Svojim energickým a zmužilým odporom, svojim povstaním ukazujúc Slováci príklad všetkým národom Ćeskoslovenska, sú vzorom ozajstnej statočnosti. (Iľja Erenburg)
Včera, 29. augusta 2020 slovenská bábková vláda spolu s prisluhovačmi obracačov kabátov a bezcharakterných odrodilcov nastúpili cestu stratégie jednoznačnej dezinformačnej falzifikácie dejín. Na posvätnej pôde Múzea SNP bol slovenský národ priamym svedkom neoliberálnej fašizácie Slovenska a zákazu vstupu do areálu komunistom, ktorí mali vo svojich predchodcoch leví podiel na SNP. Bábková vláda SR, ktorá nemá v úcte národnooslobodzovací zápas našich predkov, priamo zapredala svoje charaktery západu a slúži im, eskalujúc napätie spoločnosti, ako marionetka treťotriedneho divadla. Bábkoherectvo má v krvi. Nechajme však rozhorčenie bokom a vráťme sa k reálnym dejinám, ktoré riaditeľ múzea Mičev označil ako mýtus komunizmu a pozrime sa na fakty histórie, ktoré sú nepopierateľné.
1/ Komunisti verzus mníchovská zrada
Komunistická strana Československa tesne pred mníchovským diktátom na stránkach Rudého práva tvrdo odsúdila nešťastné pokusy vládnucej buržoázie hazardovať s vlastným národom a po prijatí diktátu po boku všetkých vlastencov vyjadrila apel slovami Klementa Gottwalda na Beneša presvedčiť ho zvrátiť chod udalostí. Mohli sme sa vari ubrániť? Áno, mohli!
FAKT: Bola zmluva – Sovietsko-československá zmluva zo 16. mája 1935. Bola to vzájomná pomoc pri útoku tretím štátom. Zmluva pozostávala zo 6 článkov, s pripojeným protokolom v troch častiach, s platnosťou na 5 rokov. Západné mocnosti nás zradili, napriek spojeneckej zmluce s Francúzskom z 2. mája 1935, no zradil nás Stalin? Stalin svoj záväzok dodržal, presunutím vojsk k hraniciam! Moskva bola pripravená bojovať s Hitlerom za Československo! Boli to komunisti, ktorí nám ponúkli ako jediní svoju pomoc!
A Hitler? Trúfol by si obsadiť Československo za týchto podmienok? Nie! Beneš pomoc odmietol a Západ ho obetoval pre vlastné ciele.
FAKT: Norimberský procese . Wilhelm Keytal, vo vojenskej hierarchii najmocnejší muž po boku Hitlera. Keď padla otázka či by Nemecko napadlo Ćeskoslovensko v roku 1938, ak by západné mocnosti Prahu podržali, Keytalova odpoveď znela: ,,Samozrejme, že nie. Z vojenského hľadiska sme neboli dostatočne silní. Cieľom Mníchova bolo vytlačiť Rusko z Európy, získať čas a dokončiť ozbrojenie Nemecka.“
2/ Komunisti verzus klérofašizmus
Na základe tvrdého komunistického odporu proti vláde ľudákov a fašizácii Československa je 23. januára 1939 rozpustená Komunistická strana na území Slovenska, novou vládou bábkovej Háchovej vlády. Nastáva prenasledovanie, perzekúcie, teror, zatýkanie, Ilava, koncentračné tábory , ukončenie ľavicových médií. Komunistická strana prechádza do ilegality. 14. marca 1939 je vyhlásený tzv. samostatný slovenský štát, ktorý sa Berlínskou dohodou . Tento systém priamej kontroly zakotvoval základný dokument upravujúci vzťahy slovenského štátu a Nemecka – tzv. ochranná zmluva (Schutzvertrag) z 23.marca 1939. Nový štát dal ňou svoju nezávislosť a integritu pod ochranu ríše, pričom sa v rozsiahlej miere vzdal svojej suverenity tým, že nacistom umožňoval zriadenie tzv. ochrannej zóny medzi hranicami protektorátu a východným okrajom západoslovenských Karpát.
FAKT : Prípisy Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o dodržiavaní predpisov pri zaisťovaní komunistov podávali pravidelne tajné dôverné príkazy ako naložiť so zaistenými – a to bez meškania eskortovať do zaisťovacieho koncentračného tábora v Ilave. V nových podmienkach, spojených s likvidáciou Československa sa stala komunistická strana najorganizovanejšou a najmasovejšou silou antifašizmu. Komunistická strana bola politickou silou slovenskej spoločnosti, ktorej pripadala ako jedinej úloha odhaľovať ľudácku nacionálnu demagógiu a v tejto línii rozpracovávať myšlienku spojeného boja za demokraciu s bojom za socializmus. Svoje stanovisko k ľudáckemu režimu komunisti sformulovali veľmi jednoznačne už pri príležitosti 1.mája 1939. Nikto iný to neurobil! Na ťažko prístupných miestach boli vyvesené červené a československé zástavy, na múroch a plotoch protifašistické heslá. Bol to čas, keď sa slovenská verejnosť dozvedá aj o protifašistickej činnosti ilegálnej organizácie.
Komunisti verzus národnooslobodzovacie hnutie
Hlavný a neodškriepiteľný podiel na národnooslobodzovacom hnutí mala Komunistická strana.
FAKT: V novembri roku 1941, keď vstúpil klérofašistický štát do Paktu proti Kominterne, sa perzekúcie zostrili natoľko, že bolo potrebné vypracovať systematický plán na ochranu ľudí prenasledovaných režimom. Dokument Organizačný štatút Bojových jánošíkovských družín, dokončený v apríli 1942, je výslednicou práce tohto cieľa i manuálom. Prvá bojová jánošíkovská družina na Slovensku vznikla začiatkom roku 1942. Založili ju komunisti na Pirnagovom vrchu v chotári Vinné, okres Michalovce. Aktérmi tejto skupiny boli Pavol Boroš z Vinného a Ladislav Szabó z Humenného v ilavskej väznici v prvej polovici roku 1941. V prvej polovici roku 1942 v bojových jánošíkovských družinách sústredených približne 500 partizánov. Tieto prvé jánošíkovské družiny boli odrazovým mostíkom začínajúceho partizánskeho ozbrojeného ľudového hnutia v zložitom období protifašistického zápasu a pýchou našej vlasti. Partizánske hnutie silne pôsobilo aj na slovenské vojsko rozmiestnené na východnom fronte. Za pomoci sovietskych partizánov organizovali komunisti prechody slovenských vojakov na bratskú sovietsku stranu. Všetky okupované štáty a malými národmi sa počas vojnových rokov pripravovali na národnooslobodzovací boj. Pripravovalo sa i Slovensko. Hlavným architektom SNP bola Komunistická strana na čele s Gustávom Husákom, ktorému predchádzala osem mesiacov pred spustením povstania Vianočná dohoda (Husák, Šmidke, Novomeský). Úloha bola o to ťažšia, že slovenský štát bol plne pod kontrolou nacistov, ÚŠB pracovala svedomito a žaláre „zradcov“ slovenského štátu boli preplnené najlepšími ľuďmi, ktorých slovenská zem zrodila.
Ľudácky fašistický režim , rovnako ako dnes neoliberálny bábkový režim, považoval slovenských komunistov právom za svojho úhlavného nepriateľa a protivníka, proti ktorému sústreďuje nielen politickú kampaň, ale najmä svoj mocenský aparát, políciu, žandárstvo a ústredňu štátnej bezpečnosti ÚŠB. Mnoho raz bola rozbitá sieť straníckych spojení i celých organizácií, pozatýkaných ľudí. Tisíce komunistov prešlo ÚŠB, súdmi, Ilavou. A predsa – strana žila ďalej. Prečo? Ľudia sa zakalili, stvrdli pod údermi, na vlastných skúsenostiach sa naučili lepším metódam konšpirácie, politickej práce v ťažkých podmienkach ilegality a perzekúcie. Tak v ťažkých zápasoch boja proti fašizmu vyrástli tisíce statočných bojovníkov, obetavých, oddaných boju, slovenskému pracujúcemu ľudu a veci komunizmu, v práci a boji ostrieľaných a skúsených, ktorí boli dušou protifašistického zápasu, neskôr hlavnými organizátormi národnooslobodzovacieho boja, partizánskych oddielov a Slovenského národného povstania.
TOTO SÚ FAKTY! NECH ŽIJE PRAVDIVÝ ODKAZ SNP!
Zdroje:
Zmluva s Ruskom podpísaná. Vzájomná pomoc v prípade útoku tretím štátom. In Slovenský denník. 17. máj. 1935, roč.18, č. 115, s. 3.
STARIKOV, N.: Stalin, spomíname spoločne. Vyd : Torden. 2018. s. 156-157. ISBN : 978-80-89903-01-6.
Nová slovenská vláda. In Slovák. 21. jan. 1939, roč. 21, č. 17, s. 1.
Samostatný slovenský štát pod ochranou Nemecka. In Národná Jednota. 18. mar. 1939, roč. 20, č. 11, s. 1-2.
Prípis Okresného úradu, ktorý uplatňuje nariadenie o zastavení činnosti a rozpustení KSČ na Slovensku. 17. feb. 1939. Dejiny SNP 1944. 3 diel. s. 15.
Prípis Prezídia ministerstva vnútra a ÚŠB o dodržiavaní predpisov pri zaisťovaní komunistov. ćislo : 11026/4-1942 ÚŠB., 27.apríl 1942 ,. ŠOKA Trebišov č.441/1943, cyklostyl, originál. Dejiny SNP 1944. 3 diel. s. 115-116.
ČIERNY, J.: Slovenské národné povstanie a medzinárodné vzťahy. Bratislava 1974.
Vďaka, Sonka!
Ste bojovník!!!