Soňa Valovičová pripomína významné momenty národa v kontexte výročia vzniku Československa.
Ho, zem drahá, Slovenská zem, poľúbže sa s ránom,
búšte srdcia utýrané, zore nad Kriváňom –
daromne noc hromom rvala, blesky bila v temä :
otrokmi sme boli dosiaľ, viacej nebudeme!
HOJ, ZEM RODNÁ, Martin Rázus, 14. okt. 1918
UTVORENIE SA ČESKOSLOVENSKEJ VLÁDY V PARÍŽI
(Robotnícke noviny, 24. okt. 1918)
,,Dľa správ časopisov utvorila sa v Paríži československá vláda, pozostávajúca predbežne z troch ministrov, avšak síce z dvoch Ćechov a jedného Slováka. Minister predsedom z zahraničným ministrom je profesor Masaryk, finančným ministrom profesor Beneš a vojenským ministrom Śtefánik4. Utvorenie vlády stalo sa na základe predbežného dohovoru s vládami dohody a teraz sa pracuje vraj na tom, aby si nová vláda zjednala u každej spojeneckej vlády politické a vojenské zastupiteľstvo.“
O ŠTÁTE – REČ
slovenského ľudového poslanca Ferdiša Jurigu dňa 19. októbra na uhorskom sneme
(Slovenské ľudové noviny, 1.11 1918, krátené)
,,Slávny snem! Splnenie doby prišlo, ľudstvo na kríži vojny sklonilo hlavu svoju s veľkým vzdychom: Dokonáno jest. Ja cítim, že ľudstvo vypustilo ducha a tento válečný duch ľudstva, ovocie tej celej vojny veje celým svetom, a ja tak vidím, že má dve krídla. Jedno krídlo je demokracia (ľudovosť), druhé krídlo je sebaurčenie národov. Mýlny je názor ten, akoby len demokracia alebo len sebeurčenie národov bolo týmto krídlom., prízvukujem, že tento válečný duch má krídla dve, demokracia a sebeurčenie národov, bez ktorých ducha ľudstva zúrodniť nemožno. A preto slávny snem, cítim nemožnosť, viem, že nemôže byť demokracia bez sebaurčenia národov a nemôže byť sebeurčenia národov bez demokracie, tak, žeby nebolo viac žiadneho vykorisťovania, žeby nebolo viac triedneho panstva, ani ľudu poddaného, žeby nebolo zneužívania s menom Božím na tróne, žeby nebolo zneužívania v mene štátu, vlasti, vlastenectva., aby ľudia nezneužívali slovo vlasť, aby nemohli druhému plemenu šustnúť v tvár obžalobu vlastizrady.
Slávny snem! Keď sa pokoj blíži a vojna umiera, nezačínajme my vojnu tu doma, však pokoj chcú už aj vojaci a celé ľudstvo… Teraz sa má vypočuť každá mienka, každé presvedčenie, aby sme mohli sa dozvedieť, že čo chce vlastne ten ľud, čo je jeho túžbou: čo potom porovnávajúc, aby sa mohol položiť základ stavby pre budúci reálny život. Ale starý poriadok, stará barbarská doba nech umre.
Slávny snem! Dľa mojej skromnej mienky celá dnešná vojna neni nič iného ako zrážka budúceho života s minulosťou. Ja neponímam túto vojnu tak malicherne, že bych povedal: táto vojna je vojnou Nemcov a Angličanov, alebo povedzme Maďarov a Rusov. Takého veľké krviprelievanie, takýto veľký víchor, nemôže povstať priemerne z takých malicherných vecí, aká je napríklad to, keď zomrie jeden následník trónu. Tu máme my dočinenia s istou elementárnou erupciou ľudstva. Keď všetko rastie, všetko vyvíja sa a ustanovizne neprispôsobujú sa k životu, vtedy mnohé, nové snahy, mnohé nové smery, nový duch nezmestia sa do starých foriem, lebo ako písmo hovorí: nové víno nemožno dať do starého suda, lež nové víno do nového suda treba liať, aby vykyslo a dalo sa užiť. Svet vrel, a chceli ho držať v starom sude. Avšak vretie toto bolo silnejšie ako starý sud, roztrhlo sud s náramným výbuchom, tak, že celý svet zatriasol sa. Že práve Nemci z jednej strany, a my z druhej strany padli sme v stred udalostí, to je tragédia osudu nášho. My sme zastupovali dľa našej zaostalosti starý vek, iné, ostatné národy zastupovali demokraciu, voľnosť, právo, lebo na základe pokrokových ideám na západe duševne vpredu boli.“
30. OKTÓBER 1918 HISTORICKÝM DŇOM SLOVENSKÉHO NÁRODA.
(Národnie noviny, 31. 10 1918, krátené)
,,V deklarácii, prednesenej Samuelom Zochom, Slováci uznávajúsa za člena česko-slovenského národa a ako národ, majúci právo samourčovania. Rečami Andreja Hlinku8, Ferdinanda Jurigu a predstaviteľov sociálnej demokracii, Emanuela Lehotského9 a Adolfa Horváta10, dokumentovala sa slovenská jednomyseľnosť.
SPRÁVA PREDSEDU MATÚŠA DULU VÝBORU SLOVENSKEJ NÁRODNEJ STRANY
,,Kto tak, ako ja, neprežil všetky fázy, v ktorých sa náš národný život octinul od tých čias, čo tok politiky našej monarchie nemecký vliv určovať započal, ťažko pochopí, ako je možné, že náš národ i pri nesčíselných ťažkých operáciách, cez ktoré mu prejsť prichodilo, ešte i dnes v dosť intaktnom položení sa nachodí. Len zdravému organizmu a húževnatej povahe, ktorou Pán Boh národ náš obdaril, pripisujem, že nezlomení prestáli sme všetky nástrahy, ktorým vystavený bol náš národný život od uvedenia dualizmu až po dnešnú svetovú vojnu a v jej prvé tri roky.
Veď v tomto polstoletí všetko, čo ľudský um mohol vyhútať, proti nám bolo podujaté, za tým zjavným účelom, aby sme v dobe dohľadne krátkej o svoju národnosť boli pripravení, ako Slováci na území po oslávených predkoch zdedenom našim susedom Maďarom zavadzať prestali.
Potokmi tiekla naša krv na všetkých bojištiach., my doma pozostalí, hoci naša núdza, naše strádanie každým dňom, týždňom a mesiacom rástlo, bez reptania prispievali sme na všetky potreby vojny.
Po všetkých skúsenostiach, celkom prirodzene, vznikla obava, že z tejto vojny úplne ubití vyjdeme. I naši hrdinskí bojovníci boli pokúšaní tou istou obavou. Dôkaz o tom podáva nás mladistvý vzletný poet:
»Či ten náš život zakončíme v stude –
či vydobijú naše provincie
pre život voľný nové hranice,
či boj náš aspoň krásnou smrťou bude? -„
DEKLARÁCIA SLOVENSKÉHO NÁRODA
„Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska. je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkovite ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to. aby v mene slovenského ľudu hovorili, ani nie takzvané zastupiteľské zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa, a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.
Nie sú na to oprávnené ani také ľudové zhromaždenia , ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:
- Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.
- Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
- Žiadame okamžité uzavretie pokoja a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodnoprávnymi zárukami znemožňoval ďaľšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útlaku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohom vyviňovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady
V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
Karol A. Medvecký v.r., tajomník SNR
Matúš Dula, v. r., predseda SNR
HEJ, SLOVÁCI!
Samuel Tomášik
Hej, Slováci! ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije:
žije, žije duch slovenský, bude žiť naveky,
hrom a peklo! márne vaše proti nám sú vzteky.
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny,
nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny.,
i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami: kto proti nám, toho parom zmetie!
I nechže sa aj nad nami hrozná búra vznesie,
skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie:
my stojíme stále, pevne, ako múry hradné –
čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!“
Zdroje:
1 RÁZUS, M. Hoj, zem drahá! In Robotnícke noviny. 24. okt. 1918. roč. 15, č. 43, s. 3
Utvorenie sa československej vlády v Paríži. In Robotnícke noviny. 24. okt. 1918. roč. 15, č. 43, s. 3 »
Rekapitulácia k samostatnosti Slovenska : Slovenské štátoprávne hnutie počas 1. svetovej vojny: »zdroj: SOMBATI, J. Vznik Ćeskoslovenskej republiky a Slovensko – Právne dejiny Slovenska. Dostupné na: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Katedry/KPDPK/Prezentacie_PDS_Ekonomia/PDS_Ekonomia_VznikCSR_2016.2017.pdf
JURIGA, F. O štáte – Reč. In Slovenské ľudové noviny. 1. nov. 1918, roč. 9, č. 45, s. 1-2. »Dňa 19. októbra 1918 ale odznel najvýznamnejší prejav Jurigu v Uhorskom sneme. Juriga. Dostupné na: https://matica.sk/ferdinand-juriga/
12 30. október 1918 historickým dňom slovenského národa. In Národnie noviny. 31. okt. 1918, roč. 49, č. 128 (A), s. 1
Deklarácia slovenského národa, tiež známa ako Martinská deklarácia, bola prijatá dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine. (Martin, budova Tatra – banky) nezávisle od pražských udalostí, ktorou zverejnila svoje dávnejšie rozhodnutie o vyňatí Slovenska z predvojnového Rakúsko-Uhorska a spolužití s českým národom v spoločnom štáte. Slováci ako národ mohli prvýkrát vo svojej histórii slobodne rozvíjať svoj jazyk, vzdelanosť a kultúru, sformovať svoje kultúrne a politické elity. Pražské aj martinské deklaratívne rozhodnutia tvorili historický kľúč, ktorý otvoril dvere pre viac ako 70-ročnú spoločnú dejinnú cestu občanov oboch národov na pôde Československej republiky. Deklaranti v texte deklarácie odmietli právo uhorskej vlády, aby vystupovala v mene slovenského národa a túto právomoc zverili tu vytvorenej dvadsaťčlennej Slovenskej národnej rade, ktorá je tiež uvedená ako „Národná rada česko-slovenského národa v Uhorsku.“ Jej predsedom sa stal predseda Slovenskej národnej strany Matúš Dula. Dostupné na : https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovaci-napriec-storocim/1918-vznik-spolocneho-statu-cechov-a-slovakov
16 Deklarácia Slovenského Národa. In Národnie noviny. 31. okt. 1918, roč. 49, č. 128 (B), s. 1-2.
