld. eur.
    Podľa mnohých analytikov je Deutsche Bank príliš závislá na investičnom bankovníctve, ktoré tvorilo v roku 2006 takmer dve tretiny jej celkového zisku. Divízia investičného bankovníctva spadla v druhom kvartáli tohto roka do červených čísel, keď vykázala stratu 311 mil. eur.

    V 2. štvrťroku 2008 rast britskej ekonomiky podľa očakávania spomalil a dosiahol najnižšie tempo za ostatné tri roky. Dôvodom sa stala úverová kríza, ktorá si vybrala svoju daň v podobe zníženia spotrebiteľských výdavkov. Informoval o tom 25. 7. 2008 britský štatistický úrad.
    HDP Veľkej Británie sa v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom zvýšil len o 0,2 % a medziročne stúpol o 1,6 %, teda oveľa menej ako v 1. kvartáli, keď vzrástol o 2,3 %.
    Štatistický úrad uviedol, že hlavnou brzdou ekonomického rastu v období od apríla do júna bol pokles stavebnej produkcie o 0,7 %. Ide o najväčšie zníženie od 3. štvrťroka 2005 a dôkaz toho, že stavebný rozmach vystriedal útlm, ktorý sa ešte prehĺbi, ak sa nezvýši počet vládnych projektov na budovanie infraštruktúry.
    Stavitelia oznámili, že v predchádzajúcich týždňoch boli nútení zrušiť 4000 pracovných miest a pravdepodobne budú musieť prepustiť aj ďalších ľudí, keďže rekordne nízky počet schválených hypoték poukazuje na ďalší pokles výstavby.

    HDP Talianska, tretej najväčšej ekonomiky eurozóny, v 2. štvrťroku 2008 v porovnaní s prvým poklesol o 0,3 % a oproti rovnakému obdobiu 2007 zaznamenal pokles o 0,1 %. Je to najhorší výsledok od tretieho štvrťroku 2003, kedy sa HDP zvýšil len o 0,1 %. Okrem toho ide o druhý pokles ekonomickej aktivity Talianska po sebe po tom, ako HDP v poslednom štvrťroku 2007 expandoval len o 0,4 %.

    Novozélandská ekonomika sa dostala do recesie potom, ako jej HDP v porovnaní s prvým štvrťrokom 2008 klesol o 0,2 %. Pokles zaznamenala aj v prvom štvrťroku v porovnaní s poslednou štvrtinou r. 2007.
    Nový Zéland zažil posledný hospodársky pokles v rokoch 1997-98, keď ho zasiahli dôsledky ázijskej finančnej krízy a silné sucho.
    V hospodárskom roku 2007/08, ktorý sa na Novom Zélande skončil 30. júna, však HDP krajiny v porovnaní s predchádzajúcim hospodárskym rokom vzrástol o 2,6 %.
    Pokles zaznamenal len agrárny sektor, ktorý medziročne dosiahol úpadok 2,5 %.

    Japonský HDP v druhom štvrťroku tohto roku klesol v ročnom prepočte o 3 %. Pôvodne odborníci odhadovali, že tento pokles by mal byť 2,4 %. V porovnaní s prvým štvrťrokom bol jeho výkon slabší o 0,7 %.
    Národohospodári na základe údajov sa vyjadrili, že krajina smeruje do recesie a najdlhšia fáza vzostupu druhej najsilnejšej ekonomiky sveta, ktorá trvala od konca druhej svetovej vojny, speje ku koncu.

    V druhom kvartáli 2008 predaj domov v Španielsku medziročne klesol o 31,5 %.

    Švédsko-japonský telekomunikačný koncern Sony Ericsson zaznamenal v 2. štvrťroku 2008 prudký pokles zisku o 97 % a prevádzkovú stratu vo výške 2 miliónov eur (60,252 milióna Sk).
    Príčinou bol najmä slabý dopyt po drahších výrobkoch aj v dôsledku spomaľovania bohatých ekonomík a znižovania spotrebiteľských výdavkov.
    Spoločnosť sa preto rozhodla pristúpiť k úsporným opatreniam a znížiť prevádzkové náklady o 300 miliónov eur ročne (9,04 miliardy Sk).
    V rámci týchto opatrení spoločnosť oznámila, že prepustí 2000 zamestnancov z pobočiek po celom svete.
    Zároveň plánuje viac sa zamerať na rozvíjajúce sa trhy a sústrediť sa na predaj lacnejších telefónov.

    V 2. kvartáli 2008 sa zisky amerických bánk medziročne prepadli o 94 %, ako vyplynulo z údajov agentúry Bloomberg.
    Akcie finančných spoločností na indexe Standard & Poor’s 500 klesli o 28 %, čo znamená najhorší výkon finančného sektora spomedzi 10 brandží.

    Najväčšia americká banka Citigroup vykázala v druhom kvartáli 2008 stratu vo výške 2,5 mld. USD, čo je menej ako pôvodne predpokladala. Čistá strata v sledovaných troch mesiacoch dosiahla 54 centov na akciu.
    Spoločnosť v tomto období zároveň pristúpila k zrušeniu asi 6 tis. pracovných pozícií, pričom
    počas celého polroka 2008 celkovo zrušila približne 11 tis. pracovných miest. Generálny riaditeľ banky Vikram Pandit vo vyhlásení štvrťročných hospodárskych výsledkov zároveň uviedol, že spoločnosť sa snaží obmedziť investície do riskantných operácií a sa usiluje sústrediť svoju pozornosť na stabilnejšie obchodné aktivity.

    V 2. štvrťroku 2008 sa hospodárenie americkej banky Wachovia skončilo so stratou 8,86 mld USD. Banka informovala, že prepustí viac ako 6000 zamestnancov.

    V 2. štvrťroku 2008 vykázal jeden z dvoch najväčších hypotekárnych domov v USA Fannie Mae stratu 2,3 miliardy dolárov. Boli za tým odpisy zlých úverov vo výške 5,3 miliardy dolárov, ktoré pramenia z najhoršej
    situácie na trhu s bytmi od čias veľkej hospodárskej krízy.
    V rovnakom období minulého roka hospodárila spoločnosť ešte so ziskom 1,95 miliardy dolárov, respektíve 1,86 dolára na akciu.

    Za 2. štvrťrok klesli zisky amerických spoločností podľa agentúry Bloomberg najviac za posledných desať rokov po tom, čo masové odpisy bánk Merrill Lynch a Lehman Brothers v dôsledku úverovej krízy spôsobili straty za 7,43 miliardy USD (143,79 miliardy Sk).
    Agentúra Bloomberg zosumarizovala štvrťročné zisky 291 vybraných spoločností zahrnutých v indexe Standard & Poor’s pre 500 firiem a podľa týchto údajov klesli zisky amerických podnikov medziročne o 24 %.
    Výsledky firiem z finančného priemyslu, pri ktorých analytici očakávali 60-% pokles, išli dolu podľa Bloombergu až o 87 %.
    Jediné spokojné v tejto situácii mohli byť ropné firmy. Napríklad zisky ConocoPhillips a Occidental Petroleum Corporation boli najvyššie v ich histórii a celá skupina energetických podnikov v rámci S&P 500 zaznamenala za 2. štvrťrok 15-% rast zisku.

    V prvom polroku 2008 korporácie finančného sektora SR hospodárili s nižším ziskom ako v rovnakom období vlaňajška. Ich zisk v medziročnom porovnaní klesol o 24,1 %, resp. o 4,8 mld. Sk (159,3 mil. €), na sumu 15,189 mld. Sk (504,2 mil. €).
    Ako ďalej vyplýva z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, pod tento pokles sa podpísalo zníženie zisku v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch, a to o 2,9 mld. Sk (96,26 mil. €) na sumu 2,3 mld. Sk (76,35 mil. €). Zisk poklesol aj ostatným finančným sprostredkovateľom o 2,7 mld. Sk (89,62 mil. €) na 1,3 mld. Sk 43,15 mil. €). Ziskovosť rástla len finančným inštitúciám, a to o zhruba 800 mil. Sk (26,56 mil. €) na 11,6 mld. Sk (385 mil.
    Výnosy finančných korporácií sa medziročne zvýšili o 35,5 % na 457,346 mld. Sk (15,18 mld. €). Náklady v sektore dosiahli 442,157 mld. Sk (14,68 mld. €) pri medziročnom zvýšení o 39,2 %. Pridanú hodnotu vygenerovali spoločnosti v polročnom období na úrovni 33,159 mld. Sk (1,101 mld. €) a medziročne sa jej
    objem znížil o 45,1 %.

    3. 7. 2008 cena ropy zdolala ďalšiu magickú hranicu – 145 dolárov za barel. Cenu ovplyvnili správy o poklese zásob v USA, slabý dolár a napätie na Blízkom východe.

    11. 7. 2008 ceny ropy dosiahli svoj vrchol – vyše 147 USD za barel.

    10. 7. 2008 skrachovala kalifornská hypotekárna banka a stavebná sporiteľňa IndyMac. Bol to tretí najväčší krach banky v amerických dejinách (s odhadovanými nákladmi 4 až 8 miliárd USD) v povojnovej histórii USA – po kolapse Continental Illinois National Bank & Trust z roku 1984 a páde First RepublicBank Corp. z roku 1988 – a krach piatej americkej banky v r. 2008. Hodnota aktív banky bola 32 miliárd USD a klienti si v nej uložili na účty 19 miliárd USD.
    Americký senát prijal zákon, že asi 400.000 zadlžených domácností, ktoré nedokážu splácať hypotéky na domy, dostane pomoc.
    12. 7. 2008 Americký úrad pre bankový dohľad prevzal do vlastníctva banku IndyMac Bancorp

    29. 7. 2008 ratingová agentúra Fitch Ratings znížila hodnotenie americkej automobilky Chrysler na úroveň hlboko v rizikovom teritóriu s tým, že obmedzený prístup k vhodným úverom pravdepodobne zníži príjmy spoločnosti.
    Fitch znížila rating Chrysleru z „B-mínus“ na stupeň „CCC,“ čo je sedem úrovní pod investičným stupňom. Rating na úrovni „CCC“ poukazuje na výrazné riziko nesolventnosti. Výhľad stanovila agentúra negatívny, čo znamená, že v najbližšom roku alebo dvoch pôjde Fitch s ratingom Chrysleru opäť dolu.

    30. 7. 2008 rímsky denník La Repubblica, ktorý citoval talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, že krízou zmietaná Alitalia podľa sanačného plánu bude musieť kvôli svojej záchrane zrušiť 5000 pracovných miest. Podľa plánu, na ktorom vláda spolupracovala s bankou Intesa San Paolo, sa malo vymeniť 90 lietadiel a znovu začať prevádzkovať celý rad v súčasnosti zrušených medzikontinentálnych letov. Berlusconi potvrdil, že konzorcium talianskych spoločností má na záchranu Alitalie 800 miliónov eur (24,1 miliardy Sk).
    Podľa denníka Berlusconi o budúcnosti aerolínií rokoval s členmi francúzskej vlády. Malo by dôjsť k synergiám s Air France.

    31. 7. 2008 najväčší nemecký bankový dom Deutsche Bank oznámil ďalšie odpisy súvisiace s úverovou krízou, čím sa celkový objem jeho odpisov od vypuknutia krízy zvýšil nad rekordných 11 mld. USD.

    31. 7. 2008 rumunská národná banka (RNB) prekvapivo zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 10,25 %.
    Tento krok signalizoval, že sa obávala inflačných tlakov viac, než predpokladali analytici. Väčšina analytikov totiž predpokladala, že banka preruší cyklus sprísňovania menovej politiky, keďže sa očakávalo spomalenie inflácie.
    Rýchly rast spotrebiteľských cien sa stal v r. 2008 hlavným problémom rumunskej ekonomiky, keďže globálne zdraženie potravín a energií ešte zvýšilo tlak na ceny pochádzajúci zo silnej domácej spotreby. Tento fakt viedol RNB k zvýšeniu úrokových sadzieb v krajine od októbra o 3 percentuálne body.

    Predaj vozidiel automobilky Ford v USA v júli 2008 opäť klesol o 14,9 %. Bol to už ôsmy mesiac poklesu po sebe. Dôvodom boli rekordné ceny benzínu, ktoré znižujú dopyt po autách, a spomaľujúca ekonomika, ktorá zase núti spotrebiteľov, aby si strážili výdavky.
    Ford predal v júli 161.530 automobilov. Pre porovnanie, v rovnakom mesiaci 2007 to bolo 189.920 áut.

    Toyota Motor oznámila, že predaj jej vozidiel v USA klesol v júli 2008 o 18,7 % na 197.424 vozidiel z 224.058 v rovnakom období vlani.

    V júli 2008 sa začal v USA proces exekučného konania voči 272.000 dlžníkom hypotekárnych ústavov a bánk, ktorí minimálne raz nepoukázali svoju splátku včas. V porovnaní s rovnakým mesiacom 2007 bol júlový údaj o začatí procesu vyvlastňovania dlžníkov o 55 % vyšší. Informovala o tom spoločnosť Realty Trac Inc., ktorá monitoruje v celých Spojených štátoch platobnú morálku dlžníkov finančných ústavov. Spoločnosť dodala, že nie každé konanie sa musí skončiť exekúciou majetku dlžníka.
    Medzi júlom a júnom došlo k 8-% vzostupu exekučných konaní. Tento nepriaznivý trend v Spojených štátoch je výsledkom kombinácie klesajúcich cien nehnuteľností, výrazného poklesu záujmu o nákup domov na dlh, sprísnenia podmienok poskytovanie úverov, ku ktorému pristúpili hypotekárne ústavy, a výrazného oslabenia tempa rastu americkej ekonomiky.

    1. 8. 2008 First Priority Bank of Bradenton na Floride oznámila, že sa jej história skončila a odchádza z trhu.

    Do polovice augusta 2008 prepustila americká letecká spoločnosť Continental Airlines už 2500 zamestnancov.
    Oznámila, že v septembri prepustí asi 140 až 180 pilotov a začne obmedzovať lety v dôsledku vysokých cien pohonných látok a spomaľujúcej sa americkej ekonomiky. Krok aerolínií bol súčasťou plánovaného zrušenia až 3000 pracovných miest.

    7. 8. 2008 Česká národná banka (ČNB) znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov na 3,5 %, čo je menej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je na úrovni 4,25 %. Ako argument uviedla ČNB obavy z ochladenia ekonomiky a jeho dopadu na infláciu.

    20. 8. 2008 bol prijatý nový nemecký zákon, ktorý umožňuje vláde kontrolovať a vetovaťpredaj 25 % akcií nemeckej spoločnosti firme mimo Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu. Zákon vzbudil medzi investormi obavy z rastúceho protekcionizmu Nemecka.
    Nemecko sa snažilo uistiť investorov, že vláda bude využívať svoje nové kompetencie v oblasti zahraničných investícií len v obmedzenej miere, aby tak nebránila ich prílevu. Zákon by mal zaručiť Nemecku „poriadok a bezpečnosť“ a zastaviť vplyv spoločností a štátnych investičných fondov (SWF) štátov ako Rusko, Čína alebo krajín Perzského zálivu v jeho strategických sektoroch.

    21. 8. 2008 vyhlásila úpadok slovenská cestovná kancelária CK Putnik. Poisťovňa Union, a. s., dopravila jej klientov z Chorvátska späť na Slovensko.

    22. 8. 2008 FDIC zastavila činnosť kansaskej Columbian Bank and Trust Co (CBTC). Portfólio banky malo hodnotu 752 miliónov USD (15,38 miliardy Sk) a vklady na jej účtoch dosiahli 30. júna 622 miliónov USD.
    FDIC neoznámila, prečo rozhodla o zrušení banky. Banka utrpela silné straty v obchode s nehnuteľnosťami. CBTC informovala, že v 2. štvrťroku utrpela stratu 92 miliónov USD, lebo mnohí jej dlžníci prestali „v dôsledku výkyvov na trhu s nehnuteľnosťami“ plniť svoje záväzky. Podľa analytikov však najväčšími dlžníkmi budú stavebné firmy a developeri, lebo päť z nich má na strate z hypoték viac ako 50-% podiel..
     BTC bola deviatou bankou s členstvom vo federálnej bankovej poisťovni, ktorá skrachovala v r. 2008. FDIC vyplatí klientom banky, ktorých krach CBTC poškodil, ako náhradu škody asi 60 miliónov USD. FDIC v prípade krachu banky vypláca za nepoistené vklady maximálne 100.000 USD a za poistené úspory dôchodcov maximálne 250.000 USD.
     V r. 2007 skrachovali v Spojených štátoch len tri banky s členstvom vo FDIC. V USA je asi 8500 bánk.

    26. 8. 2008 energetický koncern E.ON oznámil nemeckému denníku Die Welt, že zatvorí dve tretiny svojich servisných centier v Nemecku, v rámci čoho prepustí 1 800 zamestnancov.
    Reštrukturalizácia spoločnosti aby si v Nemecku celkovo mala vyžiadať prepustenie až 10 % zamestnancov. V budúcnosti ráta E.ON už len s 20 servisnými centrami, oproti súčasným 60.

    28. 8. 2008 ohlásila bankrot kanadská letecká spoločnosť Zoom Airlines, ktorá nečakane ponechala osudu tisíce klientov, najmä v Británii.

    29. 8. 2008 zverejnilo Japonsko plán na podporu ekonomiky v hodnote 2 bil. japonských jenov (JPY), čo bolo asi 18 mld. USD. Plán mal podporiť ekonomiku, ktorú zasiahli vysoké ceny energií a materiálov, pričom podľa vlády tento program zahŕňa pomoc malým podnikateľom, zľavy na diaľničné poplatky, pomoc farmárom ako aj podporu zamestnaným na čiastočný úväzok pri hľadaní lepšieho pracovného miesta. Program by mal však podporiť aj lepšiu zdravotnú starostlivosť, ekologické technológie, pôžičky na bývanie a vzdelávanie.
    V rámci zverejnenia podporného balíčka japonská vláda uviedla, že japonskú ekonomiku tvrdo zasiahol globálny rast cien ropy a potravín, ako aj globálna finančná kríza, čo vyvolalo vážne obavy z ďalšieho poklesu spotrebiteľských výdavkov a zníženia životného štandardu.

    29. 8. 2008 prestala pôsobiť Integrity Bank of Alpharetta.

    29. 8. 2008 požiadala talianska letecká spoločnosť Alitalia o ochranu pred bankrotom, aby sa nedostala do kritickej situácie ešte pred tým, ako sa jej podarí uzatvoriť dohodu o svojej záchrane. Oficiálne tak oznámila, že je nesolventná a podala žiadosť na súd, aby ju ochránil pred požiadavkami veriteľov.

    2. 9. 2008 znížila austrálska centrálna banka Reserve Bank of Australia (RBA) úrokovú mieru o 25 bázických bodov na 7 %. Išlo o prvé uvoľnenie úrokovej politiky za posledných sedem rokov. K tomuto kroku pristúpila RBA potom, ako začal prudko klesať domáci dopyt a sprísnili sa finančné podmienky poskytovania úverov súkromnými bankami v odpovedi na obmedzenie úverov na svetových trhoch.
    Austrália tak nasledovala príklad Nového Zélandu, ktorý taktiež pristúpil k zníženiu úrokovej sadzby
    Krajiny eurozóny naopak z obáv pred rastúcou infláciou v júli pristúpili k zvýšeniu úrokov.
    Jadrová inflácia sa v Austrálii pohybovala na úrovni 4,4 %, čo predstavovalo 17-ročné maximum.

    3. 9. 2008 horná komora argentínskeho parlamentu schválila zoštátnenie Aerolíneas Argentinas (AA) a potvrdila tak rozhodnutie dolnej komory, ktorá prijala znárodňovací zákon minulý mesiac.
    Letecká spoločnosť AA sa dostala do súkromných rúk pred 18 rokmi. V ostatnom období ju pred krachom zachraňovala len výdatná štátna pomoc.

    5. 9. 2008 uzavrel nevadský finančný regulačný úrad činnosť Silver State Bank (SSB) so sídlom v meste Herdenson. SSB mala 12 pobočiek v štáte Nevada, ale pôsobila aj v štátoch Utah, Colorado, Washington, Oregon, Kalifornia a Florida. Hodnota jej portfólia na konci júna dosiahla 2 miliardy USD (41,79 miliardy Sk) a 1,7 miliardy USD mala na vkladoch obyvateľstva.
    Bola to už jedenásta skrachovaná komerčná banka za r. 2008 v USA, kým v r. 2007 to boli len 3 banky.
    Najväčšou bankou, ktorá tento rok skrachovala v USA bola IndyMac v Kalifornii. Jej portfólio malo hodnotu 45 miliárd USD a spravovala okrem toho úspory obyvateľstva za 19 miliárd USD.
    Väčší krach banky zaznamenali Spojené štáty v posledných desaťročiach len v roku 1984, keď v dôsledku defraudácie šéfa skončila činnosť Continental Illinois National Bank.

    7.9.2008 vláda USA oznámila, že dočasne preberá do štátneho vlastníctva dve krachujúce obrie hypotekárne banky Freddie Mac a Fannie Mae , aby ich zachránila pred bankrotom.
    Americký minister financií Henry Paulson oznámil, že Federal Housing Finance Agency (Federálny úrad pre kontrolu financovania bývania), ktorý doposiaľ fungoval ako vládny regulačný úrad pre obidve banky, ich bude riadiť v „zakonzervovanom“ stave. . Generálni riaditelia oboch bánk boli nahradení novými ľuďmi.
    Obidve tieto banky za posledný rok nahromadili dlh vo výške približne 1 600 miliárd dolárov.

    8. 9. 2008 Čínska centrálna banka znížila základné úrokové sadzby.

    8. 9. 2008 požiadal španielsky letecký prepravca Futura International Airways súd o riadený bankrot. Aj v tomto prípade firma uviedla ako dôvod problémov „vysoký a špekulatívny nárast cien paliva v posledných mesiacoch“.

    9. 9. 2008 Federálny rezervný systém (Fed) USA rozdelil prostredníctvom aukcie 25 miliárd USD (449,38 miliardy Sk) komerčným bankám za úrokovú sadzbu 2,53 %. Doba splatnosti úverov bola rovnako ako v auguste predĺžená z 28 na 87 dní. Išlo o ďalšiu zo série aukcií, ktorými sa Fed snažil pomôcť finančnému sektoru prekonať úverovú krízu.
    O krátkodobú pôžičku sa prihlásilo 53 záujemcov, ktorí žiadali 46,24 miliardy USD.
    Fed dúfal, že dodatočná likvidita stimuluje banky k tomu, aby požičiavali spotrebiteľom aj spoločnostiam za priaznivejších podmienok, čo by zmiernilo dopad úverovej krízy, ktorá sa začala v auguste 2007 na americkom trhu s hypotékami.
    Americká centrálna banka od decembra minulého roka napumpovala na trh miliardy dolárov a agresívne znížila kľúčové úrokové sadzby, aby zabránila chaosu na finančných trhoch a hlbokej recesii americkej ekonomiky.

    11. 9. 2008 najväčšia americká stavebná sporiteľňa Washington Mutual odpísala stratu 2,7 miliardy USD.

    11. 9. 2008 vedenie svetoznámeho nemeckého výrobcu šijacích strojov Pfaff informovalo obchodný súd v
    Kaiserslauterne, že v dôsledku platobnej neschopnosti firma zaniká. Pred bankrotom sa mohol zachrániť len v prípade, ak by sa jeho veritelia vzdali 90 % pohľadávok. Keďže k tomu nedošlo, jeho zánik bol neodvratný.
    Podnik začal písať svoju históriu v roku 1862. Kedysi preslávená rodinná firma, ktorej šijacie stroje sa veľmi cenili na celom svete. Ešte v roku 1987 v nej pracovalo 10.000 ľudí.

    12. 9. 2008 oznámil bankrot tretí najväčší britský touroperátor XL Leisure Group, vlastniaca aj XL Airways a po celom svete zanechal v dovolenkových destináciách takmer 90.000 klientov.
    Do bankrotu spolu s ňou išli aj jej dcérske firmy XL Airways UK, Excel Aviation, Explorer House, Aspire Holidays, Freedom Flights, Freedom Flights (Aviation), The Really Great Holiday Company, Medlife Hotels, Travel City Flights a Kosmar Villa Holidays. Bankrot sa však nedotkol jej francúzskych a nemeckých pobočiek.

    Zhoršovanie stavu svetovej ekonomiky a rekordné ceny pohonných látok spôsobili v prvom polroku bankrot alebo žiadosť o ochranu pred bankrotom už 24 cestovných kancelárií a menších leteckých spoločností, informovala Asociácia medzinárodnej leteckej dopravy (IATA). V nasledujúcich mesiacoch sa zrútili ďalšie.
    12. 9. 2008 Ratingová agentúra Standard & Poor priradila ratingu záväzkov firmy AIG negatívny výhľad, čo je prvým krokom k zníženiu celkového ratingu spoločnosti.
    15. 9. 2008 klesli akcie najväčšej poisťovacej skupiny na svete American International Group (AIG) počas doobedňajšieho obchodovania o viac ako 50 %. Pod prudký pád sa podpísali informácie, podľa ktorých AIG požiadala americkú centrálnu banku (Fed) o preklenovací úver vo výške 40 mld. USD, aby tak zabránila kríze likvidity a zníženiu ratingov.
    Cez víkend sa predstavitelia AIG a regulátori poisťovní amerického štátu New York snažili nájsť spôsob, ako navýšiť likviditu tohto poisťovacieho giganta.
    Akcie poisťovacej skupiny klesli za posledný rok už o 80 % a 12. 9. 2008 sa pohybovali na úrovni 12,14 USD na akciu.
    Spoločnosť AIG zaznamenala za posledné tri kvartály straty vo výške až 18 mld. USD, keď poskytovala záruky na hypotekárne deriváty.

    13. 9. 2008 skrachovala malá britská cestovná kancelária K & S Travel, ktorá sa špecializovala na pobyty v Turecku.V zahraničí mala len 150 klientov, ich návrat domov zabezpečila. Asi 400 zákazníkov cestovnej kancelárie zrušilo výlet so spoločnosťou do sveta a dostali svoje peniaze späť.

    15. 9. 2008 sa finančná kríza v Spojených štátoch dramaticky zostrila. Drasticky sa zmenila tvár amerického finančníctva. Na Wall Street zostali len dve nezávislé investičné banky – Goldman Sachs a Morgan Stanley. Pred pol rokom ich tam bolo päť.

    15. 9. 2008 banka Lehman Brothers, štvrtá najväčšia americká investičná banka, ohlásila platobnú neschopnosť. Požiadala súd o ochranu pred veriteľmi. Ochrana na jej činnosť sa však nevzťahovala na brokersko-dílerské operácie a iné jednotky, vrátane dcéry Neuberger Berman. Vedenie banky sa rozhodlo predať brokerskú a dílersku divíziu. A pokračovalo v diskusiách s niekoľkými potenciálnymi záujemcami o divíziu investičného podnikania.

    Ďalších 80 strán sa týka sociálno-politickej krízy, a ďalšie desiatky strán krízy iných stránok spoločnosti.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *