Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Prinášame Vám video záznamy z diskusie Socializmus 1989: Očakávania zmeny, 2018: Zmena očakávaní, ktorá sa uskutočnila v  Bratislave na Gunduličovej ulici 12; v stredu 14.11.2018 od 16.00 hod, diskusiu moderoval J. Janošovský.

Diskusiu zorganizovali: ASA, DAV DVA, Liga pre národnú a sociálnu záchranu Slovenska.

Úvodné slovo Juraja Janošovského:
Guľkou medzi lopatky alebo lopatkou medzi guľky?
Pripravujem sa na diskusiu s dvoma protagonistami Novembra 1989. Zašiel som do Univerzitnej knižnice, aby som si nad Pravdou a Smenou z toho obdobia oživil udalosti…. (našiel som aj vlastné názory, tak, ako ich vtedy publikovali, a potešilo ma, že som si ich nemusel ospravedlňovať ošiaľom doby…). Cieľom štúdia však bolo najmä dokumentovať motívy a ciele gen. Lorenca a ponovembrového preméra Dr. Čarnogurského. Pripomenúť „nežné“ sľuby „(kontra-)revolucionárov“ Gorbačova, V.Havla, L. Walesu, B. Jeľcina, P. Tigrida…
(Po rokoch ma stále dvíhajú slová Václava Havla, ktoré v televíznom vystúpení (16.12.1989) predniesol pri svojej prezidentskej kandidatúre citujem: „Promyšlený kon¬cept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální otřesy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se možná někteří z vás obávají, připravovaly desítky dobrých lidí, mezi nimiž bylo mnoho komunistů…“ či zjavný politický podvod „Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socia¬lismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách světového imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků a vykořisťovat v nich lidi“).
Od začiatku som presvedčený, že pripravovaná diskusia nemôže byť pokračovaním činnosti Bartončíkovej či Stankovej „vyšetrovacej komisie“. Už nemá zmysel lapať generála Lórenca, ako organizátora prevratu, či Dr Čarnogurského ako aktivistu zahraničných politických centrál. Napriek presvedčivým stopám CIA, KGB, Opus Dei a sionistických agentúr Bildenbergu, Trilaterálnej komisie, či Rímskeho klubu, nevidím zmysel ani v odhaľovaní tajného pozadia udalostí. ( To je práca pre väčší analytický team, a na dlhšiu dobu…)
Tak načo?
Veteránske spomínanie – či bola guľka medzi lopatkami, alebo lopatka medzi guľkami, sa hodí viac do klubu dôchodcov, než na verejnú diskusiu o podstate udalostí. Preto sa pokúsim v besede (ASA, Gunduličova ul.12, streda 14.11.2018 o 16.00 hod) spoznať súčasné postoje bývalého disidenta ä neskoršieho premiéra), organizátora katolíckeho disentu a partnera chartistov na jednej strane , a postoje generála, náčelníka tajnej polície, ale najmä kompetentného analytika a iniciátora zmeny normalizačného vedenia KSČ na strane druhej. Iste obaja intelektuáli mali svoje motívy a ciele, ktoré v dynamickej dobe Novembra 1989 vyústili k celospoločenskej zmene. Chcel by som, aby ich – s odstupom doby – zverejnili. A, s tým je spojená aj diskusia, v čom ich naša súčasnosť potešila a v čom sú sklamaní. Pre budúcnosť by mohla byť cenná ich skúsenosť, kde dobré predsavzatia ustupujú subjektívnym záujmom. Ktoré záujmy sú presadzované efektívne pôsobiacimi organizáciami, kde reformátori ustupujú verejným záujmom, a ako sa tieto záujmy stávajú fenoménom politiky. Chcem byť korektný a preto uvediem svoje „videnie“ Novembra 1989:  Tieto udalosti boli vyvrcholením hybridnej vojny medzi ideológiami. Výsledok ovplyvnila rozdielna historicky určená ekonomická pozícia ( na jednej strane 5/6 sveta, ovládaný koloniálnymi impériami, s hegemónou USA a druhej strane extenzívne rozvíjané agrárne a poloagrárne spoločnstvo- sovietsky blok na 1/6 sveta, vyčerpaný intervenciami a studenou vojnou) Nemožno si nevšimnúť aj subjektívne dispozície oboch strán konfliktu ( naivita a nekompetentnosť socialistických lídrov, bezcharakternosť a zúrivosť svetového kapitálu, ohrozeného úspechom socializmu. Samotný konflikt sa dostal do novej etapy technologickým pokrokom, zmenou priemyselnej na informačnú civilizáciu. Investičná náročnosť nových technológii zvýhodnila kapitálovo silnejšiu stranu studenej vojny.  Reštaurácia kapitalizmu bola, z tohto pohľadu, objektívne nevyhnutná. Socializmus pestoval ilúzie o stave spoločnosti, nechal sa omámiť fikciou konca studenej vojny, spoločného európskeho domu. Nebol schopný pochopiť, že aj na prelome storočí môže byť porazený podvodom, zneužívaním nízkych pudov. Strata historického povedomia naviac vyprázdnila v civilizácii etické hodnoty a umožnila ich náhradu konzumnými záujmami. Socializmus prehral v propagandistickom konflikte. Cestou z Bratislavy nájdete vtipný billboard f Klenoty: „Kde sú prachy, aj láska si nájde cestu… Pripadá mi to ako opis cesty socialistickej nomenklatúry k reštaurácii kapitalizmu. Áno, kde sú prachy, tam si oportunisti nájdu cestu… Neplačem, nesmútim a nechcem moralizovať. Iba nechcem nechať moralizovať reštaurátorov dekadentného systému, oligarchického kapitalizmu….

VIDEÁ:

1.) Úvod: Juraj Janošovský

Úvodné slovo:  Gen. Ing. Alojz Lorenc, CSc; 1. nám. FMV ČSSR

2.) Úvodné slovo:  JUDr. Ján Čarnogurský – disident a neskorší premiér, na tému:

3.) Diskusia: JUDr. Ján Čarnogurský

4.) Diskusia:  Juraj Janošovský; Eduard Chmelár; Andrej Ferko; Gen. Ing. Alojz Lorenc, CSc; JUDr. Ján Čarnogurský

5.) Diskusia:  JUDr. Ján Čarnogurský

6.) Diskusia:  Palo Kanis; doc. Martin Muránsky; Eduard Chmelár; JUDr. Ján Čarnogurský

7.) Diskusia:  Gen. Ing. Alojz Lorenc CSc;

8.) Diskusia:  Peter Zeman; Roman Michelko; Prof. Ivan Haluška; JUDr. Ján Čarnogurský

9.) Diskusia: Gen. Ing. Alojz Lorenc, CSc; Juraj Janošovský

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


16 thoughts on “Videá z diskusie: Lorenc vs. Čarnogurský

  • 17. novembra 2018 at 8:51
    Permalink

    Viete, ak by sme sa v roku 2018 naozaj nachádzali v tej SPOLOČNOSTI BLAHOBYTU ako to možno mysleli tí protagonisti Novembra 1989, ak by povedzme po roku 1989 nenasledovala v našej spoločnosti tortúra úpadku hospodárstva, úpadku morálky, kríza verejných statkov a úpadok školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i mravnosti nasledujúcich generácií…potom by bolo na čo v dobrom spomínať.

    Takto mi ešte aj tento záznam pripomína takmer psychiatrické vyšetrovania páchateľov, u ktorých sa ešte len diagnostikuje, či skutky páchali pri plnom vedomí, alebo už s nejakými fatálnymi duševnými poruchami…nechápem, prečo mám tie videá pozerať: nie som úchyl, ktorý sa bude reťazami chcieť bičovať po holom tele s výkrikmi „zhrešil som Pane“…nabudúce prosím nahrať niečo veselšie…

    Reply
    • 17. novembra 2018 at 10:31
      Permalink

      Pán Vanka,

      neviem prečo hľadáte informačné barbituráty tu na DAV-e, namiesto toho, aby ste bol rád že je jedna z mála ľavicových stránok, a k tomu aj s ešte – stále slobodnou – ľavicovou besedou ?

      Ak ste zatúžili po oblbovaní a veľkej novembrovej demokratickej veselici, nech sa páči –
      denník hlieN, týždenník Líždeň, denník sne, aktuality.sk, tupky.sk, atď atď. takmer všetka slovenská pravicová prokapitalistická tlač Vám poslúži k dokonalej fetáži, aby sa aj ten najväčší otrok radoval zo svojej „slobody“.

      … a žiaľ aj naša štátna RTVS, ktorej aj Vy prispievate na opíjanie národa suchým rožkom o tom ako nám je slobodne, demokraticky a dobre.

      Napríklad len včera prvých 15 min. spravodajstva bolo o „sedmnáctiletých dětech“, ktoré za jednoznačnej podpory zo západných prosvetovládnych kruhov neprestávajú viesť svoj pokus o pravicový, svetoobčiansky prevrat, ktorý by zahladil niečo ako Slovenskú Republiku a slovenský národ z povrchu zemského.

      Namiesto toho, aby sa v súvislosti o štátny a spoločenský prevrat ( od vyhlasovania slovenskej jari 2017 v zime 2017 ), viedlo vyšetrovanie ľudí, politikov a rozpletaniu „temných fašingtonských nitek“ v ich pozadí, tajná služba a polícia pustí pred pravicovou fašistickou tlačou do gatí , a sklopí chvost a nechá aj naďalej spoločnosť vystavenú prebiehajúcemu útoku svetových fašistických síl.

      Reply
      • 17. novembra 2018 at 14:36
        Permalink

        Martinovi odpoveď: Príjemný sviatočný sobotný deň, Martin. Užívame si ho všetci dôstojne tak ako sa má, s pozatváranými obchodmi na denné nákupy, s obmedzenými dopravnými linkami „ako vo sviatočné dni“ tak ako sa to už 29 rokov robí. TU NA ĽAVICOVOM WEBE by som očakával nejaký zhutnený a erudovaný materiál niektorých ľavicových analytikov ako Petra Dinuša, Ivana Ljuljaka, či príhovor kultúrno-politických osobností ako Lukáš Perný, či z oblasti literatúry niektorého spisovateľa, čo písal i za socializmu. Tie videá, nechcel som byť tak priamy – ale sú NA GRCANIE. Exgenerál Lorenc bol predsa ten, ktorý VEDEL a NEINFORMOVAL VEDENIE, ktorý potom v decembri 1989 ako priznal dr.Čarnogurský, pôsobil spoločne s ním a inými disidentami na Ministerstve vnútra. Čo tam vlastne robil vtedajší generál ŠtB? Len nehovorte, že zabránil krviprelievaniu – ľudí vystrašil až štedrovečerný čas, keď naschvál dávali pod vianočný stromček na oboch programoch popravy Ceausescuových a naši milí „politickí“ hrdlorezi mali priamy prenos z leopoldovskej a iných väzníc a volali po krvi, lebo „oni sú nevinní“… nie sú to pekné spomienky a títo dvaja SPOLU, to bola silná káva…nevedel som, že sa už zanikajúca ľavica potrebuje takto bičovať verejne. Peter Zajac-Vanka

        Reply
  • 17. novembra 2018 at 11:50
    Permalink

    Trhové hospodárstvo je lepšie?
    No iste, kto si trhol si užíva, kto si netrhol prežíva, ak pravda neskočil pod vlak.

    Reply
  • 17. novembra 2018 at 23:50
    Permalink

    Som prekvapený že vidím p.Lorenca – myslel som že je dávno „pochovaný“ a užíva si plody kapitalizmu.

    K jeho návrhom ako mal socializmus pokračovať by som mal tieto poznámky, či otázky.

    – HOSPODÁRSTVO A EKONOMIKA
    Nerozumiem prečo vznikla potreba ( sama o sebe ? ) ekonomickej reformy na sklonku socializmu ? Podľa p. Lorenca to chápalo aj politické vedenie no nevedelo ako ICH bezpečne previesť bez ohrozenia socializmu.

    Z viacerých zdrojov som počul o tom, že bola potrebná zmena hospodárstva a ekonomiky, no nestretol som sa so zdôvodnením a „číslami“ že prečo. Rovnako, som sa s niekoľkokrát stretol s názorom, že hospodárstvo bolo vcelku v poriadku.

    p. Lorencom navrhované zásahy do socializmu nazvané Reforma ekonomiky ( Decentralizácia hospodárskeho riadenia, Informatizácia, Prekonanie rovnostárskeho pohľadu ( ?!?!? ) chápania rovnosti, Európska spolupráca, Podpora ekologických hodnôt ) hlavne v podobe decentralizácie ( napr. aj hospodárska demokracia, demokratizácia podnikov, a pod. ) a odstránenia rovnostárstva je zavádzanie pravicových kapitalistických prvkov do socializmu a mám obavu, že by boli neskôr zneužité protisocialistýckmi silami na likvidáciu socializmu.

    – OCHRANA HRANÍC
    „Oddrôtovanie“ hraníc nebol dobrý nápad. Oplotená hranica zaisťuje vysokú mieru politickej a spoločenskej ( kriminalita ) bezpečnosti, a mala ostať vtedy aj dnes.

    Skôr by som pristúpil k myslenému oddrôtovaniu hraníc, v podobe slobodnej možnosti vysťahovania sa z Československa, po zaplatení poplatku za vzdelanie, pre tých občanov, ktorým bol socializmus tesný.

    Ak by to spustilo lavínu ako u občanov NDR, potom socializmus bez podpory verejnosti nemal zmysel.

    Reply
    • 18. novembra 2018 at 10:25
      Permalink

      Odpovedám Martinovi: Som asi starší a pamätník toho hospodárskeho života za socializmu. A skúmam ho, aj v reláciách Spomienky na socializmus v Slob.vysielači BB. Preto dovoľte tú krátku odpoveď k otázke presne ju zaciujem, „prečo vznikla potreba reformy (sama osebe?)na sklonku socializmu?“,Odpoveď viac než stručná:
      1.Direktívnosť riadenia hospodárstva za socializmu si vyžadovala neustále korekcie – ako keď držíte volant a preraďujete v aute – preto boli časté opatrenia k zdokonaľovaniu riadenia a „sústava opatrení“ – nebola to skostnatelá dogma „päťročného plánu“ ako sa to dnes prezentuje.

      2.“Reformou“ sa nazval iba chystaný posun do trhovej ekonomiky podľa prof.Otu Šika v 1968, iná „reforma“ v zmysle zásadného obratu tu nebola, dnes spätne každý študentík opakuje po „akademikoch“, že sa chystala „reforma“ v 1989. Opäť: kroky k vyššej samostatnosti podnikovej sféry národného hospodárstva ČSSR boli už od 1987, k podnikaniu a tvorbe trhu boli od 1988, boli to súbory opatrení a nech sa „múdri“ dnes smejú ako chcú, hospodárstvo sa tým smerom aj ozaj hýbalo.

      3. V 1987 došlo k povoleniu uzatvárať spoločné hospodárske organizácie so zahraničím, kooperácie na úrovni intergácie krajín RVHP a joint/ventures a kooperácie s firmami z EHS. Podniková sféra ČSSR prekračovala štátne hranice a nielen v prípade JZD AK Slušovice.
      4.V 1988 pri princípe vlastníctvo celospoločenské, riadenie odovzdať do podnikovej sféry došlo k rušeniu stredných článkov riadenia ( výrobno-hospodárskych jednotiek VHJ a ich gen.riaditeľstiev) a od 07/1988 sa status národných podnikov menil na status štátne podniky samostatné s otvorením vlastného podnikania a samostatnejším rozhodovaním o podnikovom hospodárstve. Stále bola však povinnosť uzatvárať dodávateľsko-odberateľské vzťahy (kontrahovať) podľa potrieb vykonávacieho štátneho plánu a zásad päťročného štátneho plánu. Družstvá (roľnícke JRD i výrobné a spotrebné /dnes obchodné) mali uvoľnené ruky nad rámec dodáv-odberateľských vzťahov a zisky investovali do tzv.pridruženej výroby podľa potrieb vznikajúceho „trhu“.
      5. Po 1988 už bolo možné zakladať malé remeselné živnosti v oblasti služieb, poľnoh.výroby. Podnikom sa uvoľnil ruky pri uzatváraní medzinárodných hospodárskych vzťahov ekonomickej integrácie v mnohých oblastiach (okrem klasického dovozu/vývozu – i tu sa tvorili výnimky- napr.JZD AKSlušovice, ale i v zasielateľstve a vedeckovýskum.službách -robil som v tom).

      6. a záverečné: K začiatku novej 9.päťročnice – štátnemu 5ročnému hospodárskemu a sociálnemu plánu ČSSR od 1.1.1990 boli pripravované na základe dvoch rokov skúseností a experimentov vo vybraných stovkách podnikov OPATRENIA, zákony a vyhlášky, ktoré znamenali nástup úplnej samostatnosti štátnych podnikov na tvoriacom sa trhu maloobchodu, veľkoobchodu, s licenciami pre zahraničný obchod a podporou v medzinárodnej spolupráci (kooperačné podniky a spoločné podniky jointventures). Hovorí sa ticho, že vzorom pre podnikanie bol Agrokombinát JZD Slušovice legendárneho predsedu F.Čubu.
      Úplný záver: Skupina prognostikov z ČSAV v Prahe pod vedením Valtra Komárka (Klaus,Zeman, Dlouhý…) nerozumela skutočnej podnikovej ekonomike a národnému hospodárstvu a urazene reagovali na to, že vláda ČSSR (a teda vedenie KSČ) nechceli prijať ich závery o totálnom otvorení čs.ekonomiky a začali hlásať, že čs.ekonomika KRACHUJE Známe sú výroky Zemana z Letenskej pláne november 1989 či V.Komárka z decembra 1989. Práve títo označovali už záverečnú fázu prechodu na samostatnosť podnikovej sféry a postupnú tvorbu trhu za „reformu“ a vyhlásili, že taká reforma „skrachovala“…čo sa dialo potom už viete. Akademik Klaus ako min.financií ČSSR od 10.decembra nevedel riadiť odvetvia národného hospodárstva, nerozumel podnikovej sfére, a tak vyhlásil namiesto štátneho rozpočtu ROZPOČTOVÉ PROVIZÓRIUM najprv na 1.kvartál 1990 a potom na celý rok a potom už začal „asanovať“ =búrať čs.národnú ekonomiku. Ešte v apríli 1990 bolo možné orientovať národné hospodárstvo postupnými opatreniami na tvorbu trhových inštitúcií. Klaus si však počkal, kým nebude druhýkrát zvolený za min.financií už ČSFR a potom vyhlásil „šokovú terapiu“. Tá nebola reformou, ale likvidáciou, výpredajom čs.ekonomiky .
      Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska, 18.11.2018

      Reply
      • 18. novembra 2018 at 11:09
        Permalink

        Práve som dopočúval Spomienky na socializmus z archívu a mám rozpočúvané Spomienky na kapitalizmus, kde ste o týchto zmenách hovorili. Veď Vitkovič je jeden z tých čo tvrdia, že hospodárstvo ČSSR bolo ( aspoň do Prestavby ) v celku v poriadku.

        Jakeš tiež tvrdil, že na ďalšiu päťročnicu po 1990 boli pripravené zmeny v hospodárstve umožňujúce väčšiu samostatnosť podnikov a malé podnikanie, sám si pamätám na nejakých súkromných zmrzlinárov či zeleninárov okolo roku 1988.

        Nie že by som nad týmito pripravovanými zmenami jasal, pretože stále v nich vidím ohrozenie socializmu. Myslím si, že nebyť prevratu 1989, tak k otrasom by aj vďaka hospodárskej tejto „liberalizácii“ došlo neskôr, možno už v 90. rokoch.

        Ste zástancom Ekonomickej demokracie v zmysle väčších rozhodovacích práv zamestnancov v kapitalizme a menších zásahov štátu v socializme.
        Zaujímalo by ma však, ako Ekonomická demokracia rieši podniky a ich zamestnancov ktoré zlyhali – či už zlými rozhodnutiami vedenia, či už zlým prístupom zamestnancov, alebo z dôvodu pôsobenia trhových mechanizmov ( lepšia konkurencia, nezáujem o výrobky, … ). Zaujíma ma teda, či ekonomická demokracia ponúka aj sociálny rozmer, ako naložit s neúspešnými.

        V jednej relácii ste tvrdil strašnú vec, že po roku 1990 sa v socializme pripúšťala dokonca nezamestnanosť !!! Toto som počul iba od Vás, zaujímalo by ma odkiaľ to máte a aké riešenia mali na jej riešenie ( sociálna podpora a pod ).

        Zaujíma ma tiež, podobne ako v ČSSR, z akého dôvodu, a či vôbec bola potrebná Prestavba v ZSSR, ktorá vlastne spustila lavínu zmien v socialistickom bloku, ktorý často direktívne, ale aj slobodne nekriticky prijímal „novosti z CCCP“. Znovu Vitkovič tvrdí, že to potrebné nebolo, takže zdá sa že ekonómia nie je presná veda – 2+2=4.

        Reply
        • 18. novembra 2018 at 12:50
          Permalink

          Díky za záujem, Martin. Venujem sa národohospodárskym veciam a ekonómii už roky, ale to je to posledné, čo politické strany na Slovensku žiaľ zaujíma. Aspoň že máme Slobodný vysielač BB…
          Je to na dlho….
          Prestavba a „glasnosť“ boli v ZSSR politickým programom, nie ekonomickým. Gorbačov to hlásal a popisoval všade v knihách. Bol som tam vtedy pritom i pri zrode prestavby ako pozorovateľ, v rokoch 1985 a až 1989 som ako pracovník v exporte často pôsobil v ZSSR za čs. podniky.
          V stručnosti – to oni mali ten nepružný direktívny plánovací systém v hospodárstve. ALE FUNGOVAL vzhľadom k rozsiahlosti krajiny ( 15 zväzových republík a samotné Rusko ako federácia až 9 hospodárskych oblastí, každá jedna väčšia ako Európa sama). Bol to viac ako jeden kontinent. Preto Gorbačov potreboval zmeny v politike. Ale „dobehol“ ho vývoj: Američania Rusov v pretekoch zbrojenia „uzbrojili“, pretože výdavky na zbrojnú výrobu a zbrojenie boli vynakladané na úkor sociálneho rozvoja ZSSR.
          Samotný ZSSR bol úplne iným socialistickým spoločenstvom ako napríklad ČSSR, Poľsko, Maďarsko, NDR …jednoducho to Gorbačov pohnojil…

          *Hrozba nezamestnanosti v ČSSR po 1990 – viem od I.Knoteka a ďalších spred 1989, že kvôli štrukturálnym zmenám v čs.priemysle a kvôli potrebe utlmiť fosílne palivá i ťažké strojárstvo sa predvídal pohyb masy pracovníkov od 1990 od baníctva a hutníctva i ťažkého strojárstva do oblasti služieb, obchodu, do plánovaného rozvoja spotrebného priemyslu (sám som pracoval v Tesle-Spotrebnej elektronike v 1986 a viem, aký tlak už vtedy bol na rozvoj výroby televízorov, hudobných veží a kombi, autorádií, videoprehrávačov), potravinárskeho ľahkého priemyslu a to znamenalo oblastne a lokálne uvoľnených pracovníkov z tých utlmovaných priemyselných podnikov sociálne udržať – prekvalifikovať aposkytnúť im nové pracovné miesta, ponúknuť im možnosť usídliť sa tam kde budú pracovať v nových profesiách, aj s rodinami, predvídalo sa, že ak nastanú poruchy v rozsahu a rýchlosti reštrukturalizácie, môžu ľudia zostať „doma“ – lenže ak Ústava ČSSR definovala právo na prácu, čo dnes už Ústava SR nemá, musel sa do toho vložiť štát.

          Pojem nezamestnanosť vtedy nezaznel, to som použil v relácii, ale nemám inú možnosť ako to priblížiť súčasníkom, ako to objasniť. ..ani Havel a disidenti neboli nezamestnaní – Havel pracoval „občas“ keď nepil a nebol zatvorený – v kotolni, Budaj tiež v kotolni, Kubišovú napríklad zamestnali v Xaverove Praha v hydinárskom podniku, B.Kočtuchovú (manželku ekonoma H.Kočtucha) zamestnala moja mama v OD Dunaj Bratislava… a ak mnohí „slobodní umelci“ dnes tvrdia, že neboli zamestnaní – nuž, ak sa nepohodli s agentúrou, alebo mali vystupovanie zakázané – drhli možno aspoň podlahy ako legendárny hudobník Lešek Semelka v 80.rokoch.

          Reply
      • 18. novembra 2018 at 14:10
        Permalink

        Peter, súhlasím s komentármi. Ja len poznamenám k totálnemu otvoreniu čs. ekonomiky, ktoré požadovali naši „prognostici“, že systém voľného trhu skončil Veľkou hospodárskou krízou 1929-33, odvtedy sú aj západné ekonomiky silne regulované. A neexistovalo žiadne ich totálne otvorenie ekonomiky ani predtým, ani dnes, Západ požadoval otvorenie ekonomík rozvojových a socialistických krajín, ale svoje ekonomiky napr. pre predaj africkej, ázijskej poľnohospodárskej produkcie nikdy neotvoril, uplatňuje silné ochranárske opatrenia. To mali študované „prognostické“ hlavy ovládať. Mali sa otvoriť západné trhy aj pre ukrajinskú produkciu, ale je tam toľko bariér, že toky sú jednosmerné, zo Západu na Ukrajinu, ukrajinská produkcia sa uplatňuje len veľmi ťažko.
        Aj otváranie musí byť pozvoľné, musí sa tomu prispôsobiť aj štruktúra ekonomiky. Príkladom je Čína, ktorá otvárala svoju ekonomiku postupne, dnes práve ona presadzuje globalizáciu, liberalizáciu svetového obchodu.

        Reply
  • 18. novembra 2018 at 0:06
    Permalink

    Zaujímavé že osadenstvo besedy nezaujímala tak dôležitá vec, ako otázka aká bola úloha a aký bol cieľ akcie tajnej služby „mŕtvy študent Šmíd“.

    Toto je základná otázka, o ktorej by som sa s p. Lorencom porozprával.

    Reply
  • 18. novembra 2018 at 13:03
    Permalink

    …a k tomu sociálno – ekonomickému systému ekonomickej demokracie: to bude chcieť asi podrobnú reláciu v SVBB, díky. Kažopádne máme skúsenosti a aj D.SChweikart uvádza štát ako „poslednú inštanciu“ ak taký podnik napriek kolektívnemu vlastníctvu skrachuje ekonomicky, alebo zanikne. Nič iné sa nestane, ako že ľudia prejdú sami pracovať do inej hospodárskej organizácie – veď ak sú kvalifikovaní, tak bude o ne záujem. Inak, ozaj stručne: už teraz sa vytvára „spoločnosť organizácií“, kde technológie už dnes umožňujú pracovať zároveň vo viacerých organizáciách – len si to neuvedomujeme. A takisto z nich dostávať čiastkové príjmy, ktoré súhrnne môžu dávať viac ako len jedno pracovisko: Aj operátor výrobnej linky môže v čase „oddychu“ cez IT pracovať v inom tíme a byť za t platený, rovnako ako ak cez víkend dnes dobrovoľnícky robí aktivity – tak možno cez víkend bude ozaj v inom tíme pracovať na niečom, čo kolektívne prinesie hospodársky výsledok a jemu čiastkový príjem. Viem že to znie „pravicovo“, ale „portfolio“ pracovných vzťahov už technicky dnes umožňuje takýto spôsob uplatnenia sa a zarábania – dnes tomu bráni iba to „otroctvo“ intenzívnej a vyčerpávajúcej časovej mzdy JEDINÉMU ZAMESTNÁVATEĽOVI…ale to už je na vás mladých…

    Reply
  • 18. novembra 2018 at 14:46
    Permalink

    MŔTVY ŠTUDENT ŠMÍD

    p. Kanis sa to čo zaujíma aj mňa opýtal v časti 6/9, no odpoveď nedostal lebo 6. min. časti 7/9 p. Lorenc na túto otázku odpovedať odmietol – a vysvetlil aj prečo. V kontexte jeho spolupráce so špičkami súčasného veľko-kapitálu to vyznieva veľmi – jemne povedané – podozrivo !?

    Lenže spravodajské mätenie o „smrti študenta“ ( v skutočnosti živého pracovníka tajnej služby Žifčáka, ktorý zahral mŕtveho ) malo podľa mňa zásadný význam na sformovanie verejnej mienky tak, že tá definitívne pochovala socializmus. A spustila balvan plíživého kapitalizmu dolu svahom, ktorý už však nešlo zastaviť.

    Neverím tomu, že sa snažili o opačný účinok – a to zastrašenie a zahnanie verejnosti do búdy, pretože im muselo byť jasné ( ako nejednému radovému občanovi ) že približne od roku 1987 sa „niečo“ deje a slučka sa začína pomaly uvoľňovať. Museli vedieť, že takáto akcia, v čase citeľného uvoľnenia vyvolá presne opačný účinok – teda taký, aký sa stal.

    Reply
    • 18. novembra 2018 at 21:08
      Permalink

      Martin, vďaka za postreh a prieskum, ozaj to nemám chuť pozerať – a dali ste mi za pravdu v tomto. Význam „mŕtveho študenta?“- ten istý ako význam zastreleného Kuciaka – vyvolať emócie a vzburu. Dnes Slušné Slovensko ( a od 17.11.2018 už aj Slušné Čechy…), vtedy Verejnosť proti násiliu – prečo asi tak? České Občanské fórum už vedelo, že môže prevziať moc…. Viacerí vtedajší disidenti otvorene hovoria, napr.Lída Rakušanová, vtedy v rádiu Svobodná Evropa, že zachádzal s tou neoverenou informáciou veľmi opatrne, TO BOLA TOTIŽ TRASKAVINA, ktorá im mohla „vybuchnúť“ do tváre a zdiskreditovať aj Západ a mali šťastie – eštebé potvrdzovala, že asi došlo k smrti študenta a všetci členovia KSČ sa skutočne pobúrili, že „eštebé bijou naše děti“… po návrate (nebol som tu, až 10decembra 1989 ) som sa pýtal svojich kolegov – členov KSS, -a oni rozhorčene a emotívne volali, že „to už je veľa, biť naše deti“…BOLA TO VEĽMI PREMYSLENÁ PROVOKÁCIA a niekto veľmi psychologicky vedel, čo to vyvolá …potom už bolo ľahké odsúdiť celý komunizmus a zdvihla sa vlna nenávisti i (dnes by sa povedalo – hoaxov) len ústne podávaných správ, čoho všetkého „sa komunisti dopustili v Československu“. O tej rétorike som vedel – veď ju používali západné médiá …a tu sa v decembri 1989 už nik, ozaj nik – nebránil…na moju otázku jednému členovi Ľudových Milícií v decembri, že či bude brániť poriadok, som dostal odpoveď – tých hnusných komunistov, čo nám bujú deti, brániť nebudem…a taký to bol snaživý člen KSS dovtedy…. ponúkam takto vlastné svedectvo doby.

      Reply
  • 24. mája 2020 at 23:55
    Permalink

    Sovieti potrebovali aby sme im za roou už platili dolarmi aby si za nev na Zapade mohli kupit obilie a nove technologie.A KGB už potrebovalo točit svoj kapital legalne v trh.podnienkach Naviac ZSSR už nemal z čoho financovat svoju armadu dislokovanu v CS . Sovieti a ich generali nedovolili Jakesovi a Vaclavikovi pouzit voci demonštrantom silu. O tom boli zmeny koncom 80-tuch rokov .Tale lahke Vas nenapadlo ?

    Reply
    • 25. mája 2020 at 10:59
      Permalink

      Rudo, plně s Vámi souhlasím, zdravím Vás.

      Kdyby nebylo rozkazu z Moskvy vůči ČSSR, tedy, že MUSÍME ZNIČIT SOCIALISMUS A POSTAVIT KOMUNISTY MIMO ZÁKON, nikdy by ČSSR nepadla. Ovšem, to samé platí o pádu socialismu a vlivu komunistů i v jámě lvové, tedy v bývalém SSSR. Dnešní režim v Rusku to PROKAZUJE NATVRDO. Tamější režim se odehrává přesně v duchu POTURČENEC HORŠÍ TURKA.

      Takto se slavilo 9. máje t.r. 75. výročí Velikého Vítězství sovětského národa nad hitlerovským fašismem v socialistickém Bělorusku pod vedením prezidenta Alexandra Lukašenka:

      https://www.youtube.com/watch?v=1D28_gtyo7c

      A takto (video ÚV KSRF) vnuci a pravnuci veteránů Velké vlastenecké války v černém stejnokroji putinovy antikomunistické policie zatýkali 9. máje t.r. v Moskvě ruské komunisty a vlastence, včetně člena ÚV a 1. taj. Moskevského výboru KSRF a kom. poslance Ruského parlamentu Valerije Raškina:

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *