Soňa Valovičová: Kto vzkriesil z mŕtvych piesne svojho ľudu (spomienka na Jána Kollára)

Len národ treba pokladať za nádobu ľudskosti a keď zvoláš Slovan! má sa ti ozvať: človek!

Dnes 29. júla 2020 si pripomíname 227. výročie narodenia veľkého syna nášho národa, Janka Kollára.* 29. júl 1793 † 24. január 1852

Ján Kollár sa narodil v 1793 v Mošovciach, v Turčianskej stolici. Celý svoj život prežil medzi Slovákmi, až na posledné štyri roky, ktoré strávil vo Viedni, kde usilovne pracoval na budúcom vzdelávaní slovenského národa. V Pešti pôsobil ako evanjelický farár, zveľadil cirkev, vybudoval slovenskú školu a napísal jej Čítanku. Stvoril veľké básnické dielo Slávy dcéra, ktorou pôsobil na celú vtedajšiu i neskoršiu československú mládež. Skoro všetky študijné almanachy 1830-1840 sú plné kollárovčiny. Od neho sa učili básnici ako Ján Hollý, neskôr Samo Chalupka, Karol Štúr. Jeho tvorba bola nevyčerpateľným prameňom slovenských básnikov, rovnako ako idea slovanskej vzájomnosti. Je to Ján Kollár,, ktorý je tvoriteľom a nositeľom snov o všeslovanstve.

»Nechte cizích, hajte vlastních zvyků, pěknáť byla předků prostota: nedbejte nic novotících křiků, nechte cizích, hajte vlastních zvyků .. « Takto nás učil veľký syn Slovanstva, Ján Kollár a tak nás učí i zákon sebaudržania. Nemusíme preto nenávidieť cudzinu, nemusíme byť šovinistami, a už najmenej sa báť pokroku, vývinu – a jednako TREBA sa pridŕžať SVOJSKÝCH ZVYKOV. Náš slovenský národ v priebehu storočí vstrebal do seba veľa cudzích elementov, dobrých aj zlých, no tých zlých, ako to dnes vidno – viac! To je už tak v povahe ľudí, radi opičia cudzinu, takmer sa hanbia za materinský jazyk a Slováci zvlášť. Preto sa náš národ v tomto pokolení stráca! Držme sa všetkého, čo patrí k nášmu národnému charakteru – reči, zvykov, ľudovej slovesnosti, kultúrneho dedičstva, morálnych a ľudských zásad, a hlavne dnes tak potrebnej – spisovnej čistej materinskej slovenčiny! Naši národovci, naši predkovia, celý svoj život bojovali za budúcnosť, v ktorej dnes žijeme my. Pamätali na svoje potomstvo, hoc ako vzdialené. Chráňme si toto dedičstvo, hoc by nás odrodilci chceli roztrhať na kusy!

Ján Kollár vo Viedni 1849-1852

Po roku 1848 razí si miesto myšlienka, aby boli odmenení národovci verní dynastii Habsburskej podľa cisárskeho slova »Gleichstellung aller Nationalitäten« [Rovnosť všetkých národov., pozn. autora]. Hlavným zástancom tejto idey bol poslanec, univerzitný profesor cirkevného práva, rytier Helfert, štátny podsekretár ministerstva pre veci učebné, ktorý sa zároveň vyjadril: ,, Zásada rovnoprávnosti bola u mňa nepochybná.“ Keďže do úvahy prichádzalo i Slovensko a zmiernenie jeho ťažkých pomerov, do Viedne bol povolaný Ján Kollár aby tu prospíval vědomostmi i zkušenostmi svými.

Do Viedne prišiel Kollár 18. marca 1849. Prvý priateľ, ktorý sa k nemu prihlásil bol J. E. Doležálek, ktorý ho predstavil okrem iných aj kniežaťu Czartoryskému a ministrom. Vo svojej skromnosti sa toho času veľmi divil, že ho Nemci poznajú.

Koncom marca bolo Kollárovi uložené, aby vypracoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a úplne otvorene návrh na zlepšenie stavu a položenia Slovákov. Ako sa z dobrozdání o školství (str. 5) dozvedáme, boli mu ministrom uložené štyri otázky, aby na ne odpovedal:

1/ Slováci se měli ihned presvedčiti, že národnost jejich je s maďarskou nejen theoreticky, nýbrž i opravdově, skutečne rovnoprávna.
2/ Měl podati návrhy o organisaci protestanské církve v Uhrách a pak o dotaci duchovenstva.
3/ Obecní řád má se zavésti a Slovensko na kraje a okresy rozděliti.
4/ Co jest činiti, aby slovácká národnost byla v budoucnosti chráněna proti maďarským přehmatům­? Jakých oprav je provésti ve škole?

Neskôr v Osvete r. 1897 Helfert píše nasledovne: Ján Kollár hovoril o Slovensku ako o vojvodstve a podal mi návrh, aby sa materinská reč pestovala od obecnej školy až po univerzitu. Okrem toho horlivo pracoval v obore slovanskej filológie a archeológie, aj keď nebol Šafaříkem v jednom, či Wocelom v druhom. Ale pre iné jeho zásluhy, pre jeho slávne meno a pre poctivé sa snaženie, myslelo sa na to, aby mu, nakoľko do Uhier sa vrátiť nechcel, bolo dohodnuté miesto na viedenskej univerzite. Čo sa i stalo, nakoľko už v apríli 1849 bol na tejto univerzite menovaný mimoriadnym profesorom slovanských starožitností.

Z tejto štylizácie vidno, že zásadné Kollárove myšlienky sa na rozhodujúcich miestach javia oveľa ďalekosiahlejšími. Kollárovo dobrozdání o školství má veľkú kultúrno-historickú cenu, okrem toho je to dôležitý príspevok k poznaniu jeho charakteru. Často sa tu tiež miešajú jeho politické, čisto ľudské a zvlášť pedagogické zásady. Na začiatku niektorých hláv si rád zafilozofuje o účele školy, človeka, štátu, o národnosti, o povinnosti. Podľa zásad Kollára výchova a vyučovanie v škole sa majú jednoznačne spojovať. Výchova sa vzťahuje na vzdelanie celého človeka, vyučovanie vzdeláva ducha. Kollárovi ide o to, aby sa všetky sily tela i ducha harmonicky vyvíjali a aby sa ani duch, ani telo nezanedbávali. Účelom jeho školy je humanita. Kollár je tiež prívržencom názorného vyučovania., na telocvik kladie veľkú váhu.

Čítanka pre mládež je kniha určená pre všetky triedy., je to zároveň pomôcka pre samotného učiteľa a spolu čítankou pre žiakov, ale to musí učiteľ pre rôzny vek sám určovať. Preberať sa má po šlabikári namiesto katechizmu a biblie, ktoré deťom zovšedneli.

Veľká cena spisu spočíva v tom, že značná časť je tlačená latinkou., javí sa v tom pokrokumilovnosť Kollára. Nakoľko je táto kniha ustanovená pre slovenskú mládež, obsahuje »summu práv uherských« a preto tiež prihliada viac k niektorým napravovateľom cirkvi. Čechom nevenuje zvláštnu pozornosť, ale v dvoch kapitolách javí sa autor predsa len čisto slovanským Kollárom., sú to »Kratičká známost národu slovanského« a »O pravopísebnosti českoslovanské«

V Čítanke sú zahrnuté všetky disciplíny:
I. O člověku. ( O částkách lidského těla. O životu těla lidského. O životu duše. O spojení duše s tělem, a o zdraví těla. Rozdíl lidí.
II. O slunci, měsíci, zemi, vodě, povětří a úkazích v ně
III. Historia přírody.
IV. O živnosti, oděvu, domích a věcech k nim přislouchajících jako i o lékařstve.
V. Mravní naučení.
I. O podobenstvách a rozprávkách z obecného života (modlitby pre mládež., piesne)
II. Biblická historie.
III. Světské národní historie.
IV. Dobrá naučení ve verších.
V. Ve příslovích a pořekadlách.
VI. O všelijakých spisech a psaních.
VII. 1. Krátka historia domu panujúceho Rakouského.
2. Kratičký zeměpis království uhorského.
3. Pohled na celou naši zemi.
VIII. O rátání anebo počtování.
IX. Všeliké dobré rady pro vezdejší život.
X. Summa práv uherských.
XI. Ŕemeselnictví a rukodělnictví.
XII. Nejpotřebnejší poučení z církevní historie.
XIII. Poučení o duši člověka.
XIV. Pravidla mravopočestnosti.
XV. Cvičení paměti a výmluvnosti, perorácie, bájky, básně. Přídavek: O pravopísebnosti česko-slovenské.

Ján Kollár apeluje na výučbu na školách v materinskom jazyku. Je rozhodným nepriateľom toho, aby sa žiaci rozdeľovali podľa pohlavia. Od žiakov vyšších gymnázií žiada, aby poznali slovanské dialekty, dejiny Slovanov a európsku literatúru. Rovnako navrhuje, aby sa na Slovensku zriadila univerzita, nakoľko tu Kollár veľmi dobre cíti, ako Slovákom škodí, že nemajú podobné centrá ako Maďari, Češi alebo Nemci. Za sídlo tejto univerzity navrhuje Banskú Bystricu alebo Nitru.
Kollár dobre cítil, aké je dôležité pre národ a národné povedomie obracať hlavnú pozornosť na vzdelanie učiteľov.

zdroje:
KARÁSEK,J. Kollárova dobrozdání. Nástin životopisný z roku 1849. In Sbírka pramenů ku poznání literárního života v Ćechách, na Moravě a v Slezku. Rok 1903. roč. 2, č. 7, s. 1-11.
MOŠOVSKÝ. Jánovi Kollárovi. In Čerňokňažník. 25. júl 1893, roč. 18, č. 7, s. 1.
obrazová príloha
Pamätník Jána KOLLÁRA, Mošovce
Kollárov náhrobný pomník na Olšanskom cintoríne, Praha. Autor: ARCHÍV MATICE SLOVENSKEJ
Záhrada, kde stal rodný dom Jána Kollára. Dostupné na: https://www.mosovce.sk/zahrada-kde-stal-rodny-dom-jana-kollara-na-tomto-mieste-sa-konali-1-a-2-augusta-1893-kollarovske-slavnosti-na-ktorych-sa-zucastnil-aj-dr-tomas-masaryk-neskorsi-prezident-i-csr-.html?idpgall=7866

---