Soňa Valovičová: Chceli sme bojovať! (Od mníchovskej zrady po národné oslobodenie) VI. časť – Bratia Rusi, nestrieľajte, sme svoji!

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Keď v okamihu, v ktorom sa pripája Slovensko so zbraňou v ruke k osudovému boju európskej civilizácie, dovoľujem si Vašu Excelenciu znovu ubezpečiť o vernosti a spojenectve slovenského národa a jeho vlády, ako aj o neotrasiteľnej dôvere vo víťazstvo. Nech Boh žehná nášmu rozhodnutiu.(Jozef Tiso)

Bezprostrednou predohrou vojny proti Sovietskemu zväzu bolo balkánskej ťaženie. Nemecko pripravovalo okupáciu Grécka – operácia Marita – už od jesene 1940. A keď koncom marca prišlo v Juhoslávii k protinemeckému prevratu, Hitler rozhodol, že s útokom proti Grécku sa súbežne uskutoční i operácia 25, t.j. útok proti Juhoslávii. Cieľom balkánskeho ťaženia bolo získať túto strategickú oblasť pred útokom na ZSSR a vytlačiť odtiaľ britské vojská, ktoré sa pevne zachytili v Grécku.

Útok, ktorého sa zúčastnili aj talianske, maďarské a bulharské vojská po boku wehrmachtu, začal 6. apríla 1941. Operácia mala bleskový spád, 13. apríla padol Belehrad a o štyri dni neskôr kapitulovala juhoslovanská armáda.

Odpor Grékov trval len o niekoľko dní viac. 27. apríla padli Atény a 30. apríla 1941 bolo už celé grécke územie pod nacistickou kontrolou. 20. mája až 1. júna 1941 uskutočnili nacisti rozsiahlu a náročnú výsadkovú operáciu Merkur a po ťažkých bojoch sa zmocnili dôležitej základne na východnom Stredomorí – ostrova Kréty.

Nepriaznivo pre Britov sa vyvíjala situácia i na Blízkom a Strednom východe. V Iraku došlo v máji 1941 k protibritskému prevratu a aj Sýria sa stala sférou vzrastajúceho nemeckého vplyvu. Nakoniec rozhodný postup britských vojsk a De Gaullových jednotiek Slobodného Francúzska zmaril Hitlerov plán získať tieto krajiny ako odrazový mostík nielen pre ďalšie útočné akcie proti Veľkej Británii, ale aj pre chystanú vojnu proti Sovietskemu zväzu.
Na Ďalekom východe pokračovali japonské vojská v stredných a južných oblastí Číny. Ťažké boje zvádzali s okupantmi komunistické partizánske oddiely a čínska Ćervená armáda. Po porážkach západoeurópskych mocností sa ťažisko vojnovej stratégie militaristického Japonska presunulo do rozsiahlych oblastí juhovýchodnej Ázie a Tichomoria. Tým sa dostali do popredia japonsko-americké a japonsko-britské rozpory. Závažným krokom k rozpútaniu veľkého vojnového konfliktu bola japonská okupácia Indočíny a ovládnutie Thajska.

Rozsah a intenzita fašistickej agresie a okupácie si vynútili aktívnu obranu všetkých národov – porobených i ohrozených. Preto protifašistické hnutie vo všetkých týchto krajinách je zákonitým javom tejto vojny i výrazným prejavom vzrastajúcej úlohy ľudových más v moderných dejinách. Celé národy – s výnimkou zradcov a kolaborantov-sa postavili do boja proti fašistickým útočníkom, za slobodu a štátnu nezávislosť.

Najprogresívnejší prúd protifašistického odboja v jednotlivých krajinách predstavuje komunistické odbojové hnutie. Najodhodlanejší, najstatočnejší príslušníci protifašistického odboja vystupujú proti okupačnej sile so zbraňou v ruke. Vrcholnou a najúčinnejšou formou hnutia je partizánske hnutie. Aj zahraničné vojenské jednotky, ktoré sa formujú na pôde spojeneckých štátov, majú nemalý vojenský, a najmä politický význam, no priorita nesporne patrí odboju na domácej pôde.

Sovietsky zväz, ktorý zostával bokom od vojnového konfliktu, uskutočnil rad opatrení, aby zabezpečil svoju obranyschopnosť a účinne čelil hrozbe nacistickej intervencie. Preto sústavné upevňovanie svojich ekonomických a vojenských síl, rozvíjanie priemyslu, hlavne zbrojného a zdokonaľovanie výcviku a bojovej pripravenosti ozbrojených síl.

Z hľadiska obranyschopnosti malo veľký význam posunutie hraníc sovietskeho štátu ďalej na západ, do oblastí, ktoré po Októbrovej revolúcii imperialisti odtrhli od sovietskeho Ruska. 17. septembra 1939, keď pod nátlakom hitlerovského Nemecka prestal prakticky existovať poľský buržoázno-statkársky štát, vstúpila Sovietska armáda na územie Ukrajiny a západného Bieloruska. Cieľom tohto oslobodzovacieho ťaženia bolo zabrániť ďalšiemu rozšíreniu fašistickej agresie na východ a ochrániť životy a majetok bratského ukrajinského a bieloruského ľudu. Obe oblasti, ktoré anektovali poľskí interventi v roku 1920, sa na základe spontánneho želania ľudu spojili s Ukrajinskou, resp.Bieloruskou SSR.

K vážnemu pokusu západných mocností vtiahnuť osamotený Sovietsky zväz do vojny došlo v novembri 1939, keď Mannerheimovo Fínsko vyprovokovalo vojenský konflikt v blízkosti Leningradu. Sovietska armáda však do polovice marca bielych Fínov porazila a zmarila tým ďalekosiahle protisovietske plány vládnucich kruhov Veľkej Británie a Francúzska. Súčasne tým posilnila i obranu Leningradu a dôležitých komunikácií vedúcich k Murmansku.
Zmeny sa udiali aj v pobaltských republikách, kde v letných mesiacoch 1940 bola obnovená sovietska moc, zvrhnutá dohodovými intervenciami z roku 1920. Sovietska Litva, Lotyšsko a Estónsko vstúpili na vlastnú žiadosť do ZSSR. So Sovietskym zväzom sa spojila i Besarábia, ktorej sa v roku 1918 protiprávne zmocnilo bojarské Rumunsko, a severná Bukovina, ktorej ukrajinské obyvateľstvo malo prirodzene náklonnosť k sovietskej Ukrajine.

ZSSR zostáva oporou i nádejou porobených národov, lebo je najvážnejšou prekážkou hitlerovského Nemecka na ceste za svetovládou. Preto sa vojnová nacistická agresia obracia definitívne na východ, aby porážkou krajiny sovietov vytvorila rozhodujúce predpoklady na svoje konečné víťazstvo.

Nový zákon Európy

Začiatok roka 1941 prináša posolstvo Veľkonemeckej ríše svetu, kde Adolf Hitler je ľudáckym perom vykresľovaný ako mierotvorca. Nemecký národ na ceste obrodenia má výsostné právo klásť nôž na krk všetkým štátom, kde sa nachádza čo i len minimálny životný priestor pre germánsku rasu. Nový svetový poriadok hádže vinu na všetky svetové strany, pričom Nemecko je postavené do úlohy obete. ,,Veľký význam a jedinečnosť týchto udalostí, ich prevratný zmysel pre budúci vývoj ľudstva plne pochopia až budúce generácie.Keď sa nemecký národ po dlhoročnom páde, morálne hlboko rozvrátený a hospodársky vyčerpaný vydal, spojený národným socializmom, na cestu obrodenia,boli vedenie i ľud rozhodnuté pracovať za budúcnosť národa mierovými prostriedkami a apelovaním na zmysel pre právo u iných. Ale už v roku 1933 ohlásili pri prevzatí moci nepriatelia Ríše v početných písomných a rečníckych prejavoch svoje rozhodnutie prekážať všetkými prostriedkami obrodeniu nemeckého národa.Iba zo svojej nenávisti voči nemeckému národu začali s novým divým štvaním a vyzývali k bojkotu nielen nemeckých zbraní, ale najmä i nemeckého človeka. Demokratické časopisy, a to aj najmenších krajín, považovali za svoju výsadu hanobiť denne najväčšiu stredoeurópsku mocnosť, urážať vedúcich mužov tohto národa, vysmievať alebo ohovárať režim a vyzývať k vojenským násilným akciám proti Ríši. Zločinecké elementy kapitalistických demokracií odmietali hnevom alebo hanou každý pokus o dorozumenie. Odmietali s nespútaným cynizmom každú požiadavku po zrovnoprávnení nemeckého národa. Nové Nemecko, odhodlané skončiť toto vydieranie, ohrozujúce úplnou skazou národ a krajinu vyvolalo preto ich veľký hnev a nenávisť. Bezcharakterní emigranti, spojení so židovskými parazitmi, ktorí opustili Nemeckú ríšu, upodozrievali nemecký národ a jeho vedenie a pomáhali tvoriť psychózu, ktorá skôr alebo neskôr musela viesť k vojne.“ (Adolf Hitler, 1. 1 1941)

Slovenská revolúcia, ktorá ústami ľudáckych predstaviteľov započala od 30. júla 1940 svojou druhou fázou – sociálnou – pokračuje víťazne smerom k národnému socializmu: ,,Národný socializmus je niečo veľkolepého. Je to grandiózna myšlienka, ktorá je základom veľkolepých skutkov, znamenajúcich spravodlivosť pre ľudí i pre národy. Národný socializmus myslí vždy na celok, na národ. Slovenská revolúcia vynúti si radikálne zmeny v obsahu, v metódach i v osobách. Národný socializmus nie je štátnou alebo spoločenskou formou. Je to nový druh spolunažívania a spolupráce nového človeka s novým človekom, ako i národov medzi sebou. Národný socializmus je hnutie revolučné. Uskutočňovať ho možno len revolučnými metódami. Rýchle, dôkladne a bezohľadne na sentimentálne city. Nemať ohľad ani na najbližších, keď sú v ceste celku. Revolúcia, nové idey, nové metódy vyžadujú revolučných ľudí. Národný socializmus v Nemecku preto zaznačil také úspechy, lebo vedel bezohľadne odstrániť každého a všetko, čo hamovalo vývoj. Národný socializmus vyžaduje celých ľudí a revolúcii oddaných mužov. Kto by ústami,aj keď len nepatrne, skutkami alebo sabotovaním národnosocialistických skutkov prekážal vývoju, ten je zradcom slovenskej revolúcie. Národnosocialistické skutky niekedy ohromujú a vyvolávajú zdesenie, neskoršie sa vždy ukáže,že práve tie zdanlivo najbezohľadnejšie a najprekvapujúcejšie skutky boli najpotrebnejšie a pre národ najosožnejšie. Ano, ide o národ. A keď ide o národ, tak i najväčšie obete sú pre nás malé. Tento nastávajúci rok bude rokom obetí. Bude rokom víťazstva slovenského národného socializmu! „(Vojtech Tuka, 1. 1 1941)

Ľudácka »mierotvorná« propaganda ide na doraz. Európa sa zmieta v krvavej vojne, no nie Hitler je vinný. Nepohodlní a menejcenní ľudia zomierajú v koncentračných táboroch, ale nie ideológia je chorá. Za všetko si môže človek sám! Nepoddáš sa – nemáš právo existovať! Neposlúchaš – nemáš právo žiť! Surový rasový princíp a demagógia na úkor všetkej ľudskosti: ,, Človek sa nedvojak zhrozí a musí sa zhroziť nad tým nerozumom a hazardovaním, do akého sa dali nahuckať pomýlené vrstvy ľudu. Vinou toho nerozumu sa dnes Juhoslávia otriasa vojnovými hrôzami. Nájdu sa síce ešte aj teraz ľudia, ktorí vravia o hrdinstve, ale to je omyl! Život má svoje zákony. Svoje zákony má aj každá doba a každý priestor. Zákonom Európy je, alebo aspoň má byť, spolupráca všetkých národov. Vidíme, že kto sa postaví tomuto zákonu a mravu Európy, toho stíha zaslúžený trest. Prozreteľnosť božia dala totiž Európe osobnosť, ktorá si uvedomila jej zákony, ktorá vie, čo chce, a splnila všetky podmienky, aby svoju vôľu mohla uskutočniť. Nemecký národ dokázal, že vie byť prvý v organizovaní, prvý v obetavosti .. Iba taký a len taký európsky národ, ktorý vie byť prvý v týchto veciach, môže najviac vykonať pre Európu a pre celé ľudstvo. Niekto Európu organizovať musí! Niekto tu musí byť prvý! A niet pochybností o tom, že to môže byť iba národ nemecký, ktorého víťazstvo bude víťazstvom všetkých ostatných národov Európy. Len toto víťazstvo môže byť víťazstvom spravodlivosti a poriadku. Každé iné víťazstvo znamenalo by len jedno: porážku Európy, porážku civilizácie, kultúry a koniec nádejam na spravodlivosť a poriadok sveta. Dura lex – sed lex! ( Tvrdý zákon – ale zákon!, pozn. autora) Z bolesti a krvi rodí sa nová Európa. Ale práve v tej bolesti, v tej krvi a obetiach je dôkaz, že tu ide o zmŕtvychvstanie, o vykúpenie a o nový život.“ (Alexander Mach, 14. 4 1941)

Hitler – mierotvorca

22. jún 1941. Správy o vyhlásení vojnového stavu medzi Nemeckom a ZSSR prišli do Bratislavy v časných ranných hodinách. Vo vládnej budove zavčas ráno panoval živý ruch, po chodbách pobehovali minister vnútra Alexander Mach, predseda vlády Vojtech Tuka, minister národnej obrany generál Čatloš, šéf ústrednej bezpečnosti a iní predstavitelia štátnych a úradných orgánov. Ohlas sovietsko-nemeckej vojny na Slovensku sa bežného života človeka nedotkol. V prvý deň celosvetového vojnového požiaru panoval na vidieku i v hlavnom meste až neobvyklý pokoj: ,,Správy o najnovších udalostiach boli známe v Bratislave v predpoludňajších hodinách a nebolo badať žiadnu nervozitu. Hoci na Slovensku úrady mali stále do činenia s agentmi Moskvy, lebo to bolo hlavne Slovensko, kde komunisti nasadili najväčšie úsilie, nepodarilo sa komunistom šíriť medzi ľudom a najmä nie medzi roľníctvom komunistickú náladu. Letákové akcie boli v zárodku udusené.Vždy sa zistilo, že tieto akcie vychádzali z kruhu agentov pracujúcich s legitimáciami, ktorými sa kryli. Napriek tejto rozvratnej práci komunistických agentov Slovensko práve teraz ukázalo sa dobre zorganizovanou baštou, ktorá v ťažkých časoch skúšky spoľahlivo odrazila komunistické nástrahy. Z celého Slovenska prichádzajú do Bratislavy správy, že po všetkých mestách a dedinách v predpoludňajších hodinách rozšírila sa zvesť o započatí vojny medzi Nemeckom a ZSSR. Podľa týchto správ všade je obvyklý nedeľný pokoj. Ľudia živo komentujú nové udalosti. Z rozhovorov ľudu je zrejmé presvedčenie, že teraz nastáva koniec komunistickému rozvratníctvu, čo bolo a je najúprimnejším želaním celého Slovenska.


Začína sa gigantický zápas slovami Hitlera: ,,Sovietsky zväz sabotážnou a rozkladnou propagandou usiloval o zničenie národno-socialistického Nemecka.“ Slovensko ako verný spojenec okamžite prerušuje všetky diplomatické styky so ZSSR dňom započatia nemeckej agresie voči Rusku. Z prezidentského paláca odchádza telegram o ubezpečení absolútnej vernosti führerovi v rozhodnom boji proti žido-boľševizmu: „Keď v okamihu, v ktorom sa pripája Slovensko so zbraňou v ruke k osudovému boju európskej civilizácie, dovoľujem si Vašu Excelenciu znovu ubezpečiť o vernosti a spojenectve slovenského národa a jeho vlády, ako aj o neotrasiteľnej dôvere vo víťazstvo. Nech Boh žehná nášmu rozhodnutiu.“

V tento deň miestni velitelia HG rozkazom dali nastúpiť svojich gardistov. Na poludnie o 12:45 hodine ozval sa do všetkých kútov rozhlasovým vysielaním ich hlavný veliteľ Akexander Mach: ,,Začal sa boj, najväčší v dejinách ľudstva. Začal sa boj ľudstva proti najväčšiemu nepriateľovi kultúry a slobody človeka a národov. Statočný Slovák cíti, že práve dnes nastalo účtovanie s najnebezpečnejším nepriateľom všetkých národov, teda aj slovanských, že nastáva účtovanie s anarchiou, ktorá si vyžiadala milióny životov, áno i ruského a ukrajinského národa. Nastáva vyúčtovanie a blíži sa koniec tohto nepriateľa človečenstva, tohto nepriateľa ľudskej kultúry, ktorý sa skrýval doteraz raz pod maskou sovietstva, raz pod maskou slovanstva. Súčasne nastáva koniec najväčšieho otroctva, aké kedy trpeli jednotlivci a národ. Na ochranu svätých hodnôt ľudstva povstala teraz najväčšia sila, najväčšia svetská moc, armáda Adolfa Hitlera a s ňou spojené hrdinské vojská fínske i rumunské a vojská ostatných národov, ktoré boli deptané alebo stále rozvrácané židoboľševizmom. Nastúpila kultúrna Európa celá.Niet pochýb, ako sa skončí boj, niet pochybností, že sa skončí víťazstvom človeka, víťazstvom ľudstva, víťazstvom národov, ktoré vedia a chcú žiť slobodne!“

Križiacka výprava proti boľševizmu

Otravovanie vzduchu mierovým posolstvom führera voči najohavnejšiemu národu pod slnkom, ktorý prenasledoval ešte aj Nemcov, naberá rýchlo na obrátkach, aby kolaborujúce národy predsa len neotvorili oči predčasne: ,, Ďaleko viac ako pol milióna Nemcov bolo takmer cez noc prinútených takmer cez noc opustiť svoju doterajšiu vlasť a odísť pred novým režimom, ktorý im najprv hrozil bezmedznou biedou a neskoršie úplným vykynožením. Zmizlo tisíce Nemcov. Nepodarilo sa nikdy zistiť ich osud, alebo pobyt.Mlčal som k tomu všetkému, lebo som mlčať musel.“

Týmto činom nemecká mocnosť odhalila samu seba ako predvoj najreakčnejších síl svetového kapitálu v celej svojej nahote. Za záujmy záchrany európskej civilizácie a kresťanskej kultúry podlou demagógiou mobilizuje všetky reakčné sily sveta proti ZSSR a jeho socialistickému systému. Dúfa, že oslabí takto dôveru a sympatie širokých más k prvému a jedinému štátu robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie: ,,V rozhodnutí Fürera je skryté tajomstvo jeho veľkého poslania.Ak sa dosiaľ mohlo vravieť, že Adolf Hitler bojuje len za nemecké právo na život, že buduje len novú Európu, dnes vstupuje do svetových dejín, pretože sa stáva bojovníkom proti najväčšiemu nebezpečenstvu kresťanstva a ľudskej kultúry – proti boľševizmu. Dnes už nejde len o Nemecko a Európu, ale o základy zdravého vývoja svetového, ktoré boli načaté rudým jedom židoboľševizmu. Dnes ide o záchranu všetkých. Vyše 20 rokov nad národmi Ruska vládne rudý teror. Národy Ruska boli najhanebnejším spôsobom využité a zneužité hŕstkou židovských príživníkov a ich pomáhačov.A proti tomuto červenému Rusku dnes pochoduje víťazná nemecká armáda. Na násilí a zločinoch postavený systém dostáva prvý úder od Európy, ktorá sa spamätala a vymanila spod tlaku židoboľševických intrigánov. Nikdy nebola oprávnenejšia vojna ako je vojna proti živlom, ktoré siahli na život národov, ktoré ničili najsvätejšie hodnoty ľudské, ktoré vytŕhali zo sŕdc ľudských úctu a lásku k Bohu a ktoré bezcitne šliapali po najšľachetnejších citoch rodinných a spoločenských. Boľševici zničili Rusko a chceli ničiť a ničili Európu a všetky ostatné kontinenty. Dnes pred Adolfom Hitlerom musí sa pokloniť aj ten najväčší jeho nepriateľ, pretože i o jeho poriadok, i o jeho dôstojnosť ide v tomto ohromnom zápase. Slovenský národ stojí verne po boku Führera, novej Európy, pretože vie, že zničenie rudého nebezpečenstva bude najväčším víťazstvom, ktoré môže byť vybojované.Rozhodnutie padlo. Len dve možnosti sú dané. Alebo bude zničené rudé nebezpečenstvo a zachránená Európa a celý svet pred jeho nákazou, alebo sa udrží jeho panstvo na skazu nás všetkých a celého sveta. Nemecká armáda a jej spojenci však bojujú za svätú vec. Preto s ňou ide i požehnanie božie a definitívne víťazstvo.

23. júna 1941 sa v Bratislave koná manifestačný pochod HG, ktorý vyjadruje svoje najvrelšie sympatie k Nemecku a ďakuje Hitlerovi, že Slovensku umožnil stať sa účastníkmi gigantického boja dvoch svetov: sveta cti a národnej hrdosti proti svetu zloby, krvavej anarchie a židoboľševizmu. Na dovŕšenie tohto protestu je symbolicky spálená červená zástava. Slovenská národ sa tak zapojil do takzvanej západnej kultúry, na čele ktorej kráča Veľkonemecká ríša: ,,Nechceme byť prosebníkmi, budeme obetovať, aby sme v novom usporiadaní národov európskych pod palmou pokoja mali my Slováci naše skromné, ale čestné miesto.Naša vďaka patrí veľkému Führerovi!

24. júna 1941 pozdravnými telegrammi führerovi a Ribbentropovi prejavom vernosti Veľkonemeckej ríši vstupuje Slovensko po boku Nemeckej ríše v boji proti komunizmu: ,,Keď v okamihu, v ktorom sa pripája Slovensko so zbraňou v ruke k osudovému boju európskej civilizácie, dovoľujem si Vašu Excelenciu znovu ubezpečiť o vernosti a spojenectve slovenského národa a jeho vlády, ako aj o neotrasiteľnej dôvere vo víťazstvo. Nech Boh žehná nášmu rozhodnutiu.“

Slovensko do vojny proti Rusku

Za silnej mediálnej propagandy 24. júna 1941 o 12. 45 prekročila v Dukelskom priesmyku Rýchla skupina slovenské hranice, aby sa chápajúc signál dejinného poslania, pod velením pplk. R. Pilfouska vydala na výpravu proti ZSSR: ,,Nadišla chvíľa, v ktorej sa s konečnou platnosťou vyúčtuje s najnebezpečnejším systémom vládnutia. Prišla osudná hodina, aby na celej čiare spravodlivého európskeho kontinentu i ostatného civilizovaného sveta vládla pravda, priamočiarosť a istota.Povstali sme v mohutnom ľudáckom prúde proti smrtonosným ranám boľševickým. Boľševizmus znamená rozvrat a biedu. Kto išiel do SSSR ako presvedčený komunista, ten sa vrátil ako nepriateľ komunizmu. Slovensko malo byť podľa Benešovho plánu výpadnou bránou a základom boľševického útoku proti ostatnej Európe. Matkou biedy a moderného otroctva človeka je židokapitalizmus. Židokapitalizmus vytvára hmotnú biedu a židoboľševizmus využíva túto biedu pracujúceho ľudstva na jeho zotročenie hmotné a ešte viac duševné. Ideme do boja so zbraňou v ruke, čo je rozkazom slovenskej cti a v splnení tohto rozkazu je naše víťazstvo. „

O účasti slovenskej armády na vojne proti ZSSR však bolo rozhodnuté ešte pred 24. júnom, konkrétne na prelome apríla a mája 1941. Vtedy minister národnej obrany gen. Čatloš požiadal nemeckého vojenského atašé na Slovensku pplk. H. Beckera, aby kompetentným nemeckým miestam oznámil, že v prípade spoluúčasti Maďarska sa na vojne proti Sovietskemu zväzu chce zúčastniť aj slovenská branná moc. Najvyššie velenie nemeckej brannej moci v tom čase však nepočítalo s účasťou slovenskej armády na realizácii plánu Barbarossa, jeho postoj sa zmenil až tesne pred začiatkom útoku. Cítiť to aj z mediálnej propagandy, ktorá sa v provládnych ľudáckych novinách takmer striktne vyhýbala informáciám o ZSSR, no s útokom na Sovietky zväz začala každodenná mediálne paľba proti boľševickému Rusku. Deň pred útokom, 21. júna 1941, najvyšším predstaviteľom Slovenskej republiky,prezidentovi J. Tisovi a predsedovi vlády V. Tukovi, nemecký vyslanec H.E. Ludin predniesol formálnu žiadosť, aby sa Slovensko zúčastnilo na ťažení proti ZSSR. U oboch sa stretla so súhlasom, a tak dňom 22. júna 1941 bol v slovenskej armáde vyhlásený vojnový stav, MNO nariadilo povolať záložníkov a doplniť útvary na plné vojnové počty. Generálom Čatlošom je nariadená organizácia Rýchlej skupiny pod velením veliteľa 2. divízie plk. gšt. R. Pilfouska, s rozkazom ihneď vyraziť za nemeckou armádou v smere Prešov – Humenné – Medzilaborce – Sanok. Jednotky Rýchlej skupiny v priestore Duklianskeho priesmyku po prekročení hraníc vošli do podriadenosti velenia nemeckej 17. armády. V tomto čase sa jednotka skladala z 1910 osôb. Na Slovensku medzitým prebehla skrytá mobilizácia, v rámci ktorej bolo do armády povolaných 68 018 záložníkov.

Úlohou Úradu propagandy vláda Slovenskej republiky podľa § 44 zákona č. 185/1935 Sl. z. je vydané nariadenie s mocou zákona zo dňa 23. júna 1941 usmerňovať tlač, rozhlas, divadelníctvo, film, slovesné výtvarné a hudobné umenie, výchovu občianstva, a to všetko v súlade so záujmami štátu a v duchu príslušných politických organizácií. Úradu propagandy je podriadená celá tlač, a pre jej cenzúru dáva všeobecné smernice , podpísané prezidentom republiky.

Do prezidentského paláca prichádza telegram z Berlína: ,, Ďakujem Vašej Excelencii za jej telegrafickú správu, že Slovensko vstúpilo po boku Nemecka do osudového boja za budúcnosť Európy a za uistenie jeho verného spojenectva. Podpísaný Adolf Hitler.“

Najväčšia vojna dejín začína. Armádnym rozkazom generála Čatloša je slovenská armáda vyzvaná na zdolanie oceľového múru proti smrteľnému nebezpečenstvu červeného boľševizmu, ohrozujúceho celú Európu a jej civilizáciu: ,,Vodca Veľkonemeckej ríše, Adolf Hitler, videl toto nebezpečenstvo a nariadil svojej armáde, aby ho zdolala a priniesla Európe a nešťastnému ruskému národu vykúpenie. Nejde tu o boj proti ruskému národu – ani proti slovanstvu. V tomto boji, ktorého výsledok je jasný, nájde v novej Európe lepšiu budúcnosť aj ruský národ.“

Slovenskom sa šíri najsilnejšia mediálna propaganda od začiatku vypuknutia vojny napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom, dokonca silnejšia ako po salzburskom diktáte a nadiktovaní politickej línie národného socializmu. Ruský boľševický ľud v očiach slovenského národa treba zlikvidovať v zárodku. Vychádza srdcervúca kniha obrodeného národného socialistu, ktorý sa vytrhol zo spárov boľševizmu. Slovák Andrej Šmith. Zanietený komunista, ktorý z Clevelandu ako delegát amerických komunistov prišiel do SSSR. Jeho idealizmus sa stratil, keď celé tri toky pobytu v Sovietskom Rusku žil ako prostý fabrický robotník a nie ako delegát amerického komunistického robotníctva. O svojich útrapách píše v knihe »Bol som robotníkom v SSSR«, ktorá sa stáva propagandistickým mediálnym hitom týchto dní.

Z dielne duchovenstva prichádzajú zvesti o zločinoch Sovietov, ako napríklad na Litve a pláne deportácie 60 000 Litovcov na Sibír, ďalej o hroziacom vyvražďovaní Rumunov a Fínov, o spálených kostoloch, otrávených vodovodoch, ožobráčených sedliakoch, či preplnených väzniciach. A to je len začiatok.

Vojnové operácie propagandou idú k víťazstvu, na štvrtý deň po napadnutí ZSSR rysuje sa porážka boľševistického Ruska a zbabelosť Červenej armády, ktorá je vykresľovaná ako neschopná brániť svoju zem: ,,V Moskve pripravujú verejnú mienku na najhoršie, na zmätený ústup. Napredovanie nemeckých vojsk deje sa v štyroch smeroch. Prvá nemecká skupina prebíja sa cez baltické štáty, majúc za cieľ mesto Leningrad. Cieľom druhej skupiny je hlavné mesto Moskva.Táto skupina prelomila už obranné línie pri Baranoviči a cez vzniklú medzeru valí sa dopredu. Tretia nemecká skupina postúpila cez Ľvov na Kijev, štvrtá nemecká skupina prekročila rieky Prut a Dnestr a postupuje na Ukrajinu cez Odessu. Jasne vysvitá, že porážka sovietskej armády sa už rysuje.“

Historický vznik boľševizmu a výstrel z Aurory mali tiež načrtnutú svoju nemennú linku cez smiešne figúrky, ktoré tvorili dejiny: ,,Prelom 20. storočia je v Rusku v znamení revolučného hnutia. Od chudáka sedliaka a robotníka, cez inteligenciu a buržoáziu, po príbuzných cárskeho domu, všetky strany a jednotlivci, keď aj nerobia vzburu, prejavujú aspoň tichú nespokojnosť. Každý podľa svojho svedomia a vedomia štve proti existujúcemu poriadku. Sedliak páli stavania veľkostatku, robotník štrajkuje, inteligencia alebo volá po sociálnej revolúcii, alebo hrá v karty. Buržoázia dáva peniaze na revolučné hnutie. Lev Tolstoj píše proklamáciu » Nesmiem mlčať! « a cár báťuška Nikolaj II. zavolal k sebe za poradcu a pobočníka podvodníka, analfabeta, mnícha Rasputina, vyhnaného z kláštora. Boľševickú revolúciu roku 1917 teda nevyvolali boľševici, nie sedliak a robotník, tí boli len nástrojom, ale » historické « osobnosti typu socialisti A. Kerenského: neurasteníka, advokáta, ktorý rád hovoril sám k sebe do veľkého zrkadla, zbabelého natoľko, že utiekol po vypuknutí októbrovej revolúcie v ženskom úbore do Fínska., Za 8 mesiacov úradovania (od februára do novembra) tzv. Dočasný úrad priniesol svojou zločinnou činnosťou viac biedy, ako Nikolaj II. za celý svoj život. Tma a bieda sa rozprestrela nad Ruskom. Zdanlivé uvoľnenie, pomalá výstavba neuspokojila ľud. Len nová šľachta a Židia sa cítili dobre.“
Gardista taktiež svojsky opisuje krvavé dejiny ruskej komunistickej revolúcie, financovanie boľševického hnutia pred revolúciou, opisuje bohaté nevesty, strýčkov a výnosy z vrážd a lúpeží pre stranu.

Nesmie chýbať ani vykreslenie »rudého cára «, ktorý sa pričinil o zradu Leninových ideálov – Stalina – tyrana, samovládcu: ,, … O Stalinovi sa povráva, že ako teológ, aby dokázal pravosť svojho politického zmýšľania, veľmi sprostým spôsobom pošpinil posvätný kalich. Pre tento čin musel hneď opustiť seminár. Pôvodne sa volal Džugasvili, ale pozmenil si ho, podobne ako židovsko-ruskí revolucionári prijal rusky znejúce meno Stalin. Lenin v svojom liste píše o Stalinovi nasledovné: » Odstráňte mi Stalina z generálneho sekretariátu, lebo nám ešte presolí celú boľševickú polievku … « Lenin poznal povahu Stalina, ktorého neviedol fanatizmus presvedčenia, ale čiste túžba po osobnej moci za každú cenu. Hromadné masakrovanie sovietskych dôstojníkov bolo korunovaním krvavého režimu. Preto tajné priezvisko Stalina v kruhoch moskovského Kremľu je Šialená gorila! „

Slovenské vojsko láme ďalej odpor nepriateľa a prenasleduje ho na ústupe. Slovenská frontová správa z 1. júla 1941 opisuje úspech svojho vojska na Ukrajine, ktorá čoskoro spozná najkrvavejšie obdobie svojej existencie z rúk wehrmachtu, ako i domácej kolaborácie banderovcov: ,,Ukrajinské obyvateľstvo víta slovenských vojakov, že ich národne oslobodzujú od komunizmu a internacionalizmu. Víta ich po mestách a dedinách slávobránami, na ktorých sú i slovenské zástavy. Nenachádzajú dosť výrazov vďaky za bratskú pomoc.Ukrajinský ľud pozoruje nás veľmi nadšene. Ukrajinský ľud sa presvedčil, že my nie sme proti nemu. My nie sme proti ruskému národu. My bojujeme proti boľševickému režimu.Boľševici chystali sa opanovať celý svet. Pripravovali útok na západe a boli by vtrhli ihneď aj na Slovensko.“

Stalinova reč ruskému národu je tlmočená do všetkých médií s posmechom i výčitkou. Boľševizmus je de facto porazený a povel »Za vlasť!« braný na ľahkú váhu. Ešte zopár propagandistických ťahov z pera kolaborujúcich štátov o úteku Stalina, o zmätenom úteku a zbabelstve boľševikov, o sadistických metódach boľševizmu a pekle utýraného ľudu v »oslobodených « mestách, o novodobých Potemkinových dedinách boľševickej propagandy, kým sovietska armáda neprejde v plnej sile do protiútoku a nad sovietskym nebom sa kvílivým zvukom nerozozvučia kaťuše …

Posledný boj je náš!


Víťazstvo Sovietov je isté. Naši básnici neboli nečinní. Napísali už víťazné pesničky, ktorých motívom je posledná sloha: Posledný boj je náš! (Moskovská pravda, 22. jún 1941

SĽUB

Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Iba Ťa prosím čakaj ma
Čakaj, hoc smútok zovrie srdce
A beznádej ho doráňa

Čakaj na mňa keď nepríde list
Na duši stratíš vieru .. viem
Ćakaj, keď budeš unavená
Pros Boha za nás každý deň

Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Prisahám – dodržím svoj sľub
Nezlom sa, keď Ti budú vravieť
Že je čas na mňa zabudnúť

Ak povie otec, cez vzlyky mať
Že už ma na svete viac niet
A čakať ustanú priatelia
Ja pravdu prinesiem v Tvoj sen

Ak bude Tvoja viera silná
Tak vojnu prežiť prisahám
Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Nazlosť smrteľným objatiam

SVS, máj 2018

(August 1941, parafrázovaná báseň Konstantina Simonova venované priamo z frontu, vlastnými slovami : . Просто я уехал на войну, а женщина, которую я любил, была в тылу. И я написал ей письмо в стихах…)

1. júla 1941 vojská armádnej skupiny začali presun na nemeckou armádou obsadené územie Sovietskeho zväzu. 6 júla 1941 sa sústredili v priestore Dobromil – Chyrov – Starý Sambor. Spojením hlavných síl Rýchlej skupiny s hlavnými silami armádnej skupiny, doplnením a reorganizáciou bola Rýchla skupina premenovaná na Rýchlu brigádu, s počtom osôb ku dňu 21. júla 1941 – 4902. K zasadeniu skupiny priamo na front sa však ukázalo ako nereálne, namiesto toho došlo k podriadeniu Rýchlej brigády veliteľovi nemeckej 17. armády a armádna skupina zostala v tyle nemeckých vojsk s úlohou udržiavať poriadok na obsadenom území.

Už v časoch ťaženia proti Poľsku, a neskôr v dozretí na východnom fronte, keď sa slovenské jednotky pripojili k nemeckej armáde a prekročili hranice slovenského štátu hustlo napätie prejavené do otvoreného protestu slovenských vojakov. Slovenský ľud videl , napriek silnej protiboľševickej propagande, v Sovietskom zväze slovanského brata a prechovával k nemu oddávna vrelé sympatie vďaka povedomiu slovanskej súdržnosti. Odpor proti vojne so Sovietskym zväzom sa začal prejavovať hlavne v bojových jednotkách slovenskej armády – najmä medzi záložníkmi. Bola zložená väčšinou z robotníkov a roľníkov, ktorí vinou mobilizácie boli nútení obliecť si vojenskú uniformu, no odmietali bojovať proti Červenej armáde. Dôkazom je prvá zrážka slovenských jednotiek s Červenou armádou 22. júla 1941 pri Lipovci. Slovenské velenie sa práve v tomto boji presvedčilo o absolútnej neochote záložníkov bojovať po boku Nemcov proti ZSSR a o slovanských náladách v mužstve. Už v prvom boji malá skupina vojakov – volajúc: „Bratia Rusi, nestrieľajte, sme svoji!“- využíva paniku a prechádza k Ćervenej armáde.

Rýchla brigáda bola 22. júla 1941 zasadená do boja pri Lipovci, v ktorom utrpela značné škody, v dôsledku ktorých podľa hodnotenia gen. F. Čatloša už »nebola ďalšej bojovej činnosti schopná.«

Bitka pri Lipovci v zrážke slovenských jednotiek Rýchlej divízie s Červenou armádou bola prelomovou fázou slovanského povedomia slovenskej armády, odmietnutia poslušnosti ľudáckej politiky a protifašistických nálad. Už v prvom boji Slovákov proti slovanským bratom na východnom fronte tak malá skupina vojakov prešla k Ćervenej armáde. Nastáva organizovaný prechod väčších i menších skupín slovenských vojakov .

O prejavovaných náladách odporu svedčí aj rozsudok nad Cyrilom Murínom, ktorý verejne vyhlásil, že proti Rusovi – Slovanovi bojovať nebude. Na základe všeobecnej nespokojnosti bola Tisova vláda donútená odvolať mnoho tisíc záložníkov z východného frontu. Vsadila na mladšie, ľahšie zmanipulovateľné ročníky. Reorganizácia sa týkala cca 8000 mužov, ktorí postupovali v dvoch sledoch južným úsekom frontu /Charkov – Kaukaz – Krym/. Cesta plná zverstiev hitlerovskej armády na miestnych obyvateľoch otvára oči aj tým najzarytejším optimistom. Ozýva sa cit pre spravodlivosť a súcit s trpiacimi, nastáva vnútorná vzbura i odpor proti vojne a nemeckému fašizmu. Neochota bojovať, sebazranenia, prvé individuálne i skupinové prechody na stranu Červenej armády sú neklamným dôkazom rozširujúceho sa protifašistického hnutia medzi slovenskými vojakmi .

Dňa 25. júla vydal Ferdinand Čatloš, po predchádzajúcom súhlasnom rozhodnutí Adolfa Hitlera, armádny operačný rozkaz č. 7, podľa ktorého sa z mužstva aktívnej služby vytvorila Rýchla (v skutočnosti neplnohodnotná motorizovaná) divízia pre boj na fronte a zo zvyšku doplneného záložníkmi najmladších ročníkov Zaisťovacia divízia, pre plnenie úloh na okupovanom území. Staršie ročníky záložníkov sa odsunuli do zápolia. Veliteľom Rýchlej divízie bol 1. augusta vymenovaný plk. J. Turanec, veliteľom Zaisťovacej divízie sa stal plk. A. Malár. Novou organizáciou slovenského vojska na východnom fronte a jej redukciou sa na Slovensko spolu s gen. Ćatlošom vrátilo 35 623 mužov.

Na Slovensku medzitým pracuje ilegálne hnutie vyzývajúce do boja proti fašizmu: ,,Prisluhovači Hitlera a zradcovia slovenského národa vháňajú Slovenský štát do vojny na bratovražedný boj. Nemecko potrebuje svojich belfučov, lebo vie, že sám na národy Sovietskeho zväzu nestačí. Ľudstvo má však už dosť krviprelievania a nepotrebuje žiadnych víťazstiev pre okupantov vykúpených krvou a slzami žien a detí. Ćo nám vlastne prinieslo „priateľstvo“ Nemecka? Fašistické vojská, nemecké deti vyjedli múku našej zeme. Dnes slovenský pracujúci človek musí stáť pred pekárňami a obchodmi a prosiť o kúsok chleba! Demagógia utešuje ľudí, že múky je dosť. No realita vraví o inom – deň čo deň sa znižujú dávky chleba i múky, deň čo deň je všetkého menej a každým novým dňom rastie dražoba. Muži musia bojovať za záujmy svojich vrahov a ich ženy a deti hladujú. Naše fabriky prešli do nemeckých rúk. Zbrojovka v Považskej Bystrici, škodovka v Dubnici, Štátne železiarne v Podbrezovej, magnezitka a dynamitka v Bratislave patria pod sieť Herman-Göringových závodov, mauthnerka v Ružomberku, textilka v Žiline, celulózka v Źiline a Ružomberku, píly v Turanoch, v Podzámku, slovom všetky väčšie závody na Slovensku sa dostali do rúk skupiny okolo Deutscher Bank. Toto je sľubovaný prevod kapitálu do rúk národa? Toto je ten pravý slovenský národný socializmus? Na Slovákoch a Slovenkách v uniforme i v civile, na ženách, na matkách – na ich pleciach teraz spočíva kus zodpovednosti za náš vlastný osud. Ak nechcú byť otrokmi, nesmú chcieť vojnu, musia chcieť slobodu a mier. Teraz nastáva ten čas bojovať všetkými svojimi silami proti nemeckým okupantom a ich prisluhovačom. Či majú strach pred perzekúciou? A čo im vlastne zostáva? Len front a na nej smrť, letecké útoky a v nich tiež smrť! Tak čoho sa majú strachovať? Či môžu stratiť viac ako tieto okovy? Boj začal! Nezačal ho Sovietsky zväz, lebo si neprial vojnu a hlad národov. Ten, kto s mečom žije, s mečom i zhynie! “ Krvavý východný front sa otvára …

Na úsvite oslobodenia


Fašistické prepadnutie ZSSR vyvoláva takto nielen oslobodzovaciu vojnu celého ľudstva, ale vytvára aj jednotný front celého sveta pod vedením ZSSR, ktorý reakčné sily Európy v období Mníchova znemožnili. V tomto fronte po boku 200 miliónov sovietskych občanov bojuje 400 miliónový čínsky národ, 350 miliónov Indov, 130 miliónov amerického ľudu, národy Britskej ríše, a predovšetkým pracujúci ľud celého sveta, všetky Hitlerom potlačené národy.
Útok Nemcov proti socializmu do tohto frontu viac a viac privádza aj potlačený taliansky a japonský ľud. Vzniká iná politická situácia než bola v období Mníchova. Dva roky trvajúca vojna, dva roky mierovej prípravy ZSSR, bezvýhľadnosť nemeckého imperializmu, rozmach revolučného hnutia pracujúcich más a potlačených národov, mohutný vzrast vplyvu socializmu a Sovietskeho zväzu – to všetko umožňuje Sovietskemu zväzu zaujať vedúcu úlohu v tomto oslobodzovacom boji ľudstva. To je záruka i proti plánom kapitalistov na diktovanie kapitalistického mieru.

Nemecký imperializmus útokom na ZSSR dokazuje svoju zúfalú situáciu. Vsadil všetko na poslednú kartu. Nevie skončiť vojnu na západe, tak robí samovražedný pokus zachrániť sa pred katastrofou likvidovaním Sovietskeho zväzu a európskeho revolučného hnutia. Je zločinom nad znásilnenými národmi hnanými na smrť proti jedinej nádeji všetkých utlačovaných. Je rovnakým barbarstvom ako neslýchané vraždenie detí, žien a mužov v dobytých mestách a vydávanie týchto vrážd fašistov na vrub Sovietov.

Stalin vo svojej historickej reči národom vysoko vyzdvihol tento rozhodujúci význam oslobodzovacieho boja, kde zdôraznil, že výhoda fašistického útoku je len epizódou proti možnostiam, ktoré Sovietsky zväz ako prepadnutý na čele celého ľudstva dostáva do rúk.
Slovenský národ pod vedením komunistického hnutia je taktiež mobilizovaný do tohto revolučného boja za oslobodenie. Hitler-Tiso- Tuka vypovedali vojnu bratským národom, slovenský národ však vypovedá vojnu Hitlerovi, Tisovi, Tukovi. Tiso-Tuka-Mach sa boja opýtať slovenského národa na jeho vôľu. Nech teda pocítia, aká je táto vôľa Slovákov, ako odmieta náš národ pred dejinami zodpovednosť za tento zločin zradcov národa

Mor ho!


Slovensko započína nekompromisnú a vytrvalú cestu oslobodenia k víťazstvu len vďaka ilegálnej činnosti komunistického hnutia. Keďže slovenský národ patrí k tým porobeným národom, ktoré sa stali obeťou hitlerovského fašizmu, záleží na každom jednotlivcovi, ako sa postaví k tejto úlohe. Tým prvým hlavným krokom na ceste k oslobodeniu sa stávajú sabotáže. Vedenie klérofašistického Slovenského štátu bije na poplach. Z prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB prichádzajú tajné príkazy o postupe proti tejto činnosti, no čím väčšia ich snaha, tým väčšie úsilie a zomknutie porobeného národa.

Organizovanie sabotáži preberá plne do svojich rúk komunistická strana. Slovami Stalina – nepriateľovi sa nesmie ponechať ani gram obilia, ani liter benzínu, tak nastupuje nová etapa vedenia záškodníckej činnosti v neprospech hitlerovského štátu. Ona sa dnes stáva najdôležitejšou a hlavnou činnosťou komunistov, jej sa podriaďuje celá činnosť strany vo všetkých odvetiach a začínajú sa prinášať tie najväčšie obete v boji proti fašistickému nepriateľovi.

Rajóny, okresné i miestne sa dávajú do pohybu. K organizovaniu záškodníckych skupín sú vybratí najschopnejší jedinci. Ide o všetko. Dôraz sa kladie nielen na schopnosti, ale aj na maskovanie. Ľudia, ktorí sú nápadní svojim vzhľadom, či už výškou, hmotnosťou a pod nie sú pre kormidlo v rukách žiadúci. Za kuriérov sa vyberajú ženy. Kde a ako sa sabotuje
Vo fabrikách sa ničia stroje ako aj ostatné zariadenia. Zakladajú sa ohne, zapaľujú závodné budovy, skladištia pohonných látok, surovín a dopravných prostriedkov. Zapchávajú sa rúry, prívodové a odvodové kanály, poškodzuje sa a prerušuje osvetlenie.Znečisťujú sa mazacie látky, oleje primiešaním piesku, či rozomletého skla a pod. Otvorená činnosť záškodnických skupín vo fabrikách musí byť inšpirátorom tichej masovej sabotáže všetkých robotníkov fabrík – spomaľovanie práce, plytvanie surovinami, zaraďovanie ešte použiteľných surovín medzi odpad, úmyselné vyrábanie výrobkov horšej akosti.

K ďalšiemu kroku sabotáží patrí zapaľovanie veľkostatkárskych obilí a veľkých lesov. I keď je Slovensko obilnicou, kde sa za normálnych okolností ujde obilia na každého Slováka viac než dosť, tiso-tukovská klika pridelila Slovákom hladovú dávku. Všetko obilie sa stráca vo fašistickom Nemecku. Obilia malých roľníkov sú však zapaľovať zakázané.

Železnice. Keďže sa po nich prepravujú prevažne fašistické vojská, sú sabotáží ďalšou obeťou. Vytrhávajú sa koľajnice, ničia podjazdy a nadjazdy tratí, ničia sa železničné mosty, poškodzujú a ničia sa dôležité zariadenia železničných staníc ako sú výhybky, telefóny, telegrafy, signalizačné zariadenia, elektrické vedenie. Vykoľajujú sa vlaky s nemeckým vojskom i vlaky s vojenským materiálom. Na tento účel sú vyhradené osobné inštrukcie. Nesmú sa vykoľajovať osobné vlaky a vlaky vezúce slovenské vojsko. K príkladom masovej sabotáže železníc patrí i systematické spomaľovanie jazdy, plytvanie pohonnými látkami, mazanie znečisteným olejom, nepresné vykurovanie a vypravovanie vlakov – všetko podľa fantázie jednotlivcov.

Čo sa týka ciest, tu sa záškodnickými skupinami ničia mosty, podjazdy i nadjazdy, zatarasujú sa, či posypávajú ostrými predmetmi na prepichovanie pneumatík. Čo sa týka zasa ich následných opráv, tie sa vykonávajú nedbanlivo, s čo najmenším pracovným tempom.

Klerofašistická vláda Slovenska Tiso-Tuka-Mach nahnali Slovákov do bratovražedného boja, časť slovenskej armády už dnes stojí zoči-voči Červenej armáde. Slovenská armáda sa skladá prevažne, či už mužstvo, či dôstojnícke zbory, z ľudových elementov. No sú to práve oni, ktorí sa stavajú záporne a zamietavo k hitlerovskému fašizmu. Znemožnenie všetkými silami zneužitiu armády pre protiľudové ciele je ďalším článkom sabotáže. Protifašistická nálada, hlboko zakorenená v našich vojakoch sa prejavuje v sabotážnych činoch ako je ničenie vojenského materiálu, v odopieraní ísť na front, dezerciách a prechádzania na sovietsku stranu hneď pri prvej príležitosti. Vojsko z ľudu ide s ľudom a odmieta strieľať do svojich. Najosvedčenejší a najspoľahlivejší vojaci potajme školia medzi sebou menej skúsených a odovzdávajú im informácie ako správne narábať s výbušninami a strelnými zbraňami. Všetko sa orientuje samozrejme na sabotáž v takej opatrnosti, že mnohokrát zmiznutie väčšieho množstva uskladneného muničného či strelného materiálu mizne bez spozorovania.

Agitácia a propaganda je taktiež účelovo riadená, nakoľko klérofašistická propaganda pokračuje aj naďalej v demagogických klamstvách a zverstvá fašistických vojsk pripisuje na vrub Červenej armády. V tomto smere sa nemenia sabotážne metódy – rozdávanie letákov z ruky do ruky, ich rozhadzovanie pod brány, do dvorov, za ploty, šepkaná propaganda. V tomto sa angažujú prevažne statočné slovenské ženy. Veď na udanie a dolapenie doplácajú vždy celé ich rodiny.

Keby niet ilegálnej činnosti komunistického hnutia, Slovensko by nebolo pripravené. No teraz sa karta obracia a všetka činnosť, všetka obeta, všetka sebadisciplína začína žať svoje prvé plody. Nastáva čas pravdy. Na Slovensko sú posielaní v prvých septembrových dňoch parašutisti, ktorí sa skrývajú v lesoch a statočný slovenský ľud im všemožne pomáha, aby nacistické vojská nemali najmenšiu šancu ich nájsť. Títo parašutisti sú určení pre Slovensko, aby robili sabotáže a zaúčali obyčajný ľud k obrane. Prví parašutisti, ktorí boli zhodení pri Miškolci v Maďarsku boli vojakmi v bývalej československej armáde a v roku 1939 utiekli do ZSSR. Hlásenia o zhodení parašutistov sa začínajú množiť každou hodinou

A ty, mor ho! – hoj detstvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu., a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom : mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom! –


Bojovým pozdravom slovenských partizánov, ľudových bojovníkov proti fašizmu sa stáva Chalupkova národná báseň MOR HO! Boj na život a na smrť je tu...

zdroj:
Dejiny SNP 1944, Bratislava 1984, I.zväzok, str.100-102
Rok 1941 prinesie dokončenie najväčšieho víťazstva dejín. In Slovák. 1. jan. 1941, roč. 23, č. 1, s. 1.
TUKA, V. Do nového roku slovenskej revolúcie. In Gardista. 1. jan. 1941, roč. 3, č. 1, s. 1.
MACH, A. Zákon Európy. In Gardista. 14. apr. 1941. roč. 3, č. 85, s. 1.
Ohlas sovietsko-nemeckej vojny na Slovensku. In Slovák – mimoriadne vydanie. 22. jún. 1941, roč. 23, č. 142, s. 1.
Začal sa gigantický zápas. In Slovák – mimoriadne vydanie. 22. jún. 1941, roč. 23, č. 142, s. 1.
Slovensko prerušilo diplomatické styky so SSSR. In Gardista. 22. jún. 1941, roč. 3, č. 140/b. s. 2.
MACH, A. V pevnej jednote gardistického kamarátstva. In Gardista. 22. jún. 1941, roč. 3, č. 140/b. s. 2.
Prečo došlo k vojnovému stavu medzi Nemeckom a SSSR. In Slovák – Pondelník. 23. jún. 1941, roč. 3, č. 22, s. 1.
Úspešný a plánovitý postup nemeckých vojsk. In Gardista. 24. jún. 1941, roč. 3, č. 141, s. 1.
Radostné vzrušenie na celom Slovensku. In Gardista. 24. jún. 1941, roč. 3, č. 141, s. 3.
Slovenskému národu! Prejav vernosti Veľkonemeckej ríši. In Gardista. 25. jún. 1941, roč. 3, č. 142, s. 1.
Slovenské vojsko prekročilo hranice. In Slovák. 25. jún. 1941, roč. 23, č. 144, s. 1.
Úlohy Úradu propagandy. In Slovák. 25. jún. 1941, roč. 23, č. 144, s. 3.
Führer prezidentovi Dr. Tisovi. In Gardista. 26. jún. 1941, roč.3, č. 143, s. 1.
ČATLOŠ, F. Armádny rozkaz. In Gardista. 27. jú. 1941, roč. 3, č. 144, s. 1.
Slovák – robotník zo SSSR odhaľuje pravú tvár SSSR. In Gardista. 25. jún 1941, roč. 3, č. 142, č. 4.
Zločiny Sovietov na Litve. In Gardista. 27. jún 1941, roč. 3, č. 144, č. 4.
Prelom frontu na Moskvu! In Gardista. 28. jún. 1941, roč. 3, č. 145, č. 1.
Smiešne figúrky, ktoré tvorili dejiny. In Gardista. 28. jún. 1941, roč. 3, č. 145, č. 3.
50 ľudských životov za 341 000 rubľov. In Gardista. 12. júla 1941, roč. 3, č. 158, s. 4.
SSSR bez generálov. In Slovák. 29. jún. 1941, roč. 23, č. 148, s. 4.
Ukrajinci ďakujú Slovákom. In Gardista. 3. júl. 1941, roč. 3, č. 148, s. 3.
ČATLOŠ, F. Ukrajinský ľud vidí vo vás osloboditeľov. In Gardista. 13. júl. 1941, roč. 3, č. 157, s. 3.
NÁLEPKA, J. Kapitán Repkin. Bratislava.Vyd. Andrej Macko, Spišská Nová Ves 2012, ISBN: 978-80-9699-091-7, s. 61.
SEGEŠ, V. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha 2015. Vyd : Ottovo nakladateľstvo, kapitola 18, s. 296 – 315. ISBN: 978-80-7451-469-2
Leták ilegálnej KSS rozmnožovaný a rozširovaný v Nitre. Nitra, júl 1941. AÚML ÚV KSS, f.ÚV/1, a.j.95, č.2602, cyklostyl.
Stanovisko ilegálnej KSS k situácii po prepadnutí ZSSR fašistickým Nemeckom.AÚML ÚV KSS, f. ÚV/1, a.j.93, č.7699, cyklostyl.
Prípis Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o postupe proti sabotážnej činnosti členov ilegálnej strany s pripojenými Inštrukciami pre rajónne, okresné, obvodné a miestne vedenia KSS. , 11.august 1941.AÚML ÚV KSS, f.ÚV/1, a.j. 237, č.2689, cyklostyl, originál.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom