Pri diskusii na tému vlastníctva často dochádza k zámene výrazov. Napríklad súkromné vlastníctvo býva často obhajované argumentáciou osobného vlastníctva.Prvým krokom k pochopeniu vlastníckych vzťahov je preto poriadok v pojmoch…

Akýkoľvek predmet môže byť v súkromnom či osobnom vlastníctve.Vlastníctvo nerozdeľujeme na ‘osobné’ a ‘súkromné’ podľa objemu vlastníctva, či podľa spôsobu jeho užívania, ale podľa majetkového vzťahu užívateľa k užívanému predmetu. Buď užívateľ sám vlastní tento predmet, alebo ho vlastní iný človek, ktorý na vlastníctve predmetu bezpracne profituje.

Osobné vlastníctvo je vlastníctvo svojej osoby, svojho životného priestoru a veci ktoré osoba užíva.Osobným vlastníctvom môže byť: samotné telo užívateľa, jeho oblečenie, jedlo, auto, dom, ale aj továreň, či banka (spoločenské osobné vlastníctvo).Osobné vlastníctvo zeme (t. j. ak zem nevlastní iný človek užívateľ), je zaužívané skôr pod pojmom užívateľské právo zeme.

Súkromné vlastníctvo (kapitál) je vlastníctvo tela druhej osoby, životného priestoru druhej osoby, či veci ktoré užíva druhá osoba. Súkromnému vlastníctvu ľudského tela hovoríme otroctvo.Súkromným majetkom môže byť aj oblečenie, jedlo (aj keď v praxi je zväčša osobným vlastníctvom), auto, dom užívateľa, a samozrejme aj továreň, či banka.Súkromné vlastníctvo býva zväčša požičiavané / prenajímané za materiálny prospech. Vlastníctvo je tak využívané ako zbraň k lúpeniu – k bezprácnemu získaniu produkcie druhého človeka.
Obmedzí ťa, ak tvoje telo, tvoje trenky, tvoje auto, dom, či prácu vlastní niekto iný?Hádam, že áno. Súkromné vlastníctvo obmedzuje tvoju slobodu.Človek bude plne slobodný, až bude vlastník svojho tela, svojich treniek, spolu/vlastník auta, domu a práce.

Zákaz súkromného vlastníctva si dnes väčšina z nás ani len nevie predstaviť. Podobne sa si ľudia kedysi ani len nevedeli predstaviť, že by bolo zakázané otroctvo – súkromné vlastníctvo človeka. A dnes sa nám to zdá byť normálne, nik sa nad tým nepozastavuje…

Podobne by sme mali pokračovať v oslobodzovaní človeka a rozšíriť zákaz otroctva aj na životný priestor človeka. Veď nedokážeme žiť v zduchoprázdne – sme neoddeliteľne spätý s priestorom okolo nás.Zákaz zotročovať je zároveň ľudským pravom na slobodu.

Formulované pozitívne:
Základným ľudským právom je právo na osobné vlastníctvo svojho životného priestoru.Právo na súkromné vlastníctvo životného priestoru druhého je v priamom rozpore s právom na svoj životný priestor, preto nemôže byť ľudským právom.

Súkromným vlastníctvom našej matky Zeme, ju staviame do pozície nášho otroka. A podľa toho sa k nej aj staviame: ničíme našu planétu, jak keby sme ju vlastnili! Je načase priznať našej matke Zemi právo, aké sme priznali človeku… Naša matka Zem má právo byť slobodná a vlastniť samu seba!Prisvojenie si darov Matky Zeme (či Boha) je podvod.Zem, vzduch, voda, slnko nie sú výtvorom človeka – boli tu už milióny rokov pred nami. Nemôžu byť preto vlastnené človekom! Človek môže vlastniť len to, čo bolo vytvorené prácou človeka. Človek nemá morálne právo vlastniť to, k existencii čoho neprispel.Kupčenie so zemou je nemorálny podvod – ilúzia. Zem preto nevlastní žiaden človek a ten, kto na nej žije a pracuje, má na ňu len užívateľské právo, ktoré sa môže dediť, pokiaľ potomkovia zem užívajú.

Pár storočí dozadu boli súkromným majetkom celé štáty. Štáty sme znárodnili, nemusíme už viac platiť ‘spravodlivé’ nájomné majiteľovi (dane). Spôsob prerozdeľovania daní však žiaľ ostal veľmi podobný tomu feudálnemu – občan nemá právo rozhodovať o tom ako budú jeho dane prerozdelené. Nerozhodujeme o našich daniach sami participatívne, ale je o nich rozhodované direktívne. Organizácia našej spoločnosti však ostala na prevažne hierarchickej štruktúre z feudalizmu. Akurát sme kráľa nahradili parlamentom. Sloboda príde s heterarchickou štruktúrou neurónovej siete (rozhodovanie v kruhu), ktorá umožní prejavenie potenciálu všetkých zúčastnených.

Svet je vzájomne pospájaný, preto nemôže byť všetko v individuálnom vlastníctve. Preto sa aj súkromné, aj osobné vlastníctva spájajú a vytvárajú skupinové vlastníctvo. Súkromné vlastníctvo vytvára spoločnosti: rodinné podniky, s.r.o., akciové spoločnosti, fondy, či korporácie. Vzájomná previazanosť globálneho kapitálu je dnes už tak veľká, že o ňom môžeme hovoriť ako o zjednotenom globálnom subjekte.
Osobné vlastníctvo je taktiež možné zdieľať, či spájať do vyšších celkov a vytvárať tak vlastníctva spoločenské: partnerské, rodinné, obecné, družstevné, národné, štátne a neskôr snáď aj globálne vlastníctvo.
Vzdaním sa súkromného vlastníctva stratíme dôvod na väčšinu vojen. Ostanú stále nejaké teritoriálne potýčky, avšak prestaneme bojovať o životný priestor druhého – uspokojíme sa so svojim životným priestorom. A miesto toho, aby iní za nás prispievali pre spoločnosť, budeme môcť prispievať sami…


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


24 thoughts on “Súkromné a osobné vlastníctvo

  • 15. septembra 2017 at 12:23
    Permalink

    To je zas naváľané.
    Súkromné vlastníctvo ktoré slúži na okrádanie občanov existuje len v hlave autora. Ak by bol schopný riadiť a vlastniť čo len novinový stánok, vedel by čo za voloviny trepe.

    Reply
    • 24. septembra 2017 at 8:58
      Permalink

      Pán Jankech,
      aby niekto mohol riadiť novinový stánok, musel by sa v prvom rade naučiť riadiť seba… Tým Vám odporúčam začať.

      Reply
      • 10. októbra 2017 at 7:51
        Permalink

        Tomáš Klimek, inteligentné, presne tak, neriadená strela-odzbrojiť!

        Reply
  • 19. septembra 2017 at 13:22
    Permalink

    Článok je stručný a jasný. Prirodzene môžeme byť len uživateľmi darov Zeme, akýmisi nájomníkmi nie vlastníkmi. Súkromné vlastníctvo a jeho zákonná ochrana je účelový produkt kapitalizmu.

    Reply
    • 12. júna 2019 at 21:43
      Permalink

      Peter, čakal som, že sa ozveš na tento článok predstavujúci inú planétu. Čítajúc „spoločenské osobné vlastníctvo“, súkromné vlastníctvo tela – a potom som sa stratil, mieša sa dokopy otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus. U autora chýba úcta k vzdelaniu, poznatkom, absolútne ignoruje dosiahnutú úroveň poznania a jednoducho váľa svoje pojmy a dojmy.

      Už som to chcel napísať, viem, že je síce pekné, že redakcia umožňuje každému publikovať, lenže potom mi DAVDVA pripadá ako experimentálna učebňa základnej školy. Je to dosť vzdialené pôvodnému DAVu, kde vládla aj určitá zodpovednosť, intelektuálna vzdelanostná úroveň.

      Vzdelaní ľudia vám poutekajú, pretože

      Reply
  • 12. júna 2019 at 15:51
    Permalink

    Pán Moravčík,
    to, že osobné vlasníctvo je „vlastníctvo svojej osoby …“ a súkromné vlastníctvo je „vlastníctvo tela druhej osoby …“ je „velice svérazní výklad“.
    Zostaňme pri klasike. Vlastníctvo je právo vec – predmet vlastníckeho práva držať, užívať a požívať jeho plody a disponovať s ním.
    Ak je subjektom vlastníckeho práva štát, ide o štátne vlastníctvo, ak je ním obec, ide o obecné vlastníctvo, ak fyzická osoba, ide o súkromné vlastníctvo.
    Dobre, že ste spomenuli pojem osobné vlastníctvo. V socialistickom občianskom zákonníku bolo definované v tom zmysle, že slúži na uspokojovanie osobných potrieb občana a jeho rodinných príslušníkov. Jeho predmetom mohli byť najmä veci osobnej potreby, byty (ak keď nie všetky), rodinné domy, chaty, autá a pod. a taktiež napríklad malé záhumienkové hospodárstvo ale len na uspokojovanie svojich a rodinných potrieb.
    Už z povahy veci vyplýva, že jeho predmetom nemohli byť výrobné prostriedky a bol zákonom daný jeho rozsah, ktorý nedovoľoval extrémne zbohatnúť. Stálo by za uváženie ho oprášiť …

    Reply
    • 12. júna 2019 at 21:51
      Permalink

      V tomto sa ani divá sviňa nevyzná:-). Autor sa zrejme chcel zamerať na kapitalizmus, ale keď hovorí o súkromnom vlastníctve tela, tak hovorí o otrokárstve. Jeho stúpenec racio mu pritakal, ale zredukoval súkromné vlastníctvo len na kapitalizmus, hoci súkromné vlastníctvo nie je produktom kapitalizmu, čím poprel autora, hoci ho chcel potvrdiť. Ale v rozprávkach je to povolené.

      Reply
  • 12. júna 2019 at 17:19
    Permalink

    Poriadok v pojmoch dá štúdium práva a ekonómie – a ani jedno z toho Tibor Moravčík neštudoval…Imrich, neber si to tak, títo ľudia absolvujú svoje vzdelávacie krúžky kde sa utvrdzujú vo svojich presvedčeniach a chvalabohu sa k moci reálne nedostanú – možno v praktickom vlastnom živote, v súkromí…
    pretože ho poznám:
    Tibor, Tibor, Tibor…tri roky hustíš svoj svetonázor KOMUNITARIZMU na Slodobnom vysielači BB v relácii „Synergeticum“ a teraz toto…hm, pozitívne že o tom rozmýšľaš, negatívne, že je to hlúposť. Oceňujem snahu byť originálny.
    Kto ešte príde a s čím okolo vlastníctva? Je spermia otcovo vlastníctvo a kedy sa stane spoločným vlastníctvom otca i matky? Obchodne to dokáže prax vyhodnotiť, ale ten smiech… A nemala by byť spermia osobným vlastníctvom muža, alebo to bude spoločenské vlastníctvo ľudstva a treba ju „čipovať“? …rád mám science-fiction, bavím sa…pozdravujem do Anglie,Peter

    Reply
  • 12. júna 2019 at 17:39
    Permalink

    Chcem reagovať ešte skôr než sa zas spustí spŕška rozhorčení poétok a filozofov o tom, že som zlý voči tvorivosti Tibora Moravčíka. Poznám sa s ním osobne a dlho som veril, že tak ako chlapi z DAVu aj on pochopí, že vymýšľať na vlastnej neskúsenosti a bez poctivého naštudovania príslušnej vedy je síce dobrá zábavka, ale pre serióznu spoluprácu nad politikou ľavice je to „slepá cesta“.
    Tak ako má právo zverejniť „svoje zábavky“, mám právo ich kritizovať a to o to skôr, že sme nejaký čas strávili spolu aj serióznou diskusiou – a to dokonca aj okolo vlastníctva…
    Úplne ma mätie fakt, že tam kde DAVDVA definuje Marxove dielo ako dobrý program pre ľavicu, tam kde sa píše o socialistickej minulosti, tak tu sa objavujú príspevky, ktoré ale vôbec nečerpajú zo skúseností čs.spoločnosti 1918 – 1989 a dokonca po 1998, nenaštudujú si tie v praxi riešené pojmy celospoločenského vlastníctva (dokonca definovaného zákonmi v čs.praxi : 1918, 1945, 1948, 1960,1989, až privatizácia 1990,) a aj to, čo spomínal Imrich Juhár, teda pojem „osobné vlastníctvo“ zachytené azda jedinečne v socialistickom právnom systéme.
    A tak
    buď chceme skutočne dôjsť do nejakého zmysluplného záveru, alebo jednoducho plkáme v diskusiách lebo…možno sa len nudíme…možno si myslíme, že sme originálni…
    aj preto som použil ten príklad s vlastníctvom SPERMIE, toľkokrát omieľaný v sci-fi a dokonca je to eticko-právny problém súčasných vedcov – biotechnológov, dodnes nie uspokojivo riešený…
    Vždy keď nazriem do webu, mám tlak o 100% vyšší, …nuž…
    Myslel som si, že tu chceme riešiť ozaj faktickú základňu pre hnutie ľavice na Slovensku, bárs i pre voľby 2020.
    Imrich, kedy pôjdeme zas na vinko?

    Reply
    • 12. júna 2019 at 21:53
      Permalink

      Peter, čakal som, že sa ozveš na tento článok predstavujúci inú planétu. Čítajúc „spoločenské osobné vlastníctvo“, súkromné vlastníctvo tela – a potom som sa stratil, mieša sa dokopy otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus. U autora chýba úcta k vzdelaniu, poznatkom, absolútne ignoruje dosiahnutú úroveň poznania a jednoducho váľa svoje pojmy a dojmy.

      Už som to chcel napísať, viem, že je síce pekné, že redakcia umožňuje každému publikovať, lenže potom mi DAVDVA pripadá ako experimentálna učebňa základnej školy. Je to dosť vzdialené pôvodnému DAVu, kde vládla aj určitá zodpovednosť, intelektuálna vzdelanostná úroveň.

      Reply
      • 13. júna 2019 at 21:31
        Permalink

        Hm, Milan-…a vidíš, KTO toto tu pokladá za vynikajúci článok…z DAVUDVA sa fakt stáva fantazmagórny literárny krúžok…toto tu už nie je diskusia ľavice. Asi začnem diskutovať u kotlebovcov.

        Reply
  • 13. júna 2019 at 16:07
    Permalink

    Vynikajúci článok.
    „Základným ľudským právom je právo na osobné vlastníctvo svojho životného priestoru. (Nie súkromné vlastníctvo životného priestoru iných).“
    Táto veta je bingo!
    Presne tak, aj táto:
    „Človek nemá morálne právo vlastniť to, k existencii čoho neprispel.“ – toto by som najradšej dal vytesať do kameňa, aby sme to mali stále na pamäti.
    A platí aj opak: Človek (zamestnanec) má morálne právo vlastniť to, k existencii čoho prispel.
    Toto je doslova kameň mudrcov (a my, Moravčíci, to už vieme) ;-)

    Na margo niektorých názorov vyššie v diskusii:
    S pojmom vlastníctvo nemôže narábať veda, lebo vlastníctvo nie je objektívna realita. Je to náš sociálny, kultúrny a právny konštrukt. Napríklad ja za svoje osobné vlastníctvo považujem nielen tie veci, ktoré v článku vymenoval autor, ale aj svoj čas. Je mi veľmi nepríjemné, ak ma niekto, komu svoj čas nechcem venovať, oň oberá.

    Reply
  • 13. júna 2019 at 18:25
    Permalink

    Pane Moravčík, Vy jste vynálezce. )

    Pár komentů mám k Vám.

    vlastníctvo nie je objektívna realita. ►Samozřejmě vlastnictví je OBJEKTIVNÍ REALITA. Kdyby ne, pak by Andrej Babiš, český premiér a dolarový miliardář, nemohl vlastnit výr. prostředky, které jsou OBJEKTIVNÍHO RÁZU. Fabrika vyrábějící vidličky a nože není fata morgána. ) Tedy ani vlastnictví továren není virtuální realita na obrazovce chytrého telefonu, ale zcela hmatatelná realita zakotvená právně.

    Je to náš sociálny, kultúrny a právny konštrukt. ►Takže ekonomický nikoli? Pozoruhodná konstrukce ve Vaší hlavě. )

    Napríklad ja za svoje osobné vlastníctvo považujem … svoj čas. ►Ano? ) Odkdy můžete vlastnit fyzikální veličinu? ) To je totéž, jako byste chtěl vlastnit elektrický proud. )) Vy nemůžete vlastnit, měnit či zrušit přírodní jevy a zákony, které jsou RYZE OBJEKTIVNÍ POVAHY, Vy je můžete nebo nemusíte využívat ku prospěchu svému. Nic více!

    Reply
    • 13. júna 2019 at 21:23
      Permalink

      Pane Vašku, len na vysvetlenie, neberiem to ako spor:

      Áno, výrobné prostriedky sú objektívna realita, ale vlastnícky vzťah kohokoľvek k nim objektívny nie je. Napríklad mnohí ľudia u nás „vlastnia“ asteroid. Ten asteroid je objektívna realita, ale nie to „vlastníctvo“.

      Prečo nie, netvrdil som, že ekonomický nie. Kľudne aj ekonomický, je to z rovnakého súdka.

      Môj čas nie je abstraktná fyzikálna veličina. Je to v skutočnosti môj jediný skutočný majetok. Príklad s elektrickým prúdom nesedí, lebo elektrický prúd existuje nezávisle odo mňa, bude existovať aj keď zomriem. Ale „môj čas“ bez mojej existencie nebude. Stratí sa dokonca skôr, ako moje telo, skôr ako tieto moje písmená, lebo tie budú kdesi v databáze veľkého brata strašiť ktovie dokedy. Boháči vedia, že čas je majetok (The time is money), len plebs držia v domnení, že čas plebsu je totálne bez hodnoty.

      Reply
      • 13. júna 2019 at 21:34
        Permalink

        Pane Moravčík, Vy nejenže vynalézáte,

        Vy jste geniální. ) Napsal jste: „Príklad s elektrickým prúdom nesedí, lebo elektrický prúd existuje nezávisle odo mňa, bude existovať aj keď zomriem.“ Chápete, oč mi tady jde. Čas bez pana Moravčíka přestane existovat, jinak řečeno, fyz. veličina ČAS existuje ZÁVISLE, NIKOLI TEDY NEZÁVISLE ─ NA PANU MORAVČÍKOVI. )) Heuréka! ))

        Reply
        • 13. júna 2019 at 22:09
          Permalink

          Pane Vašku, ešte raz a pomalšie (zmiatli ste ma narážkou na genialitu, neviem, či nesrandujete):
          Nemal som na mysli ten abstraktný čas ako fyzikálnu veličinu. Myslel som na môj čas. Vy možno ste úprimne presvedčený, že môj čas bezo mňa existuje nezávisle.
          Ale žiadny z mojich doterajších zamestnávateľov by v tom s Vami nesúhlasil. Zamestnávateľ si predplácal „môj čas“ tým, že mi platil mzdu, ale vždy trval na tom, že ten zaplatený môj čas nemôže využívať bez toho, aby som bol fyzicky na pracovisku.
          Ja ten „môj čas“ chápem rovnako ako môj zamestnávateľ. Keď je niekto ochotný platiť mi zaň, tak zrejme má (ten čas) aj nejakú hodnotu.

          „Môj čas“ sú síce dve slová, ale len jeden veľmi konkrétny jav.
          Mimochodom, určite ste aj Vy niekedy použili výraz „nemám čas“. Presne v tom momente ste svoj čas chápali presne v tom zmysle, ako ja teraz.

          Reply
  • 14. júna 2019 at 22:29
    Permalink

    Autor začína robiř poriadok v pojmoch osobného súkromného vlastníctva a hneď v prvom odseku namiesto nastolovania poriadku, začína robiť poriadok, ktorý jeden z diskutérov nazval oprávnene „galimatiášom“.

    Podľa autora je rozdiel medzi úkromným a osobným daný „podľa majetkového vzťahu užívateľa k užívanému predmetu. Čo tým autor rozumie? „Buď užívateľ sám vlastní tento predmet, alebo ho vlastní iný človek, ktorý na vlastníctve predmetu bezpracne profituje.“ Prevedené do jednoduchej reči, ak niekto vlastní napríklad továreň, lebo podľa autora sa súkromné a osobné sa nediferencuje podľa predmetu vlastníctva, a túto továreň užíva, tak je to jeho osobné vlastníctvo, ale ak tú továreň vlastní iná osoba, ktorá ju tiež vlastní sama, ale užíva ju spôsobom, ktorým dosahuje profit, tak už je to súkromné vlastníctvo. Ak celý tento“majetkový vzťah užívateľa k užívanému predmetu“ redukujeme na jediný rozdiel, ktorý tu autor vyznačuje, tak ten spočíva len v spôsobe užívania vlastneného predmetu, buď ho vlastník užíva alebo ho užíva na dosahovanie profitu.

    O pár riadkov však už vyššie uvedený rozdiel neplatí, pretože ak niekto vlastní svoju osobu je to jeho osobného vlastníctvo, ale ak niekto vlastní „telo druhého“ už je to súkromné vlastníctvo, ergo tu je rozdiel daný nie spôsobom vlastníctva, ale predmetom vlastníctva.

    Neskôr zisťujeme, že vlastnícky vzťah nie je špecificky ľudským vzťahom, ale že aj zem má „právo vlastniť seba samu“ a teda jej práva poškodzujú všetci tí, ktorí si privlastňujú rozmanité časti jej „tela“, napríklad pôdu, lesy, suroviny a pod.

    Nemám nič proti odlišným názorom druhých, ale pri vlasných názoroch by sme namali ísť pod úroveň, ktorá tu už bola dosiahnutá.

    Reply
  • 15. júna 2019 at 8:27
    Permalink

    Keďže nad týmto textom je napísané „komentár“ skĺznem ku komentovaniu. Autor je kameňovaný riadnymi hrudami- niektorí kritici mu upierajú aj základnú školu, dokonca to zovšeobecňujú na celý DAV2. Ak je toto rešpekt k právu na názor, potom svätá inkvizícia bola pokroková organizácia. Tibor sa usiľuje uvažovať o probléme vlastníctva a to je asi rozumný základ k analýze civilizačných systémov. V mnohom mu rozumiem. A myslím, že to vyplýva zo záujmu rozumieť…Tak, ako útoky na autora sú indukované snahou „nerozumieť“…Imro uviedol definíciu vlastníctva ako „právo“, teda vlastníctvo je vynútené. Vynútené silou ( mocou)…teda mocní si vynucujú „právo“ na bezmocných. Nielen sa tak spoločnosť delí, ale aj polarizuje. Tibor sa pokúša paralyzovať obavy z odmietnutia odstránenia vlastníctva jeho delením. Je to pokus otupiť nechuť verejnosti prísť o to málo, čo považuje za garanciu svojej osobnej bezpečnosti ( obydlie, zdroje na jedlo a teplo a i.) Technologická revolúcia relativizovala „tradičné“ vlastníctvo k veci ( dôležitosť vlastníctva PC ustupuje významu „vlastníctva“ dát a systémov ich spracovania). Sociálne súvislosti technologického rozvoja tlačia na „štandartné definície“ a my by sme sa ich mali pokúšať interpretovať v nových súvislostiach…

    Reply
    • 15. júna 2019 at 16:57
      Permalink

      Juraj,

      Sme zaplavení informáciami, strácame sa v nich. Ak chceš právo na názor v tejto situácii absolutizovať, záplava nedokvasených názorov nás zabije. Tu predsa nikto autorovi nezakazoval vyjadriť svoj názor, len sme sa vyjadrili k tomu, že chcel robiť poriadok v pojmoch a narobil v nich neporiadok. Neboj, kritika narýchlo kvasených názorov nikomu neuškodí, autori budú viac vážiť vyslovované názory, aj čitateľov.

      Ja som ekonóm i filozof, takže určité poznatky na túto tému mám, ale viem, že je to náročná téma, že tu mám aj mnoho nejasností, otázok. Mám už dávno spracovaný jeden text na možné vlastnícke formy, ale potrebujem dopracovať práve metodologické východiská. Osobne by som teda privítal celistvejší pohľad na vlastníctvo a súhlasím, že treba viacero vecí predefinovať, hlavne s ohľadom na informačný vek. Lenže po tomto texte mi nejasnosti nezmizli, keby som sa ho držal, tak by som mal v hlave pekný galimatiáš.

      Niektoré tézy sú skutočne problémové.

      Súhlasím s doc. Mandom ktorý rozoberá, ako autor chápe rozdiel medzi súkromným a osobným daný „podľa majetkového vzťahu užívateľa k užívanému predmetu.“

      Pri vymedzení osobného a súkromného vlastníctva predsa nejde o vzťah človeka k užívanému predmetu, ale o vzťah ľudí navzájom, celý komplex vzťahov, sprostredkovaný vzťahom k tomuto predmetu.

      „Súkromné vlastníctvo (kapitál) je vlastníctvo tela druhej osoby, životného priestoru druhej osoby, či veci ktoré užíva druhá osoba. Súkromnému vlastníctvu ľudského tela hovoríme otroctvo.“ Autor tu pletie kapitalizmus a otrokárstvo, chce síce definovať otrokárske vlastnícke vzťahy, ale zároveň hovorí o kapitáli, ktorý je kapitalistickým vzťahom.

      „Osobným vlastníctvom môže byť: samotné telo užívateľa, jeho oblečenie, jedlo, auto, dom, ale aj továreň, či banka (spoločenské osobné vlastníctvo).“ Vieš vysvetliť, čo znamená pojem spoločenské osobné vlastníctvo? Ja mu nerozumiem.
      Továreň či banka môže byť osobným vlastníctvom? To by museli byť výnimočné prípady, ale tu sa hovorí ako o všeobecnom prípade. Ak by továreň či banka boli určené výlučne na uspokojovanie osobných potrieb (čo iné ako zisku, bohatstva), išlo by viac o súkromný, nie osobný záujem. Továreň a banka môžu byť buď v súkromnom alebo spoločenskom vlastníctve.

      „Súkromné vlastníctvo býva zväčša požičiavané“. Čo tým chcel autor povedať.

      „Naša matka Zem má právo byť slobodná a vlastniť sama seba!“ Sloboda, či vlastníctvo sú ľudské kategórie, vo vzťahu k Zemi ich ťažko uplatniť. Pritom viem, čo chcel autor povedať, a súhlasím, ale toto nie je vnášanie poriadku do pojmov.

      Samozrejme, tu nejde len o pochopenie textu. V mnohých prípadoch viem, čo chcel autor povedať a súhlasím s ním. Ale nemyslím, žeby toto bol nový pohľad na problém vlastníctva.

      Reply
    • 15. júna 2019 at 17:05
      Permalink

      Pred časom tu bol zverejnený text Branislava Fábryho o vlastníctve, ten sa mi páčil.

      Ako už napísal Peter Zajac-Vanka, Michal Polák v knihe Hlavou proti vetru rozoberá vlastnícke formy. Ja som videl len útržky, nebolo by na škodu vypýtať si povolenie autora a zverejniť to na stránke DAVDVA. Aby sa neobchádzali už dosiahnuté poznatky a začínalo sa stále odznova.

      Reply
    • 15. júna 2019 at 19:52
      Permalink

      Juraj,
      pri vlastníctve nejde o vynucovanie práva mocných nad bezmocnými, to je skôr zneužitie práva. Vlastníctvo je klasický právny inštitút ešte z Rímskeho práva, tak ako som uviedol jeho definíciu. Je to právo absolútne, teda pôsobí okrem vlastníka proti všetkým ostatným. To je v poriadku. Znamená to len toľko, že ak ty vlastníš rodinný dom, máš k nemu právo, obsah ktorého som uviedol v jeho definícii a súčasne voči ostatným pôsobí tak, že ti ten rodinný dom nikto nesmie vziať, poškodiť a podobne.
      V celospoločenskom merítku ide o to, ktoré formy vlastníctva aplikovať v akých oblastiach. Teda napríklad štátne/národné dať na strategické sieťové odvetvia, nedať do súkromného vlastníctva zdravotnú starostlivosť, dôchodky, vzdelanie atď. V podstate je to jednoduché …

      PS
      Daj už tú druhú časť „Čo robiť“, je to kľúčová téma a voľby sa blížia.

      Reply
  • 15. júna 2019 at 12:58
    Permalink

    TAKTO VYPADÁ SOUKROMÉ VLASTNICTVÍ VÝR. PROSTŘEDKŮ
    V REÁLNÉ PRAXI V RF POD VEDENÍM DOLAR. MILIARDÁŘE V. PUTINA:

    http://sovross.ru/articles/1853/44423

    Na fotografii demonstrant drží plakát, na kterém stojí, cituji:

    DŮCHODOVÁ REFORMA:
    CHCÍPNI PŘED DŮCHODEM
    BEZ PRÁCE A PENĚZ

    Jen podotknu, že pan prezident Putin loni v únoru slíbil ruskému lidu, že pokud bude ve funkci, NIKDY nepodepíše vyšší věkovou hranici pro odchod do důchodu. O měsíc později, tedy 18.3.2018, byl prezident Putin opět zvolen. A první, co provedl, PODEPSAL ZÁKON PRO ODCHOD DO DŮCHODU ve věku o 5 let vyšším než doposud. Inu, sliby se musí dodržovat!

    A tady zase krátký článek ve svém nadpisu hlásá, cituji:
    V RUSKU VÍCE NEŽ POLOVINA RODIN S DĚTMI SE NACHÁZÍ ZA HRANICÍ BÍDY
    ZDROJ: http://sovross.ru/news/44405

    Ty dva odkazy, které jsem vybral ze včerejšího vydání nejmasovějšího ruského periodika SOVĚTSKAJA ROSSIJA, ukazují REÁLNÝ STAV NEJEN RUSKÉ SPOLEČNOSTI v podmínkách SOUKROMÉHO VLASTNICTVÍ VÝR. PROSTŘEDKŮ.

    Srovnejme to se SSSR a s ČSSR, kdy jsme na vlastní kůži prožívali SPOLEČENSKÉ VLASTNICTVÍ VÝR. PROSTŘEDKŮ V PRAXI. A ty dva odkazy více než jasně hovoří o tom, co je lepší, ZDA SOCIALISMUS NEBO KAPITALISMUS, dámy a pánové.

    POSTSKRIPTUM
    Je zde v diskusi hodně filosofů na téma osobního a soukromého vlastnictví, společenské vlastnictví zde viditelně ale netáhne, zkuste to, dámy a pánové, aspoň jednou větou okomentovat. Děkuji.

    Reply
  • 17. júna 2019 at 20:07
    Permalink

    Ja dnešnému Rusku a Putinovej vnútornej politike vôbec nerozumiem.
    Prečo je ruský rubeľ naviazaný na dolár pri emisii? Prečo Putin počúva viac Kudrina a Nabjulinu a nie Glazjeva, Katasonova a Chazina? Prečo Putin nevie stále zabrániť odlivu bohatstva z Ruska do zahraničia? Prečo Putin nevie presadiť vnútri Ruska spravodlivejšie rozdelenie vyprodukovaného bohatstva? Aké sily sú za tým? Globálny konflikt Sionistov a Chasidov?
    Je možné, aby sa z komunistu Putina stal neoliberál? A čo „neodporúčanie“ červených zástav a Stalinových portrétov v Nesmrteľnom pluku? A úplne odignorovanie stého výročia VOSR. A prijímanie Danka so všetkými poctami, hoci osobne hlasoval za vyslanie našich vojsk na ruské hranice a odsúdenie ĽSNS ruským zamini, hoci títo hlasovali v týchto a podobných veciach v prospech Ruska.
    A napriek problémom mám pocit, že trio Trump, Putin a Netanjahu si v postate rozumie …
    O aké hry tu ide a čo nám taja?

    Reply
    • 18. júna 2019 at 12:40
      Permalink

      Pane Juhár, srdečně Vás zdravím!

      Na rozdíl od Vás Putinovi a jeho věrným soukmenovcům rozumím až moc dobře. Putin je poslední ze SVATÉ TROJICE Gorbačov-Jelcin-Putin, jejímž cílem je pohřbít ruský národ a socialistické myšlenky na Rusi.

      Chci poznamenat, že válka Rusku ze strany Západu ABSOLUTNĚ NEHROZÍ. Sám Putin se nejednou vyjádřil, že mu vojska NATO na ruských hranicích NEVADÍ. Zvláštní, Američanům v Pobaltí vojska RF na vlastním území VADÍ. Ostatně, kauza Uljanovsk vs NATO není tajemstvím. To byla přece Putinova zásluha, že se NATO našrákovalo do Leninova rodiště. Větší provokaci vůči Rusům by nevymyslel ani A. Hitler. Pravda, pak se to celé tak nějak ostrouhalo, ale v Podmoskevské obl. vyrůstá další voj. základna USA a NATO, kam ruští generálové nesmějí vkročit, protože jim to Putinova banda zakázala.

      Putin je VELEZRÁDCE ruského národa. Vše, co kdysi patřilo sovětskému lidu, tento darebák žene naplno do chřtánu Západu. Dokonce celá polovina veškerého ruského voj. průmyslu SE ŘADÍ DO VLASTNICTVÍ AMERIČANŮ. 90 % civilních letadel v Rusku je dovozový šrot ojetin z USA a EU. Proto amer. letadla v RF padají a padají. Avšak nový ruský SJ-100 padá jakbysmet. Není divu, když kostra je ruská, zatímco motory jsou od amer. soudruhů. Stačí pár SW příkazů, aby se letadlo stalo neovladatelným.

      Ne nadarmo byl Vladimír Putin odsouzen ZA VELEZRADU VOJ. TRIBUNÁLEM v únoru 2011. O tom se moc neví, že? Žalobce JUDr. Viktor Iljuchin byl o měsíc později – zavražděn. Zde je vystoupení ruského titána V. Iljuchina, na němž OZNAMUJE RUSKÉMU NÁRODU, ŽE V. PUTIN BYL ODSOUZEN VOJ. TRIBUNÁLEM JAKO VLASTIZRÁDCE, protože úmyslně během svého prezidentství rozvrátil nejmodernější voj. výzkumné ústavy a prům. závody, aby neohrožovaly NATO a USA. Následující videozáznam z vystoupení komunisty V. Iljuchina je REVOLUČNÍ:

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom