Z korešpondencie: Alibizmus politikov

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Na konci roka som si dal záväzok, že nebudem počúvať, ani čítať novoročné prejavy prezidenta, premiéra, alebo aj iného politika. Som toho názoru, že ani jednému z nich nejde o občana a takéto prejavy mne osobne ani nič nedajú. V prvom prípade som to dodržal. Tuším však asi o čom to bolo, lebo pán Kiska v každom prejave moralizuje a zdôrazňuje hodnoty s ktorými má sám problém.
Prejav pána Pellegriniho som si napokon prečítal, pretože niektoré ukážky na ktoré som natrafil ma zdvihli zo stoličky. Pán premiér napríklad povedal „Odmietam politiku „Berlínskeho múru“ postavenú na rozdelenej spoločnosti. Poďme aj v budúcom roku hľadať spoločné témy pre úspech našej krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. Ponúkam každému z Vás, milí spoluobčania, ruku na spoluprácu pre naše Slovensko.“ Zdá sa mi falošné až arogantné, ak niekto, kto neodpovedá na otázky občana, čím ho ignoruje, kto maže slušné príspevky a blokuje užívateľov na sociálnych sieťach IDE zrazu občanom podávať ruku!
Opäť po vzore pána Fica zaznelo, že „naša krajina zažíva ekonomicky dobré časy.“ A ja sa teda opäť pýtam, ako má teda v dobrých časoch vyžiť napríklad invalidný dôchodca so zdravotným poškodením nad 70 percent, ktorý v minulom roku dostával invalidný dôchodok 196,30 euro? O priemerných platoch robotníkov a dôchodkoch sa radšej ani nezmieňujem.
„Druhou mimoriadne vážnou výzvou je čoraz výraznejší nedostatok pracovnej sily. Už dnes počúvame alarmujúce vyhlásenia zamestnávateľov, že do svojich fabrík nemôžu nájsť dostatok zamestnancov. Musíme si odpovedať na otázku, ako túto situáciu riešiť“ povedal tiež pán Pellegrini. No jednoducho. Donútiť kapitalistických zamestnávateľov, aby robotníkom zvýšili platy a vytvorili im na pracovisku také podmienky, aby neodchádzali do zahraničia. Prílev zahraničných robotníkov platy dvíhať s veľkou pravdepodobnosťou nebude.
Pán Pellegrini ešte povedal: „Rodí sa príliš málo detí na to, aby sme sa mohli s dôverou spoľahnúť, že sa o našich seniorov budeme môcť v budúcnosti starať tak, ako by sme si to predstavovali a ako si to bezpochyby zaslúžia.“ Dobré ráno pán premiér, že ste na to vôbec prišli. Tento stav už nejakú dobu trvá. Na fakt, že na dôchodcov nebude mať kto robiť sa upozorňuje už veľmi dlho pán Pellegrini. Položím Vám otázku pán premiér, čo proti tomu urobil Smer počas svojho dlho ročného vládnutia? Podľa mňa NIČ, alebo veľmi málo! Myslím si, že žiadna vláda od 89-teho neurobila také opatrenia, aby mladí ľudia ostali na Slovensku, osamostatňovali sa a zakladali si rodiny. Práve naopak, zvyšuje sa vek detí, ktoré ostávajú bývať u rodičov.
Na Slovensku nám chýbajú napríklad nájomné byty. Tento fakt spolu s ešte stále ľahko dostupnými pôžičkami nám deformuje trh s nehnuteľnosťami, kde ceny na radosť realitných maklérov vybiehajú do závratných výšin. Mladí ľudia bez úverov môžu u nás o vlastnom bývaní len snívať. V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 percent do 62 percent z celkového bytového fondu. Na Slovensku je to približne 6 percent!
Máme, čo doháňať a myslím si, že okrem nájomných bytov by mladé rodiny uvítali aj iné opatrenia, ako výhodné mladomanželské pôžičky, podstatné zvýšenie rodičovských príspevkov a podobne. Potom by sa možno žiadna vláda nemusela zaoberať dôchodkovým systémom, pretože najmä mladí ľudia by sa mohli sťahovať za prácou a na dôchodky by mal kto robiť.
„Boli sme svedkami veľkej spoločenskej emócie a dokázali prijať vyspelé štátnické rozhodnutia, ktoré vrátili Slovensku vnútropolitickú stabilitu.“ Aj to sú slová pána Pellegriniho. K tomu len toľko: Nízka dôvera občanov k politikom Vám nevadí pán premiér?
Nemôžem si pomôcť, ale niektoré vyhlásenia politikov na mňa pôsobia, ako keby si z občanov robili dobrý deň. Preto mi nedá, aby som na záver neuviedol časť zo statusu pána Blahu zo dňa 11 decembra.
„POSLANECKÉ PLATY – PREZISTÍM. Priatelia, nie sú mi ľahostajné vaše reakcie na tému poslaneckých platov, vidím, že vás to hnevá a samozrejme, hneď ako budem vedieť viac, budem reagovať. Dva týždne som bol ponorený v migračnej otázke a nič detailnejšie o téme platov neviem, akurát som zachytil kopu demagógie. Prezistím. Majte strpenie, ďakujem.“ Neviem čo chce pán Blaha prezisťovať. Zúčastnil sa hlasovania, ktoré bolo 23. 10. 2018 , kde sa zdržal a v podstate umožnil , aby sa aj jemu v súlade s platným zákonom podstatne zdvihol plat. Takže zúčastním sa hlasovania a neviem o čom to bolo? Dokonalý alibizmus!

Vladimír Hano

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Z korešpondencie: Alibizmus politikov

  • 4. januára 2019 at 7:44
    Permalink

    Vážený pán Hano – pozdravujem Vás a prajem Vám všetko najlepšie v Novom roku

    Rozvojom nových technológií a možnosťou rôznych PRIESKUMOV verejnej mienky sa
    POLITIKA stala formou prostitúcie „politických strán“ pre najbohatších a demagogickou propagandou pre voličov na základe výsledkov PRIESKUMOV o popularite !

    Je to chyba elít ? Máme nejaké? Alebo NEDOSTATOK vzdelaných a schopných ktorý by vedeli formulovať princípy, ukazovať občanom cestu a spájať ich pre rozvoj a spokojnosť občanov.

    Je zbytočné klásť politikom otázky prečo nerobia niečo.
    Oni robia prostitútky za peniaze štátneho rozpočtu, z kšeftov zo štátneho, európskeho a sponzorov !

    Stačí si položiť otázku:
    ROVNOSŤ ako symbol francúzskej revolúcie a pilier našej ústavy máme na SLOVENSKU?
    Chcú ju mať občania? Čo pre ňu robia? Robíme pre ňu niečo ?

    Dookola sa vyhovárať na celý vesmír LEN aby sa neukázala neznalosť problematiky POMEROV u nás doma. Neschopnosť diskutovať o reálnych problémoch a ich riešeniach. Slepota a hluchota k biede, utrpeniu, chudobe, beznádeji, hanbe a chaosu. To je naše súčasné „moderné“ SLOVENSKO 2019 !
    Je to OBRAZ zodpovednosti nás všetkých aj keď najväčšiu zodpovednosť majú tí čo vládnu a ich voliči !

    Reply
    • 4. januára 2019 at 15:04
      Permalink

      Súhlasím, je tu plutokracia, vláda bohatých bábkovodičov cez ich bábky-politikov. A tí pre rovnosť alebo spravodlivosť nerobia nič.
      Otázka je, čo môžeme urobiť my, obyčajní ľudia. Popri systéme, ktorý som uviedol, tu máme totiž politický režim, ktorý zastrašuje ľudí. Tí odvážni mimo hlavného prúdu ľahostajnosti a strachu na to už doplácajú, napr. T.E.Rostas a režimu nepohodlnú stranu idú zakázať. Mladí sú v hypotekárnom otroctve a tí, ktorí nezarobia ani na svoje zadlženie (hypo-úver a strechu nad hlavou) sú v státisícoch v zahraničí. Všetci sa boja …
      O nájomných a družstevných bytoch možno len snívať. Navyše z nás urobili nesvojprávnu kolóniu.
      A ústavní činitelia tu drístajú o Slovensku ako o „úspešnom príbehu“. Nič nevyriešili a nič neriešia. Držia sa vety, ktorá bola vyslovená v jednej hre Radošinskeho naivného divadla:
      „Áno, máme problémy, vieme o nich. A ak bude treba, ešte dlho o nich vedieť budeme“.

      Reply
    • 7. januára 2019 at 9:36
      Permalink

      Pekný deň pán Zvolen, aj Vám prajem všetko dobré v Novom roku. Ináč som sklamaný, myslel som, že tu bude viac komentárov. Tak neviem, či je ten článok od veci, alebo ľudia nechcú počuť pravdu. Asi to bude tak ako píšete „Slepota a hluchota k biede, utrpeniu, chudobe, beznádeji, hanbe a chaosu.“

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *