Soňa Valovičová: VLASTENCOM SA ČLOVEK NERODÍ, VLASTENCOM SA ČLOVEK STÁVA

Ak sa stratí idealizmus, nemožno ho už nikdy kúpiť za žiadne peniaze. Túžba po spoločnej veci a všeobecnom blahu nech je prednejšia ako každý egoizmus a viera v ideu nech tak zostáva na prvom mieste pred všetkým svetským a pominuteľným. Hoci nás zachvátil morálny rozklad, nedovoľme, aby v ňom zomrela aj idea ušľachtilých princípov.

V dňoch 6. – 11. augusta 2019 prebehol v blízkosti centra Horného Požitavia základný bojový výcvik Slovenských brancov. Tento výcvik SB bol projektom občianskeho združenia NAŠA VLASŤ JE BUDÚCNOSŤ, určený k pechotnej bojovej príprave uchádzačov z radov širokej civilnej verejnosti. Príležitosť vyskúšať si vlastnú bojovú pripravenosť mal každý dospelý občan, ktorý dovŕšil vek 18 rokov, podmienkou bola bezúhonnosť a svojprávnosť, motiváciou – láska k vlasti. K tejto motivácii, ktorá je paušálne dehonestovaná mainstreamom nielen počas tohto výcviku, ale klasicky od začiatku činnosti pôsobenia SB, sa vyjadrovať netreba, je všeobecne celým pravicovým spektrom známa.

Kto sú Slovenskí branci? Aké sú ich pohnútky. Aké sú ich ciele? K akému odkazu sa hrdo hlásia a kto je ich vzorom?
Logom SB je slovenský dvojramenný kríž s koreňmi siahajúcimi hlboko do zeme. Ich stránka https://www.facebook.com/slovenskibranci1/ vraví o ich postojoch a činnosti nasledovne:

„Sme domobrana. V časoch miernych pomáhame, v časoch tažkých bránime.“

SB je apolitická, nezisková organizácia, ktorá si kladie za úlohu rozvíjať u mladých ľudí lásku k vlasti, prírode a nášmu kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom rôznych dobrovoľných a dobročinných akcií ako sú napríklad eko akcie, pomoc ľuďom pri prírodných katastrofách, branné cvičenia pre deti…
Tiež sa snažíme naučiť a pripraviť mladých ľudí na to ako riešiť rôzne krízové situácie, ako ochrániť seba, svoju rodinu či blízkych a svoju vlasť. Toto sa snažíme docieliť prostredníctvom branných výcvikov, ktoré pravidelne organizujeme. Na ktorých sa učíme v skratke: prežitie v prírode, prvá pomoc, zdravoveda, vojenská taktika (konvenčný i partizánsky štýl boja), narábanie so zbraňami, boj z blízka, topografia, RCHBO ochrana (radiačná, chemická, biologická ochrana) a mnoho iného …
Sme tí , ktorí prisahali slúžiť vlasti a pomáhať jej synom a dcéram. Sme tí, pre ktorých sú tisícročné korene lipy rovnako tak dôležité ako jej košatá koruna. Sme tí, ktorí sa rozhodli brániť každú piaď zeme našich predkov pre potomkov krajiny od Dunaja až k štítom Tatier. My vieme, že bez obranného mechanizmu neprežije žiaden organizmus. Tým organizmom nemusí byť len štát ale je to národ ako taký, je to rodina, sú to blízki, priatelia, je to vaše okolie a vaši známi, kultúra a hodnoty. Našim poslaním je vytvoriť tento obranný mechanizmus, vytvoriť domobranu z občanov Slovenskej republiky, z každej jednej vrstvy, aby tvorili obranný systém a bránili tak všetko, čo treba zachovať v mene budúcnosti. Sme tu, aby sme mohli vždy hrdo povedať že toto je naša domovina, naša rodná zem nasiaknutá preliatou krvou našich predkov, ktorí zvíťazili v zápase o právo na národné sebaurčenie a slobodu. Domobrana je založená na dobrovoľníctve lebo práve v dobrovoľníctve je tá prirodzená motivácia tá pravá motivácia. Lebo nie pominuteľný mamon, ale vrelá láska k vlasti nás poháňa vpred. Vstúpte k nám, ako rovní rovnému a staňte sa členom domobrany. Spoločne budeme brániť a zachovávať všetko to, čo je naše.

Mottom: „ Som Slovák telom i dušou. Neznám lásky polovičatej!“ sa Slovenskí branci hrdo hlásia k odkazu svojich predkov, k Slovanstvu a ich postoj k SNP je rovnako pozitívny.

Úspešné absolvovanie výcviku malo za cieľ dosiahnuť tieto podmienky:
Nutnosť splniť všetky výcvikové úkony a úlohy základnej bojovej prípravy na individuálnej úrovni a to v plnom rozsahu.
Nutnosť splniť všetky výcvikové úkony a úlohy základnej bojovej prípravy na skupinovej úrovni a to v plnom rozsahu.
Nutnosť splniť všetky výcvikové úkony a úlohy ofenzívnej, defenzívnej a transportnej bojovej činnosti v plnom rozsahu.
Nutnosť splniť všetky bojové úlohy cvičného nasadenia do bojovej operácie, ktoré slúži k praktickému prevereniu nadobudnutých zručností.
Schopnosť ustáť komplexný a účelový psychický a fyzický nátlak, ktorý je súčasťou výcvikových metód bojovej prípravy.

Možnosti úspešných absolventov ZBV síl SB sú do budúcna nasledovné:
Absolvent základného bojového výcviku síl SB nie je po ukončení výcviku žiadnym spôsobom viazaný k plneniu ďalších úloh v silách SB či k ďalšiemu členstvu či výkonu služby, pokiaľ sa nerozhodne inak.
Absolvent základného bojového výcviku síl SB má po ukončení výcviku možnosť nastúpiť na výkon služby v silách SB zaradením do rezervnej posádky aktívnych záloh či regulérnej posádky najbližšieho z oddielov, ak sa tak rozhodne.
Ak sa absolvent základného bojového výcviku síl SB rozhodne po ukončení nastúpiť do štruktúr SB, nemusí ďalej podstupovať proces prijímacieho konania a je zaradený priamo do výkonu zvolenej služby.
Každý úspešný absolvent základného bojového výcviku síl SB má možnosť opätovne nastúpiť do výkonu cvičenia každý ďalší rok pokračovaním v odbornom bojovom výcviku síl SB, ktorý je vykonávaný súbežne bez ohľadu na to, či sa rozhodne alebo nerozhodne vstúpiť do štruktúr síl SB.

Program základného bojového výcviku na individuálnej úrovni bol rozdelený nasledovne: poradová príprava, strelecká príprava, príprava RCHBO, ženijná príprava, zdravotnícka príprava, topografická príprava a taktická príprava.
Program základného bojového výcviku na skupinovej úrovni prebiehal nasledovne: ofenzívna pechotná bojová činnosť, defenzívna pechotná bojová činnosť, transportná pechotná bojová činnosť, nácvik bojovej pohotovosti a základná prieskumná činnosť. K výcvikovým aspektom bol kladený dôraz na psychický nátlak a fyzickú záťaž.

Toľko v skratke k základným bodom Letného vojenského výcviku SB, s ktorými bol oboznámený každý absolvent výviku pred jeho uskutočnením. Boja som jednou z nich. Prečo som sa rozhodla absolvovať výcvik tak fyzicky náročný a čo bolo mojou motiváciou a cieľom?

Že žijeme v čase všeobecnej lži, že žijeme v čase cynického prepisovania histórie priamo pred našimi očami, že žijeme v čase hlbokého morálneho a ľudského úpadku netreba širšie rozpisovať. Keď sa prepisuje história, zabúda sa na skutočnú pravdu. Keď sa prepisuje vojnová história, šliape sa po pravde. Keď sa šliape po pravde, nemožno sa z nej poučiť. A keď sa nepoučíme z minulosti, opäť si ju zopakujeme. Pravdu ubije lož, lebo vojnoví štváči majú v rukách znova všetku dostupnú moc, ktorou SOFISTIKOVANE ovplyvňujú verejnú mienku.
Tá časť spoločnosti, ktorá slepo nenaslúcha mainstreamu a túži po iných hodnotách, ak už nie z presvedčenia, tak z princípu, je časť rôznych dehonestujúcich prívlastkov, časť rebelujúca. K tejto časti spoločnosti patria i Slovenskí branci a všetci tí, ktorí ich podporujú alebo sa sami stávajú ich súčasťou.

Ja som sa rozhodla pre výcvik, aby som na vlastnej koži zistila, kam siahajú reálne fyzické a psychické možnosti priemernej slovenskej ženy v prípade akéhokoľvek vojenského konfliktu. Či sme vôbec pripravené zareagovať, nepodľahnúť panike, prežiť. Moja odpoveď po absolvovaní znie – nie sme pripravené, ALE DOKÁŽEME TO!

Som veľmi rada, že som osobne skúsila tak ťažkú fyzickú i psychickú záťaž. Ak by som neprešla tým, na čo mi stačili fyzické sily, nikdy by som reálne nepochopila a nevedela, aké ťažké to pre nás ženy je. Bola som čisto v mužskom kolektíve mladých zdatných slovenských synov, ja žena – matka po štyridsiatke. Veľa som počas týchto hodín pochopila a tým som zároveň dostala odpovede na svoje vlastné otázky. Nie sme pripravené, ale iba po fyzickej stránke. A to je pozitívne. Lebo psychika sa zlomiť len tak ľahko nedá, to iba telo reaguje po svojom. Nebudem preto opisovať fyzické vyčerpanie, ktoré ma napokon prinútilo výcvik ukončiť skôr. Naopak – vnútorne som oveľa silnejšia a presne viem, čo my ženy dokážeme v tak vyhrotenej situácii, ak prežijeme.

Vojny okolo nás rotujú. To, že je teraz mier neznamená, že tento mier tu bude naveky. Hlavne v tak hektickej dobe plnej nenávisti k nášmu slovanskému bratovi – Rusku. No moja reportáž nie je o politike. Vojny, ktoré sa dnes vedú, sú iné ako v minulom storočí. V prípade globálnej vojny je minimálna šanca na prežitie. Kto však prežije, bude hľadať útočisko v horách. Tak ako naši predkovia, pôjdeme v ich šľapajach. A o tom sa chcem podeliť so ženami, čo všetko je v našich silách dokázať. Nehovorme pyšne, že ZĽAHKA dokážeme všetko. Nedokážeme. Naše fyzické sily nie sú pripravené na tak silný nápor, preto iba psychika nás udrží zvládnuť peklo, ktoré môže nastať. My ženy dokážeme veľa. Čo sa môže žena naučiť v rámci partizánskeho spôsobu obrany a boja?

Rozdiel medzi mužom a ženou vo vojne je obrovský. Kým muž bojuje priamo face to face nepriateľovi so zbraňou v ruke, pozícia ženy je iná. My ženy sme potrebné v tábore. Žena musí pripraviť jedlo – hladný vojak je časom nepoužiteľný vojak. Žena musí vedieť promptne reagovať pri všetkých typoch zranení , tak ako to robili naše predchodkyne. To sú dve základné veci, ktoré prislúchajú ženám. Paušálne. No ženy dokážu viac. Na to však treba prípravu a fyzické sily ich potom nezradia.
Žena dokáže použiť zbraň. Naučiť sa manipulovať so samopalom v postoji, v kľaku, v ležme – to všetko zvládne. Žena dokáže naučiť sa manipulovať a použiť granát. Žena dokáže v rámci sebeobrany použiť bodák, sekerku, poľnú lopatku. Všetko to, čo je potrebné na prežitie v lese. Dokáže vykopať okop a chrániť tábor pred nepriateľom. Źena sa dokáže orientovať v lese pomocou klasických orientačných znalostí bez použitia modernej techniky, ktorej je vtedy samozrejme nevyhnutné sa zbaviť. No žena musí dať toho viac ako muž. Žena musí vedieť aj chrániť. Ženy nepôjdu nikam bez detí. Deti treba vedieť schovať a ochrániť. Tuná je dôležité vedieť, ako vykopať väčší okop, skladovať v prírode potraviny a pitnú vodu. A najhlavnejšie – naučiť sa chrániť maskou a kompletnou výbavou pred akýmkoľvek plynovým zásahom. Nie je to jednoduché, ale nie je to ani nemožné.

Výcvik, ktorý som absolvovala bol zameraný na hore vyššie spomenuté body a týkal sa mužov. My ženy však tiež potrebujeme podobné výcviky, však s inou stratégiou a taktikou. Verím, že by nás bolo veľa, lebo chrániť nielen seba a svojich blízkych, ale aj svoju zem je nám vlastné.

Na záver chcem pridať myšlienku priamej osobnej skúsenosti, ktorá ma usvedčila v tom, že nie je ešte všetko stratené. Tou skúsenosťou bol kontakt s brancami, ktorí nastúpili na výcvik. Keď som už nevládala, pomáhali mi a nikdy ma nenechali napospas samej seba. Slová, ktoré mi vtedy vraveli – My branci vždy držíme a budeme držať spolu! , nikdy nezabudnem. V tých hodinách som bola veľmi pyšná na týchto chlapcov, a hrdé musia byť aj ich matky, že ich tak krásne vychovali. V ich očiach som videla všetko to, čo chýba druhej časti našej spoločnosti – lásku k domovine. Za odhodlaním vydržať fyzickú a psychickú záťaž sa skrývala a skrýva živá, skutočná, pravá a nefalšovaná láska k Slovensku. A to je NÁDEJ. ĎAKUJEM.

---