SPOD TATRY OROL K PARTIZÁNOM LEŤ!

V predvečer SNP

Slovami Gustáva Husáka, zjednotenie celého antifašistického tábora v obciach, okresoch i v celosvetovom meradle malo za následok obrovský vzostup aktivity antifašistov na celom Slovensku. Spojením antifašistických síl a prekonaní vzájomných predsudkov sa začal sledovať spoločný cieľ a toto vedomie strhávalo denne nových a nových ľudí v tomto spoločnom úsilí. Ľudáctvo deprimované vývojom situácie na frontoch, ale aj diskreditovaním domáceho fašistického režimu v očiach ľudu, stratilo svoju bývalú bojovnosť, dostalo sa do pasivity a stále väčšieho rozkladu a postupne sa dostalo do izolácie.
Komunistická strana Slovenska v tomto období veľmi vzrástla a zmohutnela. Ani nie tak počtom svojich členov, keďže v ilegalite nebolo možné budovať masovú stranu, ale hlavne svojím politickým vplyvom, organizáciou, národnými výbormi, partizánskym hnutím, spojením s armádou a pod. Tento faktor zohral veľkú úlohu v prípravách povstania, pretože buržoázia – domáca i londýnska – nemohla manévrovať s rozkolom, s rozdielnymi prúdmi a názormi v robotníckom hnutí a s využívaním oportunistických pravičiarskych tendencií v sociálnej demokracii. Táto jednota robotníckej triedy, jednota socialistického tábora pôsobila silne na všetky ostatné antifašistické vrstvy a zvyšovala pozíciu KSS v celom antifašistickom tábore.
Národné výbory, v tom čase už veľmi početné, sa pripravovali na úlohu prevziať moc, uskutočniť povstanie a politický prevrat. Najväčšie ťažkosti boli s armádou a s vojenským velením, hlavne kvôli neustálym zásahom z Londýna.
Činnosť V. ilegálneho vedenia KSS je úzko spojená s Bratislavou. Tu žili a pracovali jej členovia, konali sa porady a schôdzky a z Bratislavy vychádzali impulzy a smernice pre stranícku prácu do všetkých kútov Slovenska. Jeho vedúcou osobnosťou bol Karol Šmidke, ktorý úzko spolupracoval s akademickým maliarom Štefanom Bednárom, Gustávom Husákom a Ladislavom Novomeským. Bolo to obdobie prísnych konšpirácií.
Najdôležitejšími centrami protifašistického odboja sa stali veľké závody, do odboja sa vo veľkom množstve zapájala aj vysokoškolská mládež – zakladali ilegálne bunky KSS, viedli politické školenia, šírili správy z moskovského i londýnskeho rozhlasu, strážili ilegálne byty, robili spojky a vykonávali kuriérne služby. Odboj si získal na svoju stranu aj veľa pokrokových umelcov, či štátnych prokurátorov.

Riešenie slovenskej otázky

Edvard Beneš, snažiac sa zachovať štatút republiky v starých podmienkach, nechcel vziať na vedomie oznámenie o prijatí Vianočnej dohody a utvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady. Na báze Vianočnej dohody sa však pripravovalo Slovenské národné povstanie ako revolučný akt slovenského národa, v ktorom sa slovami Ladislava Novomeského pristupovalo k slovenskej národnej otázke s internacionálnou platnosťou. Slovenský národný záujem podčiarkuje povstanie v našom historickom vedomí – rieši sa v boji za pokrok, demokraciu, po boku revolúcií, za socializmus.
Keď sa začiatkom roku 1944 Beneš dozvedel o existencii Slovenskej národnej rady, o zásadách a základných cieľoch národnooslobodzovacieho hnutia, nebol schopný akceptovať túto informáciu. Buržoázny čechoslovakizmus však dávno stratil všetku svoju silu, oslobodenie totiž prichádzalo z východu a v týchto podmienkach sa držala svojich zásad i SNR.

Masový rozvoj partizánskeho hnutia

Na prelome júla a augusta 1944 sa partizánske hnutie aktivizovalo. Jeho ťažisko sa prenieslo z východného na stredné Slovensko – do Turca, Liptova a na Pohronie. Tento rozmach úzko súvisel s príchodom partizánskych organizátorských skupín zo Sovietskeho zväzu. Ich príprava a vysadenie je jednou z prvých najvýznamnejších foriem pomoci Sovietskeho zväzu. O najbližšej perspektíve odboja na Slovensku hovorilo už uznesenie Exekutívy Komunistickej internacionály z 5. januára 1943, kde za svoju prvoradú povinnosť bolo pomôcť KSS a slovenskému ľudovému odboju.
Organizátorské skupiny boli vycvičené vo výcvikových partizánskych strediskách Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia, ktorému velil generál Strokač, a na konci výcviku sa zostavovali tak, aby po vysadení mohli plniť funkciu štábov partizánskych jednotiek. Okrem veliteľa mali spravidla politického komisára, náčelníka štábu a ostatných členov štábu, zodpovedných za prieskum, diverznú činnosť, spojenie, za zdravotnícke a materiálne zabezpečenie.
Prvá skupina 11-člennej partizánskej organizátorskej skupiny zoskočila na strednom Slovensku v noci z 25 – na 26 júla 1944 pri Liptovskej Osade, s veliteľom npor. Veličkom. Zoskoky parašutistov mali pre obyvateľstvo i samotný odboj nesmierne pozitívny význam i vplyv na jeho myslenie.
Kým do augusta 1944 prebiehali prípravy povstania centralizovane a v prísnej konšpirácii, v auguste vstúpil do popredia i prvok živelnosti a vývoj sa už nedal utajiť pred domácimi fašistami ani pred Nemcami. Na celom Slovensku sa hovorilo iba o ruských partizánoch..pravdivo i zveličene. V antifašistickom tábore narastala odvaha, v ľudáckom naopak – panika.

Prudký vzostup revolučnej sily

Klérofašistický režim sa pod vplyvom všeobecných udalostí doma i v zahraničí začal veľmi rýchlo štiepiť. Kto mohol, hľadal východisko. Bola zostrená protisovietska, protikomunistická a protičeskoslovenská propaganda, spolu s hrôzostrašným opisovaním vojny, ktoré by sa v prípade neuposlúchnutia fatálne dotkli obyvateľstva. Márne, ľud bol odhodlaný bojovať.
Stupeň pripravenosti jednotlivých oblastí Slovenska opísal Gustáv Husák v skratke nasledovne: “ Západné Slovensko mal Tisov režim priamo pod nosom, pod kontrolou. Práca straníckych organizácii bola veľmi dobrá, avšak nebolo tu takmer do konca augusta 1944 – ako to bolo na strednom Slovensku – operujúcich partizánskych oddielov. Skupiny organizujúca strana, boli tak v iba v štádiu príprav.
Golianovo vedenie pripravovalo akciu pre západné Slovensko. Vedeniu KSS a SNR veľmi záležalo na tom, aby práve v Bratislave – v centre ľudáckeho režimu – došlo k povstaniu a aby sa politický prevrat uskutočnil v celom rozsahu. S vojakmi bolo dohodnuté vyzbrojenie civilného obyvateľstva, obsadenie rozhlasu, centrálnych úradov, zneškodnenie fašistických pohlavárov, atď. Golian však v dôsledku zásahov Londýna odsúval čoraz viac spoluprácu s komunistami, až nakoniec niekoľko dní pred povstaním vymenoval za veliteľa Bratislavy majora Murgaša, ktorý situáciu nepoznal a nezvládol. O tejto dôležitej zmene Golian vedenie SNR neupovedomil, takže v kritických dňoch nielenže nebolo v Bratislave jednotného postupu politického a vojenského vedenia, ale nejestvoval tu ani priamy styk., v bratislavskej posádke vypukol zmätok. Podobne dopadla aj Nitra. Západné Slovensko nebolo v auguste 1944 pripravené na povstanie. Opačne to bolo však na strednom Slovensku – v Banskej Bystrici, v Martine či Mikuláši.
Okolo organizátorských skupín sa na strednom Slovensku začali neobyčajne rýchlo formovať partizánske centrá, tvorili sa skupiny dobrovoľníkov. Revolučná situácia na Slovensku bola na vzostupe. Avšak ešte stále chýbala koordinácia s akciami Sovietskej armády a hrozilo, čo sa napokon aj stalo, že k povstaniu dôjde bez pripravenosti partizánskych oddielov a nemecké vojská využijú tento moment partizánskej vojny v tyle svojich armád a Slovensko obsadia.

Vyhlásenie Slovenského národného povstania

Dramatický spád bol ovplyvnený správami o víťazstve Sovietskej armády pri Jasoch a Kišiňove, o povstaní v Rumunsku a o postupe spojeneckých vojsk v západnej Európe. Vo vnútri zvesti o nemeckých divíziách na južnej Morave pripravených okupovať Slovensko, ktoré sa rozšírili 24. 8 a dostali sa aj k partizánskym veliteľom na strednom Slovensku.
Ľudácke vedenie registrovalo mohutný rozmach partizánskeho hnutia, preberanie moci revolučnými národnými výbormi, najmä na Horehroní. Minister obrany Čatloš je odsunutý na vedľajšiu koľaj a nahrádza ho gen. Turanec. Priamu intervenciu nemeckých vojsk na Slovensko u Himmlera žiada ríšsky štátny minister okupovaných českých krajín Frank.
V nedeľu 27. augusta došlo k závažným udalostiam urýchľujúcim dynamiku revolučnej situácie. Vo večerných hodinách povstalci zadržali v Martine nemeckú vojenskú misiu s plk. Otom, ktorá cestovala z Rumunska a na druhý deň v raňajších hodinách na nádvorí zlikvidovali. Bolo zaistených niekoľko ľudáckych funkcionárov, medzi nimi i poslanec HSĽS F. Slameňa.
V pondelok 28. a v utorok 29. augusta došlo k miestnym povstaniam v ďalších turčianskych obciach.

Letisko Mokraď. 28. august 1944. Začína sa budovať kruhová obrana letiska a prípravy na pristávanie sovietskych lietadiel.

29. augusta prevzal moc revolučný národný výbor (RNV) v Martine. Na rozkaz Velička 2. čs. partizánska brigáda M.R.Štefánika očistila niektoré dediny Turca a Hornej Nitry od miestnych nacisticky exponovaných Nemcov. Vlna partizánskej aktivity a s ňou spojených miestnych povstaní sa preliala z Ružomberka ďalej na východ: do Liptovského Mikuláša, ktorý partizáni obsadili 28. augusta, Liptovského Hrádku a Popradu.

Všetky tieto udalosti priviedli protifašistický odboj na samý prah celonárodného povstania. Bratislavská vláda sa snažila aspoň propagandisticky preklenúť svoju neschopnosť. 26. augusta prehovoril v rozhlase minister vnútra Alexander Mach, avšak jeho výzva zožala už iba posmech.
Ani nie dve hodiny po Machovom odvysielaní partizáni oslobodili politických väzňov v Ružomberku. Začala sa vlna obsadzovania miest a dedín partizánmi v kontrolovaných oblastiach. Revolučné národné výbory frontálne vystupovali z ilegality a preberali správu obcí. V Ružomberku sa 28. augusta dohodli predstavitelia revolučných okresných národných výborov v hornopovažských okresoch vyhlásiť povstanie.
Vzhľadom na stúpajúcu revolučnú vlnu sa Hitler rozhodol vyslať nemecké vojská na Slovensko. V tejto situácii stála SNR a vedenie KSS pred akútnou druhou variantou – vyhlásenia celonárodného povstania. V rámci jeho prípravy poslal pplk. Golian 25. augusta 1944 osobitnú tajnú inštrukciu zasväteným veliteľom posádok o možnosti okupácie a o príprave na obranu.
V utorok 29. augusta na rozkaz pplk Goliana neďaleko letiska Tri duby bol zatknutý gen. Turanec, hlavný veliteľ slovenskej armády. Velitelia spojených oddielov slovenských partizánov ( Jegorov, Bielik, Sečanský) sa rozhodli v noci z 29. na 30. augusta obsadiť Banskú Bystricu.
V popoludňajších hodinách 29. augusta zarachotili pri Hornom Hričove prvé výstrely povstaleckých vojakov práporu kpt. Repašského. Na základe správ o príchode nemeckých jednotiek na Slovensko vydal Ján Golian ešte dopoludnia príkaz na vyhlásenie najprísnejšej bojovej pohotovosti a okamžité aktivizovanie obrany jednotlivých posádok. Vlastnými slovami: „Slovenské jednotky ako súčasť čs. armády, verné zásadám demokracie a slobody, postavia sa za spoluúčasti celého národa na odpor .. „

Začína sa najslávnejšia kapitola moderných slovenských národných a československých štátnych dejín…

“ V SNP bojovali zástupcovia takmer tridsiatich národností.Mnohé sovietske oddiely a brigády prišli na pomoc bojujúcemu československému ľudu pešo, veľmi veľká bola aj materiálna pomoc. Partizánska vojna v ČSSR bola bohatá na prejavy masového hrdinstva, prejavy bratstva Čechov, Slovákov a sovietskych občanov v boji proti fašizmu. Počas SNP sa mnohí Slováci a Ćeši stali skvelými bojovými partizánskymi veliteľmi. Partizánsky boj na Slovensku riadili komunisti. Vytrvalosť a hrdinstvo československého ľudu v boji proti hitlerovským hordám pramenili z PRESVEDČENIA o spravodlivosti veľkého boja za národné a sociálne oslobodenie, z lásky k vlasti, z dôvery KSČ a z PRIATEĽSTVA so Sovietskym zväzom. My, bývalí sovietski partizáni, ktorí sme sa priamo zúčastnili na SNP, chránime si v pamäti slová z listu ÚV KSČ, podpísaného a poslaného 30.júna 1945: Sovietski partizáni k nám priniesli národného ducha, ducha sovietskych bojovníkov, ducha nenávisti k nepriateľovi, ducha odhodlania v boji proti fašizmu., sovietski partizáni českému a slovenskému národu ukázali, ako BIŤ FAŠISTOV. Nikitič Asmolov
/archív spomienok AsÚML ÚV KSS, p.č 1701/

Ja len pripomeniem k prepisovaniu dejín a k snahe cielenej nenávisti RF, že pamäť národa Čechov a Slovákov ešte stále žije aj v nás, potomkoch našich starých otcov! Budeme bojovať do konca proti novodobej fašizácii Európy modrých politikov. A tým, ktorí si volia spôsob nacionalizácie smerom v uctievaní klerofašistickej prvej republiky odkazujem, študujte dejiny!

---