Politologicko-filozofická kniha PhDr. Ľuboša Blahu, PhD., Antiglobalista, vyšla angličtine, a to vo vydavateľstve Peter Lang Verlag.
Filozof, politológ a poslanec NRSR, Ľuboš Blaha vydal počas minulého roka významnú knihu, v ktorej vystihol dva základné a mimoriadne aktuálne politické problémy pre víziu sociálne spravodlivej spoločnosti v 21. storočí:
1, v prvej línii svojej argumentácie autor precíznym spôsobom identifikoval negatívne stránky neoliberálnej ideológie: od straty občianskych a sociálnych práv, cez brutálnu a neobmedzenú moc nadnárodných korporácii (strata suverenity národných štátov, nárast nerovnosti a vykorisťovania) až po militarizáciu spoločnosti a imperiálne vojny;
2, v druhej línii svojej argumentácie autor kritizuje vyprázdnenosť tzv. postmodernej ľavice, ktorá namiesto tematizovania sociálnych práv pracujúcich a triednych problémov, zamerala sa na problémy sexuálnych menšín a fanatické a nerealistické presadzovanie kozmpolitizmu, o ktorom kedysi J.-J. Rousseau v Emilovi vtipne poznamenal: „Neverte kozmopolitom… milujú Tatárov len preto, aby nemuseli milovať suseda.“ (Rousseau, 1956, s. 36.) Blaha o liberálnej a postmodernej ľavici, ktorá je v súčasnosti atraktívna najmä pre mestské stredné triedy, napríklad píše: „Prekáža im diskriminácia sexuálnych menšín, prekáža im utláčanie národnostných a náboženských menšín… problémom je že im prekáža iba toto alebo hlavne toto. … Čo tam po chudobných, ktorí žijú v oveľa strašnejších podmienkach po celom svete – to je predsa luza. Súcit väčšiny liberálnych stredných vrstiev nie je motivovaný univerzálnou ľudskosťou, ale triednou solidaritou s ľuďmi, ktorí sú im podobní a do ktorých sa preto dokážu vžiť.“ (s. 103).
V normatívnej rovine sa autor postavil na jednej strane na pozíciu komunitárneho socialistu (tu nadväzuje na západných teoretikov morálneho výkladu marxizmu ako Peffer a Cohen, ktorí vnímajú socializmus ako jedinú realistickú alternatívu a zároveň prekonáva ich liberálne obmedzenia a argumentuje v prospech komunitárnych ľavicových hodnôt, čím čiastočne nadväzuje na tvrdých kritikov kultúry liberalizmu, známych komunitaristov ako Walzer, MacIntyre a Sandel). Popri normatívnych úvahách ale autor zostáva politickým realistom (preto považuje za najdôležitejší boj za národný štát a sociálne práva, teda postupný, evolučný prerod sociálno-demokratického modelu na socialistický; tak isto zostáva realistom v geopolitike). Čítajte viac tu.
Pán Ľuboš Blaha je vo svojej profesii jednoducho fenomén! Kiež by sme mali takýchto vzdelaných a múdrych šudí viac. Poznám niekoľkých jemu podobných. Mali by sa im dať priestor, nie ich dusiť a stínať hlavy. Slovensko by malo iný kredit. Takýchto pracovitých a šikovných ľudí sme v histórii mali viac, no ak sa chceli uplatniť, museli emigrovať. milan
Tak to bola iná análna penetrácia :-)))))
Blaha je riadne pricucnutý na štátny cecok, ten žiaľ nikam emigrovať nebude. Ten patrí medzi 150 polobohov. Tak neviem koľko borovičiek máte v sebe, keď sa snažíte navodiť dojem že je dusený či stínaný. On je na vrchole Olympu. A sám a dobrovoľne odtiaľ nikdy nezlezie.
V dnešných časoch vydať knihu v nejakom vydavateľstve je malý zázrak. A platí to aj vo vydavateľstvách na VŠ (pravidlá na školách zabíjajú vydávanie kníh). Zvyčajne k vydaniu prispeje náhoda alebo vyššia moc. Mňa na prednáške pre manažérov v r. 1997 oslovil poslucháč, či to čo hovorím mám na papieri. Dal som mu rukopis a kniha (praktická ekonomická) vyšla vo vydavateľstve náboženskej literatúry (preto tá spomenutá vyššia moc). Bolo to 3 000 výtlačkov, tvrdá väzba vo formáte B (aj tlačiarne sa čudovali prečo tento formát). To čo bolo v knihe, už veľa rokov „kopírujú“ (vem to přes kopirák) mnohí „naslovovzatí“ odborníci v tejto oblasti (dokonca aj páni profesori).
P.S.: predpokladám, že aj vydaniu tejto knihy prispela nejaká náhoda a tak autor bude môcť jej prostredníctvom oslovovaťˇďalšie generácie, ktoré budú ešte vedieť čítať a listovať
Osobne nevidím vo vydaní tejto knihy v angličtine nejaký zázrak, ale logický dôsledok geopolitických posunov. Stačí si prečítať Hlavné správy, ako sa mení ich postoj. Konzervatívec Trump ako záchranca sveta, socialistická Čína, ako súčasný líder globalizácie ako nový Satan.
A naša konzervatívna „ľavica“ má s tým problém, pretože svojou pozíciou vlastne podporuje Trumpa a bojuje proti socialistickej Číne. Takže sa nečudujem, že vydanie tejto knihy sa hodí Západu v tejto situácii. Nie je načase serióznejšia analýza spoločenského vývoja?
Problémom nie je globalizácia, ale globálny kapitalizmus – a ten stráca pozície na úkor Číny a preto mu zrazu globalizácia nevyhovuje. Zatvára dvere pred čínskymi investíciami, sťahuje výrobu domov. Lenže to zdražie celý proces, zdražie produkciu, zníži blahobyt Západu. Ten na to bude reagovať fašizáciou, veľký kapitál siahne po fašistickej podobe kapitalizmu, aby ho zachránil. Podporou Trumpa vlastne podporujeme smerovanie k fašizácii USA.
Globalizácia je o globálnej deľbe práce, spolupráci, prepojených výrobných, obchodných, výskumných… reťazcoch, čo zlacňuje výrobu. Ku globálnej deľbe práce dospel výrobno-technologický proces. Určite, možno sa vrátiť na národnú úroveň, ale to znamená návrat do stavu spred 100 rokov, do kapitalizmu. Aj socializmus si vyžaduje úrovňou výrobných síl už integračné zoskupenie. Taký atómový, kozmický, letecký priemysel nemôžu fungovať na národnej úrovni.
Globalizácia – to je o pôsobení ekonomických síl, kedy výrobno-technologický proces natoľko zmohutnel, že prekračuje svojou kapacitou možnosti národného štátu absorbovať jeho produkciou. Čína je veľká krajina, ale aj ona začala mať problém s nadvýrobou, preto potrebuje globálny trh, globálne siete, globálnu spoluprácu. Preto buduje Hodvábnu cestu.
Tu už neexistuje cesta späť, to je cesta k fašizácii spoločnosti. Existuje len cesta vpred, cesta spoločenského pokroku (čo znamená aj sociálny pokrok, viac blahobytu pre všetkých), ktorá sa stratila zo zreteľa ľavice.
Milan, výborná úvaha.
Len pre upozornenie: s triednymi záujmami (lepšie povedané s ich presadzovaním) je možné viesť spor len vyjadrením/presadzovaním záujmov inej triedy ( iných tried). Mám obavy z uvedomenia si triednej príslušnosti inej triedy (ako je globálna oligarchia). Základným prejavom existencie je (organizačná) štruktúra subjektu. Tu nemám iba obavu z absencie, ale konštatujem absenciu! Teda ak nie je subjekt, nie je spor. A ak nie je spor, je len široká rovná cesta k naplneniu záujmu jedinej organizovanej triedy. Široká rovná cesta k nacizmu. (Radšej uvádzam pojem nacizmus, považujem ho za bližší vyjadreniu totalitnej moci kapitálu v európskych podmienkach.) Do doby temna. Doby režimnej cenzúry, špicľovania a zastrašovania občianskej verejnosti. Doby demagogických floskúl a ich obmedzených hlásateľov a presadzovateľov, vládnúcich pod (spravidla) náboženkými symbolmi, či s odvolaním sa na „morálne kritéria“. Sväté právo – v ich interpretácií nemá obmedzenia. Lebo je „sväté“…
Juraj, myslím, že sa mi načrtlo riešenie problému revolučného subjektu. Bez subjektu nemožno očakávať žiadnu pozitívnu zmenu.
Ako som už napísal, revolučný subjekt by mal byť spojený s revolučným spôsobom produkcie tovarov, služieb a poznatkov. Hľadal som ho roztrieštený v jednej krajine.
Lenže v globálnej civilizácii aj tento subjekt by mal mať globálny charakter. Myslím, že za tento subjekt je možné pokladať Čínu. Bez glorifikácie a utopizmu, ale ona koná to, čo dnes treba vykonať. Je spojená s najrevolučnejším spôsobom produkcie.
Ale úlohou európskej, svetovej ľavice by malo byť vstúpiť do tohto procesu a usmerňovať ho v smere globálnej spolupráce a výhod pre všetkých. Aby Čína nedotiahla proces len do úrovne globálneho socializmu (nerovná sa globálna civilizácia) s imperiálnymi črtami, výhodného hlavne pre ňu.
Za dôležité považujem napr. prebudovanie finančného systému na globálny, pod správou globálnej správy, nie národného štátu. Dnes sú to USA, ktoré cez finančný systém Swift a cez dolár ovládajú svet a majú možnosť vydierať jednotlivé krajiny sankciami. Pretože tento systém s 11 000 bankami je pod kontrolou USA. Nemôže byť globálny finančný systém pod kontrolou jedného národného štátu, dnes USA. Ale takisto treba ustriehnuť, aby nedošlo k výmene USA za Čínu, aby nad ním získala plnú moc Čína. Patrí pod globálnu správu, nie národnú.
Podobne úlohu svetového platidla a rezervnej meny nemôže hrať v globálnej civilizácii národná mena – dolár. Buď prejde dolár pod kontrolu globálnej správy, alebo jeho úlohu začne plniť nová mena. Ale znovu nie národná, teda čínska, tento proces treba kontrolovať.
Je tu viacero úloh, niekedy nabudúce.
Milan, pripúšťam možnosť, že „Čína“ môže byť moderátorom takejto (globálnej) organizácie, ale (sui generis) ním (globálnou triednou organizáciou) byť nemôže… Viem, že sa musíme oprostiť „tradičného“ vnímania a požívania pojmov. Teda aj organizácia subjektu nemusí byť iba politická iniciatíva (strana alebo hnutie). No „subjekt“ musí fungovať ako štruktúra. Pohybujúc sa v pohierarchickom priestore ( neoanarchistickom?) plávam (topím sa?) v hustej tekutine … Uvažujem o schizme – subjekte, ktorý by mal dočasne politický charakter (zlomil a odstránil moc oligarchie) a súčasne sa „vyvinul“ na samorganizovanú „civilizáciu“. Problémom sú prechody ( prechod moci a ešte väčší problém- ľvytvorenie/ transformácia súčasnej deformovanej, na humánnu civilizáciu vyššieho typu)
Tieto úvahy majú niečo (podľa mňa veľa) do seba. Hoci to na prvé počutie neznie celkom zrozumiteľne, predstavujem si to ako politický subjekt nového typu. Som trochu skeptický v tom, že by sa mohlo podariť, hoci len v malých podmienkach Slovenska, zmeniť celý politický systém jedným šmahom. Skôr sa mi vidí schodnejšie, aby sa takýto politický subjekt vytvoril a aby sme presadili, aby ho tento politický systém začlenil a bol ochotný pod jeho vplyvom sa postupne meniť.
Viem sa vžiť do situácie pán Blahu! Nepatrí sa dva razy zaujať stanovisko k jednej veci, ale už po tretí raz som si vypočul a prezrel jeho video k vydaniu knihy, k čomu mu môžem iba zablahoželať. Škoda, že ľudia dnes nemajú čas na prečítanie si dobrej (takmer žiadnej) knihy, pretože žijeme v hektických časoch a postupnej debilizácii spoločnosti. Viem sa vžiť do situácie pána Blahu prameniacej zo sklamania a skepsy. Jeho kniha mi pripomína knižné dielo Proti všem a vystihuje veľavravnú titulku nedávno vydanej knihy profesora Fišera s názvom Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Takýchto nedocenených a veľmi úspešných a uznávaných ľudí (aj vo svete), doma na Slovensku doslova kriminalizujeme a likvidujeme. Kopance dostávajú od tých, ktorí im nesiahajú ani po päty a dostali sa napríklad po politickom rebríčku o piedestál vyššie ako kura k zrnu. Žiaľ, aj to svedčí, že naša spoločnosť v ktorej žijeme je doslova chorá, a súca na napojenie, ako v televízii už otrepaná – umelá ventilácia.