V ponovembrovej dobe nám bolo masívne vtĺkané do hláv, že kapitalistický systém je jedinou možnosťou, v ktorej môže demokratická spoločnosť fungovať. Neexistuje žiadna alternatíva, vešala nám na nos barónka Thatcherová. Socializmus a komunizmus sa historicky znemožnil pádom Sovietskeho zväzu a chaosom, ktorý to sprevádzal. Ako v publikácii Piráti Karibiku. Os nádeje: Chávez – Castro – Morales – Correa píše britsko-pakistanský autor a novinár Tariq Ali, na začiatku deviatej dekády minulého storočia dokonca aj rad osobností ľavice prepadlo novému kánonu, ktorý stelesňovala doktrína voľného trhu. Ali v knihe spomína, ako sa rade ľavicových prominentov s kolapsom „ríše zla“ a jej revíru vo východnej Európe zrútil aj svet socialistických ideí, hoci realita Sovietskeho zväzu a jeho satelitov sa s týmito ideami míňala.
Alternatívy voči „novému svetovému poriadku“ však existovali, prípadne ešte len začali vznikať v Európe, Latinskej Amerike a na Blízkom východe. Ani Spojené štáty nie sú výnimkou, ba naopak. S príchodom ekonomickej krízy prišla samozrejme aj veľká nezamestnanosť, avšak strádanie podnietilo vznik početných ostrovčekov “ pozitívnej deviácie „.
„Ekonomická kríza stmelila príslušníkov rozličných komunít a prinútila ich, aby správu veci verejných vzali do vlastných rúk.“
Profesor politickej ekonómie Gar Alperovitz tvrdí, že pesimistické ovzdušie sprevádzajúce ekonomickú krízu, paradoxne vytvorilo podhubie pre zrod stoviek príkladov predstavujúcich avantgardu novej spoločnosti. „Ľudia po celých Štátoch sa začali zaujímať o vytvorenie inej spoločnosti. Masmédiá tomu samozrejme nevenujú žiadnu pozornosť, samé predsa fungujú ako veľké korporácie. V Spojených štátoch existuje desať tisíc spoločností a firiem rôzneho typu, ktoré riadia samí zamestnanci. Niektorým sa darí dobre, niektorým horšie a niektorým sa nedarí vôbec, “ vysvetľuje Alperovitz. Zoznam týchto spoločností je inšpiratívny – jedná sa o firmy, ktorých činnosť je zameraná napríklad na vedné odbory a technológie, maloobchod, potravinárstvo, drevárstvo, logistiku, zdravotníctvo a pod.
Ak nejaké spoločenstvo chce na podobnú organizáciu podniku prejsť, musí najprv dôjsť k zmene majiteľa. Existuje vlastne spôsob, ako vlastniť kapitál a zároveň budovať odlišný, demokratickejší model spoločnosti? Rad podnikov a tovární v USA počas krízy skrachovalo kvôli neschopným manažérom a zlým rozhodnutiam zhora. Často dochádzalo k tomu, že sa prepusteným zamestnancom alebo zamestnancom „okupujúcim“ svoje pracoviská podarilo prevádzku úspešne obnoviť potom, čo ho neschopní majitelia a manažéri opustili.
„V rôznych častiach dnešnej Ameriky nájdete množstvo firiem riadených zamestnancami. Platí to tiež pre družstvá, čiže kooperatívy. Ide o precedens. Hovoríme o činorodých a samostatne fungujúcich podnikoch. Uvediem konkrétny príklad. Až štvrtinu elektrickej energie v Spojených štátoch dodávajú družstvá mestskej správy. A funguje to, “ pokračuje Alperovitz. Systém družstevníctva v USA je úplne odlišný od našich predstáv a skúseností z čias reálneho socializmu. Členstvo v družstvách (kooperativách) je dobrovoľné a ich členmi pritom nemusia byť len farmári. Byť členom družstva je pritom výhodné a zároveň motivačné. Kooperativy majú rôzne daňové úľavy a pre svojich členov zabezpečujú množstvo servisných činností, služieb a poradenstva. Zásadná je aj štruktúra rozdeľovania ziskov. Do ďalšieho rozvoja družstiev sú znovu investované dve tretiny ziskov a zvyšné peniaze sa každým rokom prerozdeľujú jednotlivým členom.
Zdroj: http://alternativazdola.cz/ Daniel Veselý: Světlé stránky ekonomické krize v USA
Foto:Ludovic Bertron, CC
