Vo svete plnom zla, treba vedieť odpustiť.
Vo svete plnom zúfalstva, treba vedieť snívať.
Vo svete plnom pochybností, treba vedieť veriť.
LÁSKA K ČLOVEKU
Buď milší ako obyčajne
Každý má predsa vlastný bôľ
Či sú to vojny ľudských vášní
Ći duše straty, smútok , boj
Maj svoje srdce veľkorysé
Vnímavé k žiaľu cudzinca
Slová vždy vyberaj citlivo
A zvyšok prenechaj na Boha
Veď všetko stráca svoju silu
Modlitby, pôsty, mystika
Ak zabúdame na hlavnú vec
Že ide v nich o Ćloveka!
SVS
MOSTY, KDE VEDÚ TVOJE KROKY
Mosty, kde vedú Tvoje kroky
Mosty, čo musíš zdolať sám
Sú postavené zo slov prosieb
V nich skrytý všetok ľudský žiaľ
Tie slová – to je výkrik „Odpusť!“
Vinníka, čo Ti zobral sen
Ak neodpustíš, zničíš mosty
Ktorými nutne si mal prejsť
SVS
NA ZEMI VÄČŠEJ SILY NIET
Čo mení osud ľudských dráh
Na ľudskej púti deň i noc
Tlmené svetlo prežiari
A dýchať iba tak vieš môcť
Ňou zhmotníš do slov myšlienky
Jak orol vzlietneš k nebesiam
Na zemi väčšej sily niet
Ako modlitba človeka
SVS
BOH MÁ VŽDY VŠETKO PODĽA PLÁNU
Boh má vždy všetko podľa plánu
Je jas na konci tunela
Skrz neho zdoláme vlastné tmy
Od začiatku až do konca
Boh má vždy všetko podľa plánu
Ako to svetlo vedie nás
Však len čriepky rozbité práve
Je schopný vidieť ľudský zrak
SVS
TICHÝ ZVUK
Pozná ten úkaz každý z nás –
Padnúť do kolien bezmocne
Vtom pretne bolesť tichý zvuk
Na dvere ktosi zaklope
A unavene za prahom:
– Prosím Ťa, môžeš pomôcť mi?
Z ďalekej cesty prichádzam
Som v cudzej zemi stratený –
Ty zotrieš slzy, spravíš čaj
Pokoj sa vleje do duše
Zatvoríš dvere za sebou
Vediac, že Šťastie doma je
SVS
CEZ DEŇ, ČI V ČASE POLNOCI
Je málo ľudí v živote
Kto rád Ťa vidí každým dňom
Komu smieš dušu otvoriť
A neodsúdi pohľadom
Mnoho rúk, čo tiahnu k Tebe
Vediac, že tam je pomoc ich
Málo rúk, keď zvoláš – Pomôž!
Cez deň, či v čase polnoci
A ako zriedka vidieť tých
Čo rozdelia sa vo všetkom
Tých nie svet, lež Boh odmení
V jeden deň svojským spôsobom
SVS
ŠŤASTIE JE VERIŤ, VEDIEŤ, DAROVAŤ
Šťastie je veriť, keď Ťa láme žiaľ
A dýchať z posledných síl pre nádej
Jak dieťa cítiť detinskú radosť
Že koho ľúbiš, ľúbi Ťa tiež
Šťastie je vedieť v bolesti sa smiať
Mať silu vrátiť sa, odpustiť
Šťastie je darovať všetko čo máš
Pre lásku blížneho bez hraníc
Šťastie je – nehostinný október
Ty vidíš dúhu, slnečný jas
Šťastie je robiť niekoho šťastným
I keď len na ten najkratší čas
SVS
PRE DNEŠOK ZASTAV SA NA OKAMIH
Neprávosť a zlo .. Prečo to Bože?
Pýta sa človek, odpoveď hľadá
Ľudský zrak vpíja do modrých nebies
Prečo dopustíš toľko nešťastia?!
No ja sa pýtam – Prečo Ty človek
Nezastavíš sa, keď ťa ženie hnev
Len pomsta, urážky, nenávisť, lož
Nemáš slobodu konať inak tiež?
Nehľadaj v nebi prameň ľudských bied
Hľadaj ho v sebe, skús sa nadýchnuť
Odsúdiť Boha, ostatných ľudí
Je najľahší krok v sebe upadnúť!
Pre dnešok zastav sa na okamih
Precíť, či dokážeš potlačiť hnev
Skús dnešku darovať odpustenie
A na svete zla bude menej tiež
SVS
Všetci máme v sebe svetlo a tmu. Na čom záleží, je tá časť, skrze ktorú sme sa rozhodli konať. To je to, čo naozaj sme.
SVS
