Pavol Dinka – Petr Žantovský: SLOVENSKO-ČESKÉ ČESKO-SLOVENSKÉNECENZUROVANÉ ESEJE A ÚVAHY. Karikatúry Michael Marčák, Ľubomír KotrhaSatirické verše Milan ZelinkaBratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o., 2018, 1. vyd., 195 s., ISBN 978-80-8202-053-6
V demokratickej spoločnosti by sa problematika cenzúry mala stať ale-bo by mala byť bezpredmetnou. Žiaľbohu, nie je to tak, a aj preto vznikajú práce, ku ktorým sa zaraďuje aj uvedená kniha od dvoch autorov a troch spoluautorov. V podstate všetky príspevky, obsiahnuté v tejto podnetnej publikácii, boli postupne uverejnené v Literárnom týždenníku v prie-behu ostatných dvoch rokov.Autori sa vo svojich príspevkoch zameriavajú na závažné problémy súčasnosti, či v slovenských, českých, alebo globálnych súvislostiach. Obaja pôsobili dlhodobo v novinárskej brandži a veľmi dobre poznajú všetky strminy, zákruty a výmole v tejto ostro sledovanej oblasti. Hľadajú a využívajú iný vyjadrovací modus v porovnaní s tým, aký tón už trvalo nasadzujú centrálne printové alebo iné médiá – televízia, rozhlas, internet. V podstate obom autorom vždy ide o to, aby sa mohla naplniť jedna z okrídlených myšlienok M. A. Voltaira – „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to“ (podľa citaty-slavnych.sk).
Bohužiaľ, v súčasných mienkotvorných médiách na Slovensku i v Čechách to často vyznieva práve opačne. Autori s vlastným názorom, ktorí akosi ne-chcú využívať len čierno-bielu farebnú škálu pri formulovaní svojich názorov, prípadne rešpektujú jednoznačnú skutočnosť, že existujú štyri svetové strany, a nielen dve, sú odsúvaní do úzadia, neraz nad ich názormi vyslovujú tézy o konšpiračných teóriách či hoaxoch. V politických či kultúrno-spoločenských súvislostiach sú vo väčšine médií uprednostňovaní pred demokraticky zvolenými predstaviteľmi skôr pražskou či bratislavskou kaviarňou vybrané vyvolené osoby a osobnosti (podľa filozofa V. Bělohradského). K takto publikovaným názorom sa úvahovo či glosátorsky vyjadruje najmä P. Žantovský. P. Dinka volí formu eseje s hlbším záberom do celospoločenských problémov, odvoláva sa na práce rozličných filozofov či teoretikov z rozmanitých vedných odborov (S. Žižek, N. Chomsky, A. Badiou, P. Burdieu, H. Giroux atď.), pritom do podnetných textov zahrňuje i osobné skúsenosti z nepriaznivých rokov svoj-ho života. Obaja autori sa vyjadrujú aj k problematike úrovne novinárskej práce, zodpovednosti za prav-divosť a objektivitu publikovaných príspevkov, odolávaniu či podliehaniu bulvarizácii médií, čo je ne-sporný znepokojivý trend v oboch republikách. Tematická šírka ich príspevkov je veľmi široká, len ich zoznam by zaplnil priestor recenzie, z toho dôvodu sa zmienime len o niektorých. P. Dinka sa v stati Ne-znesiteľná ľahkosť násilia zaoberá vzrastom násilia a agresivity, ktorý sa prejavuje celosvetovo a zasahuje všetky generácie. Do živého zatína, keď sa odvoláva napr. na známeho amerického kultúrneho historika, ktorý v jednom z rozhovorov konštatuje: „Neoliberalizmus vnáša agresivitu do našich životov a strach do našej politiky kriminalizáciou verejného priestoru“ (s. 113). S týmto znepokojivým problémom určite súvisí aj vulgarizácia a bulvarizácia tých najdostupnejších médií a úroveň nemalého množstva televíznych programov, najmä seriálov a rozličných sú-ťaží, ako jeden z množstva negatívnych príkladov uvádza repliky postáv zo seriálu Hotel Paradise, vysielaného TV JOJ v poobedňajšom čase, ktoré si tu netrúfame odcitovať (z eseje Lásku treba znovu vy-nájsť…, s. 167).
P. Žantovský sa vo svojich úvahách a glosách zaoberá nemenej závažnými témami, ktoré sa vo väčšine mienkotvorných médií „nenosia“, resp. sa im pripisujú opačné vlastnosti. Napr. v stati Fašizmus vyjadruje znepokojenie nad potlačením individuálnej vôle jednotlivca pri závažných spoločenských rozhodnutiach: „V takom systéme nemá jednotlivec čo hľadať, ale len množina, zástup, súručenstvo, ktoré vykazuje kolektívnu – nie však individuálnu vôľu“ (s. 123), má na mysli aktivistický politický štýl, ktorý sa čoraz viac presadzuje v neoliberálnom politickom systéme aj u nás. V ďalšej stati sa odvážne stavia k ďalšej naliehavej téme dneška, už názvom kontroverznej – Rusofóbia – antisemitizmus dneška? Problematiku rozvíja v súvislosti s konferenciou, kto-rá sa pod podobným názvom konala v Prahe, na ktorej mala byť problematika tematizovaná z dvoch hľadísk, no nestalo sa tak, pretože obhajcovia rusofóbnych nálad svoju účasť na akcii odmietli… Závažné materiály obidvoch autorov nanajvýš vhodne dopĺňajú, spestrujú až nadľahčujú karikatúry M. Marčáka a Ľ. Kotrhu, čo možno konštatovať aj o vtipných satirických veršoch prozaika M. Zelinku, hoci v nich ide o dosť trpké témy.Kniha prináša vari až neuchopiteľné množstvo závažných podnetov pre výmenu názorov a postojov k súčasnému svetu, súčasným spoločenským pohybom v českých a slovenských, ako aj globálnych súvislostiach. Vyzýva k nestádovitému mysleniu, k polemickému postoju k závažným rozhodnutiam a rozhodovaniam mocných dnešného sveta, ktoré ani zďaleka nevyznievajú na prospech väčšinovej ľudskej pospolitosti.
Jozef Špaček pre Literárny týždenník
