Slavomíra Kotrádyová: Ako išlo vajce na vandrovku, vlastne ako išli dve vajcia na vandrovku

REakcia: Nemali sme internet, nemali sme Tesco… Ale mali sme SRDCE!
Najkrajšie miesto na svete? Na nete? Poznáš krásu blesku? Nie, lebo ty si v Tescu. Liberáli, liberáli, pravicoví liberáli, SRDCE ste nám vzali…

Slavomíra Kotrádyová

AKO IŠLO VAJCE NA VANDROVKU, VLASTNE AKO IŠLI DVE VAJCIA NA VANDROVKU
/z cyklu Rozprávky pre dospelých/

Dve vajcia, ktoré sa na seba podobali ako vajce vajcu, sa jedného dňa vybrali na  vandrovku.Išli, išli, až prišli na rázcestie. Jedno vajce láka cesta vpravo, druhé to ťahá vľavo, a tak sa rozišli.

Rozkotúľa sa vajce vpravo, kotúľa sa po nudne vydláždenej ceste nudného parku, kotúľa sa okolo prísne ostrihaných tují, do ktorých sa vtáci neodvážia, kotúľa sa okolo sterilných trávnikov, v ktorých si kvety netrúfnu rozkvitnúť. V parku je ticho ako v hrobe. Na krajinu sadá ultramodrá tma. Kotúľa sa vajce, kotúľa tou ultramodrou tmou, až sa dokotúľa k honosnej vile. „To je bydlo,“ pomyslí si vajce, „bráško môže ľutovať.“ Ťukne na dvere, len tak slabo, aby neprasklo.  Dvere sa otvoria a vyjde žena, všetko, okrem vnútorností, je na nej umelé. „Vajce?“ čuduje sa silikónová žena a pozerá sa naňho ľadovými očami. Trochu rozmýšľa, potom sa zohne, zoberie vajce, vojde do štýlovo zariadenej kuchyne a prásk ho na panvicu.Chudák vajce, dovandrovalo. Ani  ho nenapadlo, že skončí ako hemendex. A fuj, s kečupom!

Druhé vajce sa kotúľa po lesnej cestičke vľavo. Cestička je prašná a hrboľatá, no veselo sa kľukatí pomedzi strapaté stromy, slnko svieti, kvety kvitnú a vtáci spievajú, v lese to žije. Kráča, vlastne kotúľa sa vajce po tom hrboľatom chodníčku, kotúľa, len ho tak nadhadzuje, až sa dokotúľa k malému domčeku. Zaťuká na dvere, len tak slabo, aby neprasklo. Dvere otvorí žena, prirodzená ako tá cestička, prirodzená ako ten les. „Vajce?“ začuduje sa žena a pozrie sa naňho teplými očami, zohne sa, zoberie vajce, vojde do kurína a šup ho pod kvočku. Vajce si pochvaľuje: „Hm, je tu príjemne, teplo, bráško môže ľutovať.“ Leží si vajce v teple a život sa v ňom zohrieva, prúdi v ňom čoraz silnešie, až mu je tesno v škrupine, jedného dňa urobí puk a vyskočí z neho žlté kuriatko, kuriatko rastie, rastie, až vyrastie z neho sliepočka a tá sliepočka jedného dňa znesie vajíčko, z toho vajíčka sa vyliahne kuriatko, ktoré keď vyrastie, znesie vajíčko a z neho sa  zase vyliahne kuriatko…To vajíčko žije dodnes. Ak pravda nešlo na vandrovku, nevybralo si cestu vpravo a neskončilo ako hemendex. A fuj,s kečupom!

Slavomíra Kotrádyová

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

4 thoughts on “Slavomíra Kotrádyová: Ako išlo vajce na vandrovku, vlastne ako išli dve vajcia na vandrovku

  • 2. júna 2019 at 14:39
    Permalink

    Potešila. O vajci, ako šlo na vandrovku, bola moja detská obľúbená.
    A kečup k vajcu tiež nemusím…

    Reply
  • 2. júna 2019 at 17:57
    Permalink

    Potešilo, že potešilo.
    Mimochodom, deväťročný chlapec z amerického štátu Mississippi minulý rok zastrelil svoju 13-ročnú sestru pre spor o videohru. Pred pár dňami rovnako starý chlapec zatrelil matku. Prečo im nečítajú rozprávky? Napr. i tú Vašu obľúbenú Ako išlo vajce na vadrovku /ale vľavo/.
    P.S. Humánna spoločnosť = šťastní rodičia = šťastné deti. Aké budú tie naše?

    Reply
  • 4. júna 2019 at 10:08
    Permalink

    Pozeráte alebo dovolíte pozerať svojim deťom alebo vnukom rozprávky o Máši a medveďovi? Sú ruské a majú hlavu i pätu a deti z nich sa aj niečo naučia-rozumné a nie ako tie americké strieľačky a elagománie. No máme čo sme chceli. Či nechceli?

    Reply
    • 4. júna 2019 at 10:27
      Permalink

      Ja som to, pán Laco, určite nechcela, búrila som sa počas prevratu i po ňom až dovtedy, kým so mnou neurobili rázny koniec. Ale neľutujem! Nechcela som sa viezť v ich kapitalistickom vlaku a som rada, že ma vysadili.
      A čo sa týka rozprávok, rozprávky natočené za socializmu z nás vychovávali ľudí, tie porevolučné vychovávajú z detí agresorov, individualistov, povrchných konzumentov povrchnej kultúry. Má sa spoločnosť na čo tešiť, keď táto generácia vyrastie…Len čakám, kedy sa začne v školách strieľať, v Amerike je to bežné, a Amerika je ich vzor.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *