V Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove sa uskutočnila prezentácia o Vladimirovi Nabokovovi, autorovi svetoznámeho románu Lolita.
24. apríla sa v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnila prezentácia Osud ruského spisovateľa a emigranta V. V. Nabokova a jeho literárna tvorba. Prezentácia sa uskutočnila si príležitosti 120. výročia narodenia Vladimira Nabokova. Prezentáciu si prišli vypočuť predovšetkým študenti Inštitútu rusistiky, no taktiež aj iní hostia.
Hostia sa z prezentácie dozvedeli, že Vladimir Nabokov prežil skoro celý svoj život v emigrácii, žil najprv v Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Amerike a posledné roky svojho života prežil vo Švajčiarsku. Taktiež zaznelo, že Nabokov bol vášnivý hráč šachu, tenisu a zbieral vzácne motýle. Hovorilo sa predovšetkým o jeho najvýznamnejšom diele Lolita, no taktiež boli spomenuté aj iné významné diela napísané po rusky a po anglicky. V závere podujatia nasledovala ukážka z filmu Lolita, z roku 1997.
Nižšie uvádzame základné informácie o Vladimirovi Nabokovovi.
Vladimir Vladimirovič Nabokov (1899 – 1977) bol ruský a americký spisovateľ, básnik, prekladateľ, literárny vedec a entomológ (prírodovedec, zaoberajúci sa hmyzom). Entomológia je vedný odbor zoológie, ktorý sa zaoberá skúmaním rôznych druhov hmyzu. Vladimir Nabokov bol vášnivý zberateľ vzácnych motýľov.
Vladimr Nabokov o sebe napísal: ,,Som americký spisovateľ, ktorý sa narodil v Rusku, vzdelanie som získal v Anglicku, kde som sa venoval štúdiu francúzskej literatúry, predtým, ako som sa na 15 rokov presťahoval do Nemecka. … Moja hlava rozpráva po anglicky, moje srdce po rusky a moje ucho po francúzsky.“
Takmer celý svoj život prežil v emigrácii, žil v Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Amerike a v posledných rokoch svojho života vo Švajčiarsku.
Narodil sa 22. apríla 1899 v Petrohrade, v aristokratickej rodine. Jeho otec bol významný právnik a politik. V rodine sa rozprávalo troma cudzími jazykmi: po rusky, po anglicky a po francúzsky, Vladimir sa dokonca naučil čítať po anglicky skôr, ako po rusky.
Študoval v Teniševskom učilišti, v tom čase bolo v Petrohrade jedno z elitných. Už vtedy sa zaujímal o literatúru a entomológiu. V roku 1916 vydal svoj vlastný zborník básní. Po boľševickej revolúcii, v roku 1919, bola rodina nútená emigrovať do Anglicka. V Anglicku študoval na Trinity College v Cambridge, kde sa venoval predovšetkým francúzskej a ruskej literatúre.
Po smrti svojho otca, v roku 1922, emigroval do Nemecka, kde písal poviedky a básne pre ruské noviny. V roku 1925 sa oženil s Verou Slonimovou, ruskou emigrantkou. V Berlíne žil aj s manželkou 15 rokov. Krátko po svadbe, v roku 1926, vydal prvý román Машенька (Mašenka).
V Nemecku vydal niekoľko románov napísaných v ruštine, najznámejšie sú: Король, дама, валет, (1928, Kráľ, dáma, dolník), Защита Лужина, (1930, Lužinova obrana) a iné. Vladimir Nabokov bol vášnivý hráč šachu, čo sa odrazilo aj vo vyššie uvedených dielach.
Diela boli vydané pod pseudonymom Vladimir Sirin. Keďže jeho manželka Vera bola židovka, z Nemecka museli v roku 1937 emigrovať. Na určité obdobie sa usadili vo Francúzsku. V roku 1940 odišli do USA, kde žili nasledujúcich 20 rokov. V Amerike sa venoval svojej vášni, štúdiu motýľov, dokonca objavil nové druhy motýľov. Neskôr pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Harvarde a Cornellovej univerzite. Začal písať v angličtine. Jeho prvým románom v angličtine bol román The Real Life of Sebastian Knight, (1941).
V roku 1955 napísal svoje najznámejšie dielo Lolita, rus. Лолита, nad ktorým pracoval päť rokov. Dielo mu prinieslo svetovú slávu, aj napriek tomu, že u niektorých vyvolalo pobúrenie. Lolita sa stala jedným z najznámejších a zároveň aj najkontroverznejších románov 20. storočia. Román bol vydaný v roku 1955 najprv vo Francúzsku, o tri roky neskôr v Amerike a v ZSSR vyšiel až v roku 1989.
Niektorí kritici považovali román za pornografiu a chceli ho zakázať, pretože hlavnou témou sa stala vášnivá láska 38-ročného spisovateľa Humberta Humberta k neplnoletému 12-ročnému dievčaťu Dolores (prezývaná ako Lolita, Lo). Román Lolita má erotický nádych, no aj napriek tomu priniesol Nabokovovi veľký úspech. Lolita bola dvakrát sfilmovaná, v roku 1962 a v 1997. Vďaka úspechu Lolity mohol Nabokov prestať učiť a venovať sa naplno písaniu.
Nabokov bol známy aj ako prekladateľ ruskej klasiky. Preložil do angličtiny nasledujúce diela: v roku 1958 dielo Hrdina našich čias od M. J. Lermontova, v roku 1960 hrdinský epos Slovo o pluku Igorovom a v roku 1964 Eugena Onegina od A. S. Puškina.
V roku 1961 sa presťahoval do Švajčiarska, do Montreux, kde napísal nasledujúce romány: Pale Fire (1962), Ada or Ardor (1969), Transparent Things (1972) a Look at the Harlequins! (1974).
2 júla 1977 vo Švajčiarsku zomrel od vírusovej infekcie. Bol pochovaný neďaleko mesta Montreux.