![](https://i1.wp.com/davdva.sk/wp-content/uploads/2020/12/134352159_3543988785686903_786356299549532956_n.jpg?resize=617%2C347&ssl=1)
KTO OTČINU HANÍ, ZAPREDÁVA VRAHOM .. Zaspieval raz básnik pieseň o Slovensku O Slovensku spieval - vyplakal svoj cit Ako každý kvietok dávno dýchal vôňou A orly sa niesli hrdo do výšin Zavzdychal si básnik nad Slovenskom drahým Že Tatra sa skryla smutne do tieňa Že nevidí oko zlatohlavé zory Len červený rubáš v stráňach Kriváňa Ach, všetko je iné, kvietky zvädli chladom Jedni srdcia choré, druhé odpadli Do uší sa dobýja škrekľavý krik vrán Slovač zachorela ťažko na duši Živá krása v Karpatoch padla do kolien Neprestiera tiež viac závoj zlatistý Tam krv hrdá v žilách už viac nekoluje - Syn vrahov usadil za stôl otcovský Bože môj, Bože môj, ktože to napraví Kto Slovensku zmyje škvrny hanebné Kto napojí slávou smädné srdce jeho Ktože mu vylieči rany potupné ? Nepýtaj sa básnik, my nič nečakáme Neplač nad nami, utri svoje slzy Tomu nepomôže mocná ruka božia Kto za svoju mať život nepoloží Ako vravíš - ak Slovač nechce poznať Ćesť Lepšie bude, ak sa v kameň obráti Kto otčinu haní, zapredáva vrahom Ćas krvavých vĺn si plne zaslúži ! SVS, 31. dec. 2020