REakcia: Nemali sme internet, nemali sme Tesco… Ale mali sme SRDCE!
Slavomíra Kotrádyová
Najkrajšie miesto na svete? Na nete? Poznáš krásu blesku? Nie, lebo ty si v Tescu. Liberáli, liberáli, pravicoví liberáli, SRDCE ste nám vzali…
AKO IŠLO VAJCE NA VANDROVKU, VLASTNE AKO IŠLI DVE VAJCIA NA VANDROVKU
/z cyklu Rozprávky pre dospelých/
Dve vajcia, ktoré sa na seba podobali ako vajce vajcu, sa jedného dňa vybrali na vandrovku.Išli, išli, až prišli na rázcestie. Jedno vajce láka cesta vpravo, druhé to ťahá vľavo, a tak sa rozišli.
Rozkotúľa sa vajce vpravo, kotúľa sa po nudne vydláždenej ceste nudného parku, kotúľa sa okolo prísne ostrihaných tují, do ktorých sa vtáci neodvážia, kotúľa sa okolo sterilných trávnikov, v ktorých si kvety netrúfnu rozkvitnúť. V parku je ticho ako v hrobe. Na krajinu sadá ultramodrá tma. Kotúľa sa vajce, kotúľa tou ultramodrou tmou, až sa dokotúľa k honosnej vile. „To je bydlo,“ pomyslí si vajce, „bráško môže ľutovať.“ Ťukne na dvere, len tak slabo, aby neprasklo. Dvere sa otvoria a vyjde žena, všetko, okrem vnútorností, je na nej umelé. „Vajce?“ čuduje sa silikónová žena a pozerá sa naňho ľadovými očami. Trochu rozmýšľa, potom sa zohne, zoberie vajce, vojde do štýlovo zariadenej kuchyne a prásk ho na panvicu.Chudák vajce, dovandrovalo. Ani ho nenapadlo, že skončí ako hemendex. A fuj, s kečupom!
Druhé vajce sa kotúľa po lesnej cestičke vľavo. Cestička je prašná a hrboľatá, no veselo sa kľukatí pomedzi strapaté stromy, slnko svieti, kvety kvitnú a vtáci spievajú, v lese to žije. Kráča, vlastne kotúľa sa vajce po tom hrboľatom chodníčku, kotúľa, len ho tak nadhadzuje, až sa dokotúľa k malému domčeku. Zaťuká na dvere, len tak slabo, aby neprasklo. Dvere otvorí žena, prirodzená ako tá cestička, prirodzená ako ten les. „Vajce?“ začuduje sa žena a pozrie sa naňho teplými očami, zohne sa, zoberie vajce, vojde do kurína a šup ho pod kvočku. Vajce si pochvaľuje: „Hm, je tu príjemne, teplo, bráško môže ľutovať.“ Leží si vajce v teple a život sa v ňom zohrieva, prúdi v ňom čoraz silnešie, až mu je tesno v škrupine, jedného dňa urobí puk a vyskočí z neho žlté kuriatko, kuriatko rastie, rastie, až vyrastie z neho sliepočka a tá sliepočka jedného dňa znesie vajíčko, z toho vajíčka sa vyliahne kuriatko, ktoré keď vyrastie, znesie vajíčko a z neho sa zase vyliahne kuriatko…To vajíčko žije dodnes. Ak pravda nešlo na vandrovku, nevybralo si cestu vpravo a neskončilo ako hemendex. A fuj,s kečupom!
Slavomíra Kotrádyová
Potešila. O vajci, ako šlo na vandrovku, bola moja detská obľúbená.
A kečup k vajcu tiež nemusím…
Potešilo, že potešilo.
Mimochodom, deväťročný chlapec z amerického štátu Mississippi minulý rok zastrelil svoju 13-ročnú sestru pre spor o videohru. Pred pár dňami rovnako starý chlapec zatrelil matku. Prečo im nečítajú rozprávky? Napr. i tú Vašu obľúbenú Ako išlo vajce na vadrovku /ale vľavo/.
P.S. Humánna spoločnosť = šťastní rodičia = šťastné deti. Aké budú tie naše?
Pozeráte alebo dovolíte pozerať svojim deťom alebo vnukom rozprávky o Máši a medveďovi? Sú ruské a majú hlavu i pätu a deti z nich sa aj niečo naučia-rozumné a nie ako tie americké strieľačky a elagománie. No máme čo sme chceli. Či nechceli?
Ja som to, pán Laco, určite nechcela, búrila som sa počas prevratu i po ňom až dovtedy, kým so mnou neurobili rázny koniec. Ale neľutujem! Nechcela som sa viezť v ich kapitalistickom vlaku a som rada, že ma vysadili.
A čo sa týka rozprávok, rozprávky natočené za socializmu z nás vychovávali ľudí, tie porevolučné vychovávajú z detí agresorov, individualistov, povrchných konzumentov povrchnej kultúry. Má sa spoločnosť na čo tešiť, keď táto generácia vyrastie…Len čakám, kedy sa začne v školách strieľať, v Amerike je to bežné, a Amerika je ich vzor.
Demokratický imperializmus s virtuálnou tvárou nepotrebuje rozprávky, kde víťazí dobro nad zlom. To je jasne nedemokratické. Včera som pozeral TV a zachytil som na divadelnej Nitre, že tam uvádzali nejaké „dielo“ a v tom diele „bežným jazykom“ zahlásili o nejakej tej postave, ktorá tam bola v tej hre-rozprávke….. to je ako Kočner. Išlo o kocúra v čížmách. A potom čakáme, že umelec s psychodiagnózou dokáže svojim „umením“ pozitívne pôsobiť na mládež. Už to dajú aj do bábkového divadla.
Pán Peter!
„Demokratický“ imperializmus s virtuálnou tvárou práveže POTREBUJE rozprávky, kde víťazí dobro nad zlom, aby sa videlo, aký je NEDEMOKRATICKÝ.
A zvrátený! Zlo sa považuje za dobro a dobro za zlo! Miš-maš!
Ale!
Čo do mladých zasejú, to raz budú žať!
Ono to nie je len o historickej spravodlivosti. Už Turci vedeli, že ak poturčia deti zlikvidujú národ, z ktorého pochádzajú. Súčasní „turci“ sú to horší, že poturčujú len špičky, ktoré môžu použiť. Zbytok je určený na likvidáciu a to je základ „školských a kultúrnych reforiem“ Vyšľachtiť neukotvených sebco, bez srdca a bez rozumu.
O tom sú aj americké rozprávky: ako koho zosmiešniť, okradnúť, ponížiť. Naučiť deti biť sa, ako jediný spôsob dosiahnutia úspechu…
Mami nemajú čas odovzdať rozprávkou vekmi vypestovanú kultúru a ani nevedia, čo činia. Presvedčili ich, že avokádová pomazánka pre zdravie ich detí dôležitejšia, ako rodinná spolupatričnosť…
Presne tak, presne tak, pán Janošovský.
Práve čítam od Stingla OSTROV ĽUDOŽRÚTOV, mám rada cestopisy.
Takže z knihy:
„Aj prví misionári sa nad zabíjaním vdov rozhorčovali…Avšak márne. Stalo sa dokonca aj to, že misionári chceli pred uškrtením zachrániť mladú vdovu. Odviedli ju preto na misijnú stanicu.
V noci však žena ušla a vrátila sa do dediny, aby mohla byť — ako sa sluší a patrí — uškrtená.“
Chápete tú paralelu so Slovenskom?
„Uškrtíme“ si vlastný národ — ako sa sluší a patrí? A dobrovoľne?
niečo o “ ľudožrútoch“
z Európy… je to časť textu od ERAZIMA KOHÁKA o strachu:
Ľudia od času Starej zmluvy poznajú návody, ako sa majú strachu zbavovať. Napriek tomu v 3. tisícročí svoj strach iba rozmnožujeme. Ide o základnú otázku – či je pokrok niečo, čo sa hromadí, alebo ho musíme stále opakovať (aj v obchodnom rokovaní). Erazim Kohák chce veriť, že dochádza k akémusi celkovému pokroku. No v individuálnej psychike to celkom neplatí.
Spoločnosť sa mení, uvedomuje si svoje chyby, ale aj to rozšírenie úcty k druhému platí spravidla len pre ľudí vlastného kmeň.
Keď sa vrátil Odyseus z cesty domov,
z úcty k Penelope obesí na jednom lane 15 manželiek. To nebolo vnímané ako zločin (boli to jeho manželky, patrili mu a on si s majetkom môže robiť, čo chce).
Dnešná pravica povie – je to môj les, môžem si s ním nakladať, ako chcem, a to, že o 15 rokov tu už nebudem a moje deti tu budú musieť žiť s vyrúbanými lesmi, akoby nehralo nijakú úlohu. Čo sa týka individuálneho prežívania, zostávame stále rovnakí.
Podľa toho nazvu o 2 vajciach a vsuvky, že ide o rozpravku pre dospelých som čakal celkom iny pribeh…. to už aj tu budeme davať bulvarne nazvy clankom na zvysenie citanosti?
PS: nebolo lepsie dat obrazok z rozpavkovej knizky (pripdne z porno casopisu) ako z pocitacovej hry world of Dizzy? Ved prave pocitacove hry odlakali deti od citania knih
Kovald,
tak to ma ani vo sne nenapadlo, že názov bude niekto takto vnímať. MOJE myšlienky sú čisté!
Ale ak sa dá názov takto pochopiť, asi niečo na tom bude; musím si dávať lepší pozor pri tvorbe názvu. Z kritiky sa poučím. Ďakujem!
P.S. Čakali ste iný príbeh? Mrzí ma, že som Vás sklamala.
Majte aspon trochu ucty k autorskym pravam a nezneuzivajte celosvetovo zname vajce Dizzy, z cias 8-bitovy hier, na bohapustu bolsevicku politicku piesen. Z kade stiahli obrazok ? Google ? Nehanbite sa ?