Z korešpondencie: o slovenskom zlate, Miklošovi a perspektívach ľavice

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Zmizla časť slovenského zlata navždy?

Dôkazom o tom ako sa správajú „demokrati“ vo Veľkej Británii voči Slovensku je sprenevera asi 845 miliónov eur, ktoré nacisti ukradli Československu po okupácii roku 1939 a ktoré ešte počas vojny neoprávnene predala britská centrálna banka Bank of England.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) alebo iný slovenský štátny orgán, ktorý má v kompetencii podobné veci riešiť, nekoná a ani konať nebude. Kto to kedy videl, aby si sluha nárokoval voči pánovi to, čo mu patrí… MZVaEZ konať nemieni lebo by náhodou muselo hájiť slovenské záujmy, čo je v rozpore s politikou SR. Aspoň podľa doterajších krokov. Kam sme sa to dostali?  Do absolútnej podriadenosti Západu. Vidíme, že Mníchovská zrada nebola jediná. Západu sa jednoducho veriť nedá. Nie je ani predpoklad, že tento problém bude riešiť bábková vláda Igora Matoviča. MZVaEZ v minulosti tvrdilo, že nároky slovenskej strany na drahý kov doteraz nie sú preukázané a opierajú sa iba o domnienky a odkazy na existenciu istých nezverejnených dokumentov. Vyjadrenie voľakedajšej hovorkyne NBS Jany Kováčovej bolo: „Zachytili sme informácie týkajúce sa ukradnutého zlata, no oficiálne sa veci nevenujeme. Aj šéfka archívu, ktorá by prípadne mohla nájsť k téme nejaké dokumenty, práve čerpá dovolenku.“

Stanovisko historika Dušana Kováča je jasné:  „Zlato Nemci ukradli a použili na vojenské ciele. Bývalé Československo malo mať nárok na vrátenie majetku, ktorý bol z hľadiska medzinárodného práva vojnovou korisťou.“

Slovensko je veľmi bohatý štát, keď nemá záujem riešiť túto záležitosť. Nemôže by predsa problém zrekonštruovať informácie a zdokumentovať fyzicky o aké zlato sa jednalo, koľko ho bolo a ako došlo k jeho krádeži.

Už dávno mala slovenská strana požiadať britskú stranu o sprístupnenie archívov z obdobia druhej svetovej vojny , v ktorých sa nachádzajú podľa všetkého presné informácie o osude československého zlata.  

Zlato vo vtedajšej hodnote 5,6 milióna libier (dnes asi 736 miliónov libier, čiže zhruba 845 miliónov eur) sa podľa archívnych dokumentov previedlo v marci 1939 z Národnej banky Československa na účet Nemeckej ríšskej banky, vedený v bazilejskej Banke pre medzinárodné platby. Prípad by sa dal zrekonštruovať aj zo sprístupnených nemeckých bankových dokumentov.

Väčšina zlata, ktoré spravovala bazilejská banka, bola však počas vojny uschovaná v podzemných sejfoch v Londýne. Britská banka mala toto zlato v mene nacistov predať bez toho, aby počkala na súhlas britskej vlády. Podľa denníka Financial Times tak uprednostnila záujmy bazilejskej banky pred prianím Londýna zmraziť československé aktíva. Hitlerova ríša peniaze z predaja zlata využila na financovanie vojenských operácií.

Kedy prejaví Slovensko o svoje zlato záujem? O to ukradnuté aj o to oficiálne, ktoré je uložené v anglickej banke?

Nechať ho v Anglicku v súčasnej krízovej situácii je hazard a neschopnosť našich politikov.

Ivan Štubňa

Zdroj: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/288720-cesta-k-ukradnutemu-zlatu-je-pre-slovensko-zarubana/

.

Dočasne stratený  pravičiar Mikloš sa vracia na miesto činu…

Podľa informácií v médiu Hlavné správy Mikloš vyhlásil, že:

„V súvislosti so zlými prognózami Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá odhaduje pokles ekonomiky o 5,8 až 13,5 percenta, deficit verejných financií o 6,9 až 10,3 percenta a nárast verejného dlhu na 57 až 64 percent HDP, bude testom zvládnutia krízy súčasnou vládou to, či sa jej podarí presadiť nepopulárne opatrenia ako zrušenie 13. dôchodkov.“

Za každú cenu ich chce zrušiť. A nehanbí sa svoje vyjadrenia spájať s populistickými vyjadreniami v texte s tzv. efektívnou konsolidáciou verejných financií.  Podľa Inštitútu finančnej politiky by malo ísť o sumu cca 350 miliónov eur. Ak sa uvažuje podľa bývalého ministra financií Kamenického o deficite z dôvodu  krízy spôsobené COVID-19 vo výške približne 10 miliárd eur je to ozaj nízka suma.

Mikloš sa vyjadril spôsobom ako keby od zrušenia tohto opatrenia závisel celý ekonomický systém Slovenska. Škoda len, že Mikloša nenapadli iné riešenia na konsolidáciu verejných financií. Azda neexistujú?

Existujú, len z jeho pohľadu ich nemôže uviesť lebo by ich existencia poprela jeho cieľ, ktorým je zrušenie už uvedeného sociálneho opatrenia. Mimochodom Matovič aj Kollár tvrdili  pred voľbami, že sociálne opatrenia sa rušiť nebudú.

Takže tvrdenia Mikloša sú účelovo ladené nepravdy. Ale čo môžeme chcieť od pravičiara bez citu k svojim spoluobčanom ale s veľkým citom k peniazom.  

O Miklošovi sa na stránke MESA 10 uvádza, že bol:

Member of the International Advisory Board of the National Reform Council of Ukraine a platformy VOX Ukrajina. Tiež bol chairman of the Strategic Advisory Group for Supporting Ukrainian Reforms. Chief Advisor to the Minister of Finance of Ukraine and as an Advisor to the Minister of Economic Development and Trade of Ukraine. Since April 2016 until August 2019 he served as a Chief Economic Advisor to the Prime Minister of Ukraine. He is a Chairman of the Strategic Advisory Group for Support of Ukrainian Reforms (SAGSUR) and Co-Founder of the Ukrainian economic think tank Centre for Economic Strategy.

(Údaje uvádzame po anglicky, aby si ich čitateľ mohol skôr vyhľadať na internete ak by mal záujem.).

Dalo by sa povedať, že sú to podľa názvov všetko výnimočné postavenia. Len nevieme dodnes, či jeho činnosť Ukrajincom pomohla alebo nie. Keď si preštudujete nasledovné stránky zistíte, že organizácie sú závislé od finančných prostriedkov Sorosa. Ak by tu bola jeho úprimná snaha pomôcť prosím. Klobúk dolu. Ale vzhľadom k činnosti Sorosa a jeho podrývačským aktivitám v rôznych častiach sveta sa dá o jeho čestnosti pochybovať. Nič totiž nie je zadarmo a jeho investície sa mu raz vrátia mnohonásobne. Čo je najhoršie, vsádza aj do rozvojových programov pre mládež s cieľom podchytiť ju a dosadiť neskôr do štátnych funkcií v rôznych krajinách na svete. A potom príde jeho chvíľa a začne tých ľudí riadiť a ovplyvňovať smerovanie štátov na svoj obraz.

Nie je žiadne tajomstvo, že Soros je napojený na CIA a mimovládne organizácie, ktoré sú krycie organizácie tajných služieb USA. Cieľ je podľa pokynov vlády USA zasahovať do riadenia štátov po celom svete, hlavne bývalých východných štátov a urobiť z nich lokajské bábkové štáty. Hlavná činnosť je zameraná proti Rusku. V konečnom dôsledku ide o podvratnú činnosť a preto všetky štáty, v ktorých má nejaké prepojenia by sa mali mať na pozore.

Takže. Vyjadrenia pána Mikloša by som bral vážne lebo sú v uvedenom článku účelovo zavádzajúce a keby mal úprimný záujem na obnove krajiny po kríze pandémie urobil by nejakú serióznu analýzu a navrhol vhodné opatrenia. Takto to vyzerá len ako výstrel od boku v prospech iných záujmov ako slovenských. Ale v každom prípade mu treba zabrániť vrátiť sa na politickú scénu Slovenska. Škôd už napáchal dosť.

Ivan Štubňa

Viď:

https://www.hlavnespravy.sk/podla-miklosa-vlada-rok-nezrusi-13-dochodky-neskonsoliduje-verejne-financie/2148630

https://voxukraine.org/en/, https://www.irf.ua/en/about/

https://www.tabletmag.com/sections/news/articles/the-truth-about-george-soros

.

Je čas prebudiť Šípkovú Ruženku

Od začiatku vlády Igora Matoviča sme svedkami totálnej dezintegrácie spoločnosti. Matovič začal vládnuť so svojou suitou tak, že od prvého dňa rozbiehal masívne personálne čistky v štátnej správe, verejnej správe, ale aj na iných miestach po celom Slovensku.  Masívne čistky stále pokračujú a ich cieľom je zabezpečiť si prostredníctvom dosadených ľudí poslušnosť a ovládateľnosť na všetkých možných postoch v Slovenskej republike.

Je pravdou, že na viacerých miestach bolo potrebné urobiť personálne zmeny pre dokázateľné pochybenia osôb, ktoré tieto miesta zastávali. Ale robiť celoplošne čistky bezdôvodne, hrubou silou je omnoho horšie ako za tzv. normalizácie. Normalizácia svojej doby bola  len slabým odvarom oproti násilným personálnym zmenám tejto doby. Všetko toto násilie sa zakrýva rúškom korona krízy. Tzv. mainstreamové médiá si personálne násilenstvo nevšímajú lebo slúžia cudzím záujmom tak, ako aj celá Matovičova vláda.

Čo možno teda očakávať od ďalších krokov Matovičovej vlády? Nič iné, len dezintregáciu spoločnosti s postupným odovzdávaním suverenity a zvrchovanosti štátu do západných rúk. Vedec Karol Ondriáš svojho času spomenul, že pravicové vlády občanov Slovenska vháňajú do otroctva a mal pravdu. Toto Chceme? Nie…Chceme Slovensko hrdé, nezávislé, suverénne, sebestačné, jednoducho také, aby sa v ňom občania cítili doma a aby mali istotu, že o svojich najdôležitejších veciach si budú rozhodovať sami bez diktátu Západu, bez vojenskej diktatúry NATO a bez ekonomickej diktatúry EÚ.

Preto je čas zobudiť Šípkovú Ruženku. Je čas skonsolidovať všetky úprimne zmýšľajúce ľavicové sily na obranu vlasti. Zhrňme si hlavné kroky, ktoré treba pre záchranu Slovenska urobiť:

  1.  Každá ľavicovo orientovaná strana by si mala byť vedomá, že ide do ťažkého boja. Preto musia mať vypracovaný program, názorovo jednotný s vybudovanými štruktúrami, ktoré budú svojimi osobnostnými charakteristikami a vedomosťami zárukou presadenia sa v komunikácii s pravicou. Tak bude možné postupne si získavať verejnosť na svoju stranu. Bude si to mnohokrát žiadať tvrdé a nekompromisné stanoviská založené na dokázaní chýb pravice. Treba sa pripraviť na mediálne besnenie pravice, ktorá sa bude cítiť ohrozená.
  2. Ľavicovo orientované strany na Slovensku musia začať spolupracovať. Musia hľadať spoločné ciele. Ciele strán sa môžu líšiť v niektorých bodoch, ale hlavná politika a ciele nemôžu byť odlišné. Nesmú dovoliť, aby pravica alebo mainstream vniesli do ich radov rozkol. Nesmú sa snažiť presadzovať sa jednotlivo ako strany alebo ľudia. Musia mať na pamäti spojenectvo a jednotu vo svojich záujmoch.
  3. Je čas, aby KSS vyšla zo svojej „ilegality“. Strana je už očistená od karieristov, ktorí svojím členstvom v minulosti stranu ťažko poškodili. Títo karieristi sa pretransformovali do iných aj pravicových strán, kde vo svojej kariére za peniaze pokračujú. Z mnohých tzv. nomenklatúrnych kádrov sa stali ťažkí milionári, podvodní privatizéri, politici na vysokých postoch. Od všetkého tohto balastu sa už KSS očistila. Preto má právo sa do politiky vrátiť a robiť politiku pre ľudí. Hlavne pre ľudí práce, ktorí sú naďalej systémovo vykorisťovaní. Nebojme sa tohto termínu z minulosti. Je to tak. 
  4. Strana Smer-SD prechádza svojou očistou a keď to zvládne a urobí stranu transparentnou nebude mať problém sa včleniť do ľavicovej línie spolupracujúcich strán. Okrem verejne známych vecí, ktoré ju poškodili, tak ju poškodilo aj lavírovanie. Strana v minulosti vyhlasovala, že je zameraná naľavo od stredu. Takéto vyhlásenie bolo veľmi nešťastné. Stredové strany neexistujú. Sú bezpohlavné. Voliči majú v tom zmätok, lebo nevedia, čo môžu od takejto strany očakávať. Bola to systémová chyba Smeru-SD.
  5. Strana SNS nemá zlý program, len nemá šťastie na lídrov. Po Slotovi sklamal aj Danko. Sklamal hlavne v tom, že sa nechal vtiahnuť do rôznych populistických hier s pravicou a miesto transparentných vyhlásení v rámci programu vlastnej strany lavíroval raz na jednej strane, raz na druhej strane. Myslel si, že je to v poriadku, zatiaľ čo ľudia to vyhodnotili opačne. Strana doplatila aj na vyhodené miliardy na americké stíhačky, čo bolo markantné porušenie programu SNS. Danko má nízku mieru sebareflexie a absentuje u neho schopnosť načúvať bežným ľuďom. Táto strana musí prejsť transformáciou tak, aby nerobila už viac hanbu svojmu, svojho času úspešnému predsedovi Martinovi Rázusovi.
  6. V posledných voľbách vznikli nové strany, ktoré sa vyprofilovali ľavicovo, ale aj také, ktoré zatiaľ len koketujú s ľavicovým zameraním a ich volebné programy sú málo čitateľné. Patria sem Slovenské hnutie obrody, Máme toho dosť!, 99%-Občiansky hlas, Slovenská liga, Vlasť, Socialisti, Solidarita-Hnutie pracujúcej chudoby, Práca slovenského národa. Tieto strany by mali zvážiť možnosť svojho zlúčenia do jednej alebo dvoch strán a previazať svoje programy. Roztrieštenosť strán s podobným zameraním oslabuje. Posledné voľby len potvrdili, že ak sa názorovo podobné strany budú snažiť o samostatný prienik do politiky neuspejú ak nemajú vo svojich radoch výrazné osobnosti schopné prezentovať na verejnosti záujmy strany, ak sú nové t.j. založené na poslednú chvíľu bez možnosti dať voličom šancu sa zoznámiť s ich programom. Volič  musí stranu nejakú dobu „zažiť“ ak má mať šancu na úspech.
  7. Kotlebovci-ĽSNS je strana zmiešaných hodnôt. Od ľavicových až po extrémistické. V predchádzajúcich voľbách uspeli hlavne preto, lebo voliči im dali šancu zo vzdoru. Jednoducho nechceli voliť strany, ktoré už vtedy narobili dosť chýb. V terajších voľbách neuspeli preto, lebo im časť voličov zobralo OĽANO vďaka svojej agresívno-populistickej kampani. S touto stranou sa bude dať spolupracovať, ak sa vzdá svojich extrémistických cieľov. Inak je určená na zánik, ak sa z nádejných nových ľavicovo orientovaných strán podarí vytvoriť silných hráčov na politickej scéne.
  8. Jednotlivé ľavicovo-orientované strany musia robiť opatrenia na názorové zjednotenie ľavice okamžite. Musia začať okamžite spolupracovať lebo vôbec nie je isté, či táto vláda vydrží celé volebné obdobie. Raz trpezlivosť ľudí prekypí a táto koalícia urobí také chyby, ktoré môžu vyústiť do celoslovenských protestov. Možno to ani nebude trvať dlho. Preto ľavica musí byť pripravená poskytnúť okamžite ľuďom svoju alternatívu. Dovtedy môžu využiť médiá na svoju prezentáciu.

Súčasnú extrémistickú protislovenskú a demaskovanú koalíciu je možné zlomiť jednotou ľavicovo zameraných politických strán, múdrosťou jej politikov, transparentnosťou ich politiky, ale i trpezlivým, nekompromisným a konkrétnym poukazovaním na činnosť tejto protislovenskej koalície. Game is over !  

Autor: Ivan Štubňa

Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Z korešpondencie: o slovenskom zlate, Miklošovi a perspektívach ľavice

  • 8. mája 2020 at 11:16
    Permalink

    Malá poznámka k Ivankovi Miklošľovičovie. Zažil som ho osobne na úrade vlády (keď tam robil „podržtašku“ s Dolgošom – hádajte kto bol predsedom vlády?)…. Obaja viedli konkurz, Ešte pred začiatkom konkurzu dostali všetci účastníci na podpis vyhlásenie, že konkurz prebehol v súlade s podmienkami. Malo byť vybraných 5 najúspešnejších…. a ísť na psychotesty – výsledkom mal byť jeden „víťaz“. Ale víťaz zvíťazil hneď (aj bez toho, aby sa konkurzu zúčastnil)…. nejaký Húska (o ktorom bolo neskôr v novinách info, že spochybnil holandskú dražbu tak že dopadla v neprospech štátu).
    No a chlapec sa zapracoval. V r. 2002 vyzeralo, že voľby tak jednoducho SDKÚ nevyhrá…. tak sa pred koncom volebného obdobia v parlamente schválili sociálne zákony (23 kusov). Ale keď sa vyhlásili výsledky volieb, nový parlament veľmi rýchlo na pokyn vlády I.M. zrušil všetky zákony ešte pred vstupom do platnosti. A bol tam zákon aj o odmeňovaní učiteľov. Keď sa učitelia ozvali v médiách, že im Mikloš zobral peniaze tak vyhlásil doslova do kamier toto: ….vziať vám môžem iba to, čo máte… vziať vám môžem iba to, čo vám niekto dal….. máte niečo? NIE ?! dal vám niekto niečo? NIE?! TAK SOM VAM NEMOHOL NIČ VZIAŤ…….. Ešte aj dnes by sa dalo vyhľadať toto vyhlásenie v archívoch….
    P.S.: tak sa nečudujme ničomu čo teraz ten chlapec robí.
    Dokonca založil hnutie “ TO DÁ ROZUM“ na zlepšenie vzdelávania.

     
    Reply
  • 8. mája 2020 at 11:29
    Permalink

    Ak je KSS očistená, tak nanajvýš od všetkých, ktorí chceli robiť ( viditeľnú politiku ).

    Práve naopak – jej vedenie sa zabetónovalo za pomoci zotrvačného a dožívajúceho členstva, spomínajúceho na staré dobré časy. Vedenie vedie stranu k zániku vymretím – po praslici.

    Komunistickému-socialistickému hnutiu tu nepomôže nič iné, len založenie novej komunistickej strany ľuďmi, ktorí chcú robiť a nie pestovať klub dôchodcov.

    Ďalší vývoj bude taký, že KSS postupne zanikne, pretože voličstvo prejde k novej KS, alebo sa KSS zaktivizuje a zabojuje, čo prirodzene bude viesť k užšej spolupráci strán, a prípadnému budúcemu spojeniu.

    Spôsob vedenia a práce KSS je absolútne neprijateľný, lenže zodpovednosť za to má radové členstvo, ktoré si roky takéto vedenie pestuje. A spájanie sa s takýmito ľuďmi by narobilo zase len raz viac škody, ako úžitku.

    Preto by iniciatíva mala ísť od nás zdola, vyhodených aktívnych členov KS, nespokojných ľavicových voličov, aby sme si takúto stranu založili a postavili na nohy. Stranu nepostavenú na silnom či výraznom jednotlivcovi/jednotlivcoch, ale postavenú na kolektívnom princípe vedenia a činnosti, s širokým vedením a malej aktivite každého jedného člena či priaznivca.

     
    Reply
  • 8. mája 2020 at 11:33
    Permalink

    Ešte jedna info z „historickej“ tlače: I.M. sa preslávil aj tým, že ešte ako podpredseda vlády SR mal úväzok na EUBA (ale veľa toho našťastie neodprednášal chudákom študentom). Keď sa to objavilo v médiách, tak to rýchlo utíchlo. Asi bol príkladom pre min. školstva Plavčana, ktorý to urobil tiež.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom