Smer mal nakročené k získaniu postu najpopulárnejšej strany, bohužiaľ, tento scenár po posledných udalostiach nie je reálny. Príčiny sporu v Smere. Začali v roku 2018, keď musel Robert Fico obetovať svoj post premiéra. Prepustil ho Petrovi Pellegrinimu, ktorý sa nového postu zhostil veľmi dobre a získal podstatne vyššiu mieru popularity než Robert Fico. Z toho logicky vyplýva, že chce svoj úspech skapitalizovať v podobe postu predsedu strany. Medzi ním a Robertom Ficom sa teda hralo na akúsi dohodu. Pred voľbami sa podarila dohoda: volebný líder Pellegrini, predseda strany Fico. Po voľbách bola ešte jedna šanca: Pellegrini dostal naj top post pre opozíciu, teda post podpredsedu NR SR a Ficovi ostalo predsedníctvo strany a klubu.
Toto všetko však už dnes neplatí. Séria tlačoviek nakoniec znamenala prekročenie rubikonu. Všetko odštartoval Fico, ktorý vyslal vo svojej tlačovka jasné posolstvo: Smer sa musí zmeniť. Problém je, že Ficova predstava zmeny Smeru je diametrálne odlišná od predstáv Pellegriniho a jeho prívržencov. V následnej tlačovke Pellegriniho skupina veľmi príkro vyzvala Fica na abdikáciu a pripomenuli mu, že inak ide cestou Mečiara či Dzurindu. Po takýchto vyjadreniach je cesta naspäť nemožná. Hrá sa len o to, ako sa to uskutoční, či sa podarí Pellegrinimu vyvolať snem, alebo odíde ešte pred ním.
Problém je v tom, že predsedníctvo neodráža pomery v strane. Veľmi záleží aj na tom, aký model bude vybraný pri delegátoch snemu. Či na každých sto členov pôjde delegát, alebo pôjdu z každého okresu dvaja delegáti, poslanci a členovia predsedníctva. Ak bude prvý kľúč, tak Pellegrini má väčšiu šancu, ak prejde druhý kľúč, veľmi to posilní Roberta Fica.
V utorok ohlásil šéf KDŽP Tomáš Taraba opustenie poslaneckého klubu ĽSNS. Takto skončil pokus o hodnotovú politiku. Výsledok: hodnoty sú nič a stranícka disciplína je všetko. Tento pokus otestoval charakter takzvaných hodnotových politikov.
Anna Záborska v plnej ohyzdnej nahote ukázala, čo je zač. Prvý signál bol v diskusnej relácii Zuzany Kovačič-Hanzelovej. Už tým som bol krajne znechutený. To, čo predviedla v rozhovore s Braňom Dobšinským v Aktualitách, však prekročilo všetky medze. A to táto „hodnotová“ politička niekedy povedala, že odchádza z KDH, lebo Alojz Hlina je liberál. Anna Záborská už nie je len karikatúrou samej seba, ale je dobré, že sa takto úplne a jasne demaskovala.
Začnem vyhlásením R.Fica,že SMER-SD sa musí zmeniť.Otázka znie,ako sa má zmeniť a ktorým smerom sa má ďalej uberať.Vrátim sa teda do r.1999,keď R.Fico založil stranu SMER (bez SD !).On (Fico)odmietol definovať svoju novozaloženú stranu ako „ľavicovú či pravicovú“.Strana SMER mala byť čosi ako „catch-all-party“a na nasledujúcom sneme to R.F.oficiálne označil za „tretiu cestu“.Už vtedy R.F.stanovil,že strana SMER sa bude opierať o tri piliere-národný,kresťanský a sociálny.Strana napriek tomu,že sa odmietla deklarovať ako „ľavicová“ rástla a voliči si ju aj tak stotožňovali s ľavicou.Prišiel rok 2004 a SR bola prijatá do EÚ.Pred Ficom vystal problém so zaradením strany SMER do európskych štruktúr.Vzhľadom na svoju ľavicovú minulosť a na to,že SMER bol na Slovensku vnímaný ako ľavicová strana,sa Fico rozhodol pre vstup do SI a následne aj do PES. Preto sa z čisto pragmatických dôvodov(SDĽ a SDSS už členmi SI a PES boli)rozhodol,že pozbiera trosky kvázi ľavicových strán na Slovensku – SDĽ,SDSS,SOP,SDA a začlení ich do strany SMER.Vznikla strana SMER-SD.Keď sa vrátime do r.2004 tak vidíme,že vtedy ešte pre EÚ neboli až takými prioritami tzv.“ľudské práva“alebo politická korektnosť,boj za práva LGBTI komunít,ani genderizmus,feminizmus či multikulturalizmus.Aj o denacionalizácii Európy sa v tom čase hovorilo len potichu.O migrácii z Afriky či BV sa ešte nehovorilo vôbec a Nemecko s Rakúskom zakázali prístup na svoj pracovný trh príslušníkom novoprijatých členov EÚ na dobu 7 rokov.(Zákaz trval do r. 2011 a už o 4 roky otvorila Merkelová náruč migrantom z Afriky a BV,lebo vraj…..nemáme ľudí!)
V tejto atmosfére sa R.F.rozhodol opustiť „tretiu cestu“a začleniť svoju stranu do SI a PES.Zotrval však(prakticky až do dnes)pri preferovaní národného,kresťanského a sociálneho piliera o ktoré sa strana SMER-SD vo svojej politike opierala.A práve toto zotrvávanie na uvedených princípoch sa stalo príčinou stupňujúceho sa odporu a nátlaku proti Ficovi zo strany z roka na rok,viac a viac aktívnych „slniečkárov“,liberálov a liberálnych demokratov nie len v EÚ ale aj doma a vo vnútri strany.Niet sa čo diviť,že sa na R.F.usporiadala štvanica.On prosto odmietol vymeniť svoje hodnoty na ktorých postavil v r.1999 stranu SMER za „hodnoty““modernej“,“progresívnej“či slniečkárskej európskej ľavice.Predpokladám,že týmto smerom sa nesie aj jeho dnešná požiadavka na zmenu v strane SMER-SD.Myslím,že je to požiadavka na návrat ku koreňom pôvodného SMER-u, t.j.k „všeľudovej“strane,ktorej hlavným poslaním bude obhajoba SR ako štátu fungujúcom na národnom princípe,obhajobe práv „ľudí práce“a zachovanie kresťanských hodnôt(tým,ktorým vadí „kresťanský pilier pripomeniem vysoký stupeň religiozity na Slovensku ako aj fakt,že nemusia byť veriacimi a dokonca môžu RKC nenávidieť,no akceptovať podiel kresťanstva na vzniku a rozvoji tejto civilizácie jednoducho musia).Prosto,Fico musí odísť a keby nechcel,tak musí byť „odídený“!Nepomohla vražda Kuciaka,tak nastupuje Pellegrini a spol.Prvé čo Pellegrini urobil bolo,že doslova vykastroval stranu SMER-SD,keď nahradil tri Ficove tri piliere (národný,kresťanský a sociálny) tromi svojimi piliermi o ktoré chce v budúcnosti opierať politiku strany.Majú to byť piliere integračný,antifašistický a sociálny.Od Pellegriniho je odporné keď dnes hlása,že s týmito hodnotami súhlasí celá strana.No bodaj by nesúhlasila,keď si dnes nikto(ani Kotleba) nedovolí ani len prepytujem uprdnúť proti tzv.európskym hodnotám bez toho,aby hneď nebol obvinený zo všetkých možných aj nemožných hriechov.S tým antifašizmom je to od Pellegriniho ešte odpornejšie,keď mu nevadia zjavne nacistické režimy v Pobaltí a na Ukrajine ani korporátny fašizmus ktorý ovládol USA a Európu.Vadí mu obhajoba národnoštátnych záujmov Slovenska a slovenského národa,čo on považuje za fašizmus.Potom je jeho vnímanie pojmu „fašizmus“minimálne zaujímavé.Ten sociálny pilier Pellegrini pridal už len z populistického dôvodu.Zaujímavé u Pellegríniho je aj to,že keď dnes hovorí o strane SMER-SD,tak ju dnes už pomenúva názvom „Sociálna demokracia-Smer“
Skratka SD je však len prílepkom k strane Smer,bez väčšieho významu.Progresívne Slovensko neuspelo,nech žije Pellegriniho Sociálna demokracia-Smer.To slovo „Smer“ po zvolení Pellegriniho nemusí byť nutne obsiahnuté v názve strany.
Začala SA v smere vzbura? Řoman, nauč sa už konečne poriadne po slovensky.