Ako človek, ktorý vás má v DAV/ oboznamovať s pohľadom Venus projektu, ktorý propaguje zdrojovú ekonomiku, na svet, vám prinášam po článkoch, ktoré sa venovali kritike neoliberalizmu z vedeckého pohľadu a následne článkov z materiálov od Venusu o zmene správania u človeka, ľudí, spoločnosti a problematike vplyvu prostredia vs. vplyvu génov aj pohľad, ktorý zástancovia zdrojovej ekonomiky založenej na vedeckej metóde, modernom humanizme a ekologickom prístupe, majú na monetárny systém.
Napriek tomu, že nám reklamné agentúry dávajú odlišný obraz, v súčasnej ekonomike založenej na peniazoch málokedy proces zavádzania nových technológií berie ohľad aj na to, aké to bude mať následky na ľudí – sme tu zákazníci. V monetárnom systéme je dennou starosťou profit: udržanie si konkurencieschopnosti a sledovanie konečného výnosu a nie blaho ľudstva.
Problémy prameniace z masívnej nezamestnanosti ľudí, ktorí sú považovaní za nepotrebných z dôvodu zavádzania automatizácie, sa neriešia ako by sa mali. Akákoľvek potreba, ktorú je nutné ošetriť, voči profitu je marginálna. Keď biznis nerobí peniaze, služby sú stiahnuté z trhu. Odvetvia priemyslu sa snažia vylepšiť si svoju konkurenčnú pozíciu na trhu, aby mohli zvýšiť mieru zisku svojim akcionárom. Cieľ spoločnosti v monetárnom systéme nie je podieľať sa na výrobe tovarov a poskytovaní služieb, aby zlepšil životy ľudí. So stúpajúcim verejným záujmom o klimatické zmeny si niektoré spoločnosti taktiež začínajú uvedomovať, že pre udržanie prítomnosti trhu je v ich najlepšom záujme brať ohľad aj na záujmy spoločnosti a životného prostredia. Hoci sú takéto sklony chvályhodné, nepostačujú na riešenie globálnych problémov.
Monetárny systém bol síce užitočný, ale len ako dočasný nástroj, keďže vznikol z dôvodu určenia ceny v prípade zriedkavo sa vyskytujúcich komodít alebo práce vynaloženej pri výrobnom procese. Je samozrejmé, že monetárny systém nahradil barter, ktorý zahŕňal priamy predaj predmetov alebo služieb. Na druhej strane, keďže v minulosti neexistoval žiadny univerzálny štandard barteru, dnes neexistuje žiadny globálny monetárny systém. Jedinci a skupiny, dnes rovnako ako v minulosti, stále potrebujú vymieňať predmety a prácu za dnešný tovar a služby. Nevyvážená distribúcia materiálov, schopností a zdrojov naprieč celým svetom si vyžaduje globálny obchod. Až do obdobia spred pár desaťročí monetárny systém do istej miery fungoval. Celosvetová populácia 3 miliárd ľudí nemrhala svetovými zdrojmi a energiou v takej miere ako je tomu v súčasnosti, klimatické zmeny neboli také evidentné a len relatívne malá skupina jedincov postrehla znečistenie vody a vzduchu. Začiatok 21. storočia zaznamenal nárast populácie na 6 miliárd ľudí, s čím súviselo ubúdanie zdrojov a zásob energie, globálne otepľovanie sa stalo realitou, znečistenie očividným. Planéta je v kríze a väčšina svetovej populácie nedokáže naplniť ani len svoje základné potreby, pretože títo ľudia nemajú prostriedky, aby si zakúpili čoraz drahšie zdroje. Peniaze, a nie dostupnosť zdrojov, dnes determinujú životný štandard človeka.
V monetárnom systéme kúpna sila nesúvisí so schopnosťou produkovať tovar a služby. Napríklad, v hospodárskom úpadku sú síce CD vo výkladoch, autá na parkovisku, ale množstvo ľudí nemá postačujúcu kúpnu silu, aby si tieto produkty zabezpečilo. Planéta je tým istým miestom, no pravidlá hry nie sú potrebné a spôsobujú konflikty, nedostatok a zbytočné ľudské utrpenie. V kultúre profitu neprodukujeme tovar kvôli naplneniu ľudských potrieb. Nestaviame domy na základe populačných potrieb. Nepestujeme jedlo, aby sme nakŕmili (hladných) ľudí. Hlavným motivačným prvkom priemyslu je zisk. Monetárny systém je dnes skôr prekážkou pri prežití a nie spôsobom, ako povýšiť existenciu jedinca a jeho osobný rast nad profit. Užitočnosť tohto vymysleného nástroja už dávno skončila. Obmedzenia, ktorým čelí populácia z dôvodu konštruktu peňazí možno postupom času vyradiť z prevádzky. Ľudia nepotrebujú peniaze, ale prístup k zdrojom a službám. Keďže ľudstvo potrebuje zdroje k svojej vlastnej existencii, systém, ktorý by nahradil peniaze, by mal tieto ľudské potreby zabezpečiť bez toho, aby finančné alebo politické záujmy predstavovali nejakú prekážku pre svoju povahu súkromného zisku za cenu životov a živobytia populácie. Ekonomika založená na zdrojoch potom logicky reprezentuje náhradný scenár pre spoločenský systém. Tento systém by bol postupne začleňovaný, kým peňažný systém by sa pomaly, ale isto vytrácal z našich životov.
Všetky spoločensko-ekonomické systémy, ktoré poznáme udržiavajú spoločenskú stratifikáciu, elitárstvo, nacionalizmus a rasizmus, ktorých základom je ekonomická nerovnosť. Žiadny z tých, ktorý sa aj proti tomu stavali nedokázal v praxi naplniť ideály, ktoré hlásal tak, aby sme videli reálny progres. Anarchosyndikalisti by mohli namietať, že počas 30. rokov sa im to z časti podarilo. Obdivovatelia Nestora Machna tiež, svoju pravdu by možno mali aj zástupcovia rôznych komunít, no v tomto im VP nie je konkurenčný, majú spoločný cieľ, ku ktorému tie cesty vedú trocha inak, sem tam sa pretnú, no ktorá bola správna ukáže až budúcnosť. Pokiaľ bude existovať spoločenský systém využívajúci peniaze alebo barter, dovtedy budú ľudia a národy hľadať spôsoby, ako si udržať pozíciu diferenčnej výhody. Ak to nedosiahnu prostredníctvom reklamy, siahnu po iných alternatívach, ako je napríklad vojenská intervencia.
Vojna reprezentuje zlyhanie národov na najvyššej možnej existenciálnej úrovni pri riešení svojich rozdielov. Z čisto pragmatického hľadiska ide o najneefektívnejšie mrhanie životmi a zdrojmi, akého sa kedy živá bytosť na zemi dopustila. Tento násilný a surový pokus vyriešiť vzájomné medzinárodné rozdiely nadobudol skazonosný podtext s príchodom rozvoja počítačových termonukleárnych systémov dopravy, smrtiacich chorôb a plynov a hrozby sabotáže národných počítačových sietí. Napriek snahe národov dosiahnuť mier, bohužiaľ, často im chýbajú poznatky, ako dosiahnuť mierumilovné riešenia.
Vojna nie je jediná forma násilia v rozvinutých a rozvojových krajinách, ktorej obeťami sú bežní ľudia len kvôli neprimeraným spoločenským zriadeniam. Máme tu hlad, chudobu a nedostatok všetkého. Do momentu, kedy sa budú používať peniaze, tvorba dlhu a ekonomická neistota, dovtedy tieto podmienky budú živnou pôdou pre trestné činy, neprávosť a zúfalstvo. Papierové vyhlásenia a dohody nezmenia podmienky chudoby alebo neistoty. A nacionalizmus len pomáha propagovať a podporuje separáciu národov a ľudí po celom svete. Dokonca ani podpísanie mieru nezaručí, že sa vyhneme ďalšej vojne, ak nie sú vyriešené a ošetrené základné príčiny konfliktu. Nepoužiteľné aspekty medzinárodného práva majú tendenciu veci len spomaliť. Všetky národy, ktoré si podrobili pôdu po celom svete silou násilím, by si ponechali svoje teritória a zdroje. Či už si to uvedomujeme, alebo nie, takéto dohody slúžia len ako provizórny odklad konfliktu.
Pokusy nájsť riešenia na monumentálne problémy našej súčasnej spoločnosti budú slúžiť len ako dočasná záplata predlžujúca existenciu nepotrebného systému. V tomto svete neustálych zmien to už nie je otázkou toho, či si vyberieme vykonať nevyhnutné zmeny, je priam nutné, aby sme sa chopili tejto šance a prijali a osvojili si nové požiadavky alebo budeme čeliť nevyhnutnému úpadku spoločenských a ekonomických inštitúcií. Toto je dilema, ktorej musíme čeliť s hlavou hore a riešenia, s ktorými prídeme, musia odzrkadľovať okolnosti „skutočného sveta“. Zdá sa, že neexistuje žiadny iný spôsob len zmodernizovať náš postoj a vydať sa novým smerom s tým, že staré hodnoty ponecháme zašlým civilizáciám. Žiaľ, to ale nedosiahneme, ak budeme živiť existenciu globálnej ekonomiky.
Zdrojová ekonomika nemá byť centrálne riadená. Je to systém založený na spolupráci (Collaborative Design System, CDS). Systém je založený na verejnej interakcii umožnenej naprogramovanými systémami s otvoreným prístupom (open-access systems), ktoré umožňujú výmenu konštantnou dynamickou spätnou väzbou, ktorá môže doslova umožniť vstup verejnosti do akejkoľvek priemyselnej záležitosti, či už osobnej alebo spoločenskej. Skutočné programovanie využívajúce tento systém by mohlo byť na platforme Open Source pre verejný vstup a revíziu. Bude tu priama kontrola, kde sa spotrebiteľ vlastne stane súčasťou výrobných prostriedkov a priemyselný komplex sa stane nástrojom na výrobu produktov, ktorý je prístupný verejnosti. Pre ilustráciu dnes takýto miniatúrny výrobný proces riadi užívateľ pri prenose súboru na tlačenie medzi počítačom a tlačiarňou, ale rovnako tak aj pri 3D tlačiarňach, kde si ľudia môžu vytlačiť skoro čokoľvek podľa dostupných možností.
Prístupy vo Venuse sú založené na vede, ak sa niečo ukáže ako lepšie, nebude dôvod nehlásať to, Venus nie je dogmatický a aj preto, keď sa ukázalo, aké problémy nám spôsobuje monetárny systém, aké problémy vytvárajú patenty, Venus sa proti tomu postavil a ponúkol alternatívny koncept spravovania spoločnosti a ja nevidím dôvod, prečo ho nevyskúšať aspoň v malom s malými zdrojmi pre pár ľudí s tým, že by sa to nakoniec mohlo ujať celosvetovo. Preto ma mrzí, že miliardárov na svete síce máme dosť, investujú svoje peniaze do všakovakých experimentov, no aby sa pokúsili o niečo, kde sami nestratia, ak to víde, len zlepšia svet a sami si polepšia tiež, tak k tomu sa nemajú, radšej investujú do všakovakých nezmyselných mrakodrapov v Dubaji a podobne. Venus stále podporujú najmä intelektuáli, či obyčajní ľudia, ktorí toľko prostriedkov nemajú. Venus chce odstrániť niečo, na čo sú mnohí privyknutí a myslia si, že inak to nepôjde a možno práve preto čakať, že sa dobrovoľne tohto systému vzdajú tí, ktorí na ňom najviac profitujú sa veľmi nedá. Život ma však presvedčil, že každý jeden človek je iný s inými hodnotami a nejaký Elon Musk, ktorý by mal záujem pomôcť svojim vplyvom takýmto ideám, by sa nájsť mohol. Zatiaľ sa však o to musíme snažiť my, ktorí to chápeme, chceme zmeniť, lebo čakaním na spasiteľa by sme veľa nevyriešili.
