Slavomíra Kotrádyová: Autoportréty

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


/po „Nežnej“/

REakcia: Nemali sme internet, nemali sme Tesco… Ale mali sme SRDCE!
Najkrajšie miesto na svete? Na nete? Poznáš krásu blesku? Nie, lebo ty si v Tescu. Liberáli, liberáli, pravicoví liberáli, SRDCE ste nám vzali…

Slavomíra Kotrádyová

1.
Spustla krajina,
zima a mráz,
vlci zavýjajú za nami i v nás,
ryžujem zlato z rieky,
ktorá mnou preteká.

2.
Bohatstvo a chudoba,
pýcha a pokora,
sebectvo, neľudskosť, klam.
Vystupujem z toho vlaku!
Neviem kde a kam.
Len nie naspäť k vám!

3.
Je mi z vás, ľudia,
je mi z vás zima!
Pravda na háku
za rebro visí,
svedomie zaspalo,
svedomie spí si.

4.
V ďalekých prériách mojej duše
slobodný kôň letí, beží, kluše.
Vie žiť z mála,
len z toho, že cvála.

5.
Keď chytím zlatú rybičku,
budem mať jednu prosbičku,
budem mať jedno želanie:
„Nech voda čistá ostane!“

6.
Krajina mojej duše –
trópy, savany, púšte,
pohoria, priepasti, skaly,
balvan
i kamienok malý
stratený v mori DOKONALÝCH.

7.
Namieri…
Neuhnem!
Niet kam ujsť.
Pozerám, ako stláča spúšť…
Zatlačte oči mojim snom.
Vyrastú nové!
Namieri…
Neuhnem!

8.
Som!
Podpis pod vlastným obrazom!
***

OHEŇ A MRÁZ

Oheň a mráz
spáli nás.
Upokoj nepokoj.
Oheň zhas,
zohrej mráz.
P.S.Nicol, zohrej mráz,
oheň zhas!



Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Slavomíra Kotrádyová: Autoportréty

  • 5. júna 2019 at 20:52
    Permalink

    „Už veľakrát som upozorňoval, že v našom prostredí sa dlhodobo šialené nápady označujú za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za šialené.“

    Ego Chmelár
    …keď sa dobre vyspí…

    Reply
    • 5. júna 2019 at 22:01
      Permalink

      To pán Chmelár vystihol. V tých pojmoch majú hlavne mladí ľudia fakt zmätok. A o to v kapitalizme ide, aby podstata unikla. Menia sa strany ako obleky, ale telo je rovnaké — KAPITALIZMUS. Ľuďom sa to telo páči, ale aj ono zostarne, prestane byť príťažlivé, chce to čas /no času treba pomôcť/. Keď sa systém nezmení, nezmení sa nič/ myslím k lepšiemu/.
      Čo sa týka toho Ega, všetci ho máme, niektorí možno vypuklejšie. Pána Chmelára si ale vážim, je zásadový, vzdelaný, rozhľadený, má rád prírodu a VIE PÍSAŤ, ten teda VIE PÍSAŤ. Jeho antikomunizmus mi ale PREKÁŽA, čo už. OSOBNOSŤ to ale je, ten by mal sedieť na hrade, nie Čaputová. Ľudia majú radi plytčiny, nech sa potom nečudujú, že uviaznu. A čo sa týka ľavice, ostane roztrieštená dovtedy, kým ľavičiari nezačnú k sebe hľadať cestu, kým sa nezačnú počúvať, kým sa nezačnú rešpektovať, tolerovať…/tiež to celkom neviem, ale učiť sa to treba./ ALE pravicu NIE!!! NIE individualizmus, nie egoizmus!!! OTÁZKA: Človek je tvor spoločenský? Alebo NETVOR?

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *