Roman Michelko: Recenzia Colotka a rok 1968

Peter Colotka: August 1968 a iné spomienky
D + Gallery Praha (2018)

V súvislosti s tohtoročným päťdesiatym výročím augustových udalostí roku 1968 sa nám akoby roztrhlo vrece s rôznymi monografiami, memoárami či inými písomnosťami reflektujúcimi koniec Pražskej jari. Osobitne zaujímavé sú osobné výpovede aktívnych účastníkov opisovaných udalostí. Jedno z takýchto svedectiev je aj kniha Petra Colotku,  v tom čase podpredsedu vlády ČSSR a člena slovenského politbyra KSS. U tohto autora je zaujímavá aj skutočnosť, že svoju spisovateľskú erudícii v sebe objavil až v relatívne neskoršom veku. V roku svojich deväťdesiatych narodenín vydal memoáre Vo víre času, ktoré mapovali celý jeho život. Dnes k nám prichádza s knižným opusom, v ktorom sa venuje práve roku 1968 a hneď treba konštatovať, že jeho svedectvo má viacero prínosov pre naše poznanie. Treba zdôrazniť, že kým asi najznámejšie a najcitovanejšie osobné memoáre popisujúce spomenuté udalosti Mráz přichází  z Kremlu Zdeňka Mlynáře popisujú predovšetkým pražský kontext udalostí, pozitívom  Colotkových spomienok je bratislavská perspektíva.

Kniha sa skladá z viacerých ucelených textov, pričom jej kľúčovú časť tvorí interview, ktoré s autorom viedla známa novinárka Gabriela Rothmayerová. Colotkova  kniha prináša viacero neznámych alebo malo známych informácii. Pre takmer celú vtedajšiu mocenskú elitu v Bratislave bola vojenská intervencia spriatelených armád neočakávaná, prekvapivá a krajne frustrujúca. Jediný informovaný o budúcich udalostiach bol tajomník ÚV KSS Miroslav Hruškovič. Colotkov pohľad na rok 1968 je na rozdiel od toho Mlynářovho zaujímavý aj preto, že Colotka sa na rozdiel od Mlynářa  na vrchole mocenskej pyramídy udržal. Je to o to zaujímavejšie, že Colotka pritom v roku 1968 rozhodne nepatril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré reprezentoval Vasil Biľak, Alois Indra, Emil Rigo či Drahomír Kolder. Bohužiaľ, o okolnostiach, prečo niektorí vo vysokej politike prežili, a iní nie, sa z jeho knihy veľa nedozvieme. Len z akýchsi náznakov sa dozvedáme, že jeho predchodca a prvý predseda vlády SSR Gejza Sádovský musel z vysokej politiky odísť, a to napriek tomu, že si Colotoka jeho znalosti a schopnosti vysoko vážil.

Veľmi zaujímavou a pre širšiu verejnosť neznámou epizódou v živote Petra Colotku je jeho angažmán na poste predsedu Federálneho zhromaždenia. Opisuje v nej svoj zásadný odpor proti pripravovanej rošáde, ktorej cieľom bolo odstrániť vtedy veľmi populárneho Josefa Smrkovského z vedenia Federálneho zhromaždenia pod zámienkou parity funkcií v najvyššom vedení štátu medzi Čechmi a Slovákmi.

Ako dnes vieme, Alexander Dubček si na začiatku roka 1968 uvedomoval z dlhodobého hľadiska  politickú neudržateľnosť svojej pozície prvého tajomníka ÚV KSČ a Colotka mu mal podržať miesto, ktoré po ňom obsadil. V knihe však Colotka mnoho nedopovedá, ba priam kladie (rečnícke) otázky. Dodnes sa čuduje, ako mohol nechať Gustáv Husák padnúť svojho výrazného podporovateľa a priaznivca Milana Hübla, riaditeľa Vysokej školy politickej pri ÚV KSS, ktorý mal zásadný zástoj pri výmene Husáka za Dubčeka. Hübl  totiž nielenže prišiel o všetky svoje funkcie, ale Husák mu nepomohol ani vtedy, keď bol ako jeden z mála odsúdený na šesť rokov väzenia.  

Colotkova kniha vyšla vo veľmi vhodnom čase a do diskusie o okolnostiach roku 1968 priniesla ďalší a nový uhol pohľadu, preto by nemala chýbať v knižnici žiadneho historika zaoberajúceho sa dvadsiatym storočím alebo čitateľa, ktorého naša nedávna minulosť nenecháva ľahostajným.

Mgr. Roman Michelko

35 thoughts on “Roman Michelko: Recenzia Colotka a rok 1968

  • 3. novembra 2018 at 14:27
    Permalink

    Nemienim polemizovať s R. Michelkom, ale Colotka tým, že sa nielen udržal ale aj výrazne sa posunul v boľševickej byrokratickej hierarchií svedčí len o tom, že to bol zapráskaný flexibilný boľševický oportunista podobný ako Husák a Biľak. Aj keď to nikdy neprizná tak bol až po uši v Brežnevovej prdeli, lebo by inak kariérne nerástol ale by skončil mimo top boľsevickej politiky alebo v base.

    Reply
  • 3. novembra 2018 at 15:47
    Permalink

    Ešte by ma zaujímal pán Zmysel… Váš názor na Kiska family.

    Reply
  • 4. novembra 2018 at 7:24
    Permalink

    pán laco ale hlavne pán micheľko
    prečo sa všetci autori tak veľmi vyhýbajú na davdva venovať sa slovensku?
    prečo sa nevenujú vládnutiu smer = vraj ľavice od roku 2006?
    čo je na tom ľavicové písať o uhorských žandároch, rokoch 1948, 1968 a IBA a LEN o minulosti a tak veľmi sa báť napísať jeden jediný článok o realite DNES na slovensku?

    nie je o čom?

    Reply
    • 4. novembra 2018 at 12:13
      Permalink

      Pán Zvolen. Ako som už viackrát písal : Vážim si Vašu účasť na tomto diskusnom fóre časopisu DAV2. K tomu Colotkovi. Niekedy v 1976-77 vystúpil s prejavom na Krajnom východe , ako s obľubou v Blave a okolí hovoria o oblasti, ktorá hraničí so Zakarpatskou Ukrajinou, vtedy ZSSR, pričom si tí Bratislavský sveťáci neuvedomujú, že skoro celé Slovensko je Východ, skoro všetci sme Východiari, lebo iba Záhorie je od Bratislavy smerom na sever. Ale odbočujem. Na miestnom štadióne mal pri príležitosti vinobrania prejav, ktorý skoro nikto nepočúval a bol tam poriadny hluk. Jemu to nevadilo, asi bol tak zahĺbený do prejavu, že si to ani nevšimol. Ľudia boli vtedy politikom ukradnutí. Boli síce voľby, ale istí druh mal vyárendované svoje miesta bez ohľadu na nejaké voľby. No oproti dnešku sa nemuseli báť o svoju kožu, nemali okolo seba ochranku a odstreľovačov. Neboli také priepastné rozdiely v bohatstve medzi ľuďmi. Dnes sa sťažujete na nedostatok kritiky na stranu smer. To vážne čítate iba DAV2 alebo Slovo? Veď človek sa dnes skoro bojí otvoriť doma aj chladničku aby z nej nebodaj nevypadol FICO. Zaslúžia si kritiku, ale zľava. Od ľudí, ktorým by mali slúžiť a nie si na nich spomenúť až pred voľbami. Aj ja som prispievateľom do tohto časopisu, ale nie tak častým. A nič sa nestane ak aj vy niečo napíšete. Určite Vám to uverejnia.

      Reply
  • 4. novembra 2018 at 10:25
    Permalink

    Pane Zvolen, zcela jistě

    je o čem diskutovat v souvislosti s přítomností. Jenže. Pokud nepochopíme minulost, budeme chyby minulosti opakovat donekonečna. A naše národy se očividně nepoučily, když si, s prominutím, nasraly do vlastních gatí. Přece mi nebudete tvrdit, že listopad 1989 byl pro Čechy a Slováky vysvobozením. )

    No vidíte, a přece se stalo. Když ale dnes komunisté nebo jiná levice pozve lidi do ulic, aby tito zařvali proti režimu, hm, no, co myslíte, přijdou??? No vidíte, takže musíme řešení hledat i u JUDr. P. Colotky. Přece mi nebudete tvrdit, drahý slovenský bratře, že nekonečná tupá reklama s IQ tykve v TV je na vyšší společenské úrovni, než právě článek, který právě posuzujeme. ) Shodneme se? Já bych skoro řekl, že jo. ) Krásnou neděli.

    POSTSKRIPTUM
    Pane Zvolen, dnes v Rusku je státní svátek. Na počest 1.11.1612, kdy zeměbranci pod vedením knížete Dmitrije Požarského, národního ruského hrdiny, osvobodili v době Temna Moskvu od těch, kdož chtěli zabrat ruskou zemi, tedy od polsko-litevských okupantů. No vidíte, bez historie by nebylo ani té zkurvené současnosti, tak je to, bohužel. (

    Reply
  • 4. novembra 2018 at 10:39
    Permalink

    Pane Vašku z Moravy
    Nepoznám „časopis“ ani internetový v čechách na morave ani na slovensku kde by sa riešili
    „ľavicové“ hodnoty = a ich presadzovanie pre lepší život ľudí
    tzv. ľavicoví populisti dookola poukazujú na minulosť alebo na to KTO čo ako robí zle
    tým sa nezlepší život ani jednéh človeka
    nemal by byť ľavicový prúd o tom čo robiť pre ľudí?
    aké hodnoty a princípy sú najdôležitejšie a ako ich presadzovať?
    Lenže to by páni a panie = autory a autorky narazili na problém
    koho podporujeme a prečo?
    podporujeme tým ľavicové princípy?
    alebo len tých čo sa za ľavicu maskujú a pri tom klamú, kradnú, žijú nemorálne a neeticky
    ale možno TO sú tie ľavicové princípy… ktoré sú mne cudzie
    Ďakujem za prianie a prajem pekný deń

    Reply
    • 4. novembra 2018 at 15:37
      Permalink

      Pane Zvolen, ani Haló noviny neznáte? Zkuste je ode dneška číst, včetně čtenářské diskuse, dokonce i Milan Antal tam občas píše, a docela dobře, jen tak mimochodem. )

      http://www.halonoviny.cz

      Reply
    • 4. novembra 2018 at 21:08
      Permalink

      Pán Zvolen, je to dosť čudné, že nepoznáte ani jedno ľavicové médium na Slovensku alebo v Čechách. Mali by ste potom zadefinovať, čo rozumiete pod ľavicovosťou.

      Ja sa tiež sporím, polemizujem s určitými postojmi, ale nikdy by som nepovedal, že sa nesporím s ľavičiarmi. Je tu Slovo, DAVDVA, Alternatívy, Noviny Úsvit, Karol Ondriaš má svoju stránku, KSS má svoju stránku, Vzdor má svoju stránku, Front ľavicovej mládeže má svoju stránku… Všetky médiá, aj české sú vymenované na stránke Alternativy.sk, je ich dosť a je čudné, že nepoznáte ani jedno.

      Ľavicovosť, ľavica predsa neznamená len jeden názor, jeden postoj, ľavica je pestrofarebná.

      Hm, z tých Vašich príspevkov mám taký čudný zmiešaný pocit, akoby ste neobhajovali ľavicové záujmy, ale záujmy buržoázno-liberálnej SaS. Celý čas tlačíte diskusiu, aby sa venovala len kritike Smeru. Kritizuje sa kapitalizmus, ste nespokojný, vraj netreba kritizovať tak všeobecne, ale toho, kto vládne, teda Smer. Diskutuje sa o minulosti, socializme, jeho pozitívach, ste nespokojný, vraj sa treba venovať kritike Smeru. Áno, tlačíte do kritiky, ale nie kapitalizmu, ale len Smeru. O socializme som Vás nevidel diskutovať. Hovoríte len všeobecne o obrane práv ľudí, o čom rozprávajú aj pravicové strany.

      Nepresadzujete socialistické, komunistické princípy, ale presadzujete heslo Rovnosť-Bratstvo-Sloboda. Ako som Vám už napísal, je to ale heslo nastupujúcej buržoáznej spoločnosti, heslo francúzskej buržoáznej revolúcie. Znamenalo oproti feudalizmu pokrok, ale ako upozornil už Marx, ide o uplatňovanie buržoázneho rovnakého práva na nerovnakých ľudí, že komunizmus musí ísť ďalej, rešpektovať individualitu človeka podľa princípu Každý podľa svojich potrieb. Tu komunistický liberalizmus prekonáva obmedzenia kapitalistického liberalizmu.

      Neodpovedali ste mi na to. Podľa mňa toto heslo by mohlo vyhovovať prokapitalistickej liberálnej SaS. A pre ňu je Smer hlavným konkurentom.
      Smer je síce prokapitalistická strana, ale je to subjekt post-klasického, socializovaného kapitalizmu, je teda zo systémových kapitalistických strán najbližšia prosocialistickým stranám. Preto tie necítia potrebu sústrediť sa len na kritiku Smeru. Jedine to niektorí, ktorí vstúpili do Smeru v naivnej viere, že bude presadzovať socializmus, robia v snahe dištancovať sa od neho, ukázať, že on nie je prosocialistická strana. Smer sa kritizuje, ale je tu hranica, kde takáto kritika môže byť kontraproduktívna, pretože bezhlavou, slepou kritikou Smeru môžeme priviesť k vláde pravicové strany. A akoby ste nás tlačili práve do tejto pozície.

      Reply
      • 4. novembra 2018 at 21:22
        Permalink

        Toto sa mi páči, pán Antal, veľmi !!! A všetci: prejdite na Fb KSS, práve som tam bola a–KRÁÁÁSA, NÁÁÁDHERA– vypočujte si pieseň, ktorú zverejnili pod cit.:“ Táto hymna svetového proletariátu sem patrí. I keď je v modernom Rock-Pop podaní v čínskom a francúzskom jazyku, každý z nás jej dobre rozumie. Hymna komunistov pre tretie tisícročie. Proletári všetkých krajín spojte sa“

        Reply
  • 4. novembra 2018 at 11:37
    Permalink

    Hádanka
    Kapitalizmus sa mu páči, kapitalizmus schvaľuje.
    Ale o ľavicových hodnotách točiť
    to on miluje.
    Kto je to?

    Reply
  • 4. novembra 2018 at 17:54
    Permalink

    Prečo títo ľudia (nielen Colotka) ani po 30 rokoch a vo svojom pokročilom veku nenapíšu otvorene ako to skutočne bolo.
    Veď socializmus zničili sami komunisti, teda ich „elity“. Tí ostatní, radoví, len masovo zahodili stranícke knižky.

    Reply
    • 4. novembra 2018 at 21:31
      Permalink

      Pán Juhár, ja som stranícku knižku nikdy nezahodil, mám ju stále, urazili ste ma:-).

      Pohľad na udalosti novembra 1989 je otázkou metódy, ktorou ich skúmame. Ja ich skúmam dialektickou, historickou metódou. Hovoríte o zničení socializmu, pán Vašek hovorí o prehre socializmu. Socializmus neprehral, to jednoducho nejde. To je niečo, akoby som povedal, že v konkurencii vek dospelosti prehral s vekom detstva. Jednoducho sú to vývojovo rôzne stupne, idú za sebou. Ak by socializmus prehral, prehral by aj kapitalizmus, táto civilizácia zanikne. Zastavenie vývoja znamená prehru všetkých.
      Metóda skúmania je tu dôležitá, pretože nedialektický, nevývojový pohľad vedie k tomu, že si socializmus spojíme len s jednou podobou a zmenu podoby socializmu už pokladáme za jeho zánik, jeho prehru.

      V konkrétnej rovine to znamená, že socializmus neprehral. V socialistickom vývoji pokračuje Čína, Vietnam, Kuba – teda okolo 1,4 mld. ľudí. To z hľadiska potrieb vývoja, zachovania hlavnej línie je dostatočné. Nehodnoťme tieto otázky z hľadiska smerovania maličkého Slovenska, že tu padol socializmus.Treba ale vedieť, že post-klasická podoba (socializmu) sa môže značne odlišovať od klasickej, do určitej miery je jej negáciou. A Čína musí v rámci globalizácie ako hlavnej tendencie rešpektovať tlak kapitalizácie, prijať niektoré črty, bez toho, aby zišla zo svojej cesty.
      Ukáže sa to o pár rokov, myslím, že USA urobili chybu, ak sa rozhodli pre obchodnú vojnu s Čínou. Čína od čias Konfucia vsádzala na ekonomický, kultúrny, politický vplyv oproti vojenskému. A jednak Čína oproti USA má modernejší spoločenský systém – socializmus – čím utvára lepší priestor pre moderný výrobný spôsob, jednak Čína vsadila na globalizáciu a expanduje do sveta, naopak USA na antiglobalizáciu, čím sa začnú v ich spoločnosti prejavovať brzdiace mechanizmy.
      Aha, zabudol som, mnoho ľudí si socializmus idealizuje ako raj a Čína tieto podmienky nespĺňa:-). Socializmus ako posledný, tretí stupeň patrí ešte do triednej megaepochy a v jeho programovom vybavení je ešte mnoho z tejto epochy, teda aj imperializmus. Áno, aj Čína a môže začať chovať imperiálne.

      Reply
        • 4. novembra 2018 at 22:54
          Permalink

          P. Kotrádyová, veď Imrich Juhár to nemyslel zle, ja som sa urazil len s úsmevom.

          V tejto súvislosti by som chcel len povedať, že niekedy sa Vám nepáčia moje polemické komentáre, písala ste dokonca o tom, že schvaľujem kapitalizmus. Lenže, nie každý, kto polemizuje, nesúhlasí s určitými postojmi, musí byť nepriateľ, antisocialista, antikomunista.

          Ja som bol dosť otvorený aj v socializme, nesúhlasil som automaticky so všetkým, aj keď to nepridalo na mojom kariérnom raste. Môj kamarát, predseda ZO KSS mi to vytýkal, vraj prečo nerobím to, čo ostatní, že schválim, odhlasujem všetko. Lenže prišiel november 1989 a okolo mňa sa masovo zahadzovali stranícke knižky, ja som vystúpil otvorene na obranu socializmu a komunistickej strany. A môj kamarát predseda KSS ma o dva roky presviedčal, že potrebujeme vstúpiť do NATO. Preto neprijímajte všetku polemiku o socializme, postojoch ľavice či komunistov ako nepriateľskú, môže byť vedená aj v záujme posilnenia vplyvu ľavice na život spoločnosti. Nie všetko je zlato, čo sa blyští a liečivé byliny bývajú občas aj horké.
          Ale kto má srdce komunistu, mal by cítiť úprimný záujem o ľudí, socializmus, budúcnosť.

          Reply
          • 5. novembra 2018 at 8:32
            Permalink

            Pán Antal, tie komentáre, ktoré sa mi nepáčili, sa mi stále nepáčia. Keď som Vám to napísala, tak len v zmysle cit. Vás „liečivé byliny bývajú občas aj horké“. Ale tento posledný komentár, ktorým ste zareagovali na pána Zvolena, bol fakt výstižný,palec hore !

          • 5. novembra 2018 at 9:20
            Permalink

            To je v poriadku, ja chápem ľavicu ako jednu veľkú pestrofarebnú rodinu, v ktorej sa dobre cítim, s rozmanitými postojmi. Ide o to, aby sme rozdielnosť nechápali ako nepriateľstvo. Ja chápem rozdielnosť ako podmienku deľby práce, spolupráce, preto tú rozdielnosť občas priamo pomenujem. V tomto zmysle iné postoje nechápem ako negatívne, menejcenné, len chcem, aby sme si ujasnili naše pozície, to je prvá podmienka spolupráce v rámci deľby práce.

            Ja s Vami osobne nemám žiadny problém, aj keď máme k niektorým otázkam rozdielne postoje a budeme sa aj v budúcnosti o tom sporiť. Podstatné pre mňa je to, že to myslíte úprimne, necítim žiadne postranné úmysly.
            U p. Zvolena cítim v pozadí nejaký utajený zámer, falošnú hru.

      • 5. novembra 2018 at 10:03
        Permalink

        p. Antal – ste stále členom strany ( kss ) ? Alebo ste to neprežili ?

        Pýtam sa preto, lebo určití ľudia,v určitom čase tlačili „stranu“ do jednotného názorového šíku a každú odchýlku pokladali skoro za zradu, s čím veľmi nesúhlasím, pretože pokladám za dôležité aby v určitej miere bola umožnená väčšia šírka názorov a možnosť diskusie, prípadne vznik a jestvovanie rôznych platforiem vrámci strany.

        Všetko samozrejme v miere neprekračujúcej ľavicovú „ústavu“ strany.

        Reply
        • 6. novembra 2018 at 20:11
          Permalink

          Martin,
          Už ste sa ma pýtali na môj vzťah ku KSS. Nechcel som to veľmi rozoberať, aby som nevyvolával zbytočné spory, aj tak moje postoje sú pre mnohých členov komunistických strán neprijateľné.

          Nie som členom KSS. Určitý čas som sa zúčastňoval schôdzí strany, aj som bol pozývaný do ideologickej komisie, potom sa strana štiepila, ustalo to.
          Ani ma to nejako nezaujalo, bolo to priveľmi strnulé, konzervatívne. Dlhý referát, tri dlhé vystúpenia, žiadna živá, polemická diskusia, ktorá by sa v takejto situácii žiadala.

          Áno, KSS v sebeobrane siahla k tradičným a overeným metódam disciplinovanej, jednotnej strany, s jednotným názorom. V počiatočnom štádiu tvorby socializmu to bolo opodstatnené, poznáte môj názor, pokiaľ socializmus nefungoval na vlastnej sociálno-ekonomickej základni, a nedržali ho spolu prirodzené sociálno-ekonomické sily, väzby, socializmus bolo potrebné držať spolu disciplinovanou jednotou.

          Už som o tom písal, že prevládlo vedomie, že komunisti sa ocitli v tej situácii, ako pred 100 rokmi, akoby sa svet, jeho sociálno-ekonomická základňa nerozvinula na novú úroveň. To sú rozhodujúce (objektívne) podmienky pre určenie podoby a činnosti komunistického hnutia, nie to, že sa po uliciach prevážajú podnikatelia na mercedesoch. Dnes jednotu komunistického hnutia nemožno chápať strnule, ako mechanickú jednotu, rovnaký názor, ale ako jednotu v rozmanitosti.

          Tragédiou komunistického hnutia po r. 1989 je, že má veľmi slabé teoretické zázemie, slabé teoretické vybavenie, ktoré by malo tvoriť jeho duchovný zrak. Komunistické hnutia má presadzovať pokrok, budúcnosť, plánovanú budúcnosť, ale ako to možno robiť bez dobrej teórie. To, čo dnes produkuje ľavicový teoretický front, iba dezorientuje komunistov a veľkou mierou sa podieľa na jeho úplnom odstavení mimo reálneho pohybu.

          Po r. 2008 sme sa ocitli úplne v nových podmienkach, ocitli sme sa v makrosociálnej forme, staré vzory činnosti prestávajú platiť, pozrite sa, ako zmätene reagujú aj americké elity. Je tu doba širokej plurality spôsobov života (sociodiverzita), doba komunizmu a liberálno-demokratického usporiadania civilizácie. Teda toho konca ľudských dejín, o ktorých písal F. Fukuyama, len sa mýlil v tom, že si stotožnil liberálno-demokratický model len s kapitalizmom a Západom. V podmienkach širokej plurality, sociodiverzity, liberálno-demokratického modelu sa nedá vyžadovať stará strnula jednota a disciplína názorov.

          Martin, myslím, že KSS už inou nebude. Ale ja v tom nevidím problém, jej konzervatívnu orientáciu rešpektujem, ak vyhovuje jej členom. Za KSS, Vzdorom či Úsvitom stojí veľká socialistická história, veľké činy, pot a krv, za čo patrí starým komunistom poďakovanie. Majú právo na svoju stranu. Volím tieto strany, a presadzujem spoluprácu všetkých komunistických subjektov.

          Vás však tieto otázky trápia, pretože sa chcete zaradiť do nejakej strany, chceli ste napr. podporu v dedine pri voľbách na starostu, len necítite akčnosť zo strany KSS či Vzdoru. Nuž, KSS už revolučnou silou nebude, nejako významne nezasiahne do politického života.

          Chce to vybudovať už revolučnejšiu komunistickú stranu, ako som napísal, naľavo od súčasných komunistických subjektov. Revolučnú v zmysle revolučného poznania. Revolučnú aj v zmysle revolučnej zmeny svojej podoby a činnosti. Zmenu na dynamický, vyvíjajúci sa subjekt. A to znamená aj existenciu množstva platforiem vnútri strany, o ktorých hovoríte, ktoré zaručia neustálu dynamiku a životaschopnosť strany. Toto je slabinou aj KSČM, keď začala boj proti Skálovej platforme Restart. Ku klasickej podobe socializmu sa už nemožno vrátiť, hoci KSS ide skôr o tento návrat (socializmus bez chýb znamená ten istý socializmus, len bez chýb, nie nejakú novú podobu). A post-klasická podoba bude mať mnohé črty protikladné klasickej, čo komunisti bez dobrej teoretickej (dialektickej) vybavenosti nedokážu prijať, stráviť. Bez dobrej teoretickej vybavenosti sa bude komunistické hnutie pohybovať naslepo, živelne – až zistí, že výsledkom je niečo úplne iné, ako chceli – teda nie socializmus na národnej úrovni, ale (liberálno-demokratický) komunizmus. Je to situácia podobná prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu, kedy po rozklade feudalizmu sa objavila ideológia renesancie ako snaha o návrat, renesanciu antiky ako overeného modelu– a výsledkom pohybu sa stal kapitalizmus.

          Reply
        • 6. novembra 2018 at 20:41
          Permalink

          Pýtali ste sa ma aj na niektoré konkrétne problémy ohľadom spolupráce. Aj keď som pôvodne nechcel sa toho dotýkať, ja nielen teoretizujem, ale aj organizujem. Na stránke KSS som pred pár rokmi navrhol viacero praktických krokov, akcií.

          V prvom rade som navrhol spoluprácu komunistických strán pri organizovaní akcií, voľbách ap. V tom čase to pre nich bolo nemysliteľné, podpredsedníčka strany mi napísala, že so zradcami sa nespolupracuje. Ale ako vidíme, postupne sa dozrelo k pochopeniu, že pri 0,6 či 0,1 percentách sa taká spolupráca vyžaduje. To som rád, spoluprácu treba rozširovať. Alternativy.sk napr. tiež môžu slúžiť potrebám komunistického hnutia, len sa obávam, že nezapadajú do Vami spomínanej jednoty názorov:-).

          Navrhol som aj viacero akcií, krokov. Sú prakticky zverejnené na stránke Alternativy.sk, v rubrike Kalendár tradičných ľavicových akcií. Sú tam náročnejšie návrhy, ale aj jednoduché, pri viacerých som napísal, že ich sám zorganizujem, alebo sa budem podieľať. Nie je zložité napr. zorganizovať turistické, cykloturistické vychádzky k pamätným miestam socializmu, zorganizovať brigády na vyčistenie nejakého priestoru, najlepšie okolo pamätníkov, pamätných miest socializmu, ale aj iných priestorov na využitie verejnosťou. Zo dvaja diskutéri mi vtedy vynadali, načo to je dobre, navrhuje sa ľahko. Hoci som napísal, že niektoré akcie sám zorganizujem alebo pomôžem zorganizovať, alebo sa zúčastním.

          Utvoril som a na Alternativy.sk tiež zverejnil zoznam Pamätných dní socializmu a začal budovať Pamätné miesta socializmu a mám v pláne utvoriť Digitálny obraz socializmu (výrobky, ekonomické výsledky, ap.). Mám tam prakticky zoznam všetkých ľavicových slovenských a českých webov.

          Takže sa snažím aj prakticky prispieť do činnosti komunistického hnutia. Aj keď existuje konzervatívna predstava, že najlepšie prispejem, ak vstúpim do KSS. Takto je to dobre, veď volím komunistické strany, s mojimi názormi by ma ihneď vyhodili:-).

          Aj keď volím, spolupracujem, ale moje miesto už nie je v konzervatívnych komunistických stranách, ale v novej, revolučnej, dynamickej KS. Dnešné ľavicové strany len bojujú proti kapitalizmu, rozhodujúce je však definovať črty novej spoločnosti.

          Reply
          • 7. novembra 2018 at 22:37
            Permalink

            p. Antal,

            ďakujem Vám za obšírnu odpoveď.

            Nesúhlasím s Vašim prorockým výrokom že KSS už iná nebude. Iná musí byť lebo neprežije. Postupy a program z roku 1932 sa nedá úplne použiť v roku 2032. Strana musí ostať komunistickou, no s programom odpovedajúcim na otázky tej ktorej doby.

            To čo sa s KSS stalo pokladám za vymretie – teda že úbytok jej voličstva bol spôsobený hlavne jeho vymieraním, a teda aj tým, že strana nedokázala vymretých nahradiť novým voličstvom. Príčin je určite viacero, no myslím, že komunistom a ľavici by pomohlo keby sa inšpirovali svojimi otcami a dedami a videli, že len ich jednotou a spolupatričnosťou sa podarilo vybudovať silné komunistické hnutie schopné uchvátiť 1/4 sveta. Hmotným príkladom sú dnes chátrajúce robotnícke domy. Dnes by strana tiež mala fungovať na disciplinovanej zbierkovej činnosti svojich členov a voličov, umožňujúcej činnosť aspoň jedného plateného člena strany, ktorý by v spolupráci s miestnymi organizáciami strany uskutočňoval výjazdy a stretnutia s občanmi. O tom som už písal.

            Veľmi sa divím, že strana s 0,0 % si dovolí kádrovanie a vylučovanie členov alebo odmietanie ľavicových nestraníkov, ktorí ich požiadajú o možnosť uchádzania sa za ich stranu vo voľbách alebo o účasť vo volebnej komisii. Takých ako Vy je po Slovensku viacero – veľmi by ma zujímalo jednotlivé dôvody ich rozkmotrenia so stranou.

            So slabým teoretickým a intelektuálnym zázemím súhlasím, už som písal, že som si myslel že aspoň v hlavnom meste to bude okolo strany „intelektuálne vrieť“, no jediné vrenie čo som objavil bol len legendárny odvážny nápis na stene oproti Pluhovej 80 – SMRŤ KAPITALIZMU ! Ja by som ho skôr šplechol na „vytvorený koridor“ na Havlíčkovu 7/B …

            Som rád, že sa viete „znížiť“ aj do praktickejšej polohy. Niektoré nápady sa mi páčia. Napríklad Váš digitálny obraz socializmu sa podobá na moju mapu socialistického hospodárstva, kde navrhujem spracovanie zoznamu významných podnikov v jednotlivých krajoch ( okresoch ) Slovenska, aby bolo vidieť že sme neboli žiadna čierna diera ale práve naopak zo zaostalej čiernej diery sme explodovali do jednej z najrozvinutejších priemyselných a poľnohospodárskych krajín sveta, a kde by sa zmapovala revolučná premena oproti kapitalizmu, ako išla robota za robotníkmi do krajov.

            Pravdupovediac, myslím si že súčasné pokolenie sa nejakej revolučnej premeny sveta do socializmu nedožije, skôr naopak.

            Za našu dejinnú úlohu pokladám, uchovanie plamienka socializmu a jeho odovzdanie ďalším pokoleniam.

            Všimnite si, ako neuveriteľne sa začalo v poslednom desaťročí manipulovať s vedomosťami, poznatkami, s dejinami. Ako sa pomaly okliešťuje sloboda slova, a sloboda internetu. Už len ako sa dnešné deti a mládež učia o socializme. Samé zlé správy, dielo satanovo, komunisti bu-bu-bu …
            A keď budú dospelé, ako si vytvoria vzťah k socializmu ? Koho sa opýtajú, keď už tí, čo zažili socializmus nebudú na svete. Potom s ovládaním vedomostí a informácií ( ku ktorým sa nedostanú ) už bude veľmi ľahké pestovanie antikomunizmu vo verejnosti.
            Slovenská ľavica by mala žiadať, aby sa tlač a zvukové a obrazové materiály SRo a STV z čias socializmu postupne digitalizovali v plnom rozsahu a bez žiadnych zásahov, a aby boli pre verejnosť voľne dostupné prostredníctvom internetu. Nie sú to súkromné materiály, ale národné dedičstvo, na ktoré máme všetci právo ! Kým sa toto nestane, tak kapitalistická pravica bude mať vždy možnosť ohýbať dejiny podľa svojich potrieb.

            Preto pokladám za dejinné poslanie postsocialistického pokolenia zozbieranie údajov o tom čo bol, aký bol reálny socializmus, aké boli problémy v socializme ( veľmi mi vadí nereálna idealizácia reálneho socializmu u niektorých hlavne mladých ľavičiarov, do ktorej boli vmanévrovaní nenávistnou pravicou ) a aké boli príčiny jeho pádu, aké boli príčiny straty dôvery verejnosti v socializmus, prečo bola vo vyspelom kapitalizme naoko vyššia životná úroveň, resp. v socializme nižšia, aké sú ponaučenia do budúcnosti pre prosocialistickú ľavicu z reálneho socializmu …

            Vidíte – každá z týchto dielčích otázok má podľa mňa potenciál na fantastickú diskusiu v ľavicovom prostredí.

          • 7. novembra 2018 at 23:06
            Permalink

            Martin,
            myslím, že o prácu na Digitálnom obraze socializmu, alebo Mape socialistického hospodárstva by mohli mať záujem viacerí. Peter Zajac-Vanka už dávnejšie začal spracovávať taký zoznam socialistických podnikov. Niekde pri Nitre mladý človek má založené múzeum socializmu.

            Asi najpriechodnejšie by bolo založiť osobitnú stránku za týmto účelom, nie pod nejakou stránkou. Aby nedošlo k polemikám ohľadom súčasného smerovania, venovať sa čisto obrazu socializmu. Asi by sme mali zverejniť výzvu, kto by mal záujem na tom pracovať, alebo sa obrátiť na komunistické subjekty, ustanoviť šéfredaktora, redaktorov a dodávať materiály. Ja osobne som sa napr. pofotiť rôzne obaly, ktoré mám ešte zo socializmu, pridať aj materiály uverejňované v Pravde o ikonách socializmu – autách, autobusoch, alebo iných výrobkoch, stavbách mládeže, pamätníkoch.

          • 8. novembra 2018 at 8:10
            Permalink

            Tento projekt by sa dal nazvať aj Encyklopédiou socializmu. Najprv v digitálnej podobe, potom by už nebol problém vydať ju aj knižne. V ktorom by sa postupne sústredili všetky štatistické, ekonomické, sociologické údaje o socializme, výrobky, spotreba, dostupnosť bývania, mladomanželské pôžičky, stavby mládeže, kultúra, veda, kozmický výskum, atď. Všetkým stúpencom socializmu by to malo vyhovovať, pretože by mali v polemikách kam siahnuť pre fundovanú odpoveď.
            Napr. údaje o HDP z kapitalistickej učebnice ekonómie od Samuelsona ukazujú, že socializmus sa za tých 70 rokov rozvíjal dynamickejšie ako kapitalizmus. Spotreba mlieka, mäsa, obuvi, vody bola vyššia ako dnes.
            Ukázať, že folklór – súbory, festivaly – sa rozšíril v socializme ako ľudovej spoločnosti.

            Mali by sme osloviť KSS, Vzdor, FLM, Úsvit. Toto by som považoval za dôležitú úlohu, nielen všeobecne písať o socializme, ako sme sa mali, ale predstaviť socializmus komplexne. Kam bude môcť každý mladý, ktorého to bude zaujímať, siahnuť a prečítať si informácie, údaje.
            A som zvedavý, koľko obrancov socializmu sa k takejto myšlienke prihlási. V podstate by každý mohol svojou troškou prispieť do takejto encyklopédie.

          • 10. novembra 2018 at 12:24
            Permalink

            Áno, tiež si myslím, že by bolo najlepšie spolupracovať pri tomto projekte so socialistickými stranami, aby sme využili ich celoštátnu sieť ľudí, pretože si myslím, že by išlo o pomerne rozsiahly projekt. Napríklad len pri spracovávaní tej mapy hospodárstva by bolo najlepšie, keby sa nám podarilo dosiahnuť také zastúpenie spracovateľov, že každý okres ( alebo aspoň bývalý socialistický okres ) by mal svojho spracovateľa. Ja už som to dávno chcel začať robiť aspoň pre môj okres, len mám nedostatok času.

            Tou sieťou ľudí myslím hlavne poctivých komunistov, bývalých riaditeľov podnikov, ktorí by nám mohli poskytnúť pár údajov o ich podniku, či iných pamätníkov, ktorí si ešte dobre pamätajú „hospodársku mapu“ ich kraja a vedeli by nám povedať kde čo bolo a poskytnúť nejaké základné údaje ako napríklad počty pracovníkov v týchto podnikoch. Žiaľ čas hrá proti nám, mnoho pamätníkov nežije, a socialistické strany v zachovávaní pamäti socializmu giganticky dejinne zlyhali !

            Veľmi dobrým zdrojom informácií môžu byť vysokoškolské učebnice z ekonomických a národohospodárskych fakúlt o hospodárskej geografii, prípadné rôzne bulletiny podnikové, či okresné vydané pri rôznych jubileách a pod.

            Úplnou náhodou sa mi podarilo zachrániť pár vyradených kníh z knižnice, voľne položených „na zobratie“ na stole v knižnice. Boli to stovky rôznych cenných „nepotrebných“ kníh ( napríklad Marxistická literatúra ), ktoré sa na moje počudovanie úplne rozchytali. Dúfam len, že sa ich nezmocnili pravicoví kazisveti na spálenie.

            Pre tento projekt by sa nám zišli aj tieto knihy ktoré som zachránil, napr :

            * Päť rokov boja a víťazstva ( Predvolebná brožúrka Národného frontu hodnotiaca prvú päťročnicu ); 1954
            * Škoda Ján a kol; Súčasný kapitalizmus. Niektoré ekonomické problémy. (Materiály z celoslovenského seminára ÚV KSS v Bratislave z 21.12.1965 )
            * Polcer E.; Statistický prehľad o hospodárskej situácii v kapitalistických krajinách 1950 – 1956; (Z ruského originálu : Vedeckovýskumný konjunkturálny ústav Ministerstva zahraničného obchodu SSSR ); 1958
            * kolektív; Politická ekonomie; ( Populárna učebnica ); 1966
            * Jánoš Viliam a kol.; Politická ekonómia; ( Názorné učebné pomôcky – Vskutku názorná a zjednodušená učebná pomôcka ); 1979
            * Kollár Jozef a kol.; Slovensko včera a dnes; ( Opis rozvoja Slovenska v rokoch 1945 – 1975 vo všetkých oblastiach spoločnosti ); 1975
            * Paška Pavel a kol.; Československá socialistická republika. ( Príroda, dejiny, spoločnosť, hospodárstvo, kultúra a šport v ČSSR ); 1978
            * Häufler Vlastislav a kol.; Ekonomická geografie Československa ( Národopisná učebnica pre VŠ ); 1978
            * Císař Čestmír a kol.; Socialistické Československo; 1962

            p. Vanka prispel svojim seriálom Spomienky na socializmus, ktorý mám rozpočúvaný z archívu, bolo by dobré ho hromadne a diverzifikovane archivovať, ešte pred nástupom informačného fašizmu. Rovnako aj s. Ondriaš sa venoval tejto problematike. Pokiaľ by prekonal svoj sebestredný majestát, v niektorých veciach by možno pomohol aj p. Vitkovič.

            Podobne si cením aj „nevedecké“ rozprávanie o „socialistickej každodennosti“ radového občana, akými je rozprávanie „pani Heleny“ zo seriálu Žili sme v socializme.

            http://www.uet.sav.sk/files/profantova_socializmus.pdf
            http://www.uet.sav.sk/files/zili_sme_v_socializme_ii._profantova.pdf

            Projekt treba robiť s vedomím, že sa jedná o dejinný dokument pre socialistov budúcnosti v časoch ( nielen ) informačného fašizmu.

          • 10. novembra 2018 at 12:27
            Permalink

            Áno, tiež si myslím, že by bolo najlepšie spolupracovať pri tomto projekte so socialistickými stranami, aby sme využili ich cloštátnu sieť ľudí, pretože si myslím, že by išlo o pomerne rozsiahly projekt. Napríklad len pri spracovávaní tej mapy hospodárstva by bolo najlepšie, keby sa nám podarilo dosiahnuť také zastúpenie spracovateľov, že každý okres ( alebo aspoň bývalý sociialistický okres ) by mal svojho spracovateľa. Ja už som to dávno chcel začať robiť aspoň pre môj okres, len mám nedostatok času.

            Tou sieťou ľudí myslím hlavne poctivých komunistov, bývalých riaditeľov podnikov, ktorí by nám mohli poskytnúť pár údajov o ich podniku, či iných pamätníkov, ktorí si ešte dobre pamätajú „hospodársku mapu“ ich kraja a vedeli by nám povedať kde čo bolo a poskytnúť nejaké základné údaje ako napríklad počty pracovníkov v týchto podnikoch. Žiaľ čas hrá proti nám, mnoho pamätníkov nežije, a socialistické strany v zachovávaní pamäti socializmu giganticky dejinne zlyhali !

            Veľmi dobrým zdrojom informácií môžu byť vysokoškolské učebnice z ekonomických a národohospodárskych fakúlt o hospodárskej geografii, prípadné rôzne buletiny podnikové, či okresné vydané pri rôznych jubilejách a pod.

            Úplnou náhodou sa mi podarilo zachrániť pár vyradených kníh z knižnice, voľne položených „na zobratie“ na stole v knižnice. Boli to stovky rôznych cenných „nepotrebných“ kníh ( napríklad Marxistická literatúra ), ktoré sa na moje počudovanie úplne rozchytali. Dúfam len, že sa ich nezmocnili pravicoví kazisveti na spálenie.

            Pre tento projekt by sa nám zišli aj tieto knihy ktoré som zachránil, napr :

            * Päť rokov boja a víťazstva ( Predvolebná brožúrka Národného frontu hodnotiaca prvú päťročnicu ); 1954
            * Škoda Ján a kol; účasný kapitalizmus. Niektoré ekonomické problémy. (Materiály z celoslovenského seminára ÚV KSS v Bratislave z 21.12.1965 )
            * Polcer E.; Statistický prehľad o hospodárskej situácii v kapitalistických krajinách 1950 – 1956; (Z ruského originálu : Vedeckovýskumný konjukturálny ústav Ministerstva zahraničného obchodu SSSR ); 1958
            * kolektív; Politická ekonomie; ( Populárna učebnica ); 1966
            * Jánoš Viliam a kol.; Politická ekonómia; ( Názorné učebné pomôcky – Vskutku názorná a zjednodušená učebná pomôcka ); 1979
            * Kollár Jozef a kol.; Slovensko včera a dnes; ( Opis rozvoja Slovenska v rokoch 1945 – 1975 vo všetkých oblastiach spoločnosti ); 1975
            * Paška Pavel a kol.; Československá socialistická republika. ( Príroda, dejiny, spoločnosť, hospodárstvo, kultúra a šport v ČSSR ); 1978
            * Häufler Vlastislav a kol.; Ekonomická geografie Československa ( Národopisná učebnica pre VŠ ); 1978
            * Císař Čestmír a kol.; Socialistické Československo; 1962

            p. Vanka prispel svojim seriálom Spomienky na socializmus, ktorý mám rozpočúvaný z archívu, bolo by dobré ho hromadne a diverzifikovane archivovvať, ešte pred nástupom informačného fašizmu. Rovnko aj s. Ondriaš sa venoval tejto problematike. Pokiaľ by prekonal svoj sebestredný majestát, v niektorých veciach by možno pomohol aj p. Vitkovič.

            Podobne si cením aj „nevedecké“ rozprávanie o „socialistickej každodennosti“ radového občana, akými je rozprávanie „pani Heleny“ zo seriálu Žili sme v socializme.

            http://www.uet.sav.sk/files/profantova_socializmus.pdf
            http://www.uet.sav.sk/files/zili_sme_v_socializme_ii._profantova.pdf

            Pri spracovávaní projektu treba mať na pamäti, že sa jedná o dielo pre socialistov budúcnosti v podmienkach ( nielen ) informačného fašizmu.

          • 10. novembra 2018 at 12:43
            Permalink

            pan Martin, ak davate viac linkov do clanku, treba to rucne schvalovat…preto to nezobrazuje hned.

          • 14. novembra 2018 at 12:23
            Permalink

            Juraj Janošovský v relácii spomienky na socializmus z 27.2.2018 v čase 42:18 povedal, že jestvuje akási „hrubá“ kniha z SAV popisujúca národné hospodárstvo po 40. rokoch socializmu.

            Takže aj tá by sa dala použiť.

  • 4. novembra 2018 at 22:53
    Permalink

    Vážení tzv. ľavičiari = obhájcovia smeru = oligarchov a im slúžiacich !

    Pýtal som sa aké máte ľavicové hodnoty a ako ich realizuje vláda smeru od roku 2006?
    Odpoveď je že si treba vybrať medzi SaS a SMEROM ?
    Kde sú teda tie vaše princípy?
    Zastupuje ich fico ? Majiteľ najdrahších hodieniek ktoré nevie preukázať ako boli zakúpené a zdanené?
    Alebo žiga najväčší obchodník s drevom?
    Alebo veľkopodnikatelia glváč, počiatek, kaliňák, …???
    Alebo zákony a peniaze ktoré odsúhlasoval aj blaha pre pentu , ja a ty, širokého, póra, brhela…
    Naozaj nepoznáte ako sa kšeftuje so štátnym a európskym na slovensku?
    jedna lavička do parku za 8000 € ale z eurofondov! A vám je to fuk.
    Ako sa tu klame a kradne a vy ľavičiari nad tým mávnete rukou?
    Potom zomierajú ľudia pre nevybavené nemocnice a zdravotnícke zaradenia zbytočne .
    Máme tu chudobu ale „vaši“ si žijú skvele.
    O tých ľavicových princípoch píšem ktorých niet. Ktoré nikto ani vy nepresadzuje a nemá zájem realizovať na slovensku !
    Tak si píšete o tom či strieľali do robotníkov maďarskí žandári, alebo českí četníci.
    Ale o zakarpatskej ukrajine po druhej svetovej ani slovo?
    O histórii dookola ako verklík.
    Lenže ľudia žijú dnes ! Pri tom obrovskom zázraku čo nám od roku 2006 dáva smer je mnoho chudoby, bolesti, dlhov, chorôb a beznádeje ! To vo svojej tzv. ľavicovosti nevidíte. Preto dookola usa, kapitalizmus a o SLOVENSKU ani slovo !
    Naštudujte si francúzsku revolúciu, ale aj lenina ! Oni riešili svoje krajiny.
    Vy ste tu spolok zástancov smeru ktorý bol vždy iba slúžkou toho kapitalizmu o ktorom tu dookola bez východísk, bez reálnej pomoci našim chudobným a obyčajným občanom verklíkujete.
    Ak sa nezačnete zaberať problémami ľudí nie ste ľavičiari iba sa na nich hráte.
    Mňa na niečo vyzývate ale ja sa len pýtam a odpovede nikde.
    Preto si myslím, že vy ani netušíte čo je ľavica.
    Čo je to pracovať v prospech väčšiny ľudí.
    Čo je to pomáhať občanom a zlepšovať im život.

    Odpoveď že je lepší smer ako sas je smiešna a nič nehovoriaca o princípoch ľavicovosti.
    ÁNO nepoznám jediný ľavicový „priestor“ kde by sa ľavicové princípy zverejnili a kde by sa nich trvalo.
    Vždy je to iba o tom ako poslúžiť tým pri moci.
    Pozrite si volebné prieskumy.
    To je vaša práca.
    Obhajovať smer . Ten neurobil nič ľavicové. Je to strana kšeftov a klamstiev.
    Gratulujem vám. Zatiaľ vaši vedú a občania = tí obyčajní občania prehrávajú a dlho budú platiť a naprávať to čo sa tu deje. Nemala by byť ľavicovosť o tom aby sa všetkým občanom žilo ľudsky ?

    Reply
    • 5. novembra 2018 at 1:04
      Permalink

      Pane Zvolen, plně chápu Vaše rozhořčení. Ale pochopte, prosím, naprosto zásadní věc. Totiž, že národ nejen na Slovensku, ODMÍTÁ VOLIT KOMUNISTY. A bez komunistů, přesněji, bez podstatného počtu získaných poslaneckých křesel ve volbách, jsou Vaše vize k ničemu, protože žádná jiná politická strana, tedy kromě komunistů, nechce socialismus. Tedy ani soc. demokrati. Kdekoli na světě. Pochopte tento rébus, pane kolego. Zde opravdu sranda končí, naprosto nemá ani ten nejmenší smysl doufat, že jakákoli jiná politická strana mimo KS chce socialismus místo kapitalismu. O tom to celé je.

      Reply
      • 5. novembra 2018 at 9:33
        Permalink

        Pán Vašek, darmo sa snažíte, pán „Zvolen“ sa zasekol v čase, pozná len jeden dátum–rok 2006, história mu nemá čo povedať, ale pokiaľ ide: cit.ho „Ale o zakarpatskej ukrajine po druhej svetovej ani slovo?“. Tu mu zrazu história nevadí. Pán Zvolen je priezračný ako sklo. Populistickými rečami o chudobe chce vyvolať nenávisť voči Smeru, Ficovi, lebo veď „treba prevziať moc“. To, že chudoba je dôsledkom kapitalizmu, o tom ani slovo. To, že za socializmu žiadna chudoba nebola, o tom ani slovo.
        Spomínam si na jeho vety : „Áno, kapitalizmus sa mi páči! Môžem byť ,čím chcem! “ To, že ostatní nemôžu byť, čím chcú, respektíve musia byť, čím nechcú/nezamestnanými, bezdomovcami, samovrahmi…/, to pána Zvolena netrápi. „Ľavičiar!“

        Reply
        • 5. novembra 2018 at 11:54
          Permalink

          Paní Slavomíro, zdravím Vás pěkně.

          No, s Vaší replikou samozřejmě souhlasím. ) Podívejte, národ nechápe, že mezi socialismem a kapitalismem je opravdu propastný rozdíl. Národ tragicky nechápe, že kapitalismus dříve či později vždy přeroste ve fašismus, ostatně, poslední vývoj událostí v Brazílii je toho hrůzostrašným dokladem. O to horším dokladem, že národ si v té Brazílii vybral fašistickou cestu vývoje zcela dobrovolně.

          P.S.
          Pokud si žena dobrovolně vezme za manžela tyrana, navzdory varování přátel, pak se ona nešťastnice tragicky mýlí, myslí-li si, že tyrana lze převychovat.

          Reply
          • 5. novembra 2018 at 12:52
            Permalink

            Viete, čo mi to pripomína, pán Vašek?
            Dialóg z rozprávky Byl jednou jeden král:
            Král: Co říkáš, je venku tma?
            Atakdále:No jéje, že by se dala krájet.
            Král: Já bych neřek.
            Atakdále :Totiž, tma to není, ale není nic vidět. Možná je vidět tma, ale já ji nevidím.

            Tak zmýšľa väčšina našich spoluobčanov ! Ešte raz: Možná je vidět tma, ale já ji nevidím. Oni TMU NE-VI-DIA ! Svetielko peňazí vábi! A že ich vedie do bažín? Nevadí!
            Rozprávku Byl jednou jeden král by som dala do učebných osnov ako liek na dnešné mravy – účinný antiegoizmus.

  • 10. novembra 2018 at 13:09
    Permalink

    David, ďakujem za info – skúsim si to zapamätať.
    Môžeš zmazať tie opakujúce sa príspevky a nechať len jeden – pre poriadok.

    Chcem sa ťa opýtať, či by ste mohli mazať „smradivé“ provokačné príspevky, ktoré tu dáva napr. „Brežnev“ ? Nechodím sem preto, aby ma aj tu obťažovali ultrapravicové fašistické príspevky ako z denníka hlieN či týždenníka Líždreň – to by som rovno navštevoval ich stránky a „uvedomelé“ diskusie.

    Pokiaľ je problém s časom, alebo rozsahom dosledovania príspevkov, môžete mi dať oprávnenia a môžem to veľmi, veľmi rád robiť ja.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *