Zastaralosť monetárneho systému

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ako človek, ktorý vás má v DAV/ oboznamovať s pohľadom Venus projektu, ktorý propaguje zdrojovú ekonomiku, na svet, vám prinášam po článkoch, ktoré sa venovali kritike neoliberalizmu z vedeckého pohľadu a následne článkov z materiálov od Venusu o zmene správania u človeka, ľudí, spoločnosti a problematike vplyvu prostredia vs. vplyvu génov aj pohľad, ktorý zástancovia zdrojovej ekonomiky založenej na vedeckej metóde, modernom humanizme a ekologickom prístupe, majú na monetárny systém.

Napriek tomu, že nám reklamné agentúry dávajú odlišný obraz, v súčasnej ekonomike založenej na  peniazoch málokedy proces zavádzania nových technológií berie ohľad aj na to, aké to bude mať následky na ľudí – sme tu zákazníci. V monetárnom systéme je dennou starosťou profit: udržanie si  konkurencieschopnosti a sledovanie konečného výnosu a nie blaho ľudstva.

Problémy  prameniace  z  masívnej  nezamestnanosti  ľudí,  ktorí  sú  považovaní  za  nepotrebných  z  dôvodu  zavádzania  automatizácie,  sa neriešia ako by sa mali. Akákoľvek  potreba,  ktorú  je  nutné  ošetriť,  voči profitu je marginálna. Keď biznis nerobí peniaze, služby sú stiahnuté z trhu. Odvetvia priemyslu sa snažia vylepšiť si svoju konkurenčnú pozíciu na trhu, aby mohli zvýšiť  mieru  zisku  svojim  akcionárom. Cieľ spoločnosti v monetárnom systéme nie je podieľať sa na výrobe tovarov a poskytovaní služieb, aby zlepšil životy ľudí. So stúpajúcim verejným záujmom o klimatické zmeny  si niektoré spoločnosti taktiež začínajú uvedomovať, že pre udržanie prítomnosti trhu  je  v  ich  najlepšom  záujme brať ohľad aj na záujmy spoločnosti a životného prostredia. Hoci  sú  takéto  sklony  chvályhodné,  nepostačujú na  riešenie  globálnych  problémov.

Monetárny  systém  bol  síce  užitočný,  ale  len  ako  dočasný  nástroj,  keďže  vznikol  z  dôvodu  určenia  ceny v prípade zriedkavo sa vyskytujúcich komodít alebo práce vynaloženej  pri  výrobnom  procese.  Je  samozrejmé,  že monetárny systém nahradil barter, ktorý zahŕňal priamy predaj predmetov alebo služieb. Na druhej strane, keďže v  minulosti  neexistoval  žiadny  univerzálny  štandard barteru,  dnes  neexistuje  žiadny  globálny  monetárny systém. Jedinci a skupiny, dnes rovnako ako v minulosti, stále  potrebujú  vymieňať  predmety  a prácu za dnešný tovar  a  služby.  Nevyvážená  distribúcia  materiálov, schopností  a  zdrojov  naprieč  celým  svetom  si  vyžaduje globálny obchod. Až do obdobia spred pár desaťročí monetárny systém do istej  miery  fungoval. Celosvetová  populácia  3  miliárd ľudí  nemrhala  svetovými  zdrojmi  a  energiou v  takej miere ako  je  tomu v súčasnosti, klimatické zmeny neboli také  evidentné  a  len  relatívne  malá  skupina  jedincov postrehla  znečistenie  vody  a  vzduchu.  Začiatok  21. storočia zaznamenal nárast  populácie  na  6 miliárd  ľudí,  s čím  súviselo ubúdanie  zdrojov  a  zásob  energie,  globálne  otepľovanie sa stalo realitou, znečistenie očividným. Planéta je v kríze a  väčšina  svetovej  populácie  nedokáže  naplniť  ani  len svoje  základné  potreby,  pretože  títo  ľudia nemajú prostriedky, aby si zakúpili čoraz drahšie zdroje. Peniaze, a nie dostupnosť zdrojov, dnes determinujú životný štandard človeka.

V  monetárnom  systéme  kúpna  sila  nesúvisí  so schopnosťou  produkovať  tovar a služby. Napríklad,  v hospodárskom úpadku sú síce CD vo výkladoch, autá na parkovisku, ale množstvo ľudí nemá  postačujúcu  kúpnu silu, aby si tieto produkty zabezpečilo. Planéta je tým istým  miestom, no  pravidlá  hry  nie  sú  potrebné  a spôsobujú  konflikty,  nedostatok  a  zbytočné  ľudské  utrpenie. V  kultúre  profitu  neprodukujeme  tovar  kvôli naplneniu ľudských potrieb.  Nestaviame domy na základe populačných  potrieb.  Nepestujeme  jedlo,  aby  sme  nakŕmili  (hladných)  ľudí.  Hlavným  motivačným  prvkom priemyslu je zisk. Monetárny systém je dnes skôr prekážkou pri prežití a nie spôsobom,  ako  povýšiť  existenciu  jedinca  a  jeho  osobný rast nad profit.  Užitočnosť tohto vymysleného nástroja už dávno skončila. Obmedzenia, ktorým čelí populácia z dôvodu konštruktu peňazí možno postupom času vyradiť  z  prevádzky. Ľudia  nepotrebujú peniaze,  ale  prístup k  zdrojom a službám. Keďže ľudstvo potrebuje  zdroje k  svojej  vlastnej  existencii,  systém,  ktorý  by  nahradil peniaze,  by mal  tieto  ľudské  potreby  zabezpečiť bez toho, aby finančné  alebo  politické záujmy  predstavovali nejakú prekážku pre svoju povahu súkromného zisku za cenu životov a živobytia  populácie.  Ekonomika  založená  na zdrojoch potom logicky reprezentuje náhradný scenár pre spoločenský  systém.  Tento  systém  by  bol  postupne začleňovaný,  kým  peňažný  systém  by  sa  pomaly,  ale  isto vytrácal z našich životov.

Všetky  spoločensko-ekonomické  systémy,  ktoré  poznáme udržiavajú  spoločenskú  stratifikáciu,  elitárstvo,  nacionalizmus  a  rasizmus,  ktorých  základom  je  ekonomická  nerovnosť.  Žiadny z tých, ktorý sa aj proti tomu stavali nedokázal v praxi naplniť ideály, ktoré hlásal tak, aby sme videli reálny progres. Anarchosyndikalisti by mohli namietať, že počas 30. rokov sa im to z časti podarilo. Obdivovatelia Nestora Machna tiež, svoju pravdu by možno mali aj zástupcovia rôznych komunít, no v tomto im VP nie je konkurenčný, majú spoločný cieľ, ku ktorému tie cesty vedú trocha inak, sem tam sa pretnú, no ktorá bola správna ukáže až budúcnosť. Pokiaľ  bude  existovať  spoločenský  systém využívajúci  peniaze  alebo  barter,  dovtedy  budú  ľudia  a národy  hľadať  spôsoby,  ako  si  udržať  pozíciu  diferenčnej výhody. Ak to nedosiahnu prostredníctvom reklamy, siahnu po iných  alternatívach,  ako  je  napríklad  vojenská intervencia.

Vojna reprezentuje zlyhanie národov na najvyššej možnej existenciálnej úrovni pri riešení svojich rozdielov. Z čisto pragmatického  hľadiska  ide  o  najneefektívnejšie  mrhanie životmi  a  zdrojmi,  akého  sa  kedy  živá  bytosť  na  zemi dopustila. Tento násilný a surový pokus vyriešiť vzájomné medzinárodné rozdiely nadobudol skazonosný podtext s príchodom rozvoja počítačových termonukleárnych systémov dopravy, smrtiacich chorôb a plynov a hrozby sabotáže národných počítačových sietí. Napriek snahe národov dosiahnuť mier, bohužiaľ, často im chýbajú poznatky, ako dosiahnuť mierumilovné riešenia.

Vojna  nie  je  jediná  forma  násilia  v  rozvinutých  a rozvojových krajinách, ktorej obeťami sú bežní ľudia len kvôli neprimeraným spoločenským zriadeniam. Máme tu hlad, chudobu a nedostatok všetkého. Do momentu, kedy  sa  budú  používať  peniaze,  tvorba  dlhu  a  ekonomická neistota, dovtedy tieto podmienky budú živnou pôdou pre trestné činy, neprávosť a zúfalstvo. Papierové vyhlásenia  a  dohody  nezmenia  podmienky  chudoby alebo neistoty. A nacionalizmus len pomáha propagovať a podporuje separáciu národov a ľudí po celom svete. Dokonca ani podpísanie mieru nezaručí, že sa vyhneme ďalšej  vojne,  ak  nie  sú  vyriešené  a  ošetrené  základné príčiny  konfliktu.  Nepoužiteľné  aspekty  medzinárodného  práva  majú  tendenciu  veci  len  spomaliť.  Všetky národy,  ktoré  si  podrobili  pôdu  po  celom  svete  silou   násilím, by si ponechali svoje teritória a zdroje. Či už si to uvedomujeme, alebo nie, takéto dohody slúžia len ako provizórny odklad konfliktu.

Pokusy nájsť riešenia na monumentálne problémy našej súčasnej spoločnosti budú slúžiť len ako dočasná záplata predlžujúca existenciu nepotrebného systému. V  tomto  svete  neustálych  zmien  to  už  nie  je  otázkou toho,  či  si  vyberieme  vykonať  nevyhnutné  zmeny,  je priam  nutné,  aby  sme  sa  chopili  tejto  šance  a  prijali  a osvojili  si  nové  požiadavky  alebo  budeme  čeliť  nevyhnutnému úpadku spoločenských a ekonomických inštitúcií. Toto  je  dilema,  ktorej  musíme  čeliť  s  hlavou  hore  a riešenia,  s  ktorými  prídeme,  musia  odzrkadľovať  okolnosti  „skutočného  sveta“.  Zdá  sa,  že  neexistuje  žiadny iný spôsob len zmodernizovať náš postoj a vydať sa novým smerom s tým, že staré hodnoty ponecháme zašlým civilizáciám. Žiaľ, to ale nedosiahneme, ak budeme živiť existenciu globálnej ekonomiky.

Zdrojová ekonomika nemá byť centrálne riadená. Je to systém založený na spolupráci (Collaborative Design System, CDS). Systém je založený na verejnej interakcii umožnenej naprogramovanými systémami s otvoreným prístupom (open-access systems), ktoré umožňujú výmenu konštantnou dynamickou spätnou väzbou, ktorá môže doslova umožniť vstup verejnosti do akejkoľvek priemyselnej záležitosti, či už osobnej alebo spoločenskej. Skutočné programovanie využívajúce tento systém by mohlo byť na platforme Open Source pre verejný vstup a revíziu. Bude tu priama kontrola, kde sa spotrebiteľ vlastne stane súčasťou výrobných prostriedkov a priemyselný komplex sa stane nástrojom na výrobu produktov, ktorý je prístupný verejnosti. Pre ilustráciu dnes takýto miniatúrny výrobný proces riadi užívateľ pri prenose súboru na tlačenie medzi počítačom a tlačiarňou, ale rovnako tak aj pri 3D tlačiarňach, kde si ľudia môžu vytlačiť skoro čokoľvek podľa dostupných možností.

Prístupy vo Venuse sú založené na vede, ak sa niečo ukáže ako lepšie, nebude dôvod nehlásať to, Venus nie je dogmatický a aj preto, keď sa ukázalo, aké problémy nám spôsobuje monetárny systém, aké problémy vytvárajú patenty, Venus sa proti tomu postavil a ponúkol alternatívny koncept spravovania spoločnosti a ja nevidím dôvod, prečo ho nevyskúšať aspoň v malom s malými zdrojmi pre pár ľudí s tým, že by sa to nakoniec mohlo ujať celosvetovo. Preto ma mrzí, že miliardárov na svete síce máme dosť, investujú svoje peniaze do všakovakých experimentov, no aby sa pokúsili o niečo, kde sami nestratia, ak to víde, len zlepšia svet a sami si polepšia tiež, tak k tomu sa nemajú, radšej investujú do všakovakých nezmyselných mrakodrapov v Dubaji a podobne. Venus stále podporujú najmä intelektuáli, či obyčajní ľudia, ktorí toľko prostriedkov nemajú. Venus chce odstrániť niečo, na čo sú mnohí privyknutí a myslia si, že inak to nepôjde a možno práve preto čakať, že sa dobrovoľne tohto systému vzdajú tí, ktorí na ňom najviac profitujú sa veľmi nedá. Život ma však presvedčil, že každý jeden človek je iný s inými hodnotami a nejaký Elon Musk, ktorý by mal záujem pomôcť svojim vplyvom takýmto ideám, by sa nájsť mohol. Zatiaľ sa však o to musíme snažiť my, ktorí to chápeme, chceme zmeniť, lebo čakaním na spasiteľa by sme veľa nevyriešili.

 

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *