Ilustračný obrázok: Photo by Jingming Pan – Unsplash
Autor článku: Boris Demovič
PENIAZE, PENÍZE, PENEŽI
ČASŤ 4: ZLATÝ ŠTANDARD – ÁNO ČI NIE?
alebo BÚRANIE ĎALŠÍCH MÝTOV O PENIAZOCH
Až keď bude vyrúbaný posledný strom, ulovená posledná ryba a otrávená posledná rieka, uvedomíte si, že peniaze sa nedajú jesť. – Alanis Obomsawin, kanadská Indiánka z kmeňa Abenaki
Soľ nad zlato. – názov slovenskej ľudovej rozprávky, ktorý je zároveň mimoriadne hlbokou myšlienkou
O všetkom aspoň raz zapochybuj, aj keby to bola veta: dvakrát dva sú štyri. – Georg Christoph Lichtenberg
UPOZORNENIE: Najprv je potrebné prečítať si 1. časť tohto seriálu o peniazoch
OBSAH:
- Úvod
- Načo peniaze? Platidlo?
- Zúčtovacia jednotka?
- Uchovávateľ hodnoty?
- Na splácanie dlhov?
- Skutočná hodnota zlata
- Ďalšie dôsledky zlata ako peňazí
- Záver
1. ÚVOD
Väčšina ľudí (najmä pravicového ladenia), ktorí si aspoň (resp. iba) čiastočne uvedomujú zvrátenosť dnešného finančného systému (FS), by ho chcela nahradiť tzv. zlatým štandardom. Myslia si, že keby sme vymenili dnešné bankovky a elektronické peniaze za zlaté (príp. aj strieborné) mince, príp. keby bola aspoň povinnosť krytia všetkých peňazí zlatom či striebrom, bol by FS v poriadku, keďže by nehrozila väčšia inflácia a banky by nemohli vytvárať peniaze z ničoho. Nuž, v poriadku by stále nebol. Keďže je to systém, ktorý zďaleka nerieši všetky negatívne dôsledky dnešného FS, ba dokonca vytvára niektoré nové neduhy, považujem za potrebné vysvetliť, prečo by návrat k zlatému štandardu (ďalej len GS – gold standard) dobrým riešením rozhodne nebol. Zároveň si ešte viac ozrejmíme podstatu peňazí a ich funkcií.
Zástanci GS často vo videách posmešne ukazujú na nejakú bankovku, napr. stodolárovú, a pýtajú sa, či má naozaj hodnotu 100 dolárov. Že veď jej reálna hodnota (na mysli majú výrobnú cenu) je len niekoľko centov (čo má byť akože argument proti používaniu papierových peňazí nekrytých vzácnymi kovmi). Nuž, ja mám sto chutí poklepať si pred týmito ľuďmi na čelo, pretože mám vážne pochybnosti o ich mentálnej výbave a/ alebo duševnom zdraví. Každý takýto človek dáva len totiž najavo, že nemá ani poňatia o tom, čím peniaze v skutočnosti majú byť a na čo majú slúžiť.
Je to rovnaké, ako keby sme po kúpe bicykla vyčítali nákupnému bločku, že nemá rovnakú výrobnú cenu ako samotný bicykel. Nuž, nemá a mať ani nemusí – je to totiž iba doklad potvrdzujúci nejakú skutočnosť; nie tovar. Rovnako ako vysokoškolský diplom alebo občiansky preukaz. Či daný doklad potvrdzuje kúpu niečoho istej hodnoty alebo vytvorenie niečoho v istej hodnote, princíp je ten istý. A ako sme si vysvetlili v 1. dieli tohto seriálu, aj peniaze sú (resp. by mali byť) len určitým dokladom – a síce potvrdzujúcim vykonanie určitého množstva práce (určitého času, určitej obtiažnosti, intenzity a kvality) úspešne pretaveného do použiteľných tovarov či služieb pre druhých. A, naopak, by nemali byť tovarom. Prečo, znova viď 1. diel, záver kapitoly 9. Samotný doklad (alebo potvrdenka, ak chcete) nemusí mať nijak veľkú hodnotu; stačí, aby bol čo najťažšie falzifikovateľný. Podstatné je totiž to, čo vyjadruje, teda čo je na ňom napísané a akým spôsobom a za akých podmienok sa dostáva k jednotlivým ľuďom.
Bolo by predsa choré, keby sme na výrobu 100-eurovej bankovky museli vynaložiť prácu ekvivalentnú 100 eurám! Peniaze samé o sebe nemusia mať žiadnu hodnotu (koniec koncov elektronické ani nemajú). Hodnotu má mať to, čo chceme nimi ohodnocovať. To je ostatne jedna z ich základných vlastností, ktoré musia mať, ak majú plniť svoj účel, za ktorým vôbec vznikli (uľahčenie výmeny statkov a učinenie tejto výmeny spravodlivejšou) – symbolicky vyjadrovať hodnotu vyprodukovaných úžitkových tovarov a služieb. Nie to, aby boli samé hodnotené! Keď sa vyrobí množstvo tovarov v hodnote napr. 100 000 hodín práce určitých atribútov, prečo by sa, preboha, malo vynaložiť ďalších 100 000 hodín práce len na vytvorenie vymyslených vecí, ktorými chceme reálne tovary a služby ohodnocovať??? Na vytvorenie rovnakého množstva tovarov a služieb, a teda na získanie rovnakého životného štandardu by sme potom museli 2x toľko pracovať! Výrobná hodnota peňazí by mala byť práveže čo najnižšia! Aby sa čo najmenej času a práce zabilo vytváraním niečoho, čo nemá žiaden priamy úžitok.
Pravda, ani zástanci GS nechcú, aby hodnota zlata odzrkadľovala množstvo práce vynaloženej na jeho produkciu. Veď ani neodzrkadľuje :-). Ďaleko ho prevyšuje; cena zlata je umelo vysoká (ľudia, ktorí ho, či už ťažia alebo spracúvajú, rozhodne medzi žiadnych boháčov nepatria :-). Riadi sa totiž čisto trhovým zákonom – je závislá na pomere jeho ponuky a dopytu po ňom. Čo je v rozpore so spravodlivosťou, ako sme si ukázali v článku o tom, čo má odrážať zárobok (a teda aj cena tovarov; zhruba pri začiatku poslednej pätiny článku to je). Zástanci GS sú teda zástancami systému komoditných peňazí, v ktorom sú aj peniaze tovarom, so všetkými negatívami a absurdnosťami z toho plynúcimi.
2. NAČO PENIAZE? PLATIDLO?
Ak chceme vedieť, ako by mali peniaze vyzerať, treba si položiť otázku, čo peniaze sú a hlavne na čo ich vlastne potrebujeme. Väčšina ľudí bezmyšlienkovite povie: na platenie. Sú predsa platidlom! Áno – ale to nie je konečná odpoveď. Treba sa spýtať: Načo nám je platidlo? Neviete? Asi ste si neprečítali článok, na ktorý som dal odkaz hneď na začiatku…
Ďalej si treba položiť otázku: Prečo vôbec musíme za niečo platiť? A čo to znamená „platiť“? Znamená to dať niekomu niečo za to, že som od neho niečo dostal (alebo ešte len dostanem). A platiť musíme preto, lebo keby sme niečo od niekoho dostali, aniž by sme mu dali niečo (rovnakej hodnoty) za to, došlo by ku krádeži. Ide teda o elimináciu nespravodlivosti, ktorej by sme sa ináč dopustili. V snahe zakryť nespravodlivú povahu dnešného FS vám to takto ovšem žiaden ekonóm nepovie – hoci je to tak samozrejmé, až je trápne o tom písať. Nuž ale niekto musí ľuďom ukázať tú holú podstatu, keď „odborníci“ ju zahmlievajú…
Poďme však ďalej s nepríjemnými otázkami. Čo odlišuje peniaze od ostatných platidiel? Pretože toto nie je ešte definitívna odpoveď. Platidlom môže byť totiž aj soľ, korenie, koza, ovca, hodváb, zápalky; čokoľvek. Nuž, odlišuje ich to, že zatiaľ čo koza, soľ či hodváb majú skutočnú hodnotu, peniaze len symbolickú.
Ak sa vám to stále nezdá, že peniaze pokiaľ aj tovarom sú (ako npr. v dnešnom zvrátenom FS alebo v GS), stále je medzi nimi a všetkými ostatnými tovarmi jeden zásadný rozdiel, tak si položte otázku: Aký je rozdiel medzi kozou (hodvábom, soľou,..) ako tovarom a peniazmi ako tovarom? Odpoveď: Z kozy, hodvábu či soli máte úžitok aj bez toho, že by ste ich museli za niečo vymeniť. Z peňazí nie. Počujete tam to slovíčko VYMENIŤ? Inými slovami: Kým ostatné tovary môžu slúžiť AJ na výmenu, peniaze môžu slúžiť LEN na ňu. A to je druhá a posledná funkcia peňazí.
Sú teda – dokonca aj v dnešnom chorom FS – jediným tovarom, ktorý chce každý skôr či neskôr za niečo vymeniť. Kým ich totiž máme, na rozdiel od všetkých ostatných vecí nič z nich nemáme. Slúžia teda na uľahčenie výmeny toho, čo má skutočnú hodnotu a čo naozaj chceme užívať.
A, pravdaže, na elimináciu nespravodlivosti vznikajúcej pri tejto výmene. Preto musíme vyrobené veci a poskytnuté služby ohodnocovať – aby sme vedeli, koľko za čo dať; aby nebola okradnutá ani jedna strana.
Nebyť potreby výmeny tovarov a služieb, NIKDY by nijaké peniaze potrebné neboli a ani by nikdy nevznikli. Kto toto nepochopí, nevie o peniazoch nič – bez ohľadu na to, kde a koľko študoval, aké má tituly a kde všade publikuje. Neveríte? Predstavte si, že by ste mohli mať všetky úžitkové tovary a služby sveta, ktoré len chcete. Potrebovali by ste peniaze (či už zlaté alebo akékoľvek iné)? Nie. Už chápete, že peniaze sú naozaj len na výmenu?
A ak sa vám stále nezdá, že peniaze sú len na výmenu (a zároveň na to, aby bola táto výmena čo najspravodlivejšia), spýtajte sa samých seba, či by vám ich bolo treba, aj keby ste boli na celom svete sami. Nie. No jedlo, príbor, dom, nábytok či šaty by sa vám zišli…
3. ZÚČTOVACIA JEDNOTKA?
Klasický ekonóm vám však povie, že peniaze majú tri základné funkcie: sú prostriedkom na výmenu (medium of exchange), zúčtovacou jednotkou (unit of account) a uchovávateľom hodnoty (store of value), príp. sa ešte uvádza štvrtá – štandard pre odložené platby (standard of deferred payment).
Prvá je správna, ako sme si ukázali (aj keď presnejšie je povedať „uľahčenie výmeny tovarov a služieb“, keďže výmena je možná aj bez nich – akurát že komplikovanejšia). Čo však ostatné? Posvieťme si na ne zbližšia.
Zúčtovacia jednotka. Úplne vážne: Toto má byť funkcia?? Funkcia nejakého výrobku nám má povedať, na čo nám ten výrobok slúži. Chladničku máme na predĺženie trvanlivosti určitých jedál a nápojov; autá máme na rýchlejšie a jednoduchšie premiestnenie sa z bodu A do bodu B; stoličku máme na sedenie; šaty sme vymysleli na to, aby nám nebola v našom pre primáty chladnom klimatickom pásme zima – a peniaze máme na to, aby sme mali zúčtovaciu jednotku??
Ak nevieme, načo niečo máme, musíme sa spýtať, aký by bol problém, keby sme to nemali; prečo by nám to chýbalo. Bez chladničky by sa nám mnohé potraviny skazili, resp. by sme si niektoré nemohli kúpiť ani len do malej zásoby; bez áut či iných dopr. prostriedkov by nám každá cesta trvala oveľa dlhšie a bola by oveľa vyčerpávajúcejšia; bez stoličky by sme nemohli za stolom pohodlne sedieť; bez šiat by nám v Európe bola zima, veľmi rýchlo by sme nachladli a zakrátko na to aj pomreli. A bez peňazí by sme mali postrádať zúčtovaciu jednotku?? A načo by nám bola??
Rozoberme si toto podivné slovné spojenie na drobné. Najprv slovíčko „jednotka“. Jednotkou dĺžky je meter, jednotkou času je sekunda, jednotkou hmotnosti je kilogram. Jednotkou zúčtovania (ani som nevedel, že taká veličina existuje…) sú vraj peniaze. Vieme, aký dlhý je 1 meter; vieme, koľko trvá 1 sekunda; vieme, aký ťažký je 1 kg. Vie niekto, akú hodnotu má 1 peniaz (akýkoľvek)??? Nie – hodnota peňazí nie je totiž v našom podivnom FS nijako definovaná… Jednotky sme vymysleli na to, aby sme mohli nimi niečo merať. Pýtam sa: Ako môžeme merať niečo jednotkami, ktorých hodnota nie je definovaná a dokonca sa v priebehu času výrazne mení??? Nuž, buď nijako alebo len veľmi zle, nepresne. Čo sa aj deje. Viac k tomuto viď v kapitolke 7 o inflácii v 1. článku o peniazoch.
Nielenže nevieme, akú hodnotu má ľubovoľný peniaz (akákoľvek mena); nevieme ani, čoho hodnotu má vyjadrovať. Meter vyjadruje určitú hodnotu dĺžky, sekunda určitú hodnotu času – a peniaze hodnotu zúčtovania?? Vážne si môže niekto myslieť, že zúčtovanie je nejakou veličinou čo len v prenesenom zmysle slova?? Nie, nie je. Zúčtovanie je proces. Proces, ktorý je výsledkom „hodnotenia“; nie veličina.
Mimochodom čo to vlastne znamená „účtovať“? Pýtať si za ponúknutý tovar či službu určitú sumu peňazí. Takže peniaze máme vraj na to, aby sme si mohli za nejaký svoj produkt pýtať peniaze… To je ako povedať, že chladničku máme na to, aby sme mohli dávať niektoré veci do chladničky. To skrátka nie je uspokojivá odpoveď. Niečo sa ňou maskuje…
Malá filozofická vsuvka: Ekonómia sa celkove vyznačuje tým, že sa mnohé veci snaží povedať tak, aby ľudia nepochopili, čo sa za nimi v skutočnosti skrýva; aby nevedeli, čo si pod tým predstaviť a o čo vlastne ide – aby boli podvod a legalizovaná krádež dokonale zamaskované. Operuje v abstraktných pojmoch, ktoré si laici (ale ani študenti tejto vedy) nevedia preložiť do ľudskej reči. A keďže väčšina ľudí nerada samostatne uvažuje (je to totiž namáhavé; jednoduchšie je niečo si len prečítať a buď sa s tým stotožniť alebo nestotožniť – no v tom druhom prípade si väčšina takisto nevytvorí na vec vlastný názor, ale si zas len adoptuje nejaký iný, ktorý čitala niekde inde a je jej svetonázoru bližší), ako papagájiky len verklíkujú to, čo nejaká ich autorita raz v nejakej „múdrej“ knižke napísala a od ktorej to všetci slepo preberajú.
Áno, viem, čo myslia ekonómovia pod týmto pojmom. Peniazmi pri účtovaní vyjadrujeme, čo má akú hodnotu. Slúžia vraj teda na ohodnocovanie tovarov a služieb. Preto sa táto „funkcia“ nazýva niekedy aj meradlo hodnoty (measure of value). No zle sa vyjadrujú. Či je to úmysel alebo nedostatočné logické myslenie… neviem. Každopádne ani toto nie je presná odpoveď. Múdry človek sa spýta: Prečo treba veciam priraďovať nejakú hodnotu? A tiež – hodnotu čoho??
Najprv k prvej otázke: No aby nedochádzalo k nespravodlivosti; aby bolo jasné, za ktorý tovar treba koľko kusov/ percent iného tovaru. A ak zahrnieme do našich úvah otázku spravodlivosti a elementárnu nadčasovú morálku, potom táto hodnota má jednoznačne odzrkadlovať množstvo práce potrebnej na ich zhotovenie či poskytnutie (a to je už odpoveď aj na druhú otázku). Prečo? Pretože je nevyhnutná deľba práce a každú potrebnú prácu musí niekto vykonávať – aj tú, po výsledkoch ktorej je menší dopyt; aj tú, ktorá je ťažká, špinavá či ubíjajúca; aj tú, na ktorú netreba žiadnu kvalifikáciu. No bez plodov týchto prác by sme neprežili, príp. by bol náš životný štandard výrazne nižší. A teda ľudia vykonávajúci ju by nemali byť preto znevýhodňovaní – tým, že dostanú za ňu menej než za rovnaké množstvo inej, no o nič ťažšej práce iní ľudia.
Onou veličinou, ktorú by sme symbolicky mali vyjadrovať peniazmi, je teda ľudská práca (nie vo fyzikálnom zmysle) pozostávajúca z času stráveného prácou, pracovného nasadenia (intenzity), obtiažnosti práce a kvality práce. To vám však žiadny klasický ekonóm nepovie. Miesto toho sa tvári, že peniazmi máme vyjadrovať pomer dopytu a ponuky tovarov. Teda počet ľudí majúcich záujem o určitý tovar vydelený počtom jeho kusov dostupných na trhu. No aký veľký dopyt pri akej širokej ponuke akému peniazu sa má rovnať, vám už nepovedia… Viac o tom, prečo majú peniaze, a teda aj cena tovarov a služieb odrážať prácu do nich vloženú a nie pomer ponuky a dopytu, viď v už zmienených článkoch tu a tu.
Takže v skutočnosti ide o mnou už vyššie zmienenú funkciu (na ktorú musíte prísť sami, pretože žiadny ekonóm vám o nej nepovie) učiniť vzájomnú výmenu tovarov a služieb čo najspravodlivejšou. Samotná nemožnosť účtovať si peniaze za veci či merať ich hodnotu by vám nevadila a pri absencii peňazí v systéme nechýbala; nespravodlivosť páchaná na vás pri výmene týchto vecí áno – o to viac by ste totiž museli robiť na získanie tých istých vecí.
4. UCHOVÁVATEĽ HODNOTY?
Teraz k tzv. funkcii peňazí čoby uchovávateľa hodnoty. Peniaze nám vraj majú uchovávať hodnotu. Opäť otázka – hodnotu čoho?? Z predošlých článkov už vieme, že peniaze samé o sebe prakticky žiadnu hodnotu nemajú. Ani tie zlaté. Síce sú výsledkom značne väčšieho množstva ľudskej práce než papierové či elektronické, no nemali by ste z nich nič, nebyť úžitkových tovarov a služieb (ktoré si za ne môžete kúpiť) – o ich hodnotu v skutočnosti ide (svoju hodnotu peniaze uchovať nemôžu, keďže žiadnu nemajú).A peniaze ju vraj uchovajú. Obzvlášť tie zlaté – práve táto „funkcia“ má u nich fungovať najlepšie a je vraj dôvodom, prečo papierové či elektronické peniaze sú zlé.
Nuž, nie, ani zlaté mince či prúty nám hodnotu nijakej veci neuchovajú. Ak chcete na nejaký čas uchovať kapustu, pomôže vám v tom soľ, sud a nižšia teplota prostredia. Aj to však max. tak na rok. Na uchovanie čučoriedok či čerešní na nejakých pár rokov vám zas pomôže cukor, horúca voda a hermeticky uzatvárateľný pohár. Peniaze nie. Ani zlaté. Ak sa raz dohodnú všetci pracovníci svetového textilného priemyslu na štrajku, žiadne nové šaty si nekúpite – bez ohľadu na to, ako zachovalé a „hodnotné“ budú vaše peniaze a kto vám bude ochotný za ne čo dať.
Opäť raz ide o nepresnú a navyše zavádzajúcu formuláciu. Ekonómovia tým majú na mysli, že za peniaze môžete niečo získať nielen teraz, ale budete môcť aj v budúcnosti. Toto však nie je žiadna ďalšia funkcia. Je to ako keby sme povedali, že stolička slúži nielen na sedenie, ale aj na to, aby sme mohli na nej sedieť aj o 5 či 10 rokov. Nuž, mnohé veci sa používajú & vyrábajú na dlhšie časové obdobie; nie všetko je ako jedlo, zubná pasta či toaletný papier, aby sa to v priebehu krátkeho času minulo a museli sme si zaobstarať nové :-). Máme aj domy, nábytky, keramiku či knihy, ktorých životnosť môže byť podstatne dlhšia než priemerný ľudský život. To, že budem môcť danú vec používať na ten istý účel aj v budúcnosti, naozaj žiadnu novú funkciu danej veci nepridáva. Je to niečo tak absurdné, že až nechápem, ako môže toto niekto myslieť vážne.
Či vari nesúhlasíte len preto, že peniaze budete môcť vymeniť za niečo hodnotné aj v ďalekej budúcnosti? Na to vám môže poslúžiť celý rad iných vecí. Za jednu z najbezpečnejších investícií sa považuje kúpa nehnuteľnosti. No tvrdí preto vari niekto, že funkcia bytu či domu je o. i. aj „uchovávateľ hodnoty“??? Nie. A to napriek tomu, že presne za týmto účelom mnohí ľudia byty skupujú – aby im ich peniaze neklesli na symbolickej hodnote. No keď z nich raz budú chcieť niečo mať (bývanie asi nie, keďže takíto ľudia svoje bývanie už majú), budú ich musieť takisto len za niečo vymeniť. A predsa nik neprisudzuje nehnuteľnostiam ani len výmennú funkciu (nieto ešte uchovávateľskú). Prečo? Pretože ako sme si povedali už skôr, vymeniť možno všetko – ale len peniaze slúžia výlučne na vymieňanie a navyše ho aj výrazne zjednodušujú.
Ako sme si povedali, peniaze sú v skutočnosti dokladom – a je normálne, že tým istým dokladom preukážete určitú skutočnosť rovnako tak dnes, ako aj povedzme o 50 rokov. Rovnako ako je to v prípade VŠ diplomu alebo rodného listu. Opakujem: toto nie je funkcia (aj v tej budúcnosti pôjde stále iba o výmenu – zo samotnej „hodnoty“ peňazí nemáte nič, pokým ich za niečo nevymeníte).
Keď už tak, ide o vlastnosť, ktorú by „zdravé“ peniaze mali mať – aby ste si boli schopní za ne niečo kúpiť v rovnakej hodnote aj v ďalekej budúcnosti. To vám však úplne zaručiť nemôžu ani zlaté peniaze. Stačí, ak sa nájdu nové veľké ložiská, príp. ak vo vzdialenej budúcnosti bude ľudstvo schopné ťažiť zlato z hlbín Zeme (kde ho je až-až) a jeho cena v systéme voľného trhu (ktorý zástanci GS tak vehementne presadzujú) razom klesne. Zaručiť vám to môžu jedine peniaze definované prácou – a je úplne jedno, v akej podobe ich budeme mať. Nie je totiž podstatný materiál, z akého sú vyrobené (to len v systéme, v ktorom je legalizované kradnutie, ako sme si ukázali v predošlých článkoch), ale princíp, na akom fungujú.
A ak stále neveríte: ak by peniaze naozaj hodnotu niečoho uchovávali, potom by sme si teoreticky mohli povedať, že keď budeme mať všetci jedného dňa našetrený istý obnos peňazí, môžeme si dať na nejaký čas od práce pokoj, že si teraz chceme už konečne tie peniaze trochu aj užiť a prestaneme na niekoľko mesiacov pracovať. Že veď máme dosť peňazí na to, aby sme si to mohli dovoliť. Čo by sa stalo? Nuž, nič by sme si za ne nekúpili. Nikto by viac nič nevyrábal, nijaká predavačka by viac nič nepredávala. Nemohli by sme použiť žiaden dopr. prostriedok, nemohli by sme natankovať benzín či naftu do auta, nemohli by sme ísť teda nikam na dovolenku, jedlo by sme mohli jesť len z vlastných zásob či vlastnej záhradky (a potom pomaly pomrieť hladom); životný štandard by nám rapídne klesal každým dňom; veľmi by sme si ich skrátka neužili. Prečo? Pretože – verte či neverte – peniaze nám naozaj žiadnu hodnotu neuchovajú.
5. NA SPLÁCANIE DLHOV?
Poďme k poslednej „funkcii“ – štandardu pre odložené platby. Inými slovami: peniaze vraj máme aj na to, aby sme pomocou nich mohli urovnať svoj dlh. Na začiatok odporúčam prečítať si 6. kapitolku svojho 1. čánku o peniazoch (nebudem to tu všetko opakovať). Vidíme, že v skutočnosti dlh – keď už je prítomný – urovnáva ten, kto dáva druhej strane úžitkové tovary či služby; nie peniaze! Peniaze (v normálnom, nezlodejskom systéme) môžu slúžiť nanajvýš tak ako doklad o dlhu (resp. pohľadávke) pre veriteľa; nie prostriedok na splácanie dlhu pre dlžníka!
To, že dnes sa používajú peniaze aj na splácanie dlhov (najčastejšie paradoxne voči bankám, ktoré žiadne hodnoty netvoria; nič, za čo by im mohol byť niekto reálne niečo dlžný), je len dôsledok uzákoneného zlodejstva, ktoré je základom dnešného zvráteného FS. Viac k tomuto viď v mojom 2. článku o peniazoch – najmä kapitoly 4 a 5, kde sa dozviete, že bankár vám v skutočnosti nič nepožičiava, ale umožňuje zobrať si niečo vytvorené pracujúcou časťou spoločnosti, ktorej to nesplatíte peniazmi, ale svojou prácou (akurát banka získa od vás peniaze v podobe úroku, na ktoré však z morálneho hľadiska nárok nemá). A ak nie vy, tak niekto iný za vás.
Čiže keď už tak, môžeme povedať, že v normálnom systéme slúžia peniaze o. i. na vymáhanie dlhov. Sú totiž dokladom o tom, že som pre niekoho niečo urobil, za čo mám právo dostať niečo na oplátku – a pokým to nedostanem, má dotyčný u mňa dlh. Je to teda presne naopak
No je toto nejaká ďalšia funkcia peňazí? Nie. Opäť ide len o dvojicu nám už dobre známych funkcií – uľahčiť výmenu statkov a učiniť ju čo najspravodlivejšou. Pretože aj v prípade, že vznikajú peniaze ako doklad o dlhu, ich funkcia je stále len umožniť výmenu úžitkových tovarov – akurát že s určitým časovým nesúladom, keďže druhá strana dodá tovar neskôr – a aby sa zatiaľ na to nezabudlo a mala sa prvá strana (tá, čo niečo dala, ale zatiaľ nič nedostala, čiže „veriteľ“) neskôr čím preukázať, vytvoria sa peniaze (doklad) potvrdzujúce túto nedokončenú transakciu.
No a to, že sa tam napíše, koľko má druhá strana vrátiť prvej (resp. u všeobecne obchodovateľných peňazí len hodnota, na akú má veriteľ nárok), je funkcia zamedziť nespravodlivosti, ktorá by bola spáchaná či už na dlžníkovi (keby vrátil viac, než je hodnota danej veci) alebo veriteľovi (keby dlžník vrátil menej). Pravda, funguje to len vtedy, keď sa tam napíše skutočná hodnota veci, ktorú dlžník obdržal a ktorú má v rovnakej hodnote v podobe inej veci vrátiť. Čo sa, žiaľ, väčšinou nedeje. No peniaze majú aspoň teoretický potenciál túto spravodlivosť dosiahnuť – keď je vôľa…
Nie, naozaj nejde o žiadnu novú funkciu. Predstavte si, že susedovi požičiate na prezutie si auta hever. Kým vám ho nevráti, má u vás dlh v podobe heveru. Keď vám ho vráti, nič vám už dlžný nie je. Znamená to vari, že hever nám okrem nadvihovania auta slúži aj na splácanie dlhov? :-) Nie. Je logické, že keď si niekto niečo požičia, má to aj vrátiť naspäť. Veci – vrátane peňazí – ale nemáme na to, aby sme si ich požičiavali. To je len niekoho núdza a niekoho dobrá vôľa (no, niekto sa tým aj živí, napr. autopožičovne alebo knižnice – ale ani tam nemožno hovoriť o zvláštnej funkcii auta či kníh). A čo sa týka peňazí, tie sa nepožičiavajú nikdy, ako som vysvetlil v už zmienenom 2. článku o peniazoch, kapitole 6. Funkciu vecí vidno pri ich používaní – a je jedno, či danú vec používa zrovna vlastník alebo vypožičiavateľ.
Niekto môže namietať: Ale ak mi ten hever pri tom menení gúm zničí, môže mi dať miesto neho peniaze v jeho hodnote – univerzálny prostriedok na splácanie dlhov. Nuž, to stále ešte nebude dlh voči vám splatený. To sa stane až v momente, kedy si za tie peniaze kúpite nový hever. Nezdá sa vám to? Tak si predstavte, že by ste si nový hever nemali kde/ ako kúpiť (napr. by ste boli niekde ďaleko v kanadskej divočine). Peniaze by vám ho nevynahradili… Stále treba mať na pamäti, že peniaze samé o sebe, kým ich nevymeníte za úžitkový tovar či službu, nemajú žiadnu reálnu hodnotu; nič z nich nemáte – a kým si za ne niečo nekúpite, ste okradnutí (ak ste ich získali poctivo).
Záverom: Vymieňať veci si musíme (nikto v civilizácii si nemôže vyrobiť všetko sám), dlžní si byť nemusíme. Koniec koncov ako vzniká dlh? Tak, že človek A (nazvime ho Gojko) dá niečo človeku B (nazvime ho Krešimir), ale ten mu momentálne nemá čo na oplátku dať. Vráti mu to neskôr. Do tej doby má dlh. Primárnym cieľom ale nie je zbaviť sa dlhu, lež dokončiť výmenu tovarov či služieb. Krešimir si niečo vzal, pretože to potrebuje a Gojko mu to dal, pretože tiež niečo potrebuje – čo mu dá Krešimir neskôr. A či už mu dá úžitkový tovar alebo peniaze, tak ak nemá kradnúť, vždy je za tým len jeho práca, ktorou sa v skutočnosti dlh splatí. Peniaze sú (by mali byť) len dokladom o nej.
6. SKUTOČNÁ HODNOTA ZLATA
Ako sme si názorne ukázali, niet pádnych argumentov na to, aby sme sa vrátili k používaniu vzácnych kovov čoby peňazí. Argument, že bankovky sú „bezcenné papieriky“, ktoré nemajú takmer nijakú vnútornú hodnotu, nie je voči používaniu papierových peňazí nijakým logickým argumentom. Je to ako nadávať na chlieb za to, že sa ním nedá písať.
Teraz, keď už vieme, čím peniaze majú byť a na čo nám majú slúžiť, by nemal byť problém predstaviť si, ako by mali vyzerať. Mali by symbolicky vyjadrovať množstvo ľudskej práce. To však u peňazí naviazaných na zlato, príp. iné vzácne kovy (napr. 1 US dolár z 19. st. znamenal de facto 1,505 g zlata a 0,167 g medi), ktorých cena sa riadi zákonmi tzv. voľného trhu (t.j. pomerom ponuky a dopytu), nie je možné ani teoreticky, keďže ich množstvo by bolo limitované tým, koľko ton daných kovov je k dispozícii a koľko je možné vyťažiť. Hm zlato či striebro ako peniaze chcú tí, čo nemajú zmysel pre spravodlivosť a nechápu, že peniaze majú byť dokladom o niečom a nie obchodovateľnou komoditou. Mimochodom, všimli ste si, že v žiadnom videu či článku propagujúcom zlatý štandard sa nehovorí o spravodlivosti? Prečo asi? :-)
Papierovým peniazom vyčítajú zástanci GS, že ich (symbolická!) hodnota je deklarovaná len vládným schválením (ide o tzv. fiat peniaze). No a? Všetky naše zákony sú len vládnym, resp. parlamentným schválením – a to im nevadí? Vrátane štátnych rozpočtov, ktoré sú od peňazí závislé. Navyše v tomto chorom FS profitujú na tom banky, ktoré vytvárajú peniaze, nie vlády (to vám už ale zaslepení zástanci GS nepovedia, ako ani to, že aj v dobe zlatých peňazí sa živili bankári „požičiavaním“ cudzích peňazí na úrok…).
Ja sa ale pýtam – čím je deklarovaná hodnota zlata?? Tú takisto vymysleli len nejakí ľudia. Pre mnohé prírodne žijúce národy celého sveta nemalo zlato nijakú hodnotu. Ani pre našich prapredkov. Niekto si ju skrátka vymyslel, ostatní mu uverili a nasledovali ho v tom. Pre takých Krovákov, Aboridžíncov, Papuáncov či mnohých Indiánov nemalo zlato nijakú hodnotu (príp. bolo len posvätným kovom „bohov“, s ktorým sa však neobchodovalo). Indiáni nedokázali pochopiť, prečo belosi po ňom tak bažili, prečo ich kvôli nemu vraždili. A aj pre vás by mal obyčajný krajec chleba neporovnateľne väčšiu hodnotu než hoc aj tona zlata, keby ste sa ocitli sami na opustenom ostrove…
Všetci stúpenci GS by si mali povinne pozrieť našu rozprávku Soľ nad zlato, aby pochopili skutočnú hodnotu zlata v porovnaní s ostatnými vecami – hoc aj neporovnateľne lacnejšími. Taktiež by si mali naštudovať históriu dobývania Latinskej Ameriky Španielmi (ale aj Severnej Britmi – veď aj bitka pri Little Bighorn bola kvôli zlatokopcom operujúcim v indiánskych územiach…), aby videli, kam honba za týmto úžasným kovom môže zájsť. K najväčším genocídam ľudskej histórie.
Pravda, nebyť iných krajín Starého sveta, Španieli by sa týmto zlatom nijako neobohatili. Žiadny štát nemôže spotrebovať viac svojimi občanmi vytvorených tovarov a služieb, než títo jeho občania vytvorili. Môže sa však obohatiť na úkor iných krajín – tým, že im dá bezcenné zlato (áno, dnes má už využitie aj v technike či medicíne, ale v tej dobe slúžilo nanajvýš tak na postrádateľné dekorácie) a oni mu dajú zaňho cenné úžitkové tovary a služby. A o tom to presne je…
A navyše: Čože sa stalo so zlatom, keď začalo z rabovaných indiánskych chrámov hromadne prúdiť do Španielska? Jeho hodnota až 4-násobne klesla! Takže ako vidno, ani len ako prostriedok brániaci inflácii nie je zlato nijakou zárukou (čo má byť jeho najväčšia prednosť). Tým nie je totiž žiadny materiál, pokiaľ budeme mať trhový systém so svojvoľne určovanými cenami, kde peniaze nebudú definované tým, čím majú byť – prácou. Stačí, ak sa nájde nové veľké ložisko a hodnota danej suroviny v systéme voľného trhu zákonite klesá. Problém však nepredstavuje tá surovina, ako demagogicky tvrdia stúpenci GS (napr. v prípade papiera, resp. dreva), ale ten systém. Systém dovoľujúci kradnúť, kde si môže ktokoľvek pýtať za čokoľvek, koľko len chce a kde sa nové peniaze dostávajú do obehu zaťažené úrokom.
7. ĎALŠIE DÔSLEDKY ZLATA AKO PEŇAZÍ
Zavedením zlatého štandardu by okrem nemožnosti definovať peniaze prácou (čo by malo za následok nespravodlivosť v cenách aj platoch, ako je tomu aj dnes) vznikla aj obrovská nespravodlivosť na úrovni štátov: Štát, na území ktorého by sa nachádzali veľké zásoby zlata alebo ktorý má už teraz nahromadené značné množstvo tohto kovu, by sa stal bohatým bez akejkoľvek zásluhy. A naopak, štát, ktorý nemá nijaké alebo len nepatrné zásoby zlata či striebra, by musel tieto kovy dovážať, a teda dávať štátom exportujúcim zlato nejaké svoje reálne úžitkové tovary len preto, aby si mohol zadovážiť peniaze, ktoré majú uľahčovať výmenu týchto jeho ľuďmi vytvorených tovarov! Absurdné. Bol by preto zákonite chudobnejší – pravda, pokiaľ by nezačal vojensky dobývať iné štáty a následne ich drancovať a vykorisťovávať, ako to robili Briti, Francúzi, Holanďania, Španieli, Portugalci, Belgičania, ale aj Arabi, Turci a ďalší.
Zároveň tým vzniká živná pôda pre ďalšie vojny. Asi ich bolo v histórii málo… Túžba po zlate má na svedomí toľko zla, ako len máločo iné. Filmová trilógia Winnetou zo 60-ych rokov aj keď bola naivná, mala okrem krásnej hudby aj viacero veľmi pekných a hlbokých myšlienok. Medzi nimi aj tú o zlate…
GS zároveň vôbec nevylučuje kapitalistické vykorisťovanie zamestnancov vlastníkmi výrobných prostriedkov. Koniec koncov dialo sa už v tej dobe v obrovskom formáte. Až tak, že v 19. storočí dalo vznik prvým veľkým robotníckym a socialistickým demonštráciám, ktoré bývali krvavo potlačené. Aj začiatkom 20. storočia dokonca ešte aj v „úžasných“ USA ťažko pracovali v baniach za almužnu neraz už 8-roční chlapci, nezriedka prichádzajúci pri práci o život, končatiny alebo ich časti. Ale hlavná vec, že peniaze boli kryté vzácnymi kovmi…
A čo keby sme na Zemi žiadne vzácne kovy nemali? Príp. by sme ich aspoň neboli schopní ťažiť či spracovávať. Predstavme si, že by sme nemali k dispozícii žiadnu surovinu, ktorá by bola dostatočne vzácna. V tom prípade by sme vari nemohli používať peniaze??? Absurdné.
Zástanci GS sú však natoľko zaslepení, že za jedno z pozitív zlatých peňazí považujú dokonca aj to, že na ich tvorbu treba oveľa viac práce (v porovnaní s bankovkami)! Čo je naopak jedna z nevýhod! Hm, nie sú to oni, kto ťaží to ich úžasné zlato… Juhoafrickí baníci by im vedeli rozprávať… Nehovoriac o tom, že snahou celého ľudstva by malo byť práveže znižovať celkové množstvo práce, aby sme mali viac voľného času, počas ktorého si môžeme užiť plody našej práce.
Hlavný problém dnešných papierových a elektronických peňazí nie je ten, že nie sú kryté zlatom, ale ten istý, čo aj zlatých mincí v minulosti – že nie sú kryté prácou.
8. ZÁVER
Potreba obmedzeného množstva suroviny na výrobu peňazí (propagovaná stúpencami GS) je iba v systéme, v ktorom je povolené kradnúť. Čo tak sa zamerať miesto následkov na samotnú príčinu a zakázať kradnutie? A to vo VŠETKÝCH jeho podobách, nielen vo vybraných.
V dobách zlatého štandardu boli ľudia rovnako vykorisťovávaní a okrádaní ako dnes, ba často dokonca ešte viac. Nahradenie papierových, elektronických či z lacnejších kovov vyrobených peňazí zlatými a striebornými mincami zvrátenosť a nespravodlivosť dnešného finančného a ním podmieneného ekonomického systému zďaleka celkom nerieši, len bráni prejaveniu sa niektorých (nie však všetkých) z jeho negatívnych dôsledkov v priveľmi vysokej miere. Podstatné je totiž, ako (nie) sú peniaze definované a akým spôsobom sa dostávajú do systému. Nie to, z akého sú materiálu.
Ako sme si ukázali, okrem (možno len dočasného) zamedzenia priveľkej inflácie niet jediného dôvodu, prečo by sme mali používať miesto papierových či elektronických peňazí zlaté mince. No tá ani zďaleka nie je jediným a ani hlavným problémom dnešného FS. Tým je nespravodlivosť v platoch & cenách a nemožnosť spoločnosti ako celku byť bez dlhu (a zadĺžený štát je veľmi ľahko ovládateľný). Tak či tak by boli niektoré výrobky predražené (a teda zákazníci okrádaní); tak či tak by banky mohli pýtať za „požičiavanie“ cudzieho zlata úrok a umelo zadlžovať domácnosti, firmy a štáty; tak či tak by bol obrovský nesúlad v ohodnocovaní ľudí za ich vykonanú prácu, následkom ktorej má väčšina ľudí nižší životný štandard, než si zaslúži a hŕstka šťastných zas oveľa vyšší. A navyše by vznikli niektoré nové, vyššie zmienené problémy.
Naozaj nie sme schopní ničoho lepšieho?? To, akú podobu by mal mať normálny a v rámci možností čo najspravodlivejší FS, sa pokúsim ukázať v 5. článku tohto seriálu o peniazoch „Ako by mal finančný systém vyzerať“.
