Počas posledných rokov 21. storočia bol sup spozorovaný na Slovensku len pár krát, naposledy nad vrchmi Vihorlatu, letiac smerom k Ukrajine. Ide o veľmi vzácne prelety a kým v Ázii vymiera, v Európe má stúpajúci populačný trend. Sup je vták, živiaci sa zdochlinami. Mláďa nemôže jesť tuhé povrchové mäso, musí počkať, kým rodič načne mŕtvolu a ono môže zjesť mäkšie tkanivá. Svojim zovňajškom je oku prijateľnejší ako hyena, no princíp stravovania v požieraní zdochlín je rovnaký. Prenesúc vizualizáciu supa do ľudských vlastností, živiť sa mŕtvolami, je odporné. Nie preto, že to tak zariadila príroda, lež preto, že telo v rozklade už nemá moc brániť sa pred zožratím. No kým na Slovensku je výskyt supov vzácny, tých ľudských supov je tu prebytok.
Sebavedomie je vedomie toho, že človek je človekom. No právo byť človekom si vedieť treba ustáť, ak chce človek zostať na výške človeka. Je to jeho povinnosť, celoživotný boj. Na tomto svete, vo všetkých kapitalistických krajinách, je veľa supov, ktorí berú ľuďom základné ľudské právo – slobodu, striehnu a panujú nad nimi, kŕmia sa nimi, žijú z ich mŕtvol. Sebavedomým však môže byť len ten človek, ktorý nielen sám seba uznáva za človeka, ale POŽADUJE, aby ho aj iný za človeka uznal. Keď toto svoje právo zapredá, keď si ho neochráni voči sebe a iným, stáva sa človekom orabovaným, znásilneným.
Dnes pre slovenský národ nastala noc. Vyhaslo slnko živých nádejí tými, ktorí dobrovoľne predhodili svoje ľudské práva supom. To, čo zostalo bez slobody vonku, je organizmus bez života, a hoci telá ešte nie sú zahrabané, už zlietli supy zo svojich konárov stromov a v zahučanej zvesti o smrti človeka, idú na hostinu. Budú sa v nej paprať, prežierať sa a predbiehať, kto čím viac pre seba vyťaží.
Kto pozorne sledoval a sleduje konanie premiéra Igora Matoviča a celej vládnej koalície, ten sa zo zhnusením musí odvrátiť. Kúpanie sa v krvi dvoch mladých ľudí prinieslo svoje ovocie. Tejto besnote nebolo možné zabrániť, lebo papulnáčov nemal kto zastaviť. Dnes sa možno len pýtať všetkých, kto má ruku na tejto jazve národa – Toto ste chceli? Každá pomsta má svoj cieľ. Aký cieľ má vaša pomsta voči Slovensku? Vravíte, že nechcete Slovensku zle, nechcete trhať na kusy ľudí v ňom: ,,Zároveň žiadam, ešte pred spustením testovania, prehodnotiť podmienky zákazu vychádzania a netrestať následne ľudí, ktorí sa z objektívnych dôvodov na test nedostanú, alebo ktorí z iných dôvodov na test nemôžu ísť.“ Tak znela včera výzva prezidentky. Tak prečo trestáte? Lebo nespokojní obyvatelia žiadajú pre seba nedotknutosť základných ľudských práv, ešte stále garantovaných ústavou SR? Kto vám dal právo nad Zákon? Slovensku pomôže iba jeden liek. Tento liek však nie je znásilňovanie slovenského národa a možné prelievanie budúcej ľudskej krvi. Tento liek je politika spravodlivosti! Preč s politikou potlačovania! Budúcnosť našej vlasti je v spravodlivosti voči všetkým jej obyvateľom. Budúcnosť našej vlasti je v ochrane práv pracujúcich, a nie ich šikana a teror. Vlasť stojí na pevnom základe pracujúcej triedy, ona je hlavným pilierom. Nie štátnici, nie politici, nie zahraničné podniky s daňovými úľavami, investori, ktorí zotročujú slovenského robotníka! Je to pracujúci človek! A Ty vláda SR, si hrubo pošliapala po jeho právach! Odchovávaš mláďatá, aby aj oni mohli požierať mäkké časti tela, kým Ty ako prvá načneš mŕtvolu. Si sup, ktorý čaká, kedy sa telo poddá rozkladu, lebo bez slobody niet života!
Soňa Valovičová
Na Orave si ešte aj zaspievali:
„Slovensko moje, otčina moja,
krásna si ako raj, ako raj…“
/doplním: raj mafiánov, podvodníkov, špekulantov, parazitov, SUPOV/
A národ bez hrdosti!
Chce sa mi plakať!