Veni, Culturae Spiritus! Decembrová esej Pavla Dinku z knihy Láska k moci a moc lásky (VSSS, 2017)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Decembrové dni, cválajúc skrze dobrotivého a spravodlivého Mikuláša (tí, čo poslúchajú, dostanú do čižmy za oknom darček, nezbedníci pre zmenu uhlie), záhadnú a tajuplnú Luciu, spejú k svojmu vyvrcholeniu – netrpezlivo a túžobne očakávanému Štedrému dňu – sviatku rodiny, detskej radosti (symbolizovanej betlehemským Jezuliatkom), vzájomného porozumenia a lásky. Deň, na ktorý sa nedá zabudnúť, nástojčivo sa vracia v reťazení spomienok všakových podôb aj po mnohých desaťročiach: mamka nás (otca a mňa, desaťročného fafrnka) predpoludním vyšikuje do vinohradníckej búdy ku krstnému („doma budete len prekážať pri pečení a varení – a nie, aby ste jedli, lebo neuvidíte baránka“). Cestou do skalických Kozín nám vŕzga sneh pod nohami, v rozkúrenej izbietke praská oheň s vôňou živice. V pivnici kladieme na sudy s vínom vianočné halúzky (nech majú tiež Vianoce), dospelí začnú chutnať, aj ja si za náprstok chrstnem. Vyjdem von, vinica leží v jemnom opare, na podmračenej oblohe hľadám baránka, vietor rozviruje čerstvo napadaný poprašok, nebodaj mi prehupne i do hlavy, kde naháňa roj otáznikov, čo len nájdem pod stromčekom? Budú to „kvinťáky“ (korčule)? V olovnatom súmraku, presvietenom snehovou bielobou a ozdobenom žmurkajúcimi oknami okolitých chalúp, sa vraciame domov. Pozri, ukáže zrazu otec na chumľu mračien, tam je baránok, predsa sme ho videli, mama mala pravdu. (Nič to, že nám v žalúdku všetci hudci vyhrávajú.) Sadneme si za štedrovečerný stôl s vetvičkou zoschnutého hrozna z ostatnej úrody a typickými chodmi zo skalického regiónu: oplátky s medom, pupáky s makom (aby sme mali viacej peňazí), kapustnica bez mäsa a klobásy, prírodný zemiakový šalát bez akýchkoľvek špeciálnych prísad.

Tradícia sa musí dodržať, neexistuje nijaká výnimka! Ku kultu večere patrí otcovo rozprávanie o zážitkoch z prvej svetovej vojny, dedove (stoluje s nami) príbehy o jeho rodičoch, bratoch, o tom, ako on, mestský dráb, statný chlapina, vyobšíval nejedného zlodeja. Ježiško so zvončekom oživuje izbicu so stromčekom, zažíham malé ozdobné voskové sviečky, rozbaľuje- me skromné darčeky. Kvinťáky tam ozaj sú… A potom obrázok, ktorý ma aj dnes roznežní: polnočná, kostol s vyzdobenými jedličkami, a moje oči – ligotavé, rozžiarené… Aj v tomto roku nám do príbytkov vstúpi čaro Vianoc – na rozdiel od iných kútov sveta budú pokojné, mierové. Budú však také nefalšované, úprimné, ako som ich prežíval v detstve? Nestali sa slová láska, vrúcnosť, česť, svedomie iba vyšumenými pojmami? V atmosfére násilia, nenávisti, brutality, vojen, biedy a hladu na viacerých kontinentoch bledne a vyprázdňuje sa ich obsah, menia sa na napodobeniny skutočných významov, na chudobných príbuzných naozajstných ľudských slov. Ale prečo? Veď s narodením Ježiša Krista prišla na svet aj nová filozofia obracajúca sa k človeku, zrodil sa predobraz osvietenskej idey ukrytej v rýdzo humánnom hesle: sloboda – rovnosť – bratstvo; zostúpili sme z oblakov nadprirodzenosti na zem, k ľudskému rozumu, vedomiu i transcedentnu. Aj napriek tomu sa mnohé hodnoty váľajú v troskách, v neslýchaných besoch života ohrozujeme podstatu bytia, našu civilizáciu. Infekt mamony je neobyčajne agresívny, mámivo vábny, neskutočne rýchlo sa spredmetňuje v hlavách ľudí. Nepochybne aj preto, že si nectíme kultúru a tradície našich predkov, korene, z ktorých sme vyrastali, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu a ktoré, zozbierajúc v génoch tie najlepšie vedomosti, zručnosti a skúsenosti, formovali našu súčasnosť.

Lenže pri pohľade z piedestálu, na ktorý sme vystúpili, sa nám akosi zakrútila hlava – trvácne hodnoty sa nám zdajú zrazu zastarané, nehodiace sa do moderného či skôr postmoderného sveta, zavše sa z nich aj vysmievame, pokladáme ich za niečo, čo patrí do starého železa. Akoby nám niekto poza chrbát kradol tie najkrajšie tradície – málokto chce „vidieť baránka“, málokto dodržiava zvyky, ktoré nás učili rodičia a starí rodičia. Aj polnočná by bola pre veriaceho či neveriaceho príjemným osviežením. Áno, to všetko cítiť aj v ovzduší príprav na tohtoročné vianočné sviatky. Vôkol nás panuje priveľa zhonu, neúcty, nekontrolovanej a popudlivej nervozity. Nevieme si povedať: Zastav sa človek, porozmýšľaj! Pod stromčekom sa potom skvejú honosné darčeky, akoby hľadanie očisty za celoročnú nevšímavosť, ľahostajnosť, intoleranciu. Akosi tam chýbajú balíčky s previazanými stužkami, v ktorých by sme našli milé slovo, úsmev, pohladenie, spomienku na najmilších a najdrahších, ktorí už nie sú medzi nami. A tých by sme si mali ustavične držať v pamäti ako pod zväčšovacím sklom. Čo keby sme práve v takých chvíľach porozprávali o nich našim deťom a vnukom, aby nezabúdali, odkiaľ vzišli. Veď do takých hlbín sa inokedy len tak ľahko nedostanú.

Naši predkovia v kostoloch a chrámoch často spievali modlitbu Veni, Sancte Spiritus (Príď, Duch Svätý), vzývali ho, aby ich obdaril láskou k blížnemu, čistou dušou a rýdzim srdcom. Dnes by sme mali všetci, bez ohľadu na vierovyznanie, farbu pleti, rodovú príslušnosť, spievať Veni, Culturae Spiritus – návrat ku kultúre ducha je viac ako akútny, nevyhnutný, potrebujeme ho na zachovanie ľudského rodu, na záchranu hodnotovo orientovaných civilizačných výdobytkov. Ono jemné pradivo musí každý hľadať predovšetkým v sebe, potom ho nájde v rodine i v národe. V cválajúcom decembri je na to veľká príležitosť. A nielen počas vianočných sviatkov. Ešte je tu Silvester so svojimi veselými strunami, ktorý nám dodá energiu a dobrú náladu – v jeho víre sa prehupneme do Nového roka, do dňa, keď si kladieme predsavzatia a ciele do budúcnosti. Cestu na ich splnenie nám ukáže jas hviezdy, ktorá bude osvetľovať naše skutky. Aj Troch kráľov priviedla do Betlehema. Batoľaťu v jasliach odovzdali tri vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu – symbol obety. Len ona je zárukou kultivácie vzťahov medzi ľuďmi. Za veľké priehrštie jej želám všetkým našim čitateľom.

Pavol Dinka, 16. 12. 2015

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom