Ubi ius, ibi remedium kde je právo, tam je náprava (právna ochrana).
V súčasnosti prevláda názor, podľa ktorého platnosť právneho titulu k nadobudnutiu štátnehoúzemia, alebo jeho časti treba posudzovať podľa pravidla platného v okamihu jeho nadobudnutia, a nie podľa súčasného medzinárodného.
Krym bol od roku 1783 súčasťou Ruskej ríše.1 Ukrajinským sa nestal prvotnou okupáciou,výmenou za iné územie, vydržaním, či anexiou (územným ziskom po víťaznej bitke alebopolitickom nátlaku). Ukrajine bol Krym doslova darovaný od zeleného stolu bez akejkoľvekhistorickej súvislosti k nej. A ešte k tomu darovaný neplatne. Ius ex iniuria non orfitur (právonevzniká z bezprávia) a tak bol Krym de iure (podľa práva) od roku 1954 do roku 2014naďalej súčasťou Ruskej federácie.
Pri prechode Krymskej oblasti z jurisdikcie Ruskej sovietskej federatívnej socialistickejrepubliky (Ruská SFSR) do jurisdikcie Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky(Ukrajinskej SSR) nebol dodržaný zákonodarný proces. Bolo to pravidlo v bývalomSovietskom zväze (ZSSR). Oveľa väčší problém ale je, že podľa vtedy platnej ústavy RuskejSFSR mohli byť hranice Ruskej SFSR menené len s jej súhlasom, čo nenastalo. Došlo tak knegotium nullum (absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu). Ten nastáva ex lege (priamozo zákona). Následkov takéhoto právneho úkonu sa nemusí žiadny z účastníkov domáhať,nastáva totiž priamo zo zákona ex officio (bez návrhu) a pôsobí ex tunc (od začiatku). Čiže odokamžiku, kedy vznikol právny úkon. Dôležité je spomenúť, že účinky neplatnosti pôsobiadefinitívne, aj keby dôvod neplatnosti takéhoto úkonu dodatočne odpadol. Zaujmavé je natom, že takúto neplatnosť nemožno napraviť ani ratihabíciou (dodatočným schválením)a nemôže byť ani konvalidovaná dodatočným odpadnutím dôvodu jej neplatnosti.
Čo by si mali Ukrajinci ešte uvedomiť – absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu sataktiež nepremlčuje! Tí tvrdia, že k uzákoneniu prevodu Krymu došlo dodatočným zavedenímzodpovedajúcich zmien Ústavy Ruskej SFSR v júli 1954. Netreba zabúdať na to, že neplatnérozhodnutie o prevode Krymskej oblasti z Ruskej SFSR do Ukrajinskej SSR prebehlo už 5.februára 1954. Je pravdou, že v bývalom ZSSR sa robili ústavné zmeny s omeškaním, často až po rozhodnutí najvyšších orgánov politickej moci. Ako argument to ale nemôže obstáť preospravedlnenie neústavnosti či nedodržania zákonodarného procesu.
Problém by nastal i keby boli tieto zmeny odsúhlasené najskôr Ruskou SFSR (bez oprávneniak takémuto kroku) a až následne udobrené najvyššími orgánmi Sovietskeho zväzu. Nič by tonemenilo na tej skutočnosti, že bola porušená Ústava Ruskej SFSR a tým aj Ústavy ZSSR.Nesúlad s ústavou spôsobuje tá skutočnosť, že odsúhlasiť zmeny v Článku 14 Ústavy RuskejSFSR (z ktorého vypadla Krymská oblasť) nemal v kompetencii žiadny orgán Ruskej SFSR.Často počuť, že Krym nepatrí ani Ukrajine, ktorá ho dostala „do daru“, ale ani Rusku, ktorého dobylo. Za pôvodné obyvateľstvo tak niektorí mylne považujú Krymských Tatárov. OblasťKrymu nemala svojich pôvodných obyvateľov. Tí sa striedali podľa toho, kto na Kryme právepanoval. Rozhodne treba skonštatovať, že územie Krymu nebolo pred tatárskou kolonizáciouz právneho hľadiska terra nullius (zem nikoho), ale ju obývali iné národy. Veď aj samotníTatári – potomkovia Džingischána – sú len „prišelci“, ktorí dobyli Krym v 13. storočí avytvorili štát Zlatá horda.
Po jej rozpade si založili okolo roku 1443 Krymský chanát. Ten sa stal neskôr (v roku 1475)vazalom Osmanskej ríše. Krymský chanát existoval v rokoch 1443 – 1783 na územíKrymského polostrova,2 ale aj časti kubánskeho pobrežia Azovského a severného pobrežiaČierneho mora.
A prečo sa vlastne Rusko rozhodlo dobyť Krym?
Dôvodom bolo neustále ohrozovanie krymskými Tatármi.3 Ich ekonomika bola založená napredaji otrokov,4 pričom neustále robili nájazdy do Ruska. Zajatých ruských nevoľníkovpredávali na trhoch. Chanát podnikal nájazdy do Ruska a napr. v roku 1571 vypálili Moskvu.Pritom veľa obyvateľov odviekli do otroctva. Aby Rusko odstránilo hrozbu nájazdov,rabovačiek a brania tisícok miestnych Rusov do zajatia, bolo potrebné získať kontrolu nadpolostrovom Krym.5 Za chrbtom krymských Tatárov stálo ale Turecko, neustále provokujúcek novým nájazdom na územie Ruska.6 Vhodná chvíľa pre Rusko nastáva, keď v Krymskomchanáte nastáva dvojvládie.
V roku 1770 sa novým krymským chánom stal prívrženec tatársko-ruského priateľstva ŠaginGirej.7 V roku 1772 podpísal v Karasubazare s kniežaťom Dlhorukým zmluvu, podľa ktorej sa Krym stal nezávislým chánstvom pod ochranou Ruska. Predchádzajúci chán Devlet-Girej(dosadený Turkami) sa pokúšal vyvolať povstanie na pomoc ktorému mala prísť tureckáarmáda. Ruskou odpoveďou na to bol príchod ruských vojsk kniežaťa Prozorovskéhoa generála Suvorova. Proturecky orientovaný chán Devlet-Girej uteká do Istanbulu a Tureckouznáva za chána Šagin-Gireja.8 Napriek tomu neostávalo len ďalej viesť s Tureckom dlhú a ťažkú šesťročnú vojnu.9 10. júna1774 bola v bulharskej dedinke Kučuk-Kajnardži podpísaná „Kučuk-Kajnadžinskej mierovázmluva.“10 Podľa tejto mierovej zmluvy bol Krym vyhlásený za samostatný a nezávislý štát.
Proturecké sily v snahe o znovuzískanie kontroly nad strategickým polostrovom vyvolaliv roku 1781 povstanie. Na čele stál Bachadir.11 O uznanie svojej moci sa obrátil na Istanbulale aj Petrohrad. Turecko odmietlo poskytnúť pomoc zo strachu z vojny s Ruskom. NaopakRusko posiela svoje vojsko a povstanie tak bolo potlačené.12 V roku 1783 sa vzdáva mocichán Šagin-Girej a Katarína II. svojím manifestom13 definitívne pripája Krym k Rusku. Najeho území bola vytvorená Tavridská oblasť (neskoršie gubernia).14 Rusko tak získava územie Krymu anexiou v dobe, keď medzinárodné právo pripúšťalo takútoformu územných ziskov. Po dlhé obdobie bola totiž anexia dovoleným spôsobomnadobudnutia územia iného štátu. Anexia predstavovala dovolený spôsob nadobudnutiacudzieho územia v období, keď medzinárodné právo neobsahovalo zákaz hrozby silou, alebojej použitia proti územnej celistvosti iného štátu. Od okamihu, keď bola prijatá Charta OSN,15 sa stala nedovoleným spôsobom nadobudnutia územia.16
V roku 1802 sa od Novoruskej gubernie odčlenila Tavridská gubernia, ktorá okrem polostrovaKrym zahrnovala i územia dnešnej Zaporožskej a Chersonskej oblasti. Po boľševickomprevrate v Rusku zasadol v decembri 1917 v Bachčisaraji parlament – Kurultaj – KrymskýchTatárov. Ten vyhlásil Krymskú ľudovú republiku, ktorá po vojenskom zásahu boľševickéhoRuska zaniká už v januári 1918. 18. októbra 1921 vznikla na polostrove Krymská autonómnasovietska socialistická republika (ako súčasť Ruskej SFSR) uznesením Celoruskéhoústredného výkonného výboru a Rady národných komisárov. Prvá ústava autonómnej republiky bola prijatá 10. novembra 1921. Nová ústava bola prijatá 5. mája 1929 už supraveným názvom Krymská autonómna sovietska socialistická republika.
Výnosom prezídia Najvyššieho Sovietu ZSSR z 30. júna 1945 bola zrušená autonómiaKrymskej ASSR a nahradená nižšou formou administratívno-správnej jednotky Ruskej SFSR.Ako Krymská oblasť sa stáva novým subjektom Ruskej SFSR. Zmeny v Ústave ZSSR boliuskutočnené až o rok.17
V roku 1948 krymský prístav Sevastopoľ získal špeciálny status mesta republikovéhovýznamu vrámci Ruskej SFSR, čím sa fakticky vyčlenil z Krymskej oblasti.18
Pred tým, ako Nikita Chruščov rodák z Kalinovky v Kurskej oblasti v Rusku, (istý čas prvýtajomník Komunistickej strany Ukrajiny) „daroval“ Krym Ukrajinskej SSR, patril polostrovRusom okolo 200 rokov. Dátum odovzdania Krymu pripadal na 300. výročie19 PerejaslavskejRady, ktorá spojila Ukrajinu s Ruskom. Predanie Krymu malo súčasne vyjadrovať nerozlučnépriateľstvo Ukrajiny a Ruska.
V zákone o predaní Krymu Ukrajinskej SSR20 sú oficiálne ako dôvody21 uvedené úzkehospodárske a kultúrne väzby medzi Krymom a Ukrajinskou SSR. Cez Ukrajinskú SSR vediena Krym priame zelezničné a cestné spojenie. Ďalším dôvodom bola možnosť výhodnejšienapojiť infraštruktúru Krymu na ukrajinské zdroje.22 V hre boli aj čisto ekonomické zámery.V tom čase začali budovať kanály z Volgy na Krym a do Doneckej panvy. Bolo pretorozumnejšie, aby sa tým zaoberali nie dve republiky, ale len jedna. V tej dobe nešlo vôbec oiracionálne rozhodnutie vedenia spoločného štátu Rusov a Ukrajincov. Dôvodom bolohospodárne nakladať s prostriedkami a účelne riadiť chod Krymskej oblasti. Ekonomicky bolaoblasť celkom závislá na Ukrajinskej SSR (pitná voda, dovoz potravín, zaistenie energií)všetko sa zaisťovalo z jej pevniny. Dôvod pre prevod Krymskej oblasti prestal existovaťrozpadom ZSSR na samostatné štáty Ruskú federáciu a Ukrajinskú republiku. Tým stratiltento argument zmysel. Bolo potrebné opätovne administratívne vrátiť Krym späť Ruskejfederácií, keďže spoločný štát prestal existovať. Ruská federácia by si musela i za cenunehospodárnych nákladov zaisťovať prúsun potravín, energií či pitnej vody z Ukrajinskejrepubliky do tohto svojho regiónu. Prípadne výstavbou nových tranzitných trás si energiezaistiť vo vlastnej réžii.
…Pokračovanie v ďalšom článku čoskoro
Mgr. Jozef Štelcer
Trenčín, marec 2018
Obrázok: Rastislav Jakubek
1 Od decembra 1917 do januára 1918 na krátko vznikla Krymská ľudová republika vytvorená krymskými Tatármi.
2 V staroveku nazývaný Tauris.
3 Tatári sú turkické kmene zo strednej Ázie, ktoré dobyli a začali obývať Krym v 13. storočí (po rozpade Džingischánovej ríše). Ich názov Qirim dal i meno polostrovu.
4 Od zhruba polovice 15. storočia do začiatku 18. Storočia uniesli a predali z územia dnešnej Ukrajiny a južného Ruska arabským a tureckým obchodníkom asi milión otrokov.
5 Pre svoju výhodnú polohu je poloostrov považovaný za vstup do Čiereho mora.
6 Keď sa na tróne ocitol mladý Peter Alexejevič – neskôr nazvaný Veľký – rozhodol sa zaútočiť na pevnosť Azov. Armáda oblieha Azov zo súše, ale Rusko ešte nemá flotilu, preto sa rozhodol Peter s jej výstavbou. Tým paradoxne Rusko vďačí práve Turkom za zrodenie mocnej flotily.
7 Išlo o priameho potomka Džingischána, zvoleného za chána za pomoci ruskej diplomacie.
8 Vzhľadom na svoju vzdelanosť (ovládal niekoľko jazykov a písal básne) začal s reformami. Mimo iného priznával rovnaké práva všetkému obyvateľstvu: moslimskému aj nemoslimskému.
9 V rokoch 1768-1774. 10 Rusko dostalo územie od Dnepru az po Bug, Kerč, Enikale, pevnosti Azov a Kinburn, Veľká a Malá Kabarda. 11 Išlo o brata chána Šagin-Gireja.
12 Časti vojsk velil Suvorov.
13 Manifest bol zverejnený 8. apríla 1783 a vyhlasoval „prijatie Krymského polostrova, Tamani a celej Kubáňskej strany do Ruského impéria“.
14 Krym vzala pod ochranu Ruska pričom využíva ako zámienku nepokoje, ktoré vyústili do vzbury.
15 Charta bola podpísaná v meste San Francisco (USA) 26. júna 1945. Do platnosti vstúpila 24. októbra 1945
16 Anexiu zakazuje medzinárodné právo priamo alebo nepriamo vo viacerých dokumentoch. Ide najmä o rešpektovanie územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc (čl. 2 Charty OSN, Záverečný akt Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe č. III a IV.), Atlantická charta z r. 1942, Štrnásť bodov prezidenta Wilsona, Dekrét o mieri “bez anexií a kontribúcií”, rezolúcia VZ OSN č. 2625/XX z r. 1970, Štvrtá Ženevská konvencia z roku 1949 článok 47, a pod.
17 25.06.1946.
18 Získal tak postavenie samostatného subjektu v rámci RSFSR.
19 08.01.1954 bol polostrov odovzdaný spod správy RSFSR pod správu USSR.
20 https://web.archive.org/web/20150309184632/http://www.ussrdoc.com/ussrdoc_communizm/ussr_4948.htm
21 Nina Chruščovová (vnučka Nikitu Chruščova) v marci 2014 v jednom z interwiev dokonca uviedla, že jej dedo chcel nejakým spôsobom nahradiť Ukrajincom všetky tie zločiny, ktoré napáchal Stalin (napr. hladomor v roku 1932).
22 Pitná voda, potraviny, elektrika sa dodávali z pevninskej Ukrajiny.
Pekný článok, ale píše to, čo už predtým bolo v iných článkoch.
Tá veta nešťastná na konci: „Pokračovanie v ďalšom článku čoskoro“ mi hovorí: „Ešte by som chcel pokračovať, ale nedá sa mi.“
Zdravim, ta veta na konci len hovori, ze bude aj dalsia cast, lebo clanok je dlhy a bolo by ho tazke pre vacsinu ludi citat ako celok, tak sme to rozdelili do viacerych clankov, zverejnime coskoro…