S najlepšími úmyslami si pripravuješ cestu k miestu, odkiaľ niet návratu. Keď príde výstrel, už viac sa neobzrieš späť … Avšak tam vo večnosti nikdy nezabudneš na všetko to, čo si ľúbil a v čo si veril.
Donbass, leto 2014. Na rôznych územiach frontu sa pohybujú voľné divízie, jedna živelnejšia ako druhá, spontánte sa združujúce v opolčenie, domobranu. Tieto divízie sa pomaly formujú a získavajú zreteľnejšie rysy, zatiaľ sú však bataliony, ktoré sa dotknú hviezd, budúcnosťou. Opolčenie, ktoré od začiatku konfliktu povstalo na obranu svojej domoviny je roztrúsené medzi strelkovcov (Igora Strelkova), motorolovcov (Arsena Pavlova), nosovcov (Viktora Anosova), mozgovojovcov (Alexeja Mozgovoja), či giviovcov (Michaila Tolstyča). Všetci oblečení v tom čo príde, uniforiem ešte niet. Nášivky NOVOROSSIA /Nové Rusko/ alebo НОД /Národné opolčenie Donbass/ bok po boku s popruhami Вежливые Люди /Slušní ľudia/ si každý zaobstaráva sám .
V auguste 2014 na Donbass začína bitka za Ilovajsk – prvá veľká bitka na juhovýchode Ukrajiny, zavŕšená v úplnom oslobodení mesta opolčením DNR nad jednotkami ВСУ /ukrajinské ozbrojené sily, APU/ a dobrovoľnými formáciami premotivovaných žoldnierov, fanaticky glorifikujúcich svojho národného hrdinu a modlu Stepana Banderu. Tri týždne trvajúci divoký boj vedie ku vzniku tzv. Ilovajského kotla vo východnej doneckej aglomerácii, v ktorom podľa viacerých zdrojov zahynulo od 350 do 900 ukrajinských bezpečnostných síl. Takéto obrovské straty v danom momente sú pre Kyjev nemysliteľné – toľko vojakov v jednom boji a hneď na začiatku tzv. anti-teroristickej operácie ATO. To sa zatiaľ ešte nikdy nestalo. Aj tým najväčším optimistom však v tomto čase začína byť jasné, že v regióne začala občianska vojna.
Bitka o Ilovajsk odhaľuje všetky slabé miesta strategických a taktických chýb vedenia mocenských štruktúr Ukrajiny v organizácii ofenzívnych operácií. Mnohé tieto chyby nie sú ešte z ich strany v tomto čase naplno stráviteľné a pochopené, čo nevyhnutne bude viesť k ešte väčším stratám a ku vzniku nového kotla. Opolčenie DNR však týmto úspešne absolvuje skúšku na právo byť seberovné a nazývané plnohodnotnou armádou.
Ilovajsk je pre vedenie ВСУ lákavým cieľom. Kontrolou nad týmto mestom by sa vytvorilo predmostie pre útok na Doneck a po druhé – odrezalo by sa administratívne centrum DNR od Luhanska a ruskej hranice. Okrem toho Ilovajsk je významným dopravným železničným uzlom. Je to strategický bod jak pre opolčencov, tak pre Ukrajincov. Vedenie ATO posiela do tejto zóny v blízkosti Ilovajsk mohutnú údernú skupinu v počte cca 1200 vojakov.
10. augusta ukrajinské dobrovoľnícke bataliony Azov a Donbas začínajú útok na mesto. Jednotky sú odhodlané preniknúť do Ilovajsk, zničiť opevnenia a kontrolné body DNR a ako posledné dostať mesto pod kontrolu. Očividne, vedenie ATO silne podcenilo svojho protivníka. Ilovajsk obraňujú bojové jednotky DNR – batalion Oplot a batalion Vostok. Opolčenie prijíma bezpečnostné sily podľa pravidiel hry, po ktorej útočník utrpí straty a bude nútený odstúpiť od pôvodného plánu. Približne v rovnakom čase sily opolčenia aktivujú svoju činnosť v oblasti Savur-Mohyla a Krasnyj Luč, predtým obsadenej ВСУ. Savur-Mohyla je strategická vyvýšenina v doneckej oblasti na Ukrajine, ktorá bola počas Veľkej vlasteneckej vojny miestom intenzívnych bojov, keď sa ju sovietski vojaci snažili získať z rúk Wehrmachtu. Krasnyj Luč je zasa hlavným centrom uhoľného priemyslu.
19. augusta vchádzajú bataliony Dnepr a Donbas do Iljovajsk v pokuse nastoliť svoj poriadok, mohutný boj začína. Pod ohňom gradov sa na druhý deň bez priameho príkazu vedenia dáva na ústup batalion Donbas. V tom istom čase sa bataliony Azov a neslávne známy krvavý Šachtersk, ktorý neskôr pre vlastnú krutú povesť ku vzťahu k zajatcom, vraždami civilistov, krádežami, násilnosťami a inými zverstvami rozpustí samotný šéf Ministerstva vnútra Ukrajiny Arsen Avakov, začínajú presúvať k Mariupol. Udalosti naberajú na sile a vznik kotla je neodvratný. Vodcovia domobrany útočným pozíciám ВСУ prepásli príležitosť tylu a koncentrujú ich priamo do jadra.
Súkromné bataliony, ktoré sú financované ukrajinskou oligarchiou sa vymykajú spod kontroly Kyjeva a začínajú viesť vlastné vojny v masovom zabíjaní civilistov. Sú to predovšetkým bataliony Donbas, Azov a Ajdar. Jadro týchto batalionov tvoria nacionalisti, nacisti, kriminálnici a zahraniční žoldnieri. Čoskoro politická scéna zažiari veliteľmi týchto batalionov a obohatí portfólio demokracie a ukrajinského zradikalizovaného parlamentu.
24. augusta v Deň nezávislosti Ukrajiny, opolčenci atakujú mesto zo všetkých strán. Armádne a dobrovoľnícke zložky v Ilovajsk tak zostávajú medzi nákovou a kladivom. Onedlho väčšina vysokých šarží, ktoré héroicky priviedli Ukrajincov do mesta, v panike opúšťa bojovú zónu. Politické vedenie krajiny samotný fakt vzniku kotla ako i zbabelý útek popiera a podľa zaužívanej rétoriky vypúšťa prehlásenie o na hlavu porazenom nepriateľovi a postupujúcich jednotkách smerom k víťazstvu. Obkľúčenci však fakticky zostávajú v zovretí bez akéhokoľvek vedenia.
27. augusta predstavitelia DNR vydávajú oficiálne prehlásenie, že mesto je v plnom rozsahu pod kontrolou domobrany. Organizovaný odpor v centre mesta ustáva a jednotky ВСУ a МВД sa preskupujú do predmestia, uniknúť z kotla však nemôžu. Od úplnej a konečnej porážky ukrajinských ozbrojených síl možno vďačiť prezidentovi Ruskej federácie Vladimírovi Putinovi, ktorý vyzýva opolčencov pustiť obkľúčencov z kotla pod podmienkou, že budú vychádzať neozbrojení. O deň neskôr sa otvára „humanitárny koridor“ a odzbrojené ukrajinské bezpečnostné sily začínajú organizovanú evakuáciu pod dohľadom ozbrojených síl DNR.
Veliteľ batalionu Donbas Semjon Semjončenko a jeho stúpenci onedlho obviňujú hlavu Ukrajiny Petra Porošenka, že nechal vojakov vedome vykrvácať, pretože vláda napriek viacnásobným oznámeniam nepodnikla nič pre zásobenie obkolesených vojenských jednotiek, nehovoriac o ich podpore alebo oslobodení. Ukrajinské dobrovoľnícke bataliony sú spojované s menom Kolomojskij. Porošenkov najväčší sok a konkurent medzi oligarchami. Že obaja vedú skrytú vojnu o najlukratívnejšie kúsky Ukrajiny nie je verejným tajomstvom. A tak začína krvácať zem i ľudia. Aká neprirodzená je ľudská spoločnosť v porovnaní s prírodou – v prírode prežijú najsilnejší a najviac hodní, všetko slabé, krehké, plaché je odsúdené na zánik. V ľudskom svete to platí presne naopak. Najlepší ľudia – odvážni, silní a schopní, tisíce zomierajú na frontoch. Ale najviac bezcenní, neschopní ničoho okrem intríg a krádeže sa množia a prosperujú.
Ilovajský kotol sa stáva symbolom porážky ВСУ. Za oficiálny deň oslobodenia mesta sa považuje 29. august 2014. Odkiaľ sa berú hrdinovia? Kde sa rodia? A kedy podľa nich prichádza ich čas postaviť sa na ochranu všetkého, čo im je sväté ?
– Hrdinovia? Akí sme my hrdinovia?
Tieto slová budeme odteraz neraz počuť z úst tých, ktorým mesto Ilovajsk vďačí za oslobodenie. Verím, že pri narodení máme každý určenú svoju cestu. Vždy však máme právo na výber. Mohol jeden z tých, ktorý sa pričinil o slobodný Ilovajsk odpovedať osudu tým, že by si zbalil svoje veci a odišiel ďalej od vojny? Mohol. A mohol ten druhý pokojne pracovať vo svojom meste? Nad ním sa predsa nezatiahli mraky z gradov a Odessa bola vzdialená tisíce kilometrov. Mohol. Ale to, čo im vo vnútri nedávalo spokojne spávať bolo veseliť sa, keď na Ukrajine začali bakchanálie. Aká to neviditeľná sila teda zviedla a spojila týchto dvoch mužov dokopy v jednom meste a v jeden čas? A aká neviditeľná sila pritiahla k nim tých, čo ich budú milovať, vážiť si ich a nasledovať?
Minulosť už nie je, budúcnosť ešte nenastala. Čo je tam? Len bod, v ktorom sa budúcnosť približuje k minulosti. Zdá sa, že tento bod nie je nič a len v tomto bode je celý náš život. A niekedy malý krok vpred urobený teraz znamená, že si vyberiete dlhú cestu, ktorá vás dovedie k budúcnosti, ktorú ste si vybrali práve v tomto momente.
Ilovajsk. Všetci títo mladí ľudia – hrdinovia do posledného dychu dokázali doslova nemožné. Všetka sila ruského vojaka, pulzujúca každou žilou Veľkej vlasteneckej vtedy i dnes dýcha za Slobodu. Duše mŕtvych sa sústredili dnes tu na Donbass ako neviditeľný nebeský pluk a pomáhajú priviesť svojich potomkov opäť k víťazstvu, nenechať fašistom ani piaď rodnej zeme. Hlavným poslaním človeka je nájsť sa a pochopiť v čase najväčších úderov života. Je to osud jedincov, osud vlkov. Ten zvyšok je príliš lenivý alebo zbabelý, aby mohol prejsť priepasťou pozemského pekla. No tí, čo prejdú cez to všetko, dostanú odmenu zo skutočného života, nie z jeho šedej existencie. Víťazstvo praje odvážnym a rozhodným. Pamätaj si – nikto ťa nezastaví, pokiaľ sa sám nerozhodneš zastaviť, a porazia ťa len vtedy, ak to dovolíš iba ty sám .
JA – DONBASS!
Ja – srdce i duša na kusy
Ja – bolestivý ston, hrôza, strach
Ja – krik derúci sa z hrude von
Ja – Donbassu horiaceho hlas
Ja – detskou krvou zaliaty sneh
Ja – výkrik Odessy SOS
Ja – Slavjianskom svetu nepriateľ
Ja – opolčenia skon v ostreľoch
Ja – život topiaci sa v smútku
Ja – Gorlovka, Doneck, Krematorsk
Ja – tá, čo svet prosí: „Zobuď sa!“
Ja – hnev, keď klamstvami búra most!
Ja – bratovraždením mŕtvy syn
Ja – dcéra majdanom od vlasti
Ja – starec, čo úkryt nestihol
Ja – matka s dieťatom v náručí
Ja – Givi, Betmen, Motorola
Ja – Mangust, Dremov i Mozgovoj
Ja – Zajcevo, Luhansk, Krasnyj Luč
Ja – Makeevka, Mariupol
Ja – smútok, čo prišiel od Teba
Ja – plač detí skrytých v pivniciach
Ja – bolesť bitého národa
Ja – hlas patriotov. Ja – Donbass!
SVS, zbierka Slovania navždy!
Vyvstává zásadní otázka. PROČ ruský prezident nepřipojil Donbas v r. 2014 k RF? Kdyby se tak totiž stalo, jako i s Krymem, ony fašist. hrůzy by se tam odehrát nemohly.
Pridám ďalšiu otázku: PREČO vyspelé demokracie a teda i tá naša SLOVENSKÁ, ktorá má tak vynikajúco „teoreticky“ prepracované pojmy fašizmus a nacizmus a terorizmus a extrémizmus, prečo NEVIDELI A NEVEDELI o ukrajinskom fašizme? Prečo streľba 18.februára 2014 na Majdane nebola hneď označená za fašistický puč proti legálnemu prezidentovi a prečo fašistické bojové skupiny mohli začať terorizovať nielen Kyjev, ale na tankoch a po zuby ozbrojení sa vybrali vyhlaďovať odporcov nového režimu, hlavne toho rusky hovoriaceho v Odese, na Kryme, na Donbase?
Preto som sa stal v roku 2015 členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a dnes môj „šéf“ v Ba organizácii Martin Krno pindá do Pravdy, že „stretol fašistu“ v BA-mestskej doprave a vyhnal ho z autobusu, kedže si opitý pán spieval „rež a rúbaj dokrve“…ale to je tak všetko, čo s ukrajinským fašizmom SZPB dokázalo urobiť.
Inak Sonka, vďaka za článok – tento nás v myslení posúva vpred.
Pán Peter Zajac-Vanka, mám silné podozrenie, že tie naše demokracie všetko videli a vedeli a podporujú to pri plnom vedomí. Mám veľkú nedôveru k ľuďom, ktorí by z povahy svojej funkcie mali byť racionálni a uvážliví, ale veľmi rýchlo sa nechajú uniesť emóciami a rozčúlením. Mám skúsenosti, že obvykle sa za tým skrývajú zlé úmysly, alebo minimálne zlé svedomie.
Pozrite na nich. Oni sú takí alergickí na fašizmus, že nestrpia vo svojej blízkosti zelené tričko a keď uvidia vedľa seba dve osmičky, tak im „nadvihne dekel“. Vari oni by sa vydržali dívať na to, ako naši ukrajinskí kamaráti robia nejaké neprávosti? Nie, to si musíme vyhodiť z hlavy, nepodliehať hybridnej ruskej propagande…
Je to podobné ako pri dopravnej nehode. Ten, kto to zavinil, obvykle prvý začne nadávať a je oveľa agresívnejší.
Ak sa toto konanie našich „západných demokracií“ dostane pred ľudsko-právny súd (dúfam, že áno), tak v tom nesmie byť nejaké tolerovanie „konania v dobrej viere“. Myslím, že to nevyrieši trestno-právna zodpovednosť politikov, lebo tá je závislá na dôkaze úmyselného konania. Nemá zmysel súdiť bláznov a hlupákov – tí, ktorí ich tam dosadili, to vedia.
Potrebujeme do politiky zaviesť objektívnu zodpovednosť za dôsledky. Nemali by byť dôležité skutočné alebo predstierané úmysly, ale reálne výsledky. Ak sú nevyhovujúce, mal by to byť dôvod na zákaz (politickej) činnosti.
Pán Peter Zajac-Vanka a pán Marián Moravčík, v diskusii ste položili viacero otázok „prečo“. Nuž poviem vám, že pre chamtivosť západných štátov a chamtivosť politikov a tiež pre ich nesvojprávnosť. Problém Ukrajiny ma zaujímal a zaujíma a pre vyššie uvedené tvrdenie uvediem niekoľko odstavcov z listu, ktorý som napísal ministrovi MZV Lajčiakovi dňa 9.3.2014. Vtedy ešte občianska vojna na Ukrajine nebola a keby sa ministri zahraničia a vlády EÚ postavili ku konfliktu spravodlivo, mohlo tam byť všetko inakšie. Výňatky z listu:
Vážený pán minister Lajčiak,
situáciu na Kryme ste zhodnotili, ako vojenskú agresiu Ruska na suverénnu Ukrajinu. Som toho názoru, že akýkoľvek vstup, aj demokratický vstup cudzích vojsk na cudzie územie je katastrofa. Ale to má svoje ale.
1. Vláda Janukoviča bola riadne a demokratický zvolená, čo bolo hodnotené aj v zahraniční. To znamená, že prevrat na Ukrajine je nezákonný a uskutočnil sa s výraznou podporou USA a Európskej únie. Hlavne s podporou Nemecka, Francúzska a Poľska. Poľsko dlhé desaťročia prejavuje hlad o Západnú Ukrajinu a využíva každú príležitosť na destabilizáciu Ukrajiny. Nedošlo Vám, že Janukovič bol ústretový, že to nenašlo odozvu, aj keď mohol použiť armádu a nevyužil toho?
2. Nechápem, že USA a EU politikom a ministrom zahraničia nevadí, že na prevrate v Ukrajine sa výraznou mierou podieľajú polofašistické organizácie, ako je Pravý sektor, Sloboda a iné, ktoré jasne ukazujú, aké smerovanie na Ukrajine si prajú. Nič Vám nehovoria prejavy „banderovcov“? …… 4. Prečo politici EU neberú vážne aj vyhlásenia východných oblastných orgánov Donecka, Charkova, Dnepropetrovska a pod. Či zase „veď tam je ruská väčšina“! …
7. Prečo USA a EU dopredu odsudzuje pripravované referendum na Kryme, ako nedemokratické a neuznajú jeho legitimitu? Či vôľa ľudu je nelegitímna? V Kosove bolo referendum? Prečo USA a pár krajín Západnej Európy rozhodlo o nezákonnom odtrhnutí Kosova od Srbska, tam neplatilo medzinárodné právo? Len preto, že sa odtrhli od Slovanov a bolo to prianie USA a Nemecka? …. Situácia, ktorá sa udiala na Ukrajine, a v akom stave sa nachádza je dráma pre národ a všetkých obyvateľov tejto krajiny. Nezľahčujem to, ale nerozumiem tomu, prečo Európska únia nemá cítenie pre právo a spravodlivosť pre všetkých. Naozaj, pre získanie voľného trhového priestoru je schopná urobiť všetko?
Rusom sa pripisujú všelijaké špatnosti, nepopieram, nie sú ideálni, ale Rusko je multietnický štát, ktorý za celé stáročia nevyvraždil pôvodné obyvateľstvo, ako to urobili „demokratické“ západné štáty. Štáty, ktoré chcú poučovať o demokracii a ľudských právach!
Na Ukrajine mám priateľov Ukrajincov, Rusov, Poliakov a bojím sa o ich osud. Bojím sa hlavne o etnických Rusov, ktorí tam žijú celé desaťročia.
Bojte sa aj Vy o nich a nepritakávajte len Európskejším Európanom. Preto Vám píšem. Majte vyvážený pohľad na celkovú situáciu.
Prajem Vám, aby ste mali hodne porozumenia pre všetkých, Ing. Jozef Badár… uviedol som aj celú moju adresu!
Čo myslíte? reagoval na to náš svetový minister zahraničia? Nie, zbabelosť a karierizmus mu to nedovolili.
Záverom, ďakujem Vám pani Sonka a uznávam, že máte veľmi dobré informácie o situácii na Ukrajine. Vaša báseň je, akoby bola zo srdca obyvateľov Donbasa a Charkova
Vo Vašom článku je spomenuté mesto Krasnyj Luč v tomto meste má pomník najlepšia stíhacia pilotka
sveta Lídia Vladimírovna Litvjakovová.Hrdinka Sovietského zväzu ktoré jej bolo udelení posmrtne 5.5. 1990 a jediné ženské stíhacie eso. Autori jej pripisujú až 21 zostrelených nemcov. Biela ruža zo Stalingradu ako ju aj prezývali sa narodila 18.8 1921 v Moskve. Prvý zostrel dosiahla 13.9. 1943 nad Stalingradom a posledný let absolvovala 1.8. 1943. V roku 1979 bolo pri Krasnom Luči nájdené telo ktoré identifikovali ako Lídiu.