Uvedený príspevok sa oplatí prečítať, pretože dáva aspoň čiastočnú odpoveď na to, prečo sa naši policajti, vyšetrovatelia, prokuratúra a súdy, vydali predovšetkým v roku 2020 na cestu „kultu kajúcnikov“. Právnik Šamko zdôrazňuje, že trestný poriadok nepozná žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že výpoveď kajúcnika je nejaký „super dôkaz“, na základe ktorého je možné ľudí priamo obviňovať z trestnej činnosti a dávať ich do väzby. Ak teda táto „dôvera“ vo výpoveď kajúcnika neplynie z práva, neplynie zo zákona, tak prečo sa práve kajúcnici stali hlavným nástrojom našich orgánov v potláčaní kriminality, prečo sa stali „symbolom“ roku 2020?
Autor Šamko celkom správne poukazuje na to, že táto prehnaná dôvera v kajúcnikov má svoje dôvody nie v samotnom práve, ale má svoje dôvody v politike, verejnej mienke formovanej predovšetkým hlavnými médiami, inak povedané, viacerí predstavitelia „práva“ zacítili možnosť postúpiť na vyššie pozície ak budú prakticky realizovať politikmi a médiami šírené informácie o totálnej skorumpovanosti predchádzajúceho režimu.
Pani Remišová vo svojej reakcii na pokus o samovraždu generála Lučanského tvrdí, že ho nedostala do väzenia vláda, ale prokuratúra a súdy. Lenže kto by mohol prehliadnuť priam neskrývanú túžbu súčasnej koalície šírenú do všetkých spoločenských strán, dostať do väzenia Fica? Sama Remišová len čo nastúpila do „svojho“ úradu rozpútala verejný škandál okolo zariadení, pomocou ktorých mala byť odpočúvaná celá vláda. A kde sú výsledky vyšetrovania? Bez ohľadu na to, čo skutočne generál Lučanský spáchal ako policajt, sa do väzby dostal len na základe „super kajúcnika Maka“, žiadny skutočný dôkaz o trestnej činnosti generála Lučanského nebol zverejnený. Takže sa to celé náramne podobá presne prípadu prokurátora Mamráka, ktorý Šamko podrobne opisuje a ktorý bol obvinený len základe kajúcnika, ktorý si to celé vymyslel. Každému normálnemu človeku tak musí byť jasné, že očista štátu opierajúca sa o „kajúcnikov“, ktorý nastúpila súčasná koalícia, privedie len k ďalším ľudským nešťastiam a do dôležitých štátnych pozícií vyplaví nie zástancov práva a spravodlivosti, ale karieristov, ktorí sú pre svoju kariéru ochotní všetkého.
Vladimír Manda na sociálnej sieti Facebook v reakcii na článok (Kult kajúcnika ako trend roku 2020 alebo čo nás môže naučiť prípad prokurátora JUDr. Jozefa Mamráka)
Naša vláda a vládne strany sú dnes vrecom lží. Vari sme zabudli, ako vládne strany prezentovali na tlačovkách svoje nadšenie, keď začalo zatýkanie policajtov a sudcov?
https://dennikslovensko.sk/65244/seliga-vyzval-fica-aby-sa-v-kauze-obvinenych-policajtov-priznal-a-vypovedal/
Zabudli sme, ako Šeliga vykrikoval, že to neskončí pri týchto menách a priamo vyzval Fica, aby sa šiel priznať na políciu, že „to je poľahčujúca okolnosť“? Sú to oni, kto rozpútali tento teror. Niet pochýb, že ich cieľom je zastrašiť a prípadne pozatvárať všetky politické sily, ktoré majú šancu aspoň na 10 % vo voľbách. Radostnému liberálno-kapitalistickému „brave new world“ už potom nič nebude stáť v ceste.
Ešte jedna poznámka ku kajúcnikom. Tým, čo dnes v rezorte spravodlivosti vidíme, sme sa dostali viac ako 1000 rokov dozadu pred Cyrila a Metoda a ich Zakon sudnyj ludem.
http://www.hradiska.sk/2011/04/zakonnik-velkwj-moravy-zakon-sudnyj.html
Už tento zákonník svedectvá z počutia alebo nedôveryhodných svedkov – tých, ktorí sa dopúšťali zločinov, považoval za neprípustné na odsúdenie človeka.
Páni liberáli, je koniec! Sme na tom tak, že pokojne môžeme uvažovať o novom založení republiky, o novej ústave a o novom politickom systéme. Na súčasnom stave sa už nedá stavať.